Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/34/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: C., XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka so sídlom: Farská 12, 949 01 Nitra, IČO: 50 650 190, proti žalovanej: D. E., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, advokátka so sídlom: Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, IČO: 46 334 858, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. - 15 zo dňa 31.01.2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 15 zo dňa 31.01.2024 potvrdzuje.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa písomne podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 19.01.2024 domáhala, aby rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanej zakázal priblížiť sa k žalobkyni a k jej maloletým deťom: E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejedávajúcimi priestupky. Zároveň žiadala, aby súd uložil zákaz žalovanej písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 05.01.2024 sa žalobkyňa nachádzala v mieste svojho bydliska, pričom žalovaná, ktorá je jej matkou, agresívne búchala na okno bytu v G., aby jej otvorila. Keďže sa s ňou žalobkyňa nechcela rozprávať, pretože videla, že je žalovaná pod vplyvom alkoholu, začala žalovaná hádzať kamene do okna bytu, v ktorom sa aj s deťmi nachádzala žalobkyňa. Keďže žalobkyňa nechcela, aby bol poškodený jej majetok, otvorila žalovanej dvere, pričom táto sa začala násilne tlačiť do bytu bez jej súhlasu. Žalobkyňa ju žiadala, aby opustila byt a bytovku a odišla, a taktiež aby sa nezdržovala ani v okolí bytovky. Keďže na tieto žiadosti žalovaná nereagovala, ale útočila ďalej, bola vytlačená priateľom žalobkyne p. D. H. mimo budovu bytovky. Priateľ žalobkyne odprevádzal žalovanú až k taxíku, v ktorom sedel priateľ žalovanej. Tento vystúpil z taxíka a začal sa miešať do tohto konfliktu. Žalovaná sa snažila udrieť D. H. ako aj samotnú žalobkyňu, ktorá bola taktiež prítomná. Žalovaná udrela žalobkyňu počas tohto konfliktu do tváre, na základe čoho utŕžila žalobkyňa zranenie pery. Počas tohto incidentu poškodila žalovaná zároveň motorové vozidlo, ktorého držiteľom je žalobkyňa, ktoré doškriabala a dotrhala sieťku na okne bytu v Zbehoch. Zároveň sa žalobkyni vyhrážala, že ju zabije a taktiež jej vulgárne nadávala, čo vyplýva z Upovedomenia o vznesení obvinenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“) Nitra, ORP-32/LU-NR-2024 zo dňa 12.01.2024. Tento konflikt trval približne 3 hodiny, pričom žalovaná si je vedomá, že maloletá dcéra žalobkyne Viktória je postihnutá a potrebuje sústavnú opateru. Žalobkyňa

musela počas konfliktu stále odbiehať do bytovky kontrolovať deti. Do konfliktu sa zamiešal aj sused z bytovky, ktorý sa snažil žalovanú taktiež odprevadiť do taxíku. Následne prišla hliadka OO PZ a sanitka. Vo veci bolo podané trestné oznámenie, pričom uvedená vec je v štádiu riešenia. Tento incident nie je podľa žalobkyne jediný. Žalovaná mala napadnúť aj svoju druhú dcéru Renátu, pričom si žalovaná zároveň podrezala žily. Žalobkyňa má vedomosť, že žalovaná navštevuje dlhodobo odborného lekára

- psychiatra a užíva aj lieky na upokojenie, čo kombinuje s alkoholickými nápojmi. Žalovaná je veľmi agresívnej a útočnej povahy a nezastaví sa pred ničím. Žalobkyňa má obavu o svoj život a zdravie seba aj jej maloletých detí, z tejto obavy žiada o ochranu súd, aby uložil žalovanej zákaz priblížiť sa k nej, ako aj k jej deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov po dobu min. 12 mesiacov. Zároveň žalobkyňa žiada, aby súd uložil zákaz žalovanej v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajúci v zákaze písomného a telefonického kontaktovania, ako aj kontaktovania elektronickou komunikáciou, vzhľadom k tomu, že žalovaná sa vyhrážala žalobkyni, že ju zabije a tieto vyhrážky v žalobkyni vzbudili obavu o zdravie a život nielen jej samotnej, ale aj jej maloletých detí.

