Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/250/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Centrum duševného zdravia, s.r.o., IČO: 36 339 491, K Zornici 1916/4A, 957 01 Bánovce nad Bebravou, právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: /RK zo dňa 13.08.2020, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Žaloba

1. Žalobou elektronicky doručenou dňa 26.10.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: /RK zo dňa 13.08.2020, ktorým bolo zmenené rozkladom napadnuté rozhodnutie žalovaného, Odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti číslo: 00373/2015/15 zo dňa 27.03.2015 tak, že: Znalecká organizácia Centrum duševného zdravia, s.r.o., so sídlom K Zornici 1916/4A, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 339 491, evidenčné číslo 900228 je vinná, že ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v lehote 10 dní odo dňa doručenia listu MS SR č. 00373/2015/15 zo dňa 29.01.2015, doručeného dňa 06.02.2015, nepredložila správnemu orgánu rovnopis znaleckého úkonu číslo 103/2014, pričom túto povinnosť nesplnila v období od 17.02.2015 prinajmenej do 24.03.2015, teda porušila povinnosť vyplývajúcu z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ „) v znení účinnom v čase spáchania skutku, čím spáchala správny delikt podľa , podľa ktorého znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa dopustí iného správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené , za čo bola uložená pokuta podľa vo výške 1.000,00 eur. 2. K priebehu administratívneho konania napadnutého v predmetnej správnej žalobe ako aj k procesu, ktoré tomuto administratívnemu konaniu predchádzalo, žalobca uviedol, že rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej len „prvostupňový správny orgán'4) č. 00373/2015/15 zo dňa 27.03.2015 v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, bol žalobca uznaný vinným z toho, že ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v lehote 10 dní odo dňa doručenia listu MS SR č. 00373/2015/15 zo dňa 29.01.2015, doručeného 06.02.2015, nepredložil správnemu

