Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-867-2021.pdf
PDF · 90.45 KB
Case nature
Subarea
4Ek/867/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Y., trvale bytom V., proti povinnému Y., trvale bytom R., o vymoženie 2 035,75 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/867/2021 zo dňa 17. mája 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/867/2021 zo dňa 17. mája 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 17.05.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 4Ek/867/2021, ktorým vo výroku I. zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a vo výroku II. oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.03.2021 domáhal od povinného vymoženia 2 035,75 Eur na poklade ním tvrdeného exekučného titulu - uznesenia Okresného súd Kežmarok sp. zn. XD/XX/XXXX-XX Dnot XXX/XXXX, ktoré dňa 24.02.2021 vydal notár JUDr. Stanislav Dugas. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že v tomto exekučnom konaní je exekučným titulom uznesenie o dedičstve vydané v dedičskej veci po S., naposledy trvale bytom R., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. (ďalej len „poručiteľ“). Predložený exekučný titul obsahuje štyri výroky. V I. výroku je určená všeobecná cena majetku poručiteľa na sumu 12 015,52 Eur, výška dlhov poručiteľa v sume 6 627,91 Eur a čistá hodnota dedičstva v sume 5 387,61 Eur. V II. výroku exekučného titulu bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo v celosti nadobúda povinný t.j. Y. s tým, že v prípade predaja zdedených nehnuteľností sa zaväzuje vyplatiť každému z ustupujúcich dedičov t.j. E. štvrtinu kúpnej ceny po odrátaní dlhov vyplývajúcich z dedičstva a to do 10 dni odo dňa obdržania kúpnej ceny. V III. výroku exekučného titulu sa určila odmena notárovi v sume 214,20 Eur. Vo IV. výroku exekučného titulu sa dedičom uložila povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve v sume 16,50 Eur na účet Okresného súdu Kežmarok. V časti „E) Vymáhaný nárok“ si oprávnený uplatnil nárok na istinu v sume 2 035,75 Eur. V doplňujúcich informáciách peňažnom nároku uviedol oprávnený nasledovné: „Pri predaji zdedených nehnuteľností v k. ú. R. vyplatiť ustupujúcim dedičom 1/4 kúpnej ceny po odrátaní dlhov vyplývajúcich z dedičstva a to najneskôr v lehote 10 dní odo dňa obdržania kúpnej ceny - t. j. vyplatiť náklady spojené s pohrebom vo výške 2 035,75 EUR“. V zmysle II. výroku exekučného titulu sa povinný zaväzuje v prípade predaja zdedených nehnuteľností zaväzuje vyplatiť každému z ustupujúcich dedičov t.j. E. štvrtinu kúpnej ceny po odrátaní dlhov vyplývajúcich z dedičstva a to do 10 dni odo dňa obdržania kúpnej ceny. Súd konštatuje, že oprávnený sa nemôže domáhať vymoženia nároku titulom 1 kúpnej ceny z predaja zdedených nehnuteľností povinným, keďže tak môžu urobiť len ustupujúci dedičia (E.), medzi ktorých ale oprávnený nepatrí. Čo sa týka nákladov spojených s pohrebom poručiteľa v sume 2 035,75 Eur vyplývajúcich z exekučného titulu, exekučný súd uvádza, že v prípade uplatnenia sumy 2 035, 75 Eur titulom nákladov za pohreb poručiteľa v exekučnom konaní na základe predloženého exekučného titulu absentuje v predloženom exekučnom
titule výrok, ktorým sa Y. zaväzuje zaplatiť Y. trvale bytom V. určite lehote sumu 2 035,75 Eur (materiálna vykonateľnosť exekučného titulu) a tiež doložka vykonateľnosti (formálna vykonateľnosť exekučného titulu), v dôsledku čoho nespĺňa predložený exekučný titul náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom a preto sa na základe predloženého exekučného titulu nemôže oprávnený domáhať zaplatenia sumy 2 035,75 Eur titulom nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Na záver súd dodáva, že nárok oprávneného voči povinnému v sume 2 035,75 Eur titulom nákladom na pohreb poručiteľa existuje, lenže nie je judikovaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V prípade, ak tento nárok bude judikovaný vykonateľným a právoplatným exekučným titulom, môže podať oprávnený nový návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor s Exekučným poriadkom, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 45 ods. 1, § 48 ods. 2, ods. 4 písm. b), § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo súdnej exekútorke doručené dňa 18.05.2021, podal oprávnený dňa 3.6.2021 (podaním na poštovej preprave) sťažnosť.
5. V podanej sťažnosti oprávnený žiadal Okresný súd Banská Bystrica, aby podanému návrhu na vykonanie exekúcie vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že exekučným titulom v podobe právoplatného uznesenia o dedičstve, vydaného Okresným súdom Kežmarok, pod sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2021, vznikla povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému náklady spojené s pohrebom poručiteľa v sume 2 035,75 Eur. Vzhľadom na to, že vykonateľnosť bola podmienená predajom nehnuteľnosti, ktorú v dedičskom konaní nadobudla povinná a k predaju nehnuteľnosti reálne došlo, legitímne sa domáha plnenia zo strany povinnej s odôvodnením, že boli splnené všetky predpoklady, na základe ktorých má povinná osoba plniť osobne oprávnenej, ide o tzv. zloženú právnu skutočnosť. Podľa jej názoru exekučný titul spĺňa náležitosti ustanovené Exekučným poriadkom a na základe predloženého exekučného titulu sa môže ako oprávnená domáhať zaplatenia sumy vo výške 2 035,75 Eur titulom nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 45 ods. 2, písm. e) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj rozhodnutie o dedičstve.
