Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-589-2004.pdf
PDF · 65.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/589/2004
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci exekúcie oprávneného: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX. XXXX, bytom: C., D. E. XX o vymoženie 61.801,66 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Z exekúcie zastavenej zo zákona, súd nepriznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.9.2004 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu toho času 1861836,80-Sk s príslušenstvom a trov exekúcie na základe rozhodnutia č. 3294/105/04-420 zo dňa 29.7.2004 vydaného Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
2. Poverením tunajšieho súdu 5404 025132 zo dňa 6.10.2004 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Varga, so sídlom: Hlavná 26/5, 92901 Dunajská Streda.
3. Prípisom súdneho exekútora zo dňa 3.7.2017 bolo súdu oznámené, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra, sp.zn. 32K/58/2012 zo dňa 15.2.2013 - zo zákona sa exekúcia zastavila. Zároveň uviedol, že si v prípade zastavenia exekúcie náhradu trov exekúcie uplatňuje podľa vyúčtovania v sume 107,29 eur, pričom svoj nárok na ich náhradu si uplatnil na základe ustanovenia § 203 ods. 3 Zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
4. Súd mal z obchodného vestníka preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp.zn. 32K/58/2012 zo dňa 15.2.2013, bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
7. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
8. V danom prípade sa exekúcia zastavila priamo zo zákona a to vyhlásením konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 3K/51/2011 zo dňa 7.11.2011. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývajú pre súd také podmienky, ktoré musí rešpektovať.
9. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal keďže zákonom 348/2011 Z.z. bol novelizovaný exekučný poriadok, účinný od 1.1.2012 na základe ktorého sa doplnilo ustanovenie o tom, kto je povinný platiť trovy exekúcie v prípade, ak bol na povinného vyhlásený konkurz a zákon v prechodných ustanoveniach neustanovoval, že by sa to vzťahovalo aj na konania začaté pred 1.2.2012. Exekučné konanie začalo na návrh dňa 7.9.2004, kedy prišiel návrh oprávneného súdnemu exekútorovi súd nevyplýva z exekučného ani súdneho spisu, súdny exekútor vypracoval žiadosť o udelenie poverenia 28.9.2004. Súd poukazuje aj na uznesenie ústavného súdu SR z 13.septembra 2016, sp. zn. III. ÚS 568/2016 v ktorom Ústavný súd uvádza, že exekučný súd si pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie musel najprv ujasniť, ktorú právnu úpravu použije, pretože exekučné konanie Okresného súdu Revúca 6 Er 250/2008 začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Okresný súd Revúca nepriznal sťažovateľke trovy exekúcie. Ústavný súd dospel k záveru, že hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.
10. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti, toho, že exekúcia začala dňa 28.9.2004 a zákonného ustanovenia 348/2011 Z.z., účinného od 1.1.2012, ktorým bol doplnený Exekučný poriadok, o povinnosť oprávneného platiť trovy exekúcie v prípade zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz ako aj vyššie uvedeného uznesenia Ústavného súdu rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.