orgánu rovnopis znaleckého úkonu č. 103/2014, pričom túto povinnosť nesplnil v období od 17.02.2015 prinajmenej do 24.03.2015, čím porušil povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z v spojení s a a tým spáchal správny delikt podľa a za to mu bola uložená podľa peňažná pokuta vo výške 1.000,- € stým, že túto je povinný zaplatiť správnemu orgánu do pokladne alebo na účet vedený v Štátnej pokladnici do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Po podaní rozkladu bolo rozhodnutím ministra spravodlivosti príslušného podľa a správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zrušené v časti výroku, ktorým správny orgán rozhodol o porušení povinnosti znaleckej organizácie, vykonávať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcej z v spojení s a konanie v tejto časti bolo podľa v spojení s a správneho poriadku zastavené a vo zvyšnej časti výroku bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa v spojení s a správneho poriadku potvrdené a rozklad žalobcu bol zamietnutý. 4. Žalovaný ako nadriadený správny orgán potom opätovne rozhodol o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v príslušnej zrušenej časti rozhodnutím č. /RK zo dňa 13.08.2020 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žalobcu uznal vinným zo správneho deliktu podľa v spojení s , ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako znalec v lehote do 10 dní odo dňa doručenia listu ministerstva spravodlivosti zo dňa 29.01.2015, doručeného 06.02.2015 nepredložil správnemu orgánu rovnopis znaleckého úkonu č. 103/2014, pričom túto povinnosť nesplnil v období od 17.2.2015 prinajmenej do 24.03.2015 a za to uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške 1.000.- €, teda opätovne v nezmenenej sume, ako túto pôvodne uložil prvostupňový správny orgán za celkom tri správne delikty. Námietka 1: 5. Žalobca zdôraznil, že správneho deliktu sa nedopustil za žiadnych okolností úmyselne alebo akýmkoľvek ľahkovážnym konaním, ktorým by sledoval sťažiť postup správneho orgánu pri výkone dohľadu nad znaleckou činnosťou. Žalobca rešpektuje právny názor najvyššieho súdu týkajúci sa výkladu v znení účinnom v čase posudzovania správneho deliktu, avšak zároveň uvádza, že takýto výklad nebol žalobcovi dostupný v čase doručenia listu žalovaného zo dňa 29.01.2015, ktorým bol vyzvaný na predloženiu rovnopisu príslušného znaleckého úkonu. Žalobca v danom čase vychádzal zo znenia zákonného ustanovenia a zároveň zo svojej zodpovednosti ako znalca na zachovanie povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia. Za existencie takéhoto stavu veci sa žalobca preto v najlepšom úmysle postupovať vo vzťahu k správnemu orgánu korektne a zároveň v súlade so zákonom požiadal vyšetrovateľa PZ v trestnom konaní, v ktorom bol pribratý na podanie príslušného znaleckého posudku o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s požiadavkou žalovaného na predloženie znaleckého posudku. Vyšetrovateľ PZ o takejto žiadosti žalobcu rozhodol rozhodnutím ČVS: KRP-104/2-VYS- TN-2014 zo dňa 06.03.2015 tak, že žalobcu povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezbavil s odôvodnením, že v konaní naďalej prebiehajú procesné úkony vykonávané podľa , a že v prípade zbavenia mlčanlivosti by mohlo dôjsť k ovplyvneniu objektívnosti znalcov pri znaleckých úkonoch a v konečnom dôsledku aj pri vypracovaní záverov znaleckého skúmania. Žalobca preto v kontexte takéhoto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, ktorým bol na podanie predmetného znaleckého úkonu pribratý za znalca, o nezbavení povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a vtedy platného znenia , nepredložil správnemu orgánu požadovaný znalecký úkon. Žalobca teda nekonal svojvoľne, ale naopak, riadiac sa vtedy platným znením zákonného ustanovenia upravujúci povinnosť mlčanlivosti a zároveň rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Preto konanie žalobcu nemôže byť kvalifikované ako závažné protiprávne konanie, ale naopak, skôr o ospravedlniteľný omyl, v ktorom žalobca plniac zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti neposkytol správnemu orgánu ihneď na jeho vyžiadanie príslušný znalecký úkon. Námietka 2: 6. Žalobca tvrdil, že po doručení žiadosti správneho orgánu o predloženie príslušného znaleckého úkonu nezostal nečinný, výzvu neignoroval, ale naopak, po jej doručení požiadal vyšetrovateľa PZ o zbavenie mlčanlivosti v danej veci, čím chcel nepochybne dosiahnuť splnenie povinnosti voči správnemu orgánu vykonávajúcemu dohľad nad znaleckou činnosťou pri súčasnom neporušení povinnosti mlčanlivosti v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Takže aj keď v konečnom dôsledku konanie žalobcu formálne naplnilo znaky skutkovej podstaty príslušného správneho deliktu, z pohľadu neskôr prijatého výkladu vo vtedy platnej právnej úprave, tak vzhľadom na všetky uvedené

