Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/15/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v právnej veci navrhovateľky: I. J., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, M. proti osobe oprávnenej z platenia výživného: H. J., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. P. XXX, M. o návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Súd návrh osoby oprávnenej z platenia výživného na zvýšenie výživného z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.09.2021 bol tunajšiemu súdu predložený návrh matky na zníženie výživného na plnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -35 jej bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 45,--Eur na sumu 70,--Eur mesačne. Dňa XX.XX.XXXX porodila dcéru A. a bol jej určený nárok na materské vo výške 15,--Eur na deň. Narodením dieťaťa sa v značnej miere zhoršila jej finančná situácia, nakoľko jej klesli príjmy a zvýšili sa výdavky. Okrem toho má výdavky na byt vo výške 170,--Eur, telefón vo výške 20,--Eur, lieky vo výške 30,--Eur. Po uplynutí nároku na materskú dávku bude poberať len rodičovský príspevok a tento bude nižší o 100,--Eur. Na základe uvedeného žiada o zníženie výživného na 35,--Eur mesačne.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu rozhodnutie sociálnej poisťovne č.XXX-XXXXXX-B. zo dňa XX.XX.XXXX a Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. -35.

3. Dňa 18.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie osoby oprávnenej z platenia výživného, v ktorom uviedla, že návrh na zníženie výživného považuje za nedôvodný. Má za to, že na strane matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie jej vyživovacej povinnosti voči jej osobe. Je študentkou X. ročníka J. W. Š. R. T. T., kde študuje maturitný ročník odbor M. A., ktorý ukončuje maturitnou skúškou v roku 2022. Po úspešnom zložení maturitnej skúšky chce pokračovať vo svojom vzdelávaní na M. fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, čo bude predstavovať pokračovanie jej prípravy na budúce povolanie farmaceutky. Jej súčasné výdavky sú celkovo vo výške 308,-- Eur mesačne, pozostávajú z ubytovania na internáte vo výške 33,--Eur, stravy vo výške 150,--Eur, hygienických potrieb vo výške 50,--Eur, cestovného vo výške 30,--Eur, ošatenia vo výške 20,--Eur, študijných pomôcok vo výške 10,--Eur, mobilného telefónu a internetu vo výške 15,--Eur. Tieto výdavky v najväčšej časti znáša otec osoby oprávnenej, u ktorého žije po rozvode rodičov. Uviedla, že okolnosť narodenia ďalšieho dieťaťa nemôže predstavovať situáciu, na základe ktorej matka poškodí svoju staršiu dcéru ako oprávnenú z vyživovacej povinnosti matky. Pokiaľ matka tvrdí, že nemá peniaze na novonarodené dieťa, nech svoju situáciu rieši s otcom tohto novonarodeného dieťaťa a nech si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči jej osobe. Zároveň uviedla, že matka v návrhu neuvádza pravdivé skutočnosti

o svojej majetkovej situácii. Dňa 11.04.2019 matka nadobudla na základe darovacej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva C. byt vo M., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie M.. Matka v tomto byte nežije a prenajíma ho za sumu 250,--Eur mesačne. Zároveň má matka príjmy z kaderníckych služieb, ktoré poskytuje bez príslušného živnostenského oprávnenia. V závere vzniesla protinávrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 100,--Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.

4. Z e-mailového podania matky zo dňa 15.11.2021 vyplýva, že od mája musela nastúpiť na PN kvôli tehotenstvu a jej príjem klesol približne na 300,--Eur na mesiac. Od sociálnej poisťovne dostávala 11,-- Eur na deň, z ktorého musela platiť výživné pre H. vo výške 70,--Eur. Z daného dôvodu musela dať svoj byt dočasne do podnájmu. Z tohto bytu má zisť približne vo výške 44,--Eur k materskej dávke vo výške 450,--Eur. Spolu tak má príjem vo výške 494,--Eur. Podnájomníčka jej platí nájom vo výške 220,-- Eur, z čoho uhrádza poplatky do bytového družstva, plyn, elektrinu, koncesionárske poplatky, poistenie, verejné upratovanie spolu v sume 176,06 Eur. Zároveň sa jej zvýšili výdavky ohľadom narodenia dcéry. Musí kupovať umelé mlieko, čo na mesiac predstavuje sumu asi 40,--Eur, zároveň plienky asi 3 balenia na mesiac, pričom jedny stoja 3,86 Eur. Zároveň kupuje aj probiotické kvapky na mesiac, ktoré stoja 10,--Eur, morskú soľ vo výške 5,--Eur, kvapky Vigantol vo výške 3,79 Eur. Na podporu tvorby materského mlieka berie Femibion 3, za čo na mesiac platí sumu 22,67 Eur a Ricinuss za 3,50 Eur. Počas práceneschopnosti sa musela pripravovať na príchod dieťaťa nakupovaním výbavičky, pričom jej vznikli aj dlžoby, ktoré musí vracať. Otec ju neinformuje o deťoch, čo mu bolo uložené rozsudkom o rozvode. Zároveň naďalej robí načierno plastové okná. V júli kúpil aj auto Škoda P. za 20.000,--Eur. Z daného dôvodu žiada o zníženie výživného na minimum.