2. Uznesením č. k. - 15 zo dňa 31.01.2024 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým v I. výroku uložil žalovanej zákaz priblíženia k žalobkyni a k jej maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejedávajúcimi priestupky. Vo výroku II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vo výroku III. súd prvej inštancie poučil žalovanú, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Vo výroku IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že má za to, že navrhované neodkladné opatrenie je prípustné ako účinný prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia, keď pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. S poukazom na uvedené posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že je dôvodný. Bola podľa neho osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (matka a dcéra). Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu dočasne a bezodkladne upraviť pomery strán sporu (dôvodnú obavu z potenciálne násilného správania žalovanej), osvedčila skutočnosť, že žalovaná je podozrivá z násilia voči žalobkyni a nie je to len subjektívne presvedčenie žalobkyne, ale je aj objektívne preukázané upovedomením o vznesení obvinenia. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalovanej dochádza k takému správaniu sa, ktoré žalobkyňu a jej maloleté deti ohrozuje, preto existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť, telesná a duševná integrita a je preto potrebné zakázať žalovanej približovať sa k žalobkyni a jej maloletým deťom do vzdialenosti 10 metrov. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni do vzdialenosti 10 metrov považoval súd prvej inštancie uloženie tejto povinnosti za primerané aj v súvislosti s okolnosťami bežného života, ale aj s poukazom na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie považoval danú vzdialenosť za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne, jej maloletých detí a žalovanej, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne a žalovanej za účelom vyhnutia sa priblíženiu na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, a to po dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Záverom súd poukazuje, že účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010).

4. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať žalobkyňu súd prvej inštancie uviedol, že nemá za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením daného navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože z príloh priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, kedy mala byť zo strany žalovanej žalobkyňa kontaktovaná telefonicky, písomne, alebo elektronicky, žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej tvrdenie, a preto nebolo možné vyhovieť v tejto časti návrhu, v ktorej sa domáhala žalobkyňa uloženia žalovanej zákazu písomne, telefonicky, elektronicky a inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol (výrok II.).

5. S poukazom na ust. súd prvej inštancie neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, keďže nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda medzi žalobkyňou, mal. deťmi a žalovanou. Vyššie uvádzané argumenty vo vzťahu k žalobkyni sa podľa súdu prvej inštancie týkajú aj maloletých detí, ktoré podľa skutočností uvádzaných v návrhu boli svedkami agresívneho správania sa žalovanej, pričom žalobkyňa zabezpečuje starostlivosť o mal. deti; navyše mal. E. vyžaduje sústavnú starostlivosť. V zmysle a súd prvej inštancie poučil žalovanú o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, a to voči výroku I. a III. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že uznesenie považuje za nesprávne z nasledovných odvolacích dôvodov: a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ]; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ]; c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ]; d) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].

