Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: L. K.?, nar. XX. XX. XXXX, bytom I., G. ulica XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 02. 05. 2021 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 03. 2021, takto

rozhodol:

Súd zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 03. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021 a vec vracia Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd ( - ďalej len "SSP" alebo "") z predloženého administratívneho spisu žalovanej zistil, že dňa 30. 11. 2020 bola spísaná žalobcom voči žalovanej žiadosť o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 30. 11. 2010. Dôchodok žalobca žiadal priznať od 07. 11. 2020.

2. Súčasťou administratívneho spisu bolo aj oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej dávke, vydané Ministerstvom vnútra SR zo dňa 24. 11. 2020, v rámci ktorého bolo potvrdené, že bol žalobcovi priznaný podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 01. 10. 2004 výsluhový dôchodok. Služobný pomer bol ukončený podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba v rozsahu 23 rokov a 6 dní. Doba služobného pomeru zaradená do pracovnej kategórie bola získaná od 31. 03. 1977 do 30. 03. 1979, od 01. 10. 1983 do 31. 12. 1999, od 01. 01. 2000 do 30. 09. 2004 v III. pracovnej kategórii.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021 bolo o žiadosti žalobcu rozhodnuté podľa o sociálnom poistení v znení tak, že žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 30. 11. 2020 bola zamietnutá.

V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že k 07. 11. 2020 žalobca nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Mal pritom za to, že do uvedeného dňa získal 3966 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia.

Zároveň uviedol, že podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 24. 11. 2020 bol žalobcovi od 01. 10. 2004 priznaný podľa , a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby je 23 rokov a 6 dní.

Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, prvostupňový správny orgán pre nárok na starobný dôchodok dobu služby od 31. 03. 1977 do 30. 03. 1979, od 01. 10. 1983 do 30. 09. 2004, t.j. v rozsahu 23 rokov a 6 dní nehodnotil.

Prvostupňový správny orgán zosúladil aplikačnú prax so všeobecným názorom NS SR deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok.

Podľa evidenčného materiálu nachádzajúce sa v Sociálnej poisťovni, ústredie doba pracovnej činnosti príslušník Železničnej polície od 01. 10. 1983 do 30. 09. 2004 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie.

Nakoľko doba pracovnej činnosti príslušníka Železničnej polície nebola zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nebolo možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodla žalovaná, napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Rozhodnutím č. 580 307 6301 0 zo dňa 01. 03. 2021 žalovaná, zastúpená generálnym riaditeľom, podľa o sociálnom poistení, rozhodla tak, že odvolanie žalobcu (ďalej v texte aj len „účastník konania“) podané proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 01. 2021, vo veci starobného dôchodku, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie sociálnej poisťovne, ústredie.

6. V odôvodnení žalovaná uviedla, že pretože účastník konania získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s a v znení sa doba služobného pomeru od 31. 03. 1977 do 30. 03. 1979 a od 01. 10. 1983 do 30. 09. 2004 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

Nakoľko účastník konania nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

Zamestnanie účastníka konania v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. alebo II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa v znení zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.

Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/199 Zb.

V prípade účastníka konania takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa, ústredie v prípade účastníka konania zvolila rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórií funkcií.

Sociálna poisťovňa inak rozhodla len v individuálnych prípadoch, v ktorých súd Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe)

8. Žalobca rozhodnutie opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie opísané v čl. I. tohto odôvodnenia, napadol žalobou zo dňa 02. 05. 2021, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 03. 05. 2021.

9. V bode III. žalobca opísal skutkový stav, majúc pritom za to, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 07. 11. 2020 a celková doba jeho dôchodkového poistenca je 33 rokov a 322 dní.

10. Následne žalobca vymedzil žalobné body, namietajúc nesprávne právne posúdenie napadnutých rozhodnutí, pričom ignorovali a odmietli rešpektovať výkladovú prax. Vytýkal, že žalovaná posúdila celkovú dobu dôchodkového poistenia v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom z 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná len pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú.

Žalovaná vo svojom rozhodnutí cituje ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy celé ustanovenie, ale len jeho časť, aj keď z dikcie jednoznačne vyplýva, že citované ustanovenia obsahujú kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené. Žalovaná neberie vôbec do úvahy tú časť ustanovenia, ktorá je za spojkou.

Následne poukázal na čl. 33 Dohovoru, majúc pritom za to, že má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, z ktorého vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom ustanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku ukrátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, tak aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.

Žalobca vykonal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, od 31. 03. 1977 do 30. 03. 1979, od 01. 10. 1983 do 30. 09. 2004 v rozsahu 23 rokov a 6 dní rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok železničného policajta z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý od dovŕšenia veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a

11. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 03. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 01. 2021 a vec vrátil na ďalšie konanie.

IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 07. 2021 k správnej žalobe uviedla, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňom 07. 11. 2020. K uvedenému dňu získal 10 rokov a 316 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 15 rokov, preto nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-298-21/2020-VZ zo dňa 24. 11. 2020 vyplýva, že žalobcovi bol od 01. 10. 2004 priznaný výsluhový dôchodok za dobu služby v III. pracovnej kategórii od 31. 03. 1977 do 30. 03. 1979 a od 01. 10. 1983 do 30. 09. 2004. Z čoho vyplýva, že na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku, bola zhodnotená doba služobného pomeru v Zbore ozbrojenej ochrany železníc a následne bez prerušenia vo Federálnej železničnej polícii a Železničnej polícii v rozsahu 23 rokov a 6 dní v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie v služobnom pomere žalobcu nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.

