Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-133-2019.pdf
PDF · 259.92 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: ECOCONSULT SK, s.r.o., so sídlom 1. Československej armády 3/10223, 036 01 Martin, IČO: 36 378 828, právne zast. Advokátskou kanceláriou Olšovský, spol. s r.o., so sídlom. B. S. 6, XXX XX A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102319430/2019 zo dňa 08.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 101086466/2019 zo dňa 09.05.2019 vyrubil daňovému subjektu ECOCONSULT SK, s.r.o. rozdiel dane v sume 268.517,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013. Daň vyrubená dodatočným daňovým priznaným podaným dňa 29.01.2014 1.857,14 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 270.374,24 Eur, rozdiel dane v sume 268.517,10 Eur. Z odôvodnenia vyplýva, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie december 2013 uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúr, ktoré vyhotovila spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. pod č. 1172013 zo dňa 15.11.2013 na sumu celkom 39.420,00 Eur, pod č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 na sumu celkom 658.000,00 Eur a pod č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 na sumu celkom 147.602,40 Eur za základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.11.2013 so spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o. ako predávajúcim za dodanie tovaru na akciu: Dodanie materiálno-technického vybavenia a diakritických pomôcok pre odborné učebne v oblastiach vzdelávania pre pilotný projekt „Človek a príroda“ (biológia, chémia, fyzika) a „Človek a svet práce“ (technika) so zámerom podporiť profesijnú orientáciu žiakov na OVP na SOŠ. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. mala dodávať tovar daňovému subjektu na základe objednávok, pričom daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne objednávky tovarov, predmetné faktúry neodkazujú na žiadne objednávky a neodkazujú ani na predložené dodacie listy č. 1172013, č. 2152013 a č. 2262013. Predmet fakturácie je na faktúrach vymedzený značne neurčito, nebolo ho možné zistiť ani z kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013, na uvedených faktúrach absentuje množstvo a druh dodaného tovaru, teda nespĺňajú podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z.. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 14.11.2013, v časti podpisy zúčastnených strán je za objednávateľa uvedený A. Z., konateľ spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. (žalobcu) a za zhotoviteľa je uvedený F. O., konateľ spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Za účelom podania vysvetlenia k uvedenému zisteniu správca dane vypočul konateľa žalobcu O. G., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 21.09.2017 uviedol, že A. Z. pred dátumom 20.11.2013 (dátum vzniku funkcie konateľa
spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o.) nebol zamestnancom spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. a ani mu spoločnosť neudelila poverenie na konanie za spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o.. Pred dátumom 20.11.2013 nemohol A. Z. za spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. vykonávať žiadne úkony, nebol oprávnený v postavení konateľa daňového subjektu a v jeho mene podpisovať akékoľvek dokumenty, ani zmluvy. Svedok F. O., konateľ spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. bol vypočutý do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 05.06.2017. Vyjadrenia svedka F. O. podľa správcu dane v čase uskutočnenia svedeckej výpovede stále platného konateľa ROMO DEVELOPMENT s.r.o. sú všeobecného charakteru bez uvedenia konkrétnych a overiteľných informácii. Odpovede na otázky správcu dane sa javia ako účelové a v podstatnej časti odpovedí zmätočné a navzájom si odporujúce tvrdenia. Svedok sa vyjadril, že „účtovníctvo a doklady spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. nemôže správcovi dane predložiť, lebo boli pri podpise prevodu obchodného podielu odovzdané osobe, ktorú určil nadobúdateľ podielu“ a vzápätí na podstatnú časť otázok správcu dane odpovedal, že na otázku sa vyjadrí písomne „po nahliadnutí do účtovníctva a podkladov spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o.“. Je nespochybniteľné, že na základe zmluvy o prevode obchodných podielov, ktorú svedok predložil na Daňovom úrade Bratislava 14.03.2017, prestal byť F. O. spoločníkom spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., ale aj po odpredaji obchodných podielov zostal konateľom uvedenej spoločnosti, čo potvrdil aj v priebehu ústneho pojednávania dňa 05.06.2016. Pretože konateľ obchodnej spoločnosti je povinný vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a musí v záujme spoločnosti konať tak, aby svojim konaním nespôsobil spoločnosti škodu, podľa správcu dane je potom nepochopiteľné, aby konateľ spoločnosti nevedel konkretizovať, aké podnikateľské aktivity vykonávala spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. za rok 2013; aké konkrétne činnosti bol v uvedenej spoločnosti oprávnený vykonávať ako konateľ spoločnosti; kde bolo miesto odkiaľ spoločnosť, v mene ktorej konal, vykonávala podnikateľské aktivity a či vlastnila majetok resp. mala nejakých zamestnancov. Z uvedeného dôvodu sa vyjadrenia svedka F. O., konateľa spoločnosti, podľa správcu dane javili ako nepreukázateľné a sú len v rovine tvrdení. Správca dane považuje svedeckú výpoveď F. O. za nevierohodnú, nejasnú a nepreskúmateľnú. V jeho odpovediach k dodaniu tovaru pre spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. absentujú akékoľvek konkrétne okolnosti ohľadne preverovaných obchodných prípadov. Z údajov uvedených v administratívnom systéme finančnej správy bolo zistené, že Daňový úrad Bratislava z úradnej moci zrušil daňovému subjektu ROMO DEVELOPMENT s.r.o. registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty k 31.08.2017. Ďalej správca dane zosumarizoval výpoveď O. G., konateľa spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o., ktorý bol vypočutý na ústnych pojednávaniach dňa 27.04.2017, 09.05.2017, 27.07.2017 a 21.09.2017 (str. 20 až. 21 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia). Podľa výpovedí O. G. podklady pre kompletizáciu sád a zostáv učebných pomôcok obsahovali jednotlivé sady školských pomôcok, návody a rozvozový plán. Tovar na základe objednávky od spoločnosti MOTÝLIK s.r.o. nakupovala spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. od spoločnosť ABC FACHCENTRUM, KINEXCZ, MADAL BAL, FEPA, ROMO DEVELOPMENT s.r.o. a TABULARIUM, s.r.o.. Tento skompletizovaný tovar sa následne distribuoval na jednotlivé školy a fakturoval spoločnosti MOTÝLIK s.r.o.. Po oboznámení sa s výsledkami šetrení u dodávateľa ROMO DEVELOPMENT s.r.o. O. G. na ústnom pojednávaní 21.09.2017 uviedol, že sa nevie vyjadriť k dátumu podpísania Zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2013, keď do Obchodného registra bol A. Z. ako konateľ spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. zapísaný až dňa 20.11.2013. Na otázku správcu dane, či sa v súvislosti s kontrolou na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 až december 2013 chce ešte vyjadriť k reálnosti zdaniteľného obchodu od dodávateľa ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2013 uviedol, že sa vyjadrí po konzultácii s právnym zástupcom a doplní svoje vyjadrenia. V písomnom podaní zo dňa 11.10.2017 sa O. G. ako konateľ spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. vyjadril, že k obchodnému prípadu so spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o. nemá spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o. ďalšie dokumenty, ktoré by bolo možné správcovi dane predložiť. So spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o. jednal a uzatváral zmluvy druhý konateľ A. Z., ktorý by mal vedieť zodpovedať na otázky správcu dane. Splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústnom pojednávaní dňa 06.11.2017 na otázku, či sa chce v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov vyjadriť k zisteným skutočnostiam vo vzťahu k dodaniu služieb - kompletizácii sád dodávateľ ROMO DEVELOPMENT s.r.o., uviedol, že do 14.11.2017 správcovi dane predložia dôkazy, ktoré budú preukazovať uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi ECOCONSULT SK, s.r.o. a ROMO DEVELOPMENT s.r.o. a ako svedka navrhol vypočuť A. Z.. V dohodnutej lehote daňový subjekt nepredložil ku kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie február 2013 až december 2013 žiadne vyjadrenia ani dôkazy, správca dane preto prestúpil k vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly. V podaní zo dňa 11.10.2017 sa O. G. nevyjadril k obchodnému prípadu s odberateľom MOTÝLIK s.r.o. a ani nepredložil k uvedenému prípadu žiadne dôkazy. Správca dane požadoval vyjadrenie k obchodnému
prípadu s odberateľom MOTÝLIK s.r.o. od A. Z. - druhého konateľa spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o., ale ten sa na ústne pojednávanie dňa 19.09.2017 nedostavil a ani k danej veci nepredložil písomné vyjadrenie. Daňový subjekt predložil správcovi dane ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 1172013 zo dňa 15.11.2013 samotnú faktúru, dodací list č. 1172013, prílohu č. 1 k dodaciemu listu, príjemku č.: 04, kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 a doklady o bezhotovostnej úhrade. Ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 daňový subjekt predložil samotnú faktúru, dodací list č. 2152013, prílohu č. 1 k dodaciemu listu, príjemku č.: 11, kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 a doklady o bezhotovostnej úhrade. Ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 daňový subjekt predložil samotnú faktúru, dodací list č. 2262013, prílohu č. 1 k dodaciemu listu, príjemku č.: 12, kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013, pričom úhrada uvedenej faktúry správcom dane nebola zistená. Podľa textu predmetných faktúr spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. fakturovala daňovému subjektu cenu dohodou v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013, pričom na predmetných troch faktúrach je uvedená celková fakturovaná cena bez DPH 704.185,30 Eur (32.850,00 Eur + 548.333,30 Eur + 123.002,00 Eur). Predmetom faktúr č. 1172013 zo dňa 15.11.2013, č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 a č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 bola teda fakturácia ceny dohodou v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013. V označenej kúpnej zmluve sa v Čl. IV bod 1. uvádza kúpna cena vo výške 997.511,30 Eur bez DPH. Podľa správcu dane sa možno domnievať, že zo strany spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. došlo k čiastočným plneniam, v ktorom prípade však mali byť vyhotovené preberacie protokoly (Čl. IV bod. 2 kúpnej zmluvy), ktoré daňový subjekt správcovi dane nepredložil. Zo samotných faktúr nie je zrejmé za aké konkrétne tovary boli faktúry vystavené. V kúpnej zmluve nie sú tovary nijako vymedzené, malo sa jednať o tovar objednaný kupujúcim určený na ďalší predaj koncovému zákazníkovi. Ďalej zo zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom bola stanovená celková kúpna cena, nie sú v nej uvedené jednotkové ceny za jednotlivé tovary a ani množstvá jednotlivých tovarov. Spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. mala dodávať tovar daňovému subjektu na základe objednávok, daňový subjekt však správcovi dane žiadne objednávky tovarov nepredložil, predmetné faktúry neodkazujú na žiadne objednávky a neodkazujú ani na predložené dodacie listy č. 1172013, č. 2152013 a č. 2262013. Označené faktúry nespĺňajú podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, predmet fakturácie je v nich vymedzený značne neurčito, tento nebolo možné zistiť ani z kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013, na ktorú sa predmetné faktúry odvolávajú, absentuje na nich množstvo a druh dodaného tovaru. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 14.11.2013, za daňový subjekt ju podpísal A. Z., ktorý bol označený ako konateľ spoločnosti, podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina sa stal konateľom spoločnosti až 20.11.2013, z čoho možno vyvodiť, že kúpna zmluva zo dňa 14.11.2013 bola za daňový subjekt podpísaná neoprávnenou osobou. Podľa vyjadrenia O. G., konateľa daňového subjektu v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 21.09.2017 nebol A. Z. pred dátumom 21.11.2013 zamestnancom daňového subjektu a nemal ním ani udelené poverenie na konanie, teda pre daňový subjekt nemohol vykonávať žiadne úkony, z čoho plynie, že pred dátumom 20.11.2013 A. Z. nebol oprávnený vystupovať voči obchodným partnerom daňového subjektu. Napriek tomu A. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 14.11.2017 uviedol, že koncom roka 2013 bol poverený O. G., konateľom daňového subjektu, aby na štátnej zákazke na dodanie materiálno-technického vybavenia pre vybrané školy - pilotný projekt zabezpečil dodávateľské a odberateľské zmluvy, žiadne poverenie však A. Z. reálne nepredložil. Konateľ spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. F. O., vypočutý ako svedok na ústnom pojednávaní dňa 05.06.2017 sa nevedel vyjadriť k realizácii predmetných fakturovaných plnení, správcovi dane nepredložil žiadny z požadovaných dokladov, nevedel uviesť aké podnikateľské aktivity vykonávala jeho spoločnosť v roku 2013, nespomenul si, aké činnosti vykonával v roku 2013 ako štatutárny orgán spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., nevedel odkiaľ spoločnosť v roku 2013 vykonávala ekonomickú činnosť, či mala zamestnancov a obchodný majetok, nevedel uviesť ani mená dodávateľov a odberateľov spoločnosti a ani meno osoby, ktorá viedla účtovníctvo, pričom nedokázal uviesť ani základné informácie o spoločnosti, v ktorej bol v roku 2013 jediným spoločníkom a konateľom. Pokiaľ aj uviedol, že podpísal kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 ako aj označené faktúry zo dňa 15.11.2013, 06.12.2013 a 12.12.2013, pričom tvrdil, že daň z pridanej hodnoty z uvedených faktúr bola odvedená do štátneho rozpočtu, nedokázal realizáciu predmetných fakturovaných plnení správcovi dane bližšie opísať a nepredložil žiadne relevantné doklady, v dôsledku čoho jeho tvrdenia nemohol správca dane považovať za preukázané. F. O. správcovi dane predložil len zmluvu o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. zo dňa 03.05.2016 ako dôkaz toho, že už nie je spoločníkom tejto spoločnosti, avšak na O. S. previedol len časť obchodného podielu vo výške 41% za 1,- Eur, takže aj po prevode časti obchodného podielu naďalej zostal väčšinovým
vlastníkom spoločnosti. Správcovi dane nepredložil žiaden súpis odovzdaných dokladov a nevedel identifikovať ani osobu, ktorej mal doklady odovzdať, taký súpis nie je súčasťou ani zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03.05.2016, ktorá doteraz nebola zaevidovaná v Obchodnom registri SR, zostal naďalej konateľom tejto spoločnosti a nebolo mu zrušené ani dispozičné právo na bankový účet. Zistenia vyplývajúce nielen z výpovede svedka F. O. ako i preverovania samotnej spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. formou dožiadania vrátane miestneho zisťovania v sídle tejto spoločnosti správca dane zhrnul na stranách 17 až 20 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ daňový subjekt ECOCONSULT SK, s.r.o. na preukázanie reálnosti zdaniteľných obchodov uskutočnených dodávateľom ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v podaní zo dňa 20.11.2017 správcovi dane predložil aj čestné prehlásenie A. Z. - od 20.11.2013 konateľa spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. a F. O. zo dňa 07.11.2017, správca dane tieto podrobne vyhodnotil na strane 32 až 35, ďalej písomné čestné prehlásenia osôb O. H., A. Z. ml., nar. XX.XX.XXXX, A. D. a O. M., správca dane vyhodnotil na stranách 32 až 37 a dospel k záveru, že všetky predložené čestné prehlásenia sú zo strany daňového subjektu ECOCONSULT SK, s.r.o. nedôveryhodnými a účelovo vyhotovenými dôkazmi a nemôžu nahrádzať listinné dôkazy založené na overiteľných skutočnostiach, pričom zaslaný súbor 25 kusov fotografií vytlačených na kancelárskom papieri vo formáte A4, 5 kusov listinných dôkazov vrátane inventúrneho súpisu dlhodobého majetku, karty dlhodobého majetku atď. správca dane vyhodnotil na stranách 39 až 42 odôvodnenia. Zhrnúc tiež výsledky dokazovania vykonaného v priebehu vyrubovacieho konania vrátane výpovedí svedkov O. H., O. M. a A. Z. mladšieho na stranách 42 až 50 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. uskutočnila dodania tovaru v zmysle uvedených faktúr č. 1172013 zo dňa 15.11.2013, č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 a č. 2152013 zo dňa 06.12.2013, v dôsledku čoho uplatnením nároku na odpočítanie DPH v celkovej výške 140.837,10 Eur z uvedených faktúr daňový subjekt ECOCONSULT SK, s.r.o. porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a preto správca dane neuznal daňovému subjektu predmetnú odpočítanú daň. Správca dane konštatoval, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru je skutočnosť, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť. Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie december 2013 uplatnil aj nárok na odpočítanie DPH z faktúry, ktorú vyhotovila spoločnosť TABULARIUM, s.r.o., Kráľová nad Váhom, od 03.02.2012 do 30.08.2016 so sídlom Jarmočná 629/7, Šaľa, pod č. 2013018 (interné číslo DF13-256) zo dňa 08.12.2013 s dátumom dodania 08.12.2013 na sumu celkom 396.000,00 Eur, z toho 20% DPH 66.000,00 Eur, pričom predmetom fakturácie mal byť tovar podľa kúpnej zmluvy, k čomu daňový subjekt predložil kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 so spoločnosťou TABULARIUM, s.r.o. ako predávajúcim s prílohou č. 1 - technické parametre predmetu kúpy a prílohou č. 2 - položkovitý rozpočet kúpnej ceny. Daňový subjekt predložil správcovi dane ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na označenej faktúre zo dňa 08.12.2013 samotnú faktúru, príjemku č. 09 a kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013, podľa ktorej spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. fakturovala daňovému subjektu tovar podľa kúpnej zmluvy, ako množstvo je uvedené 1., na faktúre nie je uvedený odkaz na žiadnu objednávku ani na dodací list, nie je uvedený ani spôsob dopravy. Kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 podpísal za daňový subjekt A. Z. - konateľ a za spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. O. A., konateľka spoločnosti. Z kúpnej zmluvy nie je možné odvodiť za aké konkrétne tovary boli vyfakturované predmetné sumy, tovary nie sú nijako vymedzené, malo sa jednať o tovar objednaný kupujúcim určený na ďalší tovar predaj koncovému zákazníkovi. Zo zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom bola stanovená celková kúpna cena. V zmluve nie sú uvedené jednotkové ceny za jednotlivé tovary ani množstvá jednotlivých tovarov. Správca dane za účelom preverenia reálnosti predmetného fakturovaného plnenia vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého podrobne vyhodnotil na stranách 50 až 79 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. mala dodávať tovar daňovému subjektu na základe objednávok, daňový subjekt však správcovi dane nepredložil žiadne objednávky tovarov a ani predmetná faktúra neodkazuje na žiadne objednávky. V prípade označenej faktúry zo dňa 08.12.2013 je predmet fakturácie vymedzený značne neurčito, tento nebolo možné zistiť ani z kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013 a na uvedenej faktúre absentuje množstvo a druh dodaného tovaru, v dôsledku čoho táto nespĺňa podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Za daňový subjekt uvedenú zmluvu podpísal A. Z., ktorý podľa vyjadrenia O. G., konateľa daňového subjektu na ústnom pojednávaní dňa 21.09.2017 nebol pred dátumom 20.11.2013 zamestnancom daňového subjektu a nemal daňovým subjektom udelené poverenie na konanie za daňový subjekt, teda preň nemohol vykonávať žiadne
úkony, vystupovať voči jeho obchodným partnerom a nebol oprávnený v postavení konateľa daňového subjektu a v jeho mene podpisovať akékoľvek dokumenty a ani zmluvy. A. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 14.11.2017 v rozpore s uvedeným vyjadrením O. G., uviedol, že koncom roka 2013 bol poverený O. G., aby na štátnej zákazke na dodanie materiálno-technického vybavenia pre vybrané školy - pilotný projekt zabezpečil dodávateľské a odberateľské zmluvy. Žiadne poverenie však A. Z. nepredložil. Za spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. predmetnú zmluvu zo dňa 14.11.2013 mala podpísať konateľa spoločnosti TABULARIUM, s.r.o. O. A., ktorá podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.03.2017 predmetnú zmluvu nepodpísala a zhodne aj s A. A. uviedla, že spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. faktúru č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 nevystavila a žiadne plnenie podľa uvedenej faktúry nedodala daňovému subjektu. Naviac dodaný tovar podľa označenej faktúry zo dňa 08.12.2013 bol podľa dôkazov predložených daňovým subjektom prijatý na sklad podľa príjemky č. 09 dňa 08.12.2013 a podľa zistenia správcu dane bol tovar uvedený na príjemke č. 09 v plnom rozsahu zahrnutú do výdajky č. 01, výdaj zo skladu zo dňa 02.12.2013 pre odberateľa - spoločnosť MOTÝLIK s.r.o. na základe faktúry č. 2013-0123 zo dňa 02.12.2013, daňový subjekt mal teda na základe uvedených zistení vydať tovar zo skladu skôr, ako mu bol dodaný. V rámci vyrubovacieho konania bolo vykonané dokazovanie aj vo vzťahu k spoločnosti CALIUMI, a.s., Bratislava, v prospech ktorej poukázala spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. prijatý preddavok od daňového subjektu a ktorá mala byť dodávateľom tovarov pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o.. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť CALIUMI, a.s., Bratislava vystavila pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. zálohovú faktúru č. ZWF1302204774 na sumu 396.000,00 Eur. Po prijatí úhrady vystavila spoločnosť CALIUMI, a.s., Bratislava preddavkovú faktúru č. PDW 1302303840 zo dňa 31.12.2013 na celkovú sumu 396.000,00 Eur. Dodávky tovarov od spoločnosti CALIUMI, a.s., Bratislava pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o., ktoré by mali väzbu na uvedenú preddavkovú platbu sa nepreukázali. O. A., konateľka spoločnosti TABULARIUM, s.r.o. a aj A. A., osoba oprávnená konať za uvedenú spoločnosť v roku 2013, zhodne potvrdili, že spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. faktúru č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 nevystavila a plnenie uvedené na tejto faktúre daňovému subjektu nedodala. Na základe výsledkov dokazovania potom správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie DPH vo výške 66.000,00 Eur z faktúry č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 od spoločnosti TABULARIUM, s.r.o., keď uplatnením nároku na odpočítanie DPH z uvedenej faktúry daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 zákona o DPH, z ktorého dôvodu správca dane neuznal daňovému subjektu predmetnú odpočítanú daň. Správca dane ďalej zistil, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie december 2013 uplatnil nárok na odpočítanie DPH aj z faktúry vyhotovenej spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. Červeňova 20, Bratislava, v preverovanom období roku 2013 so sídlom Ferienčíkova 18, Bratislava pod číslom 138021 (interné číslo FD13-255) zo dňa 18.11.2013 (dátum vzniku daňovej povinnosti 18.11.2013) na sumu celkom 370.000,00 Eur, z toho 20% DPH 61.667,67 Eur za kompletizovanie stolárskych výrobkov. Podľa predloženého účtovníctva bola úhrada uvedenej faktúry uskutočnená v plnej výške bezhotovostným prevodom z účtu označeného ako „B2/2“ vedený v Tatra banke a.s. a to dňa 02.12.2013 v sume 185.000,00 Eur a dňa 05.12.2013 v sume 185.000,00 Eur. Podkladom na vyhotovenie faktúry mala byť zmluva o dielo, ktorú 14.11.2013 uzatvoril daňový subjekt ako objednávateľ so spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. ako zhotoviteľom. Správca dane za účelom preverenia reálnosti predmetného fakturovaného plnenia vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne vyhodnotil na stranách 79 až 98 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Zmluvu o dielo zo dňa 14.11.2013 podpísal za daňový subjekt A. Z., konateľ spoločnosti a za spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. N. S., konateľ spoločnosti. Predmetom faktúry č. 131021 zo dňa 18.11.2013 bola fakturácia kompletizácie stolárskych výrobkov, faktúra sa neodvoláva na žiadnu zmluvu. Zo samotnej zmluvy nemožno odôvodiť za aké konkrétne poskytnuté služby bola vyfakturovaná predmetná suma. V tomto prípade O. G., konateľ daňového subjektu pri ústnom pojednávaní dňa 21.09.2017 potvrdil, že A. Z. pred dátumom 20.11.2013 nebol zamestnancom daňového subjektu, nemá udelené žiadne poverenie na konanie za daňový subjekt a nemohol preň vykonávať ani žiadne úkony. Pred dátumom 20.11.2013 A. Z. nebol oprávnený vystupovať voči obchodným partnerom daňového subjektu. V rozpore s týmto vyjadrením O. G. A. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 14.11.2017 uviedol, že koncom roka 2013 bol poverený O. G., aby na štátnej zákazke na dodanie materiálno-technického vybavenia pre vybrané školy - pilotný projekt zabezpečil dodávateľské a odberateľské zmluvy, žiadne poverenie však nepredložil. Za spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. mal zmluvu o dielo podpísať vtedajší konateľ spoločnosti N. S., podľa vyjadrenia ktorého na ústnom pojednávaní konanom 28.06.2017 však zmluvu o dielo zo dňa 14.11.2013 neuzatváral a nepodpisoval, podpis na zmluve nie je jeho. Správca dane za účelom preverenia predmetného fakturovaného obchodu žiadal príslušné doklady od bývalého konateľa
spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. N. S. ako aj od bývalého splnomocneného zástupcu spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. F. X., ktorí uviedli, že dokladmi nedisponujú, nakoľko ich odovzdali konateľovi nástupníckej spoločnosti. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17.12.2015 sa spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. dňa 19.01.2016 vymazala z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť KUPASTELO, s.r.o., Bratislava, ktorej jediným konateľom mal byť občan maďarskej národnosti B. G. z O.. Na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, nemal právny nástupca žiadne označenie. Na preverovanej adrese Obchodná 39, Bratislava sídli spoločnosť Global Office s.r.o., ktorá spravuje virtuálne sídla, od 25.12.2015 neposkytuje spoločnosti KUPASTELO, s.r.o., Bratislava žiadne služby. Spoločnosť KUPASTELO, s.r.o., Bratislava na adrese sídla nepreberala poštu, na výzvy nereagovala a so správcom dane nekomunikovala. Spoločnosť KUPASTELO, s.r.o. následne zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BW Holding, s.r.o., Čereveňova 20, Bratislava a tá následne zanikla zlúčením so spoločnosťou Green Mid s.r.o., Madáchová 5, Bratislava. Spoločnosť Green Mid s.r.o., Bratislava je právnym nástupcom 12 spoločností. Správca dane vykonal úkony na preverenie predmetného fakturovaného plnenia, avšak bezvýsledne. Bývalý konateľ DORANA NATURAE, s.r.o. N. S. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28.06.2017 uviedol, že nemá informácie o podnikateľských aktivitách, ktoré vykonávala v roku 2013 spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. z dôvodu, že všetky úkony za spoločnosť vykonával splnomocnený zástupca F. X., ktorý na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2017 uviedol, že vykonával všetky úkony súvisiace s obchodnou činnosťou spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o., okrem daňového subjektu si názvy ostatných obchodných partnerov za rok 2013 nepamätal. Uviedol tiež, že vykonanie fakturovaných prác nebolo vykonané spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. vo vlastnej réžii ale bolo zabezpečené subdodávateľským spôsobom, subdodávateľov však označiť nevedel. Nevedel popísať ako vyzerali jednotlivé sady a ani z akých komponentov sa skladali, on osobne sady neskladal, jeho úlohou bolo zabezpečiť uzatvorenie zmluvy, dohliadať na zorganizovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a dohliadnuť na to, aby práce, ktoré zabezpečovala spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. boli zo strany objednávateľa vyplatené, aby boli riadne vyplatené aj subdodávateľské subjekty, ktoré vykonávali kompletizáciu sád učebných pomôcok. Listinné dôkazy sa majú nachádzať v účtovníctve spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o., ale on nimi nedisponuje a preto ich nemôže správcovi dane poskytnúť. Podľa čestného prehlásenia A. Z., od 20.11.2013 konateľa daňového subjektu, kompletizácia školských pomôcok sád a spolupráca prebiehala tak, že zamestnanci spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. chodili do prenajatých skladov daňového subjektu, čo mali preukazovať listinné dôkazy, z ktorých vyplýva vybavenie povolenia na vstup. Zo zaslaných listinných dôkazov, na ktoré sa A. Z. odvoláva, vyplýva, že daňový subjekt požiadal spoločnosť PMR, s.r.o. o povolenie vstupu zamestnancom spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. a DORANA NATURAE, s.r.o. listom zo dňa 10.02.2014, pričom spoločnosť PMR, s.r.o. povolila vstup listom zo dňa 13.02.2014. Z dátumov týchto písomností je nepochybné, že sa nemôžu vzťahovať k zdaniteľným obchodom, ktoré mali byť uskutočnené spoločnosťami ROMO DEVELOPMENT s.r.o. a DORANA NATURAE, s.r.o. za zdaňovacie obdobia november 2013 a december 2013. Zmluva o dielo so spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. bola podpísaná dňa 14.11.2013 a podľa faktúry č. 131021 vystavenej dňa 18.11.2013 bol dátum vzniku daňovej povinnosti 18.11.2013. Za obdobie piatich dní si teda spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. vyfakturovala 370.000,00 Eur. Daňový subjekt neuviedol, z akých konkrétnych činností kompletizácie jednotlivých sád pozostávali, či sa jednalo o vysokoodborné práce alebo o jednoduché manuálne činnosti. Taktiež neuviedol časovú náročnosť kompletizácie jednotlivých sád a nie je zrejmé, koľko ľudí uvedené kompletizácie vykonávalo. A. Z. ml. vo výpovedi na ústnom pojednávaní 09.03.2018 síce uviedol, že sa zdaniteľné obchody medzi daňovým subjektom a spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. uskutočnili, ale jednalo len o všeobecné konštatovania bez možnosti ich preverenia. Podľa správcu dane daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že bolo spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. dodané plnenie uvedené na označenej faktúre a preto daňovému subjektu v zdaňovacom období december 2013 nárok na odpočítanie DPH z faktúry č. 131021 zo dňa 18.11.2013 neuznal. Podľa správcu dane na základe výsledkov dokazovania nebolo preukázané, že spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. skutočne dodala službu v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2013 a faktúry č. 131021 zo dňa 18.11.2013. Uplatnením nároku na odpočítanie DPH vo výške 61.666,67 Eur z označenej faktúry daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v dôsledku čoho správca dane neuznal daňovému subjektu predmetnú odpočítanú daň.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102319430/2019 zo dňa 08.10.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil
prvostupňový správny orgán a tak ako správca dane dospel k záveru, že odvolávajúci sa nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z faktúr č. 1172013 zo dňa 15.11.2013, č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 a č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 od spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v celkovej výške 140.837,10 Eur. Odvolávajúci porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., uvedenej na predmetných faktúrach. Taktiež predmetné faktúry nespĺňajú náležitosti na účely zákona č. 222/2004 Z. z. podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, pretože neobsahujú množstvo a druh dodaného tovaru. Podľa žalovaného odvolávajúci sa nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH ani z faktúry č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 vo výške 66.000,00 Eur od spoločnosti TABULARIUM, s.r.o., pričom porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti TABULARIUM, s.r.o., uvedenej na predmetnej faktúre a táto nespĺňa náležitosti na účely zákona o DPH podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, pretože neobsahuje množstvo a druh dodaného tovaru. K rovnakému záveru dospel žalovaný aj vo vzťahu k faktúre č. 131021 zo dňa 18.11.2013, keď odvolávajúci nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH vo výške 61.666,67 Eur od spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o., čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. uvedenej na predmetnej faktúre, ktorá nespĺňa náležitosti na účely zákona o DPH podľa § 74 ods. 1 písm. f), pretože neobsahuje rozsah dodanej služby a uvedenie správneho druhu dodanej služby. Žalovaný zdôraznil, že odvolávajúci neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránili (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. To, že odvolávajúci nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné, relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným. Správca dane podľa žalovaného nehodnotil konanie odvolávajúce ako zneužívajúce, resp. podvodné. K námietke odvolávajúceho, že správca dane postupuje v rozpore s § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď neposudzuje daňové povinnosti v celom reťazci dodávateľov, resp. odberateľov, žalovaný uviedol, že v prípade vykonania daňových kontrol u jeho dodávateľov alebo odberateľov by sa jednalo o samostatné konania, ktoré by sa aj samostatne posudzovali. Správca dane pri daňovej kontrole prihliada na konkrétnu situáciu a u kontrolovaného daňového subjektu individuálne posudzuje, či uplatnený daňový výdavok, resp. odpočítanie dane a splnenie daňovej povinnosti spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Jednotlivé prípady sa vždy posudzujú individuálne. Odvolávajúci neuviedol konkrétny prípad iného daňového subjektu, ktorý by za zrovnateľných podmienok bol posúdený inak ako odvolávajúci, preto takúto námietku považuje za nedôvodnú. K námietke odvolávajúceho, že správca dane vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore so stanoviskom odvolacieho orgánu uvedeného v rozhodnutí č. 102091513/2018 zo dňa 22.10.2018 žalovaný uviedol, že správca dane v napadnutom rozhodnutí podrobne uviedol a rozpísal skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Uviedol aké dôkazy získal a akým spôsobom ich vyhodnotil a tiež na základe akých právnych predpisov rozhodol. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane vykonal všetky dôkazy, ku ktorým ho zaviazal odvolací orgán a vo svojom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, t.j. získané dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Výsledkom bol záver, ktorý správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí. Správca dane taktiež neuznal odvolávajúcemu v zdaňovacom období december 2013 odpočítanie DPH z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou za nákup PHM v prípade motorového vozidla s evidenčným číslom MT313AV v celkovej výške 13,33 Eur, proti týmto uvedeným skutočnostiam však odvolávajúci vo svojom odvolaní nenamietal.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu. Domáha sa ňou zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 09.05.2019 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdí, že vo vzťahu k zdaniteľným plneniam ROMO DEVELOPMENT s.r.o. správcovi dane predložili množstvo dôkazov, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení, medzi ne patrili faktúry, dodacie listy,
samotnú existenciu tovaru, jeho dodanie odberateľom, zoznam osôb, ktoré sa podieľali na kompletizácii tohto tovaru, čestné prehlásenia osôb, ktoré tento tovar kompletizovali, manipulovali s ním, ako aj kúpnu zmluvu. Správca dane vypočul aj konateľa ich dodávateľa P. O. a v podstate zjednodušuje, že tento si nevedel spomenúť, ako zdaniteľné plnenia prebiehali, pričom ďalej spochybňuje čestné prehlásenia pána H., p. A. Z., p. D. a p. M.. Vo vzťahu k zdaniteľným plneniam so spoločnosťou TABULARIUM, s.r.o. správca dane mimo zákonných limitov aplikuje správne uváženie na výpovede svedkov konateľov tejto spoločnosti, keď ako podklad rozhodnutia používa výpovede týchto svedkov z trestného konania a interpretuje len časť výpovedí týchto svedkov z týchto konaní, okrem toho namieta aj zákonnosť získania dôkazu výpovede svedkov z vyšetrovacích spisov uskutočnené v trestnom konaní. Svedkovia p. A. a p. A. pri svoje výpovedi doplnili svoje výpovede v tom zmysle, že si spomenuli a uznali existenciu zdaniteľných plnení medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou TABULARIUM, s.r.o.. K zdaniteľným plneniam so spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. žalobca uviedol, že splnomocnenec konateľa p. X. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných plnení, rovnako konateľ p. S. potvrdil, že p. X. bol jeho splnomocnenec, viacerí svedkovia potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení, preukazovali to okrem faktúr, dodacích listov, dodávok tovaru aj ďalší svedkovia, akými bol p. A. Z. ml.. Žalobca namieta, že v zmysle judikatúry daňový subjekt je síce zaťažený dôkaznou povinnosťou vo vzťahu k svojim uskutočneným zdaniteľným plneniam, ale táto jeho dôkazná povinnosť nemôže byť na neho prenášaná absolútne až ad absurdum. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, rozsudok zo dňa 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 Mahagében Kft a A. W.. Nestačí, ak správca dane spochybní uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ale musí predložiť celkom konkrétne dôkazy, ktoré jeho tvrdenia preukazujú. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj preto, že správca dane len spochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia, tieto však hodnotí len ako všeobecne konštatujúce bez možnosti ich preverenia, taký záver je nezákonný, v rozpore s princípmi daňového konania a § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku. Pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia nestačí záver žalovaného, že čestné prehlásenia obsahujú len všeobecné konštatovania bez možnosti ich preverenia. Správca dane neobjektívne hodnotí dôkazy, nepostupuje zákonne, je povinný preverovať tvrdené skutočnosti a ak ich nepreverí alebo tvrdí, že ich nie je možné preveriť, nemôže to byť na ťarchu daňového subjektu. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku a tvrdí, že napadnuté rozhodnutie správcu dane je nezákonné preto, že všetky dôkazy okrem skutočností, ktoré sa udiali až s časovým odstupom niekoľkých rokov od zdaniteľných plnení, svedčia skôr o uskutočnení zdaniteľných plnení. Napadnutým rozhodnutím je porušený aj princíp hodnotenia skutočného obsahu právneho úkonu v daňovom konaní v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku, keď zdaniteľné plnenia, ktoré uskutočnili majú všetky podnikateľský dôvod. Ďalej namieta, že ak správca dane odôvodňuje svoje rozhodnutie o neuznaní uplatneného odpočtu dane len tým, že ho spochybní, neplní si tým povinnosť uvedenú v § 3 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého pri správe daní dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ďalej žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutia opakovane a výlučne len obsahujú spochybnenie uskutočnených zdaniteľných plnení, pričom správca dane neuvádza, v čom spočíva pochybnosť o týchto zdaniteľných plneniach. Nevysvetlil, prečo napriek tomu, že všetky dôkazy v daňovom konaní preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení, tieto neuznal a za takúto skutočnosť nie je možné považovať zmenu štatutárnych orgánov spoločnosti po niekoľkých rokoch od uskutočnenia zdaniteľných plnení. Podľa žalobcu správny orgán nesplnil povinnosti, ktoré mu žalovaný uložil v zrušujúcich rozhodnutiach a to došetrenie skutkového stavu a následné hodnotenie dôkazov vo vzájomnej súvislosti, podľa názoru žalobcu preto, že správca dane izolovane, jednotlivo, bez širších súvislostí vytrhol niektoré vyjadrenia svedkov z kontextu.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.09.2020. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť.
5. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.09.2020 nepodal.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 31.12.2013 daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 1 druhá veta citovaného zákona oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
Podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vyhotovil Protokol č. 102450194/2017 zo dňa 23.11.2017. O výsledku kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2013 až december 2013 vyhotovil Protokol č. 102450195/2017 zo dňa 23.11.2017. Na základe výsledkov daňovej kontroly uvedených v Protokole č. 102450195/2017 zo dňa 23.11.2017 a výsledkov vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Žilina rozhodnutie č. 100705242/2018 zo dňa 10.04.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 268.517,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, pričom Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. 102091513/2018 zo dňa 22.10.2018 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100705242/2018 zo dňa 10.04.2018 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie s tým, že závery správcu dane týkajúce sa vecného posúdenia predmetných fakturovaných plnení od uvedených spoločností považovalo Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán za predčasné. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci je potrebné ešte preveriť fakturované plnenie od spoločnosti TABULARIUM, s.r.o. pre odvolávajúceho (pozn. súdu žalobcu) a to v spoločnosti CALIUMI, a.s., ktorá bola podľa tvrdenia odvolávajúceho v pozícii subdodávateľskej spoločnosti pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o.. Taktiež je potrebné, aby správca dane preveril fakturované plnenie od spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. pre odvolávajúceho, a to u právneho nástupcu spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o., ktorou je v súčasnosti spoločnosť Green Mid s.r.o., Madáchová 5, Bratislava. Správca dane v ďalšom konaní podľa žalovaného došetrí skutkový stav tak, ako je vyššie uvedené; získané dôkazy zhodnotí vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadne na všetko čo v daňovom konaní vyjde najavo, prípadne vykoná ďalšie dokazovanie, a to na základe skutočností zistených v priebehu ďalšieho konania.
10. Správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Martin v priebehu vyrubovacieho konania po odvolacom konaní za zdaňovacie obdobie december 2013 vykonal v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu ďalšie úkony na preverenie skutkového stavu v zmysle vydaného rozhodnutia odvolacieho orgánu a podrobne ich opísal v jednotlivých častiach následne vydaného prvostupňového rozhodnutia č.
101086466/2019 zo dňa 09.05.2019, ktorým opätovne podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu ECOCONSULT SK, s.r.o. (žalobcovi) rozdiel dane v sume 268.517,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013.
11. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z faktúr č. 1172013 (interné číslo FD13-223) zo dňa 15.11.2013, č. 2152013 (interné číslo FD13-224) zo dňa 06.12.2013 a č. 2262013 (interné číslo FD13-260) zo dňa 12.12.2013 za dodanie tovaru na akciu: Dodanie materiálno-technického vybavenia a diakritických pomôcok pre odborné učebne v oblastiach vzdelávania pre pilotný projekt „Človek a príroda“ (biológia, chémia, fyzika) a „Človek a svet práce“ (technika) so zámerom podporiť profesijnú orientáciu žiakov na OVP na SOŠ. Na základe výsledkov dokazovania nebolo podľa správneho súdu preukázané, že dodávateľ ROMO DEVELOPMENT s.r.o. skutočne dodal predmetné služby v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2013 a žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z týchto faktúr v celkovej výške 140.837,10 Eur, keď porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., uvedenej na predmetných faktúrach. V prípade označených faktúr je predmet fakturácie vymedzený značne neurčito, tento nebolo možné zistiť ani z kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013, na ktorú sa predmetné faktúry odvolávajú. Okrem toho na uvedených faktúrach absentuje množstvo a druh dodaného tovaru, v dôsledku čoho takéto faktúry nespĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, podľa ktorého faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Pokiaľ správca dane neuznal žalobcovi odpočítanú daň, postupoval v súlade so zákonom. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť.
12. Žalobca ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 1172013 zo dňa 15.11.2013 predložil samotnú faktúru, dodací list č. 1172013, prílohu č. 1 k dodaciemu listu, príjemku č.: 04, kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 a doklady o bezhotovostnej úhrade. Ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 predložil faktúru, dodací list č. 2152013, prílohu č. 1 k dodaciemu listu, príjemku č.: 11 a okrem kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013 doklady o bezhotovostnej úhrade. Ako dôkaz realizácie fakturovaného zdaniteľného plnenia uvedeného na faktúre č. 2262013 zo dňa 12.12.202013 okrem faktúry predložil aj dodací list č. 2262013, prílohu č. 1 k dodaciemu listu, príjemku č.: 12 ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013. Úhradu uvedenej faktúry správca dane nezistil a žalobca k nej žiadne relevantné dôkazy nepredložil. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 14.11.2013 so spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o. ako predávajúcim Kúpnu zmluvu, podľa Článku I. ktorej účelom tejto zmluvy je dodanie tovaru objednaného „kupujúcim“ podľa technickej špecifikácie v termíne dohodnutom v Článkom III. tejto zmluvy. Tovar je určený na ďalší predaj koncovému zákazníkovi. Podľa Čl. II. označenej ako Predmet zmluvy bod 1. predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu tovar spĺňajúci požadovanú technickú špecifikáciu, v požadovanej kvalite, množstve a dohodnutom termíne dodania, previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru a kupujúci sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupracovať, tovar prevziať a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v termíne dohodnutom v Čl. III. tejto zmluvy. Podľa bodu 2. Čl. III. zmluvy dohodnutým miestom predaja tovaru sa rozumejú priestory kupujúceho, alebo iné miesto písomne určené kupujúci. Podľa Čl. IV. zmluvy, bod 1. kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za tovar kúpnu cenu vo výške 997.511,30 Eur bez DPH. Podľa bodu 2. kupujúci sa zaväzuje kúpnu cenu (bod 1.) zaplatiť na základe faktúr vystavených predávajúcim, predávajúci je oprávnený vystaviť tieto faktúry najskôr v deň odovzdania tovaru resp. jeho ucelenej časti; súčasťou vyúčtovania kúpnej ceny bude aj vyúčtovanie dane z pridanej hodnoty. V zmysle predchádzajúcej vety predávajúci môže dodať predmet zmluvy aj po častiach, pričom vystavuje čiastkové faktúry na základe preberacích protokolov. Kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 podpísal za žalobcu A. Z. - konateľ spoločnosti a za spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. F. O. - konateľ spoločnosti. Predmetom faktúr č. 1172013 zo dňa 15.11.2013, č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 a č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 bola teda fakturácia ceny dohodou v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013. O samotnej kúpnej zmluve v Čl. IV. bod 1. je uvedená kúpna cena vo výške 997.511,30 Eur bez DPH. Predmetnými faktúrami však boli fakturované čiastky bez DPH vo výške 32.850,00 Eur, 548.333,30 Eur a 123.002,00 Eur, čo spolu predstavuje 704.185,30 Eur. Pokiaľ zo strany spoločnosti
ROMO DEVELOPMENT s.r.o. došlo k čiastočným plneniam, v tom prípade mali byť vyhotovené preberacie protokoly v zmysle Čl. IV. bod 2. kúpnej zmluvy, ktoré žalobca správcovi dane nepredložil. Z obsahu samotných faktúr nie je zrejmé, za aké konkrétne tovary a služby boli faktúry vystavené, keďže sa tieto sa odvolávajú na kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013. Žalovaný správne posudzoval predmet fakturácií aj vo väzbe na predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013. So záverom žalovaného, že ani z tejto zmluvy nebolo možné odvodiť za aké konkrétne tovary boli vyfakturované predmetné sumy, tovary nie sú v kúpnej zmluve nijako vymedzené, malo sa jednať o tovar objednaný kupujúcim určený na ďalší predaj koncovému zákazníkovi a zo zmluvy nie je zrejmé ani to, akým spôsobom bola stanovená celková kúpna zmluva, pričom v kúpnej zmluve nie sú uvedené jednotkové ceny za jednotlivé tovary a ani množstvá jednotlivých tovarov, sa správny súd v celkom rozsahu stotožnil. Spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. mala dodávať tovar žalobcovi na základe objednávok, správny súd však konštatuje, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne objednávky tovarov, predmetné faktúry neodkazujú na žiadne objednávky a ani na predložené dodacie listy č. 1172013, č. 2152013 a č. 2262013. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka č. 11006/L je preukázané, že A. Z. sa stal konateľom spoločnosti žalobcu až 20.11.2013, pričom kúpna zmluva bola podpísaná už dňa 14.11.2013, a teda neoprávnenou osobou. O. G., konateľ žalobcu, na ústnom pojednávaní konanom 21.09.2017 potvrdil, že A. Z. pred dátumom 20.11.2013 nebol zamestnancom žalobcu a nemal ani udelené poverenie na konanie za žalobcu, preto nemohol vykonávať pre žalobcu žiadne úkony, pred dátumom 20.11.2013 nebol oprávnený v postavení konateľa žalobcu a v jeho mene podpisovať akékoľvek dokumenty, ani zmluvy a nebol oprávnený vystupovať voči obchodným partnerom žalobcu. V rozpore s týmto vyjadrením konateľa žalobcu O. G., A. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 14.11.2017 uviedol, že aj koncom roka 2013 bol poverený O. G., aby na štátnej zákazke na dodanie materiálno-technického vybavenia pre vybrané školy - pilotný projekt zabezpečil dodávateľské a odberateľské zmluvy, avšak žiadne poverenie A. Z. ako dôkaz nepredložil. Konateľ spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. F. O., ako svedok na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.06.2017 sa nevedel vyjadriť k realizácii predmetného fakturovaného plnenia, a to aj napriek tomu, že správca dane v predvolaní zo dňa 13.04.2017 uviedol, čo bude predmetom výsluchu a aké doklady má F. O. predložiť. Na ústnom pojednávaní konanom 05.06.2017 tento svedok žiaden z požadovaných dokladov nepredložil, nevedel sa vyjadriť ku fakturovanému plneniu a nevedel uviesť ani aké podnikateľské aktivity vykonávala jeho spoločnosť v roku 2013, nevedel si spomenúť, aké činnosti vykonával v roku 2013 ako štatutárny orgán spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., nevedel odkiaľ spoločnosť v roku 2013 vykonávala ekonomickú činnosť ani uviesť, či spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. mala zamestnancov a obchodný majetok, nevedel uviesť mená dodávateľov a odberateľov spoločnosti ani meno osoby, ktorá viedla účtovníctvo, nevedel teda uviesť ani základné informácie o spoločnosti, v ktorej bol v roku 2013 jediným spoločníkom a konateľom. Správcovi dane navrhol, že sa vyjadrí písomne, na čo správca dane stanovil lehotu na predloženie písomného vyjadrenia a dokladov ako aj účtovníctva spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. do 15.06.2017, pričom F. O. sa ani nevyjadril a v lehote správcovi dane nepredložil žiadne požadované listinné dôkazy. Uviedol síce, že podpísal kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 a predmetné faktúry č. 1172013 zo dňa 15.11.2013, č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 a č. 2262013 zo dňa 12.12.2013, a tiež že daň z pridanej hodnoty z uvedených faktúr bola odvedená do štátneho rozpočtu, ale bez toho, aby realizáciu predmetných fakturovaných plnení správcovi dane bližšie opísal a predložil k tomu akékoľvek relevantné doklady, v dôsledku čoho jeho tvrdenia nemožno považovať za preukázané. Predložil len zmluvu o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. zo dňa 03.05.2016, v zmysle ktorej viedol na O. S. len časť obchodného podielu spoločnosti vo výške 41%, preto aj po prevode časti obchodného podielu F. O. naďalej zostal väčšinovým vlastníkom spoločnosti, naviac k 01.10.2018 táto zmluva o prevode obchodného podielu podpísaná dňa 03.05.2016 nebola zaevidovaná v Obchodnom registri SR, samotný obchodný podiel bol prevedený za 1,- Eur a F. O. je naďalej konateľom spoločnosti, nebolo mu zrušené ani dispozičné právo na bankový účet. V čestnom prehlásení zo dňa 07.11.2017 F. O. len všeobecne uviedol, že spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v rámci spolupráce so žalobcom uskutočnila služby a dodania, ktoré po ich uskutočnení boli fakturované žalobcovi ako odberateľovi, tieto doklady boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., rovnako v daňovom priznaní k DPH, v kontrolných výkazoch DPH a v priznaní k dani z príjmov, avšak k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Pokiaľ v čestnom prehlásení zo dňa 07.11.2017 uviedol mená pracovníkov, ktorí sa mali podieľať na dodaniach tovaru a služieb pre žalobcu, konkrétne osoby A. R., M. O., M. N., F. O., O. S. a M. S., k týmto osobám neuviedol ani adresu ich bydlísk, prípadne iné údaje, na základe ktorých by bolo možné tieto osoby kontaktovať a vypočuť. F. O. neuviedol ani to, na základe akého vzťahu mali tieto osoby vykonávať činnosti pre ROMO DEVELOPMENT s.r.o., pričom z údajov
z informačného systému Finančnej správy SR vyplynulo, že spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v roku 2013 nemala žiadnych zamestnancov. Ďalej správny súd konštatuje, že dopravu predmetného tovaru do priestorov žalobcu mala realizovať spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Podľa údajov v informačnom systéme Finančnej správy SR však spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v roku 2013 nebola evidovaná na dani z motorových vozidiel, správcovi dane neboli predložené žiadne doklady a ani uvedené žiadne informácie, na základe ktorých by bolo možné zistiť evidenčné čísla automobilov, ktorými mala byť preprava tovarov realizovaná. Nezrovnalosti vznikli aj v prípade dodania predmetných fakturovaných plnení, keď podľa faktúry č. 1172013 zo dňa 15.11.2013 bol tovar dodaný dňa 15.11.2013, avšak podľa príjemky č.: 04 bol tovar prijatý na sklad až dňa 02.12.2013. Podľa faktúry č. 2152013 zo dňa 06.12.2013 bol tovar dodaný dňa 06.12.2013, avšak podľa príjemky č. 11 bol tovar prijatý na sklad až 31.12.2013. Obdobne podľa faktúry č. 2262013 zo dňa 12.12.2013 bol tovar dodaný dňa 12.12.2013, avšak podľa príjemky č. 12 bol tovar prijatý až dňa 31.12.2013. Tovar prijatý od spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o. na sklad príjemkou č. 04, č. 11 a č. 12 bol v plnej výške vydaný zo skladu dňa 02.12.2013, a to výdajkou č. 1 - výdaj zo skladu pre odberateľa MOTÝLIK s.r.o., k uvedenému výdaju bol dňa 02.12.2013 vyhotovený dodací list bez čísla, žalobca teda už dňa 02.12.2013 vydal zo skladu tovar, ktorý ešte nemal ani dodaný, pričom sumy z predmetných troch faktúr predstavujú viac ako 95% z celkovej fakturovanej hodnoty tovarov od spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o..
13. Konateľ žalobcu O. G. ako dôkaz tvrdenia, že kompletizovanie sád učebných pomôcok sa malo realizovať v priestoroch žalobcu, predložil žiadosť zo dňa 10.02.2014, ktorou mal požiadať spoločnosť PMR, s.r.o., Martin (prenajímateľ nebytových priestorov) o umožnenie vstupu zástupcov spoločností ROMO DEVELOPMENT s.r.o. a DORANA NATURAE, s.r.o. do prenajatých priestorov spolu s odpoveďou zo dňa 13.02.2014, podľa ktorej spoločnosť PMR, s.r.o., Martin umožnila vstup iných zástupcov firiem do prenajatých priestorov. Podľa dátumov uvedených písomností je však zrejmé, že tieto sa nevzťahujú k predmetným fakturovaným plneniam, ktoré sa mali realizovať koncom roka 2013. Rovnako predložená fotodokumentácia žalobcom nemôže byť dôkazom preukazujúcim, že zdaniteľné plnenia uvedené na predmetných faktúrach boli realizované práve spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o., a túto skutočnosť nemôžu preukázať ani čestné prehlásenia O. H., A. Z. ml., A. D. a O. M.. V týchto sa uvádza len to, že uvedené osoby boli prítomné pri vykladaní a preberaní tovaru od spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., ktorý bol vykladaný do prenajatých nebytových priestorov spoločnosti PMR, s.r.o., Martin, avšak O. H. a O. M. vo svedeckých výpovediach nepotvrdili, že tovar, s ktorým manipulovali, patril práve spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., keď A. Z. ml. vo svojej výpovedi síce uviedol, že zdaniteľné obchody medzi žalobcom a spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o. sa uskutočnili, ale išlo len o všeobecné konštatovania, ktoré nebolo možné preveriť.
14. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že to, že k zdaniteľnému plneniu so spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o. došlo, preukazujú aj výpovede svedkov F. O., A. Z., O. H., O. G., ako aj čestné prehlásenia A. Z. mladšieho, O. H., A. D. a O. M., správny súd vyhodnotil túto námietku s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodnú a v celom rozsahu sa stotožnil s vyhodnotením predmetných dôkazov správcom dane a žalovaným. Poukazuje pritom na rozpory medzi výpoveďou O. G. na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2017 a čestným prehlásením A. Z. zo dňa 14.11.2017, výpoveď F. O. na ústnom pojednávaní konanom dňa 05.06.2017, ktorý sa nevedel vyjadriť k fakturovanému plneniu, nevedel uviesť, aké podnikateľské aktivity vykonávala jeho spoločnosť v roku 2013, nespomenul si, aké činnosti vykonával v roku 2013 ako štatutárny orgán spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., nevedel tiež odkiaľ táto spoločnosť v roku 2013 vykonávala ekonomickú činnosť ani uviesť, či mala zamestnancov a obchodný majetok, nevedel uviesť mená dodávateľov a odberateľov spoločnosti ani meno osoby, ktorá viedla účtovníctvo, tzn. že nevedel uviesť ani len základné informácie o spoločnosti, v ktorej bol v roku 2013 jediným spoločníkom a konateľom. Písomne sa v dohodnutej lehote do 15.06.2017 nevyjadril a nepredložil ani požadované doklady a účtovníctvo spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Tento svedok nevedel ani opísať realizáciu predmetného fakturovaného plnenia a v súvislosti so Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 03.05.2016, nevedel ani identifikovať osobu, ktorej mal odovzdať doklady. V čestnom prehlásení zo dňa 07.11.2017 len všeobecne skonštatoval, že spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v rámci spolupráce so žalobcom uskutočnila služby a dodania, ktoré po ich uskutočnení boli fakturované žalobcovi ako odberateľovi, tieto doklady boli riadne zaúčtované v účtovníctve spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., tak isto v daňovom priznaní k DPH, v kontrolných výkazoch DPH a v priznaní k dani z príjmov, k čomu však nepredložil žiadne dôkazy. Pokiaľ v čestnom prehlásení uvádzal aj mená pracovníkov, ktorí sa mali podieľať na dodaniach tovarov a služieb pre žalobcu, okrem ich mien neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohli byť predmetné osoby
stotožnené a k veci vypočuté. Z údajov informačného systému Finančnej správy SR bolo preukázané, že spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. v roku 2013 nemala žiadnych zamestnancov.
15. Pokiaľ ide o O. G., konateľa žalobcu, ten sa vyjadril, že ku kompletizovaniu sád učebných pomôcok dochádzalo v priestoroch spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o., ale na potvrdenie pravdivosti svojich vyjadrení nepredložil žiaden relevantný dôkaz, okrem už uvedených dodacích listov, ktorý by preukázal reálne uskutočnenie a dodanie služby, napríklad konkretizovaním motorových vozidiel, ktorými bol tovar určený na kompletizovanie dopravený do miesta kompletizovania; nepredložil žiadne prepravné doklady na preukázanie reálnej prepravy skompletizovaných sád, ktoré boli následne vyfakturované spoločnosti MOTÝLIK s.r.o., neposkytol ani žiadne údaje o osobách, ktoré sa kompletizovania sád zúčastnili, ani informácie, resp. dôkazy, akým spôsobom boli osoby, ktoré za spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o. vykonávali kompletizovanie sád, prepravované do miesta vykonávania služieb, nepredložil ani žiadne zoznamy, aké konkrétne pomôcky obsahovali jednotlivé skompletizované sady, žiadny rozvozový plán pomôcok po školách, pričom nepredložil ako konateľ spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. žiadne vierohodné a overiteľné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že fakturovaná služba - kompletizovanie sád učebných pomôcok bola skutočne vykonaná a že bola uskutočnená práve spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Svedkovia O. H. a O. M. v rámci svojich svedeckých výpovediach síce potvrdili, že sa zúčastnili pri nakladaní a vykladaní tovaru v priestoroch spoločnosti PMR, s.r.o., prípadne v priestoroch na ul. Kollárova, Martin, ale ani jeden svedok nevedel presne konkretizovať časové obdobie, kedy k prácam dochádzalo, dokonca svedok O. M. uviedol obdobie jar 2013 a leto 2013. Obidvaja svedkovia pritom uviedli, že nemali vedomosť o tom, koho vlastníctvom je tovar, s ktorým manipulovali, a teda nevedeli potvrdiť, že tovar patrí práve spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Obidvaja potvrdili vyhotovenie a podpísanie čestného prehlásenia, aj keď svedok O. M. uviedol, že čestné prehlásenie vyhotovil A. Z. mladší a svedok ho len podpísal. Svedok A. Z. mladší, od 20.05.2015 konateľ spoločnosti ECOCONSULT PLUS, s.r.o., Martin v čestnom prehlásení uviedol, že bol prítomný pri vykladaní a preberaní tovaru od spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., ktorý bol vykladaný do prenajatých nebytových priestorov firmy PMR, s.r.o. a na ústnom pojednávaní dňa 09.03.2018 sa vyjadril k činnostiam, ktoré vykonával pre spoločnosť ECOCONSULT SK, s.r.o., s tým, že preberaný a vykladaný tovar bol spoločnosti ROMO DEVELOPMENT s.r.o., uvedenú informáciu získal zo sprievodných papierov, prípadne zo štítkov na tovare s názvom ROMO DEVELOPMENT s.r.o., opätovne sa však vyjadril, že tovar bol okrem skladu MARKO MT na ul. Kollárova vykladaný aj v priestoroch spoločnosti PMR, s.r.o. a že okrem zamestnancov spoločnosti ECOCONSULT SK, s.r.o. sa na kompletizácii niektorých stavebníc podieľali aj pracovníci firmy DORANA NATURAE s.r.o. a ROMO DEVELOPMENT s.r.o., ale ich konkrétne mená neuviedol. Nespomenul si ani na mená osôb, ktoré uvedené spoločnosti zastupovali, pokiaľ vypovedal, že sa zdaniteľné obchody medzi spoločnosťou ECOCONSULT SK, s.r.o. a ROMO DEVELOPMENT s.r.o., prípadne DORANA NATURAE s.r.o. uskutočnili, išlo len o všeobecné informácie, ktoré nemali charakter faktu, keď neuviedol žiadne konkrétne a overiteľné informácie k zdaniteľným obchodom, ktoré mala uskutočniť spoločnosť ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Z výpovedí svedkov a z predloženej fotodokumentácie žalobcom nebolo možné jednoznačne vymedziť predmet fakturácie a táto nie je dôkazom preukazujúcim, že zdaniteľné plnenia uvedené v predmetných faktúrach boli skutočne realizované spoločnosťou ROMO DEVELOPMENT s.r.o.. Nedostatky faktúr predmetná fotodokumentácia neodstraňuje a nebolo možné ich odstrániť ani výpoveďami svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí a ani predloženými čestnými prehláseniami.
16. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že vo vzťahu k zdaniteľným plneniam ROMO DEVELOPMENT s.r.o. správcovi dane predložil množstvo dôkazov, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k tomuto dodávateľovi v celom rozsahu ako nedôvodné, pričom konštatuje, že správca dane a žalovaný sa zaoberali aj splnením materiálnych podmienok na odpočítane dane. K tejto ďalšej podmienke odpočítania dane správny súd uvádza, že v oblasti odpočítania DPH je ustálená judikatúra správnych súdov Slovenskej republiky a kasačného súdu Slovenskej republiky spočívajúca v tom, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/2009 alebo
III. ÚS 93/2016). Správca dane okrem dôsledného vyhodnotenia listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, vykonal následné dokazovanie aj výsluchom konateľa dodávateľa F. O., nemohol sa však oboznámiť so žiadnymi listinnými dôkazmi, lebo tento svedok ich nepredložil, pričom zistil, že ani ďalšie vykonané dôkazy nepreukazujú dodanie deklarovaného plnenia na základe dodávateľských faktúr dodávateľom na nich uvedeným, čím spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Preto došlo k presunutiu dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt t.