7. Žalovaná v odôvodnení odvolania uviedla, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, je arbitrárne a tým nezákonné. Súd prvej inštancie podľa nej dostatočne neodôvodnil dôvody, pre ktoré sa stotožnil s vyjadreniami žalobkyne, ktoré si vzal za svoje. Rovnako neuviedol dôvody, pre ktoré určil dobu neodkladného opatrenia na 12 mesiacov, ktorú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla žalovaná. Z uznesenia nie je podľa nej možné zistiť akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení dôkazov a z čoho vyvodil nebezpečenstvo ohrozenia práv žalobkyne. Ďalej uviedla, že žalobkyňa a žalovaná boli v konflikte, pretože žalovaná, ako matka, žalobkyni, ako dcére, vyčítala spôsob jej života, avšak výlučne v záujme žalobkyne a jej maloletých detí. Žalovaná nikdy nechcela dcére, ani jej deťom ublížiť, pričom slová, ktoré jej povedala, myslela výlučne pejoratívne. Jednalo sa podľa nej síce o nevhodné konanie, avšak zapríčinené výlučne zúfalstvom matky, ktorej bolo ľúto, že sa žalobkyňa, jej dcéra, rozišla s partnerom D. I., ktorý dcére pomáhal a bol jej, aj jej deťom vo všetkom oporou a začala si vzťah s iným mužom, pričom tento jej nový vzťah považovala žalovaná, ako matka za rizikový pre svoju dcéru a jej deti. Zlyhanie žalovanej, ako matky, bolo len z dôvodu, že sa bála o budúcnosť dcéry a jej detí, a to práve aj vzhľadom k tomu, že jedno z detičiek je zdravotne postihnuté. Chcela jej iba dohovoriť, aby sa nedostala do nejakých problémov, aby nestratila strechu nad hlavou, a aby si nepokazila život. Je pravdou, že keď sa jej dcéra odmietla s ňou baviť a vyhodila ju, tak, že ju fyzicky vytláčali z bytovky, tak sa bránila a reagovala neadekvátne. Tento konflikt žalovanú veľmi mrzí. Žalovaná nechce ospravedlňovať, či bagatelizovať svoje nevhodné správanie, pravda je však taká, že ak by jej na dcére a jej deťoch nezáležalo, nikdy by sa nepokúšala dcére dohovárať, ani by jej nenadávala. Žalobkyňa dobre vie, že jej matka by jej, ani deťom, nikdy neublížila. Žalovaná si je vedomá skutočnosti, že jej správanie nebolo správne a veľmi sa hanbí za svoje zlyhanie. Po hádke pochopila, že v živote svojej dcéry už pravdepodobne miesto nemá a od toho konfliktu ju nekontaktovala, s touto sa nestretla a ani ju nevyhľadáva. Žalovaná dokonca od konfliktu abstinuje, aby sa vyhla akejkoľvek možnosti ďalšieho podobného konania.

8. K tvrdeniu žalobkyne o hádzaní kameňov do okna žalovaná uviedla, že sa nejednalo o kamene, ale o kamienky, ktoré hádzala do okna v snahe upútať pozornosť dcéry, keď jej neotvárala tak, ako sa to robilo dávnejšie, keď neboli zvončeky na dverách a človek nechcel na seba upozorniť ostatných obyvateľov domu, v tomto prípade maloleté deti. V žiadnom prípade sa podľa nej nejednalo o kamene, ktoré by boli schopné rozbiť okno. Podľa žalovanej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže išlo podľa nej iba o jednorazové nevhodné konanie zúfalej matky, ktoré sa určite nebude opakovať a nehrozia žiadne ďalšie konflikty, keďže žalovaná sa so žalobkyňou nechce stretávať ani vyhľadávať jej prítomnosť. Pochopila, že bude lepšie nechať dcéru žiť si svoj život a byť zodpovednou za vlastný život a šťastie.