okolnosti možno stupeň nebezpečnosti takéhoto protiprávneho konania žalobcu považovať len za celkom nepatrný a minimálny. Námietka 3: 7. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že svojim konaním znemožnil, príp. výrazne sťažil správnemu orgánu uskutočnenie dohľadu v podobe kontroly obsahovej, metodickej a formálnej stránky namietaného úkonu znaleckej činnosti. Žalovaný vykonávajúci dohľad nad znaleckou činnosťou v tejto veci mal požadovaný znalecký posudok k dispozícii už od podnecovateľky na jeho preskúmanie, aj keď len v podobe kópie znaleckého posudku. Preto bol záver o znemožnení či výraznom sťažení uskutočnenia dohľadu správnemu orgánu neopodstatnený. Námietka 4: 8. Žalobca namietal záver žalovaného, podľa ktorého bola uložená pokuta primeraná aj závažnosti a dĺžke trvania protiprávneho konania. V otázke závažnosti protiprávneho konania žalobca poukázal na predchádzajúce žalobné námietky. Pokiaľ ide o dĺžku trvania protiprávneho konania, žalobca poukázal na to, že sa nejednalo o dlho trvajúci protiprávny stav, keď vymedzené obdobie nesplnenia povinnosti v tomto skutku je od 17.02.2015 do 24.03.2015, čo je celkom 36 dní, čo vzhľadom na skutočnosť, že podnecovateľka poskytla žalovanému kópiu predmetného znaleckého úkonu, nemôže byť považované za takú dĺžku trvania protiprávneho stavu, ktorá by mohla mať významnejší vplyv na dosiahnutie celkového účelu dohľadovej činnosti. 9. Žalobca argumentoval, že hoci z jeho strany došlo k formálnemu naplneniu znakov skutkovej podstaty posudzovaného správneho deliktu, nenastali prakticky žiadne nepriaznivé následky takéhoto deliktu. Poukázal tiež na to, že je znaleckou organizáciou dlhodobo plniacou zodpovedne všetky povinnosti uložené , ktorá doposiaľ nebola uznaná vinnou a ani sankcionovaná. 10. Na základe uvedených tvrdení bol žalobca presvedčený, že žalovaným uložená pokuta 1.000,00 eur bola neprimerane prísnou sankciou za posudzovaný správny delikt (spodná hranica tejto sankcie je len 50,00 eur) a podľa žalobcu všetky okolnosti veci a povahy spáchania správneho deliktu, ako aj doterajší výkon znaleckej činnosti žalobcu mohol odôvodňovať, že už samotné prejednanie správneho deliktu v doterajšom vývoji konania plne postačuje na nápravu a sú tak splnené všetky zákonné podmienky na upustenie od uloženia sankcie v zmysle . 11. Žalobca v závere svojej správnej žaloby žiadal, aby správny súd nahradil rozhodnutie žalovaného tak, že od uloženie sankcie sa upúšťa.

II. Konanie pred správnym orgánom

12. Žalovaný, sekcia dohľadu, odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „ministerstvo“ alebo „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č. 00373/2015/15 zo dňa 27.03.2015 uznal žalobcu - znaleckú organizáciu zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. 900228, vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa , keďže ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v lehote 10 dní odo dňa doručenia listu č. 00373/2015/15 zo dňa 29.01.2015, doručeného 06.02.2015, nepredložil správnemu orgánu rovnopis znaleckého úkonu č. 103/2014, pričom túto povinnosť nesplnila v období od 17.02.2015 prinajmenej do 24.03.2015, čím porušila v spojení s a , za čo jej bola uložená podľa pokuta vo výške 1000 EUR. 13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. V rozklade namietal, že splniť povinnosť predložiť znalecký úkon mu nedovoľovala mlčanlivosť a zároveň namietal neexistujúcu povinnosť súčinnosti v podobe predloženia znaleckého úkonu a rovnako nesprávnosť záverov napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k povinnosti vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. 14. Minister spravodlivosti v postavení druhostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. 00373/2015/15/RK zo dňa 30.06.2015 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že znaleckú organizáciu uznal vinnou len z porušenia , pričom výšku uloženej pokuty vo výške 1000 EUR zachoval. 15. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorý žalobu zamietol. 16. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. zo dňa 25.02.2020 dospel k záveru, že rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu SR vada zrušeného druhostupňového rozhodnutia

