Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24P-60-2024.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/60/2024
Uznesenie
Okresný súd Senica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. W., G.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka P. W., G.. X.X.XXXX, bytom M. Č. XXX, K., otec E. W., G.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. Č. XXX, K., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd maloletú Z. W., nar. XX.X.XXXX, dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky P. W., nar. X.X.XXXX, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Súd ukladá otcovi E. W., nar. XX.X.XXXX, povinnosť platiť na výživu maloletej Z. W., nar. XX.X.XXXX, mesačne sumu 200 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Súd vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa podala dňa 20.6.2024 na Okresný súd Senica návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zveril maloletú Z. W., G.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zároveň žiadala stanoviť otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej mesačne sumu 350 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Taktiež žiadala, aby súd zakázal otcovi stretávanie sa s maloletou na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva. Zároveň podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k mal. dieťaťu.
2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že dňa 18.6.2024 v ich rodinnom dome v K. vznikla medzi nimi hádka v dôsledku toho, že si matka maloletej písala s iným mužom a otec maloletej si jej korešpondenciu prečítal. Pri hádke sa otec maloletej vyhrážal matke smrťou a taktiež aj jej kamarátovi. Keď matka maloletej privolala hliadku polície, táto otca maloletej vykázala zo spoločného obydlia. Matka maloletej zároveň podala na otca maloletej oznámenie o priestupku.
3. Zo správy z prešetrenia pomerov mal. dieťaťa zo dňa 25.6.2024 (č.l. 24) súd zistil, že matka s maloletou dcérou býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s manželom. Matka pracuje v režime home office, príjem má okolo 420 eur, poberá rodičovský príspevok 520 eur. Maloletá Z. navštevuje Špeciálnu materskú školu v A. z dôvodu poruchy autistického spektra. Matka bola podať trestné oznámenie na otca maloletej z dôvodu vyhrážania sa zabitím a tiež z dôvodu vyhrážania sa únosom dcéry. Mesačný príjem otca je okolo 1800 eur, z čoho uhrádza hypotéku na dom a spotrebný úver, energie do domu. Otec podľa jeho vyjadrenia zistil, že matka mu bola v dvoch prípadoch neverná. Na základe toho došlo aj ku hádke manželov. Otec sa chce s dcérou stretávať, nikdy by jej neublížil, poprel, že by povedal niečo o ublížení dcére, resp. matke.
4. K incidentu, ktorý sa odohral dňa 18.6.2024 bol otec maloletej na polícii vypočutý až dňa 28.6.2024 (č.l. 53), vyhrážanie sa matke poprel, uviedol že dcéru má veľmi rád. Ďalej zo spisu polície vyplýva, že otec rešpektuje vykázanie z rodinného domu.
5. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
6. Podľa § 2 ods. l zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa článku 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
8. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v správe z prešetrenia pomerov. Súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletej Z. nežijú v spoločnej domácnosti od 18.6.2024. Osobnú starostlivosť o maloletú od vtedy zabezpečuje výhradne matka, keď otec má zakázaný vstup do domácnosti. Otec sa podieľa len na úhrade nákladov na rodinný dom ( z ktorého je políciou vykázaný ) a na úhradu úveru na kúpu rodinného domu. Matka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je z toho dôvodu nižší. Preto súd rozhodol o dočasnej úprave pomerov maloletej tak, že dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke a rozhodol o zastupovaní dieťaťa obidvomi rodičmi. O zastupovaní dieťaťa aj zo strany otca súd rozhodol z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť ohľadne akéhokoľvek nevhodného správania sa otca voči maloletej dcére.
20. Taktiež bolo potrebné zabezpečiť aj výživné pre maloleté dieťa zo strany otca. Matka požadovala určiť výživné vo výške 350,- eur mesačne, jej príjem je 520 eur (rodičovský príspevok a rodinný prídavok na dieťa) a zárobok 420 eur, príjem otca je cca 1800 eur, z čoho uhrádza náklady na dom a úvery. Podľa názoru súdu je v záujme maloletej, aby otec ako povinný rodič plnil vyživovaciu povinnosť, a to v pravidelných intervaloch, pričom je nutná bezodkladná úprava pomerov aj v časti určenia výživného, bez ktorého by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečovania nevyhnutných potrieb maloletej. Súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. dieťa zatiaľ len odhadom v sume 200 eur mesačne, keď o konečnej výške výživného bude rozhodovať po zabezpečení ďalších dôkazov v rámci riadneho konania o určení práv a povinností k dieťaťu. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Súd má za to, že takto určená výška výživného zodpovedá nevyhnutnej miere, v ktorej je otec povinný podieľať sa na výživnom maloletého dieťaťa. Až v konaní vo veci samej súd vykonaním dokazovania bude môcť posúdiť, aké sú v súčasnosti schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a eventuálne zmeniť výšku výživného. Otec je povinný na čas trvania predbežného opatrenia poukazovať takto určené výživné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
21. Súd zamietol návrh matky na zákaz stretávania sa otca s maloletou dcérou, nakoľko v konaní nie je osvedčené akéhokoľvek nevhodné konanie otca voči maloletej dcére. Otec naopak prejavuje záujem sa s dcérou stretávať, čo je však v súčasnosti sťažené jeho vykázaním zo spoločnej domácnosti.
22. Predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, keďže v prípade podaného návrhu vo veci samej súd vykoná rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Úlohou súdu v konaní vo veci samej bude dôsledne preskúmať rodinné, výchovné a bytové podmienky rodičov ako aj ich príjmové a majetkové pomery, vrátane možného záujmu matky maloletej o nadväzovanie kontaktov s inými mužmi. Následne súd rozhodne o prípadnom rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z..
23. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).