9. Podľa žalovanej dôvodná obava žalobkyne iba z jedného incidentu (konflikt zo dňa 05.01.2024) nie je dostačujúca na osvedčenie dôvodnosti neodkladného opatrenia. Tieto okolnosti vychádzajú z obdobia z pred vyše mesiaca a nie je podľa nej preukázané a ani osvedčené, dokonca ani žalobkyňou tvrdené, že k takému správaniu sa žalovanej dochádza opakovane, aj v súčasnosti, alebo že by sa nejako žalovaná snažila s dcérou (žalobkyňou) kontaktovať, že by ju od tohto incidentu chcela navštíviť, alebo sa s ňou stretnúť, ani že by sa jej vyhrážala, či na ňu inak slovne alebo fyzicky útočila a už vôbec nie, že by sa takéhoto alebo obdobného konania dopustila voči jej maloletým deťom, svojim vnúčatám, ktoré nadovšetko miluje. Žalovaná za svoje nevhodné konanie bude niesť následky v trestnom konaní, keďže žalobkyňa podala na svoju matku trestné oznámenie, pričom už toto samotné, je pre žalovanú dostatočným potrestaním a ponaučením. Účelom neodkladného opatrenia podľa ustanovenia je ochrana, resp. zabránenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity osoby, ku ktorej sa zákaz priblíženia požaduje. Žalobkyňa však podľa žalovanej neosvedčila, že sa žalovaná dopúšťa správania, ktoré požaduje neodkladným opatrením zakázať. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ani neosvedčila, že by trvalo ohrozenie života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti žalobkyne a jej maloletých detí. Zo strany žalobkyne nebola podľa nej dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalobkyne dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život, prípadne o život jej detí. Musí ísť podľa nej o stav, ktorý neznesie odklad a nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez bližšieho zdôvodnenia a preukázania. Skutočnosť, že žalobkyňa podala na svoju matku trestné oznámenie a že jej bolo vznesené obvinenie za trestný čin nebezpečného vyhrážania a výtržníctva nepreukazuje ešte vinu žalovanej. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže podľa žalovanej obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“, pretože tvrdené násilie nebolo ničím preukázané ani osvedčené. Výnimočnosť zásahu do práv žalovanej musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o hroziacom násilnom správaní sa žalovanej voči nej, ktoré by nadobúdalo až takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

10. Žalovaná vo vzťahu k výroku III. napadnutého uznesenia o náhrade trov konania neuviedla žiadnu odvolaciu argumentáciu.

11. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k odvolaniu žalovanej, pričom uviedla, že žalovaná konflikt so žalobkyňou nesporuje. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovanej k veľkosti kameňov, podľa žalobkyne zavádza, keďže kameň, ktorý hodila žalovaná do okna bytu žalobkyne musel byť väčšej veľkosti, inak by nepotrhal okennú sieťku. Kameň je ako dôkaz zaistený v rámci trestného konania a ak by preletel do vnútra bytu, mohol podľa žalobkyne pokojne vážne zraniť aj napr. nič netušiace dieťa žalobkyne. Podľa žalobkyne neobstojí ani argumentácia žalovanej, že incident sa stal pred vyše mesiacom, pretože to nič nemení na skutočnosti, že je trestne stíhaná s návrhom na znalecké odkazovanie z odboru psychiatrie a nejedná sa len o kameň hodený do okna, ale aj fyzické napadnutie žalobkyne a jej priateľa zo strany žalovanej pred bytovkou. Neodkladné opatrenie bolo podľa žalobkyne vydané jednak ako dôsledok nezákonného správania sa žalovanej k žalobkyni, ale plní si aj preventívny charakter, čím sa bráni žalovanej opakovane páchať trestnú činnosť voči žalobkyni. Zároveň je podľa nej splnená aj podmienka dočasnosti, kedy vydané neodkladné opatrenie je časovo ohraničené na dobu 12 mesiacov. Agresívne správanie sa žalovanej nie je podľa žalobkyne jediné v jej histórii; napádala aj svoju druhú dcéru, ktorej taktiež agresívne vnucovala svoje názory. Žalovaná má podľa žalobkyne psychické problémy, ktoré treba odhaliť a liečiť, a preto má (žalobkyňa) reálnu obavu, že žalovaná s možnými psychickými problémami môže svoje útoky zopakovať. Žalovaná si podľa žalobkyne musí uvedomiť, že nemôže násilným a agresívnym spôsobom presadzovať svoje názory, i keď sa jedná o jej dcéru. Žalobkyňa je dospelá osoba, ktorá nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony; má právo sa dobrovoľne a sama rozhodnúť, s kým a kde bude žiť a ako bude svoje deti vychovávať. Ďalej poukázala na odbornú literatúru, podľa ktorej je nariadenie neodkladného opatrenia podľa menej závažným zásahom súdu pre jeho nariadenie postačuje aj predpoklad ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne a jej detí; nemusí k nemu reálne dochádzať, ako sa mylne domnieva žalovaná. Napokon vydané neodkladné opatrenie chráni žalobkyňu a jej deti; naopak - žalovanú v bežnom spôsobe života nijako neobmedzuje.

12. Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná, ktorá uviedla, že je pravdou, že žalovaná večer dňa 05.01.2023 prišla za žalobkyňou ako svojou dcérou, avšak s úmyslom jej dohovoriť, aby sa nedostala do nejakých problémov, aby nestratila strechu nad hlavou a aby si nepokazila život (z dôvodu, že žalobkyňa mala v minulosti užívať a predávať drogy, za čo bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. ). Žalovaná nechce ospravedlňovať, či bagatelizovať svoje nevhodné správanie, pravda je však podľa nej taká, že ak by jej na dcére a jej deťoch nezáležalo, nikdy by sa nepokúšala dcére dohovárať, ani by jej nenadávala. Nevhodný afekt žalovanej bol spôsobený len jej zúfalstvom spôsobeným strachom o dcéru a jej deti a jej bezmocnosťou v snahe ochrániť ich. Žalovaná ďalej uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že jej správanie nebolo správne a veľmi sa hanbí za svoje zlyhanie. Po tomto incidente pochopila, že život svojej dcéry už nemôže ovplyvniť a od toho konfliktu ju nekontaktovala, s touto sa nestretla a ani ju nevyhľadáva. Pochopila, že musí dcéru nechať žiť si svoj život a byť zodpovednou za vlastný život a šťastie. Bez dotknutia uvedených skutočností je však podľa nej nepochybné, že skutky sa nestali tak, ako tvrdí žalobkyňa, a že žalobkyňa účelovo klame. Neodkladné opatrenia nie sú podľa žalovanej prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie konfliktov v rodine, hádok alebo výmeny názorov hoci aj s nevhodnými výrazmi adresnými druhej strane, vyplývajúcich narušenia vzájomných vzťahov rodinných príslušníkov, a preto trváme na svojom návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalobkyňa v následnom vyjadrení poprela tvrdenia žalovanej. K svojej minulosti z pred 13 rokov uviedla, že išlo o mladícku chybu; bola odsúdená a neskôr amnestovaná, avšak išlo aj o dôsledok zlej výchovy zo strany žalovanej, ktorá o ňu nejavila záujem a vychovávala ju stará mama. Poukázala na to, že so žalovanou dlhodobo nevychádza dobre, žalovaná na sociálnych sieťach žalobkyňu uráža a vyhľadáva konfliktné situácie. Neodkladné opatrenie je podľa nej jediným legálnym prostriedkom ochrany žalobkyne a jej detí. Je evidentné, že vznesenie obvinenia nemalo na žalovanú žiaden účinok, pokračuje vo verbálnych útokoch. Čo sa týka obvinenia žalovanej, to je v štádiu vyšetrovania, a ak kamerové záznamy preukážu, že žalovaná sa stíhaných skutkov nedopustila, je ochotná sa jej ospravedlniť.

14. Žalovaná vo svojom vyjadrení taktiež poprela tvrdenia žalobkyne o zlej výchove a minulosti. Podľa nej sa žalobkyňa snaží (z dôkaznej núdze) vykresliť žalovanú negatívne pred konajúcim súdom. Žalobkyňa podľa nej ničím nepreukázala, ani neosvedčila, že by trvalo ohrozenie života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti žalobkyne a jej maloletých detí. Zo strany žalobkyne nebola podľa žalovanej dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalobkyne dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život, prípadne o život jej detí, a že ide o stav, ktorý neznesie odklad.

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa Čl. 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa Čl. 11 ods. 4 , súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

24. Podľa Čl. 15 ods. 1 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

28. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

30. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.

32. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, prejednal odvolanie žalovanej v súlade s ust. a nasl. a cítiac sa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

33. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutého uznesenia, odvolania žalovanej a následných vyjadrení strán sporu dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie je v napadnutej časti (t. j. výroku I. a III.) vecne aj právne správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu (vrátane jeho odôvodnenia) stotožňuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej, k tým odvolací súd uvádza nasledovné:

34. Napriek tomu, že žalovaná v odvolaní poukazuje na viaceré odvolacie dôvody podľa ust. [, , a ], nekonkretizuje ich dostatočne tak, aby bolo zrejmé, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, respektíve ako podľa nich súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia pochybil.

35. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), žalovaná namietala, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil dôvody, pre ktoré sa stotožnil s vyjadreniami žalobkyne a neuviedol tiež dôvody, pre ktoré určil dobu neodkladného opatrenia na 12 mesiacov. Nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia môže síce zakladať odvolací dôvod podľa , ale iba v prípade, že dosahuje takej intenzity, že dochádza k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces. Nie každá absencia odôvodnenia určitého záveru predstavuje takú vadu, ktorá napĺňa uvedený odvolací dôvod, a preto odvolací súd nemusí nevyhnutne pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V niektorých prípadoch je udržateľné aj strohé odôvodnenie (koniec koncov, odôvodnenie má byť výstižné a kvantita odôvodnenia rozhodne nie je meradlom jeho kvality). Pre vyvodenie záveru o potrebnom následku v opravnom konaní je kruciálna relevancia predmetnej (vôbec alebo nedostatočne odôvodnenej) skutočnosti alebo otázky pre napadnuté rozhodnutie. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022). Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku nedostatočného odôvodnenia, odvolací súd sa s ňou po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nestotožnil. Súd prvej inštancie uviedol, za akých podmienok je možné nariadiť neodkladné opatrenie a na základe jemu dostupných skutočností a dôkazov vyhodnotil hrozbu nebezpečenstva zo strany žalovanej. Je potrebné si uvedomiť, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevažuje požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a je kladený dôraz na rýchly zásah súdu v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo ohrozenia práva a právom chránených záujmov. Vyplýva to aj zo znenia ust. , podľa ktorého je náležitosťou návrhu „iba“ opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku a nevyžaduje sa preukázanie týchto skutočností. Odvolací súd má teda zhodne so súdom prvej inštancie za to, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu spolu s listinami, ktoré predložila (úradný záznam zo dňa 12.01.2024, potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 05.01.2024, upovedomenie o vznesení obvinenia zo dňa 12.01.2024) dostatočne osvedčili ňou tvrdené skutočnosti o hrozbe zo strany žalovanej. Tieto skutočnosti sa nakoniec potvrdili v ďalšom štádiu konania, keď žalovaná nepoprela, že k incidentu, ktorý opísala žalobkyňa v návrhu, naozaj došlo. Pokiaľ ide o dobu 12 mesiacov, na ktorú bolo neodkladné opatrenie nariadené, je síce pravdou, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k tejto dobe nevyjadril, odvolací súd to nepovažuje za takú vadu, ktorú by nebolo možné v rámci odvolacieho konania odstrániť, a ktorá by mala viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu sa javí doba 12 mesiacov dostatočná a primeraná na to, aby žalovaná osvedčila ňou vyjadrený záujem rešpektovať súkromie a vôľu žalobkyne viesť jej rodinný život podľa jej predstáv bez toho, aby žalobkyňa do tohto života negatívne zasahovala. V súčasnosti má však odvolací súd za to, že je potrebné zachovať určitý časový priestor (12 mesiacov), počas ktorého žalovaná osvedčí, že dôvody na nariadenie odkladného opatrenia pominuli. Zároveň, ak by mala za to, že tieto dôvody pominú skôr, nič jej nebráni podať návrh podľa ust. .

36. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú inú vadu konania podľa , tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľka jednak vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spadať pod tento odvolací dôvod (nekonkretizovala ho), ale ani odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie. Z tohto dôvodu nevzhliadol túto odvolaciu námietku dôvodnou.

37. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd ani v tomto prípade nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o napadnuté uznesenie. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v zmysle je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z dôkazného materiálu predloženého žalobkyňou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo podľa odvolacieho súdu (v zhode so súdom prvej inštancie) dostatočne osvedčené také konanie žalovanej, ktoré odôvodňuje neodkladnú úpravu pomerov medzi

stranami sporu, a to najmä pokiaľ ide o rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Navyše, zo samotného odvolania a následných vyjadrení strán sporu vyplýva, že zo strany žalovanej došlo pod vplyvom alkoholu k neprimerane agresívnemu správaniu, ktoré nemožno ospravedlniť tým, že ju to mrzí a že išlo (podľa nej) o jednorazové nevhodné konanie zúfalej matky. Takéto správanie podľa odvolacieho súdu jednoznačne nezodpovedá normálnemu konaniu zúfalej a milujúcej matky, ako seba označila žalovaná, a to bez ohľadu na to, aké dôvody ju k tomu viedli. Aj pokiaľ ide o dôvody, ktoré žalovaná uviedla, ako tie, pre ktoré sa dopustila voči žalobkyni agresívneho správania, nie sú podľa odvolacieho súdu dôvodmi ospravedlňujúcimi takéto správanie, keďže žalobkyňa iba realizuje svoju slobodnú vôľu či už pre spôsob života (ktorý sa žiadnym spôsobom neprejavuje negatívne – vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu), výchovu dieťaťa (taktiež nič nenasvedčuje tomu, že by výchovu zanedbávala) alebo voľbu životného partnera. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že odvolacia námietka žalovanej podľa neobstojí ani z dôvodu, že súd prvej inštancie ako zistený skutkový stav opísal konanie žalovanej, ktoré aj ona sama v následných vyjadreniach potvrdila (hoci ho bagatelizovala) a toto vyplýva aj z upovedomenia OR PZ v Nitre o vznesení obvinenia. Odvolací súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa pri osvedčení tvrdených skutočností nepredložila iba trestné oznámenie, ktoré by osvedčovalo iba ňou vnímané videnie sporného incidentu, ale upovedomenie o vznesení obvinenia, ktoré preukazuje vyššiu mieru osvedčenia tvrdených skutočností. Podľa vyššie cit. ust. totiž policajt vydá uznesenie o vznesení obvinenia iba vtedy, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba; v tomto prípade žalovaná. Preto námietka žalovanej, že zo strany žalobkyne nebolo nijakým spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zo strany žalovanej trvalo ohrozenie života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti žalobkyne a jej maloletých detí, neobstojí. Žalovaná navyše sama uviedla, že má problém s alkoholom a je zrejmé, že pod jeho vplyvom nevie vyhodnotiť závažnosť svojho nevhodného konania (napr. pokiaľ ide o jej vnímanie hádzania kameňov, kedy si neuvedomila, že tým môže zraniť osoby nachádzajúce sa v rodinnom dome vrátane maloletého dieťaťa). Aj preto je namieste, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené po dobu 12 mesiacov, kedy bude mať žalovaná šancu preukázať, že svoj záujem o nápravu svojho správania a vzťahu k rodinným príslušníkom myslí vážne.

38. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1107). Žalobkyňa podľa odvolacieho súdu osvedčila, že správanie žalobkyne bolo takej intenzity, že do budúcna môže mať odôvodnenú obavu o integritu svoju a svojej rodiny a zároveň neodkladné opatrenie (aj vzhľadom na vyslovený záujem žalovanej o zdržanie sa akéhokoľvek konania voči žalobkyni) nezasiahne neprimerane do takej miery, že by ju obmedzilo na jej právach.

39. Ako judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. z 27. júla 2011 „nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.“ Odvolací súd nevzhliadol v konaní súdu prvej inštancie ani v napadnutom uznesení také vady, ktoré by mali v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za následok nesprávne právne posúdenie veci, pričom jeho rozhodnutie bolo zrozumiteľne odôvodnené a súd prvej inštancie v ňom náležite reagoval na žalobkyňou uvedené skutočnosti.

40. Keďže odvolací súd nevzhliadol ani jednu z odvolacích námietok žalovanej ako dôvodnú, z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

41. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa v spojení s ustanovením . Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešná, nárok na náhradu trov konania priznal odvolací súd žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( – 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.