spočívala v tom, že napriek zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu o dvoch porušeniach (z troch) bolo ponechané bez bližšieho zdôvodnenia uloženie sankcie (peňažnej pokuty) v nezmenenej výške. Úlohou správneho orgánu je tak odstrániť tento nedostatok a výšku uloženej sankcie náležite odôvodniť v súlade s . Z týchto dôvodov bolo rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu v tejto časti nepreskúmateľné. 17. Po vrátení veci žalovanému, tento vydal rozhodnutie č.: /RK zo dňa 13.08.2020, ktorého výrok je opísaný v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku. 18. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri opätovnom prehodnocovaní výšky sankcie túto posudzoval aj s ohľadom na ustanovenie , podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa rozhoduje o inom správnom delikte. Podľa pôvodnej právnej úpravy (účinnej v čase spáchania skutku a vydania prvostupňového rozhodnutia) bolo možné uložiť právnickej osobe peňažnú pokutu v hornej výške do 33 190 eur, podľa úpravy účinnej od 1. júla 2018 možno uložiť právnickej osobe pokutu v hornej výške do 20 000 eur. S ohľadom na žalovaný výšku uloženej sankcie posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2018, ktorá je pre účastníka konania zároveň priaznivejšia. Žalovaný sa nepriklonil k zmene výšky uloženej sankcie a túto považoval za primeranú závažnosti a dĺžke trvania protiprávneho konania, ako aj majetkovým pomerom účastníka konania a ostatným okolnostiam, ktoré boli uvedené už v prvostupňovom rozhodnutí. Uložená peňažná pokuta vo výške 1000 EUR plne rešpektuje závažnosť protiprávneho konania, ktorým mohol žalobca ohroziť záujmy tretích osôb. Sankcia ukladaná správnym orgánom má totižto pôsobiť tak, aby sa účastník konania v budúcnosti zdržal páchania akejkoľvek činnosti nezlučiteľnej so zákonom pri vykonávaní znaleckej činnosti, pričom sankcia vo výške 1000 EUR sa druhostupňovému správnemu orgánu, aj vzhľadom na majetkové pomery účastníka konania, javí ako schopná túto úlohu naplniť a primäť účastníka konania k tomu, aby v budúcnosti zmenil svoj prístup a upustil od protiprávneho konania. 19. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal vyššie opísané rozhodnutia. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti VI. tohto rozsudku

III. Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.12.2020, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 21. Poukázal na to, že postup na základe , navrhovaný žalobcom by mohol byť uskutočnený len na základe výsledku dokazovania vykonaného súdom. Zo správnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zmeny výroku napadnutého rozhodnutia, ale nie je zrejmé, aké dokazovanie by malo byť zo strany súdu vykonané. Vo svojej podstate by to bol zásah do správnej úvahy žalovaného, ktorý ale nie je prípustný bez toho, aby bolo vykonané ďalšie dokazovanie - išlo by o odlišné právne posúdenie na báze stavu, ktorý zistil správny orgán. Takáto skutočnosť sama o sebe predstavuje dôvod, pre ktorý nemôže byť vyhovené žalobnému návrhu. Do úvahy prichádza len zamietnutie správnej žaloby podľa alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré však žalobcom nebolo navrhnuté v petite správnej žaloby. Podľa žalovaného zároveň neexistuje žiaden z dôvodov podľa , na základe ktorých by nebol viazaný dôvodmi správnej žaloby. 22. Ďalšia argumentácia vo vyjadrení k žalobe bola obsahovo obdobná ako argumentácia žalovaného, uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia napadnutého žalobou.

IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 24.11.2021 rozsudkom, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci.

V. Relevantné právne predpisy

24. Podľa znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá.

25. Podľa znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá.

26. Podľa rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania.

27. Podľa v znení v čase rozhodovania správneho orgánu za iný správny delikt možno uložiť a) pokutu od 50 eur do 2 000 eur fyzickej osobe, od 50 eur do 20 000 eur právnickej osobe, b) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, c) vyčiarknutie zo zoznamu.

28. Podľa v znení v čase rozhodovania správneho orgánu od uloženia sankcie možno upustiť, ak páchateľ priznal spáchanie iného správneho deliktu, jeho spáchanie ľutuje a vzhľadom na povahu spáchaného iného správneho deliktu a na doterajší výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie iného správneho deliktu postačí na jeho nápravu.

29. Podľa znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak a) spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní, b) poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom, c) sa neoprávnene vydáva za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný v zozname.

30. Podľa v znení spáchania deliktu za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu.

31. Podľa pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.

32. Podľa pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť.

33. Podľa v znení v čase rozhodovania správneho orgánu konania o priestupkoch a konania o iných správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2018. Zodpovednosť za iný správny delikt sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania iného správneho deliktu; podľa neskoršieho zákona

sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o inom správnom delikte rozhoduje.

