Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/72/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: JUDr. Martin Mačáj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W. XXXX, X. W., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 279,09 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 7. júna 2021 č.k. -38, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, konanie zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , Exekučného poriadku, , , o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej „“), , , o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, , -3, -4, , , , , , , .

1.1. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp.zn. SR 04492/08 zo dňa 06.06.2008. Mal za to, že v zmysle ustanovení nedošlo k zastaveniu tejto exekúcie uplynutím rozhodnej doby z dôvodu dosiahnutia výťažku v zmysle . Podaním zo dňa 12.05.2021 súdny exekútor oznámil súdu evidenciu platby zo dňa 20.12.2019 vo výške 15 eur. Skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie preto preskúmal aj úverovú zmluvu č. 4073580 zo dňa 19.12.2007 ako aj predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom zmluva bola vopred pripravená oprávnenou pre veľký počet spotrebiteľov a povinná nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu. Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, keď oprávnená nepreukázala jej individuálne dojednanie s povinnou. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

1.2. Rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Mal za to, že povinná sa bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením ako aj s dobrými mravmi. Zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Na základe uvedených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil v zmysle Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie.

2. Oprávnená podala odvolanie v zákonnej lehote odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala úhradu trov konania, ktoré jej vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Namietala, že súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle (ďalej iba „CSP“), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Namietala, že v danom prípade aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko sa záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským. Tvrdila, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach povinnej ako spotrebiteľa a ani od nej nevyžaduje, aby sa podriadila výlučne rozhodcovskému konaniu. Poukázala na časovú verziu , ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Navyše ide o použitie tzv. nevýhradnej doložky, ktorá každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinná sa mohla slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Poukázala na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp.zn. .

3. Povinná sa k odvolaniu oprávnenej proti napadnutému uzneseniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa poriadku po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava zo dňa 08.09.2008. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením vydaným dňa 03.11.2008 Okresným súdom Komárno pod č.k. -9 na základe exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 04492/08 zo dňa 06.06.2008. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na odvolanie oprávnenej je uznesenie súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver

plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekúcia začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

11. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

12. Odvolací súd posudzujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci potom bolo, či rozhodcovská doložka podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť na zadnej strane zmluvy a na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri riešení uvedenej otázky dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil, preto napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia ďalej iba poukazuje ( ).

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak rozhodcovská doložka (zmluva) síce umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

14. Ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej doložke. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.

Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná ( ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v . Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

15.1. Oprávnená v odvolaní v prvom rade namietala, že v danom prípade aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko sa záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú námietku a odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže z obsahu zmluvy o úvere (č.l. 10) takáto skutočnosť nevyplýva a oprávnená nepreukázala, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ oprávnená tvrdila, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach povinnej ako spotrebiteľa a ani od nej nevyžaduje, aby sa podriadila výlučne rozhodcovskému konaniu, s uvedeným tvrdením sa odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bodoch 13. a 14. nestotožnil. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením, že ide o použitie tzv. nevýhradnej doložky, ktorá každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. K tvrdeniu oprávnenej, podľa ktorého účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazoval použitie rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. a zo dňa 18. 01. 2012 sp.zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. ).

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že pretože si povinná ich náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s základných princípov , zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, jej náhradu trov konania voči oprávnenej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018 sp.zn. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).