5. Vo veci bolo dňa 24.11.2021 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania.

6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že platila výživné aj v čase, keď poberala nemocenské. V súčasnosti poberá materskú dávku vo výške 450,--Eur na mesiac. Keď začne poberať rodičovský príspevok, dôjde k zhoršeniu jej finančnej situácie, nakoľko jej bude vyplácaná len suma asi vo výške 330,--Eur. Z daného dôvodu nebude schopná platiť finančné prostriedky na výživu svojej plnoletej dcéry. V súčasnosti nestrihá kvôli covid situácii. Býva u svojho partnera, zväčša však u svojich rodičov, ktorým neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami, iba príležitostne im urobí nejaký nákup. Jej partner jej neprispieva na maloletú, nakoľko zarába len minimálnu mzdu v sume asi 560,--Eur, pričom z týchto finančných prostriedkov uhrádza hypotéku vo výške 160,--Eur a taktiež náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti. Ku koncu decembra by mal s ním byť ukončený pracovný pomer z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bol pracovný pomer uzatváraný a od januára by mal dostávať len sumu 200,--Eur. Ďalej uviedla, že dcéry ju nekontaktujú, nemá o nich žiadne informácie a má za to, že chcú od nej len peniaze. V záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s platením výživného vo výške 70,--Eur, nakoľko túto sumu nevládze uhrádzať ani v súčasnosti.

7. Zástupca osoby oprávnenej z platenia výživného na pojednávaní uviedol, že z tvrdení prezentovaných navrhovateľkou bolo preukázané, že svojim konaní chce ukrátiť svoju staršiu dcéru tým, že dôjde k zníženiu výživného. Toto konanie je podľa nich vyvolané tým, že nemá doriešené výživné vo vzťahu k maloletej A.. Pokiaľ by navrhovateľka podala návrh na súd, bolo by schválené aspoň minimálne výživné vo výške 30%, čo by predstavovalo sumu, o ktorú sa matka snaží ukrátiť výživné staršej dcére. Zároveň poukázali na to, že nadobudla majetok a to byt vo M.. Ďalej uviedol, že výživné má prednosť pred ostatnými nákladmi matky a matka by si mala doriešiť úpravu práv a povinností k maloletej A., pretože jej partner je povinný prispievať na jej výživu. Zároveň jej partner má právo zvýšiť si príjmy a to tým, že si nájde lepšie zamestnanie alebo druhé zamestnanie. V záverečnej reči žiadal, aby súd návrh zamietol a zotrval na návrhu na zvýšení výživného.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -55 zo dňa 11.04.2018 bolo manželstvo navrhovateľky a D. J. rozvedené. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, pričom matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu maloletej H. sumou 45,--Eur mesačne. Styk upravený nebol.

9. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -86 zo dňa 13.05.2019 bol zamietnutý návrh matky na zníženie výživného.

10. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -35 zo dňa 15.07.2020 došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -55 zo dňa 11.04.2018 tak, že sa zvýšilo výživné na maloletú H. na sumu 70,--Eur počnúc dňom doručenia rozsudku.

11. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 23.08.2021 bolo navrhovateľke priznané materské vo výške 15,07 Eur na deň od 09.08.2021 do zániku nároku na materské. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že navrhovateľka je od 01.10.2019 v pracovnom pomere spoločnosti M., J..S..Z.., pričom od 31.05.2021 do 08.08.2021 poberala nemocenské v priemere vo výške 330,--Eur. Následne od 09.08.2021 začala poberať materské za mesiac august vo výške 346,70 Eur a za mesiac september vo výške 452,20 Eur. Zároveň od 01.04.2021 do 05.09.2021 poberala tehotenské vo výške 222,60 Eur mesačne.

12. Z potvrdenia o pracovnom príjme matky je zrejmé, že priemerný čistý príjem matky bol v čase od septembra 2020 do poberania nemocenského koncom mája 2021 vo výške 490,86 Eur.

13. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. je zrejmé, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo vchode č. XX, ktorý nadobudla na základe darovacej zmluvy v podiele X/X.

14. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a O. E. je zrejmé, že zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2021 do 30.06.2022, pričom zmluvné strany sa dohodli na mesačnom poplatku za užívanie bytu vo výške 220,--Eur, ktorý zahŕňa všetky platby za užívanie bytu vždy k 20. dňu príslušného mesiaca.

15. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Každý z rodičov je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa stará poskytuje mu prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd urobí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú, alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o návrhu na úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie prípadne potreby celkom náhodné.

28. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného v júli 2020 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane osoby oprávnenej ani na strane osoby povinnej

z platenia výživného. Toho času plnoletá H. bola v čase predchádzajúceho konania študentkou J. W. Š. R. T. T., pričom ešte doteraz túto školu ukončenú nemá. Jej náklady boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia vyčíslené na sumu 257,--Eur mesačne a týkali sa poplatkov súvisiacich s bývaním na internáte vo výške 33,--Eur mesačne, stravným vo výške 32,--Eur, platbami za MHD vo výške 15,--- Eur, nákupu školských potrieb vo výške 20,--Eur mesačne, vreckového vo výške 20,--Eur mesačne, zúčastňovanie sa školských výletov vo výške 30,--Eur mesačne, telefónu vo výške 15,--Eur mesačne a cestovania autobusom vo výške 12,--Eur mesačne. V súčasnosti deklarovala výdavky vo výške 308,--Eur mesačne, ktoré taktiež pozostávajú z ubytovania, stravovania, nákupu hygienických potrieb, cestovania, ošatenia, nákupu študijných pomôcok a platieb za telefón a internet. Matka bola v čase predchádzajúceho rozhodnutia rovnako zamestnaná vo firme M., J..S..Z.., kde poberala príjem vo výške približne 500,--Eur mesačne. V súčasnosti z výplatných pások matky bolo zistené, že rovnako do nastúpenia na materskú dosahovala príjem vo výške približne 500,--Eur mesačne. Od 30. mája sa stala práceneschopnou, pričom poberala nemocenské vo výške približne 330,--Eur, od 09.08.2021 poberá materskú vo výške približne 452,20 Eur mesačne. Zároveň v čase od apríla 2021 do 05. septembra 2021 poberala tehotenské vo výške 221,60 Eur mesačne. Je teda zrejmé, že matka aj v čase, keď poberala nemocenské dostávala aj tehotenské, čo v súhrnne predstavovalo sumu viac ako 500,--Eur. Zároveň v súčasnosti poberá materské vo výške 452,20 Eur a ako sama deklarovala má príjem z nájmu vo výške 44,--Eur, teda spolu vo výške 494,--Eur. Z uvedeného je preto zrejmé, že príjem matky sa od predchádzajúcej úpravy nezmenil. Na ťarchu matky však je to, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej A., ktorá sa narodila dňa 05.09.2021. V tomto smere je však potrebné poznamenať, že matka má svojho partnera, ktorý je otcom maloletej A. a ktorý je povinný prispievať na jej výživu. Samotná skutočnosť, že jej neposkytuje žiadne výživné na maloletú, nemôže byť na ťarchu jej plnoletej dcéry. Je to práve matka, ktorá by si mala doriešiť svoju situáciu s otcom svojho maloletého dieťaťa. Hoci jej partner poberá minimálnu mzdu a platí hypotéku, je povinný zabezpečovať výživu pre svoje maloleté dieťa, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami povinného rodiča. Keďže matka akceptuje tento stav, je zrejmé, že jej nechýbajú finančné prostriedky tak, ako to sama tvrdí, pretože v opačnom prípade by trvala na platení výživného zo strany svojho partnera. Zároveň je potrebné poukázať na to, že matke sa zvýšila životná úroveň už len tým, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu vo M. na základe darovacej zmluvy v roku 2019. S poukazom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky súd uvádza, že vyživovacia povinnosť k deťom vyplývala priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a preto by rodičia pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko preto, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývin dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj detí. Teda pokiaľ matka tvrdila, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť je v podstate vecou matky, že pokiaľ mala záujem mať viac detí, aby si zabezpečila dostatočne svoje príjmy na to, aby dokázala uspokojiť v primeranom a požadovanom rozsahu výživné na svoje predchádzajúce deti. Nie je možné znižovať úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí. Matka sa slobodne rozhodla, že bude mať ďalšie dieťa, ospravedlňujúcim dôvodom nie je ani tá skutočnosť, že sa jej plnoleté dcéry s ňou nestretávajú a požadujú od nej len výživné. Matka si musela byť vedomá pri svojom rozhodovaní o ďalšom dieťati, že dôjde k zvýšeniu jej podstatných výdavkov a teda s poukazom na to, aké mala príjmy, nemala robiť také zásadné rozhodnutie, resp. asi bola schopná zabezpečiť pri svojom príjme aj výživu ďalšieho dieťaťa, keďže sa tak rozhodla. Vyživovacia povinnosť matky je zákonnou povinnosťou a je povinná si ju plniť. Keďže matka v čase rozhodovania súdu dosahovala príjem totožný s príjmom zisteným v predchádzajúcom konaní, súd z daného dôvodu návrh matky na zníženie výživného zamietol, keďže nedošlo na strane matky k podstatnej zmene pomerov. (výrok I)

29. Pokiaľ ide o návrh osoby oprávnenej na zvýšenie výživného, v tomto smere súdu nebolo preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane osoby oprávnenej, keďže táto je naďalej študentskou strednej W. školy a má podobné výdavky ako pri predchádzajúcom rozhodovaní o výške výživného. Z daného dôvodu súd zamietol aj návrh osoby oprávnenej z platenia výživného na zvýšenie výživného. (výrok II)

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov nie je prípustné odvolanie podľa . Odvolanie je prípustné čo do trov konania. ( pís. m/ ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( a )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Podľa , je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().