K námietke o nezohľadnení civilnej doby, žalovaná uviedla, že služba žalobcu v období trvania jeho služobného pomeru v Železničnej polícii nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a výsluhový dôchodok mu bol priznaný, v súlade s a v znení neskorších predpisov sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania v Železničnej polícii nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy, dosiahnuté počas doby služby policajta nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov, dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa zachovávajú nároky, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

Poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. nie je dôvodné, nakoľko predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a preto v prípade žalobcu nebolo možné postupovať v zmysle uvedeného rozsudku.

Rovnako poukazovanie žalobcu na iné rozsudky Najvyššieho súdu SR nebolo dôvodné, nakoľko právny názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu.

Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 13. 08. 2021, v rámci ktorého uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Mal za to, že žalovaná nesprávne právne posúdila žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, pričom ignorovala a odmietla rešpektovať výkladovú prax Najvyššieho súdu SR. Okrem toho zdôraznil nesprávne skutočnosti vo vyjadrení žalovanej, na základe čoho mal za to, že žalovaná si správnu žalobu a celkovo spis nepreštudoval v celom rozsahu, resp. nevenoval mu náležitú pozornosť a závery, ktoré uvádza vyplývajú z predošlých odôvodnení, ktoré žalobca vyvrátil vo svojom žalobnom návrhu.

Následne poukázal aj na ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru a vykladajú vnútroštátne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s SR.

Opätovne poukázal na to, že vykonal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok a ktorý od dovŕšenia veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až a

15. Žalovaná písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v rámci žalobnej dupliky nepodala.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty

16. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a - ďalej aj ako "SSP" alebo ""), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 01. 03. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 11. 01. 2021 a tiež konanie predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovanej č. B. B. B. X zo dňa 01. 03. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX 307 XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021 podľa ustanovenia , zrušil a vec podľa veta prvá vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len ""), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , , poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom ( o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa , , obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu ( o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu ( až 45 a v znení neskorších predpisov).

Podľa , , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby , profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie , profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu ( až 45 a v znení neskorších predpisov).

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. ( o sociálnom zabezpečení v znení ) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach číslo 128 (publikovaného v Zbierke ) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Podľa a tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie,

c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia.

Pod pojmom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , , , veta prvá , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis správnych orgánov, opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, preto správny súd na skutkový stav len odkazuje a opätovne ho neopakuje.

19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 01. 03. 2021, ktorým ako odvolací správny orgán podľa odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni ústredie zo dňa 11. 01. 2021. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa ust. , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu, že doba pracovnej činnosti príslušníka Železničnej polície nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, preto nebolo možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií a teda ani aplikovať Žalovaná k uvedenému vo svojom rozhodnutí dodala, že sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke V prípade žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií.

20. V prvom rade správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (, ). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy ( ).

21. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

22. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

23. Posúdenie splnenia zákonných podmienok rozsahu potrebnej doby pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu, bolo potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, t.j. k 30. 11. 2020.

24. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak (, ).

25. Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 30. 11. 2020 odo dňa 07. 11. 2020 dovŕšením veku 62 rokov a 8 mesiacov. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol. Súčasťou rozhodnutia bol aj osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplýva súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok 3966 dní, t.j. 10 rokov a 316 dní. Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa - ústredie odôvodnila podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Mala pritom za to, že vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok dobu služby od 31. 03. 1977 do 30. 03. 1979, od 01. 10. 1983 do 30. 09. 2004, t.j. v rozsahu 23 rokov a 6 dní, nehodnotila. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej podľa zákona o sociálnom poistení napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni potvrdil. Mal pritom za to, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať

v znení zákona č. 140/205 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

26. Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o žiadosti žalobcu vo veci nároku na starobný dôchodok bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.

27. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 10. 2019:

„39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako

s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

45. Úmyslom poskytnúť výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. 01. 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.

46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.

48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v

akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

28. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu vo veci starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení a zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa pri zhodnotení doby služby 23 rokov a 6 dní, argumentujúc len tým, že zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto nebolo možné v tomto prípade aplikovať v znení , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. kategórie sa zachovávajú. Okrem toho uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalovaná vychádzala z nesprávneho výkladu ustanovenia , pretože predmetná právna úprava sa žiadnym spôsobom netýka dosiahnutého obdobia dôchodkového poistenia, ale priznáva zvýhodnenie, ktoré možno aplikovať napr. na dôchodkový vek, ale nie na dobu dôchodkového poistenia. Prezentovaný právny názor je tiež v súlade s judikatúrou NS SR, na ktorú sa správne odvolával aj žalobca a správny súd vyššie ju citoval.

29. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, preto bolo potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že správne orgány posudzovanú vec nesprávne právne posúdili.

30. Žalovaná v danom prípade vybočila z judikatúry najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike poistného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. V rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ V danom prípade ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2011 sp. zn. .

31. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za výsluhový dôchodok“ - rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 28.10.2009.

32. Najvyšší súd vychádzajúc z prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke Za primerané (s odkazom na ) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia

(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

33. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu vyplývajúcich z administratívneho spisu, s poukazom na závery uvedené vyššie, správny súd v danej veci považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za dôvodné, ktoré spochybnili vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej a ich súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 03. 2021, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021 podľa ustanovenia , zrušiť a vec podľa veta prvá vrátiť Sociálnej poisťovni - ústredie na ďalšie konanie.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.