34. Podľa správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

35. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

36. Podľa správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

37. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

38. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

42. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

43. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.

44. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

45. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného vyplynulo, že skutok preukázaný z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhrnul pochybenia žalobcu, vysvetlil, na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel a prezentoval aj svoje úvahy ohľadom výšky uloženej sankcie.

46. Zároveň je nutné konštatovať, že správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správneho orgánu aj z toho dôvodu, že sa týmito otázkami zaoberal už Najvyšší súd SR v už spomínanom rozsudku zo dňa 25.02.2020. V tomto rozsudku Najvyšší súd SR konštatoval, že nezákonným bolo rozhodnutie žalovaného pre vadu spočívajúcu v tom, že rozhodnutie o rozklade bez odôvodnenia ponechalo nezmenenú výšku pokuty napriek tomu, že miesto troch sa počet konštatovaných porušení znížil na dve.

47. Správny súd považuje k námietke 1 a 2 za vhodné poukázať na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že žalovaný ako orgán dohľadu nad činnosťou vykonávanou podľa je kompetentným orgánom na oboznámenie sa s obsahom ním posudzovaného znaleckého úkonu - predmetného znaleckého posudku. Odkazujúc na o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najvyšší súd argumentoval, že dohľad v mene žalovaného vykonáva poverený štátny zamestnanec, ktorý je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám. Preto nie je dôvod dovolávať sa zachovávania povinnosti mlčanlivosti znalca voči subjektu, ktorý zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej činnosti vrátane dohľadu nad výkonom tejto činnosti prostredníctvom osôb, ktoré sú rovnako viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v rámci výkonu služobných povinností dozvedeli. Podľa Najvyššieho súdu SR zároveň v danom prípade nešlo o poskytnutie informácií tretím osobám, ale subjektu dohliadajúcemu na dodržiavanie povinností znalcami podľa .

48. K tvrdeniu uvedenému v námietke 2 (ktorým legitimizoval svoje konanie), že keď žalobca žiadal o zbavenie mlčanlivosti zadávateľa znaleckého úkonu, konal v dobrej viere, súd upozorňuje na to, že súčinnosť kontrolovaného znalca je nevyhnutnou podmienkou, aby bol naplnený účel predpokladaný , z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného oboznámiť sa so skutočnosťami zistenými znalcom pri výkone jeho činnosti. Teda na jednej strane oprávnenie správneho orgánu vykonať

dohľad nad činnosťou znalca znamená na strane druhej pre znalca povinnosť poskytnúť na tento účel potrebnú súčinnosť, a to bez podmieňovania splnenia tejto povinnosti inými skutočnosťami.

49. Správny súd dodáva, že pokiaľ by platila premisa žalobcu, že obsah znaleckého úkonu by smel žalovanému poskytnúť až potom alebo za predpokladu, ako by osoba oprávnená (zadávateľ znaleckého úkonu) znalca zbavila mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti, nastávali by situácie (aj účelovo vyvolané), že jednoduchým nesúhlasom oprávnenej osoby (nezbavením mlčanlivosti) by bolo zabránené správnemu orgánu vykonať riadny dohľad nad činnosťou znalca a nemohlo by byť zistené ani prípadné porušovanie právnych predpisov, čím by sa oprávnenie žalovaného stalo neefektívnym.

50. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu ustanovenia , z ktorého nevyplýva možnosť pre znalca vyhnúť sa tejto povinnosti prostredníctvom odvolania sa na jeho povinnosť podľa

51. Súd znova poukazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 25.02.2020, podľa ktorého nie je dôvod dovolávať sa zachovávania povinnosti mlčanlivosti znalca voči subjektu, ktorý zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej činnosti vrátane dohľadu nad výkonom tejto činnosti prostredníctvom osôb, ktoré sú rovnako viazané povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa v rámci výkonu služobných povinností dozvedeli, pričom v danom prípade nešlo o poskytnutie informácií tretím osobám, ale subjektu dohliadajúcemu na dodržiavanie povinností znalcami podľa .

52. Pokiaľ žalobca v námietke 3 tvrdil, že svojim konaním neznemožnil ani výrazne nesťažil žalovanému uskutočnenie dohľadu, správny súd takéto tvrdenie nepovažoval vzhľadom na skutkovú podstatu správneho deliktu formulovanú žalovaným v napadnutom rozhodnutí a vyplývajúcu z v spojení s tohto zákona za právne významné.

53. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť v slovenskom jazyku neznamená doslovnosť, znamená vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností. Pokiaľ sa v oblasti správnych deliktov posudzuje spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt, pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 99/2015).

54. Zo znenia vyplýva konštatovanie, že ani pri tomto zákonnom ustanovení (v spojení s ) zohľadnenie zavinenia ako aspektu na ukladanie sankcie za správny delikt zákonodarca neurčil. Priamo z charakteru správneho deliktu vyplýva, že u neho nie je podstatné zavinenie na vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie. Inými slovami, skúmanie zavinenia nie je pri správnych deliktoch na mieste, keďže subjektívna stránka konania je typická pre fyzické osoby (a priestupky nimi spáchané) a nie pre právnické osoby.

55. Žalovaný správny orgán konajúci v oboch stupňoch administratívneho konania preto postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní nezohľadnili aj zavinenie žalobcu ako subjektívnu stránku konania, ktorá je typická pre konanie fyzickej osoby (o čo v prípade žalobcu nejde, keďže je právnickou osobou).

56. Žalobca namietal výšku uloženej sankcie, ktorú vo výške 1.000 eur považoval za neprimerane prísnou. Tvrdil, že uložená pokuta je neprimeraná závažnosti a dĺžke trvania protiprávneho konania, že nenastali prakticky žiadne nepriaznivé následky takéhoto deliktu.

57. Žalobca navrhol, aby súd v zmysle rozhodol o upustení od potrestania.

58. Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu.

59. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie zakotvené v a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

60. Vo veciach správneho trestania správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom rozhodnúť o sankcii dvoma spôsobmi. Buď môže zmeniť druh alebo výšku sankcie, keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter ( ), alebo môže rozhodnúť o upustení od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci( ).

61. Žalobca navrhol súdu rozhodnúť druhým z uvedených spôsobov.

62. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobca vôbec nezdôvodnil, prečo práve navrhol vydať rozhodnutie v zmysle . Zo škály ustanovenej zákonom pri pokute od hornej hranice 20.000 eur po spodnú hranicu 50 eur, cez napomenutie (podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania skutku), je upustenie od uloženia pokuty najmenším možným trestom a má sa k nemu pristúpiť len z dôvodu, ako uvádza zákonodarca, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Žalobca však vôbec nevysvetlil, prečo pre seba navrhol tento „najjemnejší“ spôsob potrestania. Z obsahu správnej žaloby nevyplýva, prečo konkrétne je presvedčený, že v jeho prípade bolo postačujúce len samotné prejednanie veci a nebolo potrebné uplatniť trest z hľadiska represie prísnejší a v majetkovej sfére badateľnejší. Okrem popierania spáchania skutku a sporovania závažnosti a následkov deliktu, nebolo uvedené nič, čo by hodnotilo samotné konanie z pohľadu účelu deliktuálneho konania vrátane porovnania potreby uloženia sankcie a jej výšky. Nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať rolu žalobcu a domýšľať miesto neho dôvody tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a bolo by nad rámec potrebný pre preskúmateľné rozhodnutie súdu, keby jeho odôvodnenie reagovalo aj na tvrdenia formulované bez relevantného zdôvodnenia.

63. Správny súd dodáva, že návrh žalobcu ponechať deliktuálne konanie bez priameho postihu (trestu) nezodpovedalo ani dikcii . Podľa tohto zákonného ustanovenia totiž od uloženia sankcie možno upustiť, ak účastník (páchateľ) splní viaceré zákonom kumulatívne ustanovené podmienky - Ak prizná spáchanie iného správneho deliktu, jeho spáchanie ľutuje a vzhľadom na povahu spáchaného iného správneho deliktu a na doterajší výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie iného správneho deliktu postačí na jeho nápravu. Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok vylučuje aplikáciu . Žalobca spáchanie správneho deliktu nepriznal a ani ho neoľutoval, preto u neho ukončenie konania bez uloženia sankcie neprichádzalo do úvahy.

64. V rozhodnutí o rozklade uloženie rovnakej sankcie ako v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil žalovaný tým, že sa v plnej miere stotožnil s výškou uloženej sankcie aj napriek skutočnosti, že druhostupňovým rozhodnutím došlo k rozhodnutiu o porušení jednej povinnosti ( )a nie troch ako v prvostupňovom rozhodnutí. Zmenou prvostupňového rozhodnutia síce došlo k čiastočnému zrušeniu výroku o porušení povinnosti podľa , v spojení s

ods. 9 , avšak kvalifikácia skutku a samotný skutkový stav (konanie spočívajúce v nepredložení znaleckého úkonu) ostal nezmenený rovnako ako miera jeho škodlivosti. Závažnosť pochybenia ostala rovnaká (vysoká), nakoľko znalecká organizácia týmto svojím konaním znemožnila, resp. výrazne sťažila správnemu orgánu uskutočnenie dohľadu v podobe kontroly obsahovej, metodickej a formálnej stránky namietaného úkonu znaleckej činnosti. To, že konaním žalobcu došlo k porušeniu jedného právom chráneného záujmu a nie troch, v danom prípade nemalo vplyv na výšku uloženej sankcie, nakoľko je nepochybné, že žalobca sa správneho deliktu vymedzeného vo výroku rozhodnutia dopustil. Zároveň žalovaný poukázal na odôvodnenie sankcie uvedené v rozhodnutí vydanom v prvom stupni.

65. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sa zaoberá závažnosťou pochybenia, ktorú hodnotí ako vysokú vzhľadom na to, že neposkytnutím súčinnosti bola výrazne sťažená možnosť riadne vykonať kontrolu posudzovaného znaleckého úkonu. Riadne preskúmať obsah znaleckého posudku bolo možné len z jeho rovnopisu, ktorý je žalobca povinný uchovávať po dobu desiatich rokov od jeho vykonania. Len jeho porovnaním bolo zároveň možné bez pochybností posúdiť, či podnecovateľ predložil žalovanému znalecký posudok v správnom znení. Dĺžka protiprávneho konania žalobcu v trvaní 36 dní nebola medzi účastníkmi sporná. Aj túto skutočnosť žalovaný pri určení výšky sankcie zohľadnil. Ako poľahčujúcu okolnosť žalovaný zohľadnil to, že žalobca do konania o posudzovanej veci nebol sankcionovaný za spáchanie správneho deliktu, pričom v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov je zapísaný od 28.11.2007. Za poľahčujúcu okolnosť žalovaný neakceptoval už vyššie súdom hodnotenú skutočnosť, že žalobca nebol zadávateľom znaleckého úkonu zbavený mlčanlivosti. Závažnosťou a dĺžkou protiprávneho stavu žalovaný dôvodil aj to, prečo neuložil trest napomenutia. Záverom odôvodnenia žalovaný k otázke citeľnosti v majetkovej sfére žalobcu a posúdenia, či pokuta nebude mať pre neho likvidačný charakter, uviedol, že v rokoch 2012 až 2015 žalobca vypracoval 769 úkonov znaleckej činnosti. Vzhľadom na majetkové pomery žalobcu pokuta 1.000 eur nie je pre žalobcu likvidačná, je primeraná, pričom po jej uložení možno očakávať, že požadovaný znalecký posudok bude predložený.

66. Správny súd znova poukazuje na znenie , podľa ktorého pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona správny orgán vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. Súd bol toho názoru, že žalovaný o pokute a jej výške rozhodol spôsobom neodporujúcim demonštratívnemu výpočtu kritérií na určenie výšky sankcie uvedenému v predmetnom zákonnom ustanovení.

67. Skutočnosť, že došlo k zníženiu počtu konštatovaných porušení, sama o sebe nie je dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia o uložení rovnakej výšky pokuty. Tvrdenie rovnosti medzi výškou pokuty a len počtom deliktov nezodpovedá požiadavke zohľadnenia viacerých kritérií uvedených a nie je ani vylučujúcim argumentom, hoci sa na prvý pohľad zdá logickým. Podstatným kritériom pre hodnotenie rozhodnutia (nie len o pokute) je či správny orgán svoje rozhodnutie o pokute dostatočne preskúmateľne (presvedčivo, určito a zrozumiteľne) odôvodnil a vysvetlil, prečo ponechal výšku pokuty rovnakú ako v rozhodnutí vydanom v prvom stupni.

68. Pokuta uložená správnym orgánom pre porušenie zákona má spĺňať represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť i úlohu výchovnú. Je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére, avšak s ohľadom na jeho majetkové pomery. Neopomenuteľným kritériom pri určení výšky pokuty má byť závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu.

69. Kritériá, ktorými sa správne orgány pri určení výšky pokuty riadili (opísané vyššie v texte tohto rozsudku) boli právne relevantné. Pri posúdení vhodnosti a primeranosti uloženej pokuty v danom prípade bola pre súd zásadnou tá okolnosť, že žalovaný dôsledne aplikovali pri určení výšky pokuty kritéria ustanovené v .

70. Pri rozhodovaní o výške sankcie žalovaný náležite vyhodnotil všetky zákonné kritériá pre jej stanovenie a uložil žalobcovi pokutu v rámci zákonom stanovenej sadzby, pri jej dolnej hranici. Prihliadol pritom tiež na minulosť žalobcu a aj na jeho majetkové pomery.

71. Sankcia, pokuta v sume 1.000 eur, zodpovedá vyhodnoteniu aspektov pre uloženie pokuty podľa , teda charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia povinnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov porušenia povinnosti. Správny orgán vyhodnotil aj represívnu a preventívnu (individuálnu a generálnu) funkciu uloženej sankcie. Pokutu bolo možné uložiť v rozsahu od 50 eur do 20.000 eur. Pokuta v sume 1.000 eur bola uložená pri jej dolnej hranici zákonného rozsahu (v dolnej dvadsatine). Možno tiež konštatovať, že je pokuta podrobne odôvodnená, nevybočuje z medzí a hľadísk určených zákonom a žalovaný rozhodujúci v oboch stupňov podrobne odôvodnil svoj postup v rámci správnej úvahy. V tomto kontexte správny súd poukazuje na zásadu jednotnosti správneho konania, v zmysle ktorej je konanie jediným celkom od podania až po jeho právoplatné ukončenie a ako celok sa posudzujú aj vo veci vydané rozhodnutia.

72. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci voľnej úvahy správneho orgánu (tzv. diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v zákonom stanovenom limite uplatní svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Podľa názoru súdu sa žalovaný z takto vymedzeného rámca jeho diskrečnej právomoci neodklonil, výšku pokuty určil v rámci zákonného rozpätia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

73. Keďže nenastala žiadna z okolností predpokladaných , ani 198 ods. 1 a správny súd sa s uloženou výškou pokuty žalobcovi stotožnil, nemal správny súd dôvod uplatniť právomoc sankčnej moderácie a meniť uloženú sankciu. Aj správny súd považuje pokutu v sume 1.000 eur za primeranú a plniacu individuálnu aj preventívnu funkciu, tak aby sa uvedené pochybenie u žalobcu nezopakovalo a pôsobilo aj na ostatných znalcov, prekladateľov a tlmočníkov preventívne s cieľom vyvarovať sa neposkytovania potrebnej súčinnosti.

74. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutí napadnutom všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať.

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho

na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).