11. Podľa § 48 ods. 8 Exekučného poriadku, ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do začatia exekúcie; jednotlivé úkony uskutočňuje bezodkladne. Návrh na vykonanie exekúcie podľa prvej vety exekútor zašle súdu do 15 dní. Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora, exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Za činnosť exekútora
súvisiacu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prostredníctvom exekútora patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov, ktorých výšku a spôsob určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
12. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
13. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
14. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
15. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
16. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
17. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
18. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
19. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
20. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
21. Podľa § 165 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.
22. Podľa § 167 Civilného mimosporového poriadku, ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb.
23. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
24. V prvom rade súd uvádza, že v zmysle Civilného sporového poriadku je sťažnosť prostriedkom procesnej obrany proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť. Vo vzťahu k sťažnosti súd z úradnej povinnosť skúma v prvom rade to či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a či bola podaná v zákonom stanovenej lehote na podanie sťažnosti (t. j. 15 dní od doručenia uznesenia). Nedostatok v niektorej z uvedených podmienok je dôvodom pre zamietnutie sťažnosti bez toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal vecnými dôvodmi podanej sťažnosti. Včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, nakoľko márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je totiž zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná.
25. Súd z obsahu exekučného spisu konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/867/2021 zo dňa 17. 05. 2021 bolo oprávnenému cestou súdneho exekútora podľa § 48 ods. 8 Exekučného poriadku doručené dňa 18. 05. 2021, o čom svedčí doručenka čo si oprávnený môže
preveriť aj nahliadnutím do elektronického súdneho spisu. Doručenka je v zmysle § 111 ods. 1 CSP verejnou listinou, čo znamená, že údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný ich opak. Z uvedeného ďalej vyplýva, že pätnásty deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na deň 2.6. 2021, t.j. streda. Keďže oprávnený podal sťažnosť na poštovú prepravu až dňa 3. 6. 2021 (čo vyplýva jednak z dátumu uvedeného na samotnej sťažnosti ako aj z pečiatky pošty), predmetnú sťažnosť podal po zákonom stanovenej lehote.
26. Súčasne však súd ďalej uvádza, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného (okrem skutočnosti, že bola podaná po lehote) nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd sťažnosť oprávneného musel zamietnuť aj z dôvodu, že nebola dôvodná.
27. Súd konajúc sudcom v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom vyšší súdny úradník dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 404/2021 zo dňa 13.10.2021 „ústavný súd v súvislosti s prvou sťažnostnou námietkou dodáva, že pokiaľ sa súd rozhodne odkázať na odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie, je taký postup prípustný za podmienky, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu je možné považovať za dostatočne odôvodnené /rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Boldea proti Rumunsku z 15.2.2007, sťažnosť č. 19997/02, bod 33, rozhodnutie vo veci Albert proti Rumunsku z 16.2.2010, sťažnosť č. 31911/03, bod 40/. Európsky súd pre ľudské práva považuje odkaz na odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie za postačujúci aj vtedy, pokiaľ sťažovateľ vo svojom opravnom prostriedku uplatňuje v zásade rovnaký argument ako v predchádzajúcej fáze konania alebo žiadne špecifické výhrady voči napadnutému rozhodnutiu neuplatňuje (Meltex Lud. a Mesrop Movsesyan proti Arménsku, rozsudok zo 17.6.2008, sťažnosť č. 32283/04, bod 88“).
28. Sudca však nad rámec uvedených dôvod v napadnutom rozhodnutí dopĺňa:
29. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné. Priamym dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia, ktoré je súčasne exekučným titulom je, že ho v rámci prebiehajúceho exekučného konania už nie je možné exekučným súdom preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať, nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu, ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych alebo mimoriadnych) prostriedkoch proti nemu. Rozsah preskúmania rozhodnutia exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie.
30. Pod vykonateľnosťou právna teória rozumie jeho materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku (napr. priznanie práva, záväzok k povinnosti alebo postihnutie majetku) a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. (výňatok z uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo 95/2010 zo dňa 22. júna 2010).
31. Predložené uznesenie o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nie je exekučným titulom na základe ktorého by si oprávnená mohla uplatnil nárok na náhradu nákladov na pohreb poručiteľa priamo vo vykonávacom konaní, t.j. v exekučnom konaní. Tak ako už bolo uvedené v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka - nárok oprávnenej na náhradu nákladov na pohreb poručiteľa existuje ale sumu pohrebných nákladov podľa dedičského rozhodnutia je potrebné si v prvom rade vymáhať cestou súdu a až následne cestou súdneho exekútora. V uvedenom dedičskom rozhodnutí
bol (okrem iného) upravený prechod zodpovednosti za dlhy poručiteľa ako aj za náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Uvedené dedičské rozhodnutie však neobsahuje výrok ukladajúci povinnosť Y. sumu pohrebných nákladov a to ani v akom rozsahu (pričom tu súd dáva do pozornosti znenie ust. § 470 ods. 2 OZ) ako ani v akej lehote. Oprávnenou predložený exekučný titul tak postráda materiálnu ako aj formálnu vykonateľnosť.
32. Súd musí v tomto štádiu konania konštatovať, že v sťažnosti neboli zo strany oprávneného predložené žiadne iné, nové dôkazy, ktoré by existenciu exekučného titulu preukazovali.
33. Nakoľko v predmetnej veci bolo zistené, že rozhodnutie ktoré sa navrhuje vykonať nie je exekučným titulom pre uplatnený nárok, súd správne v napadnutom uznesení podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol a trovy konania oprávnenému nepriznal, keďže samotný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol pokračovať v exekučnom konaní a vydať poverenie na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
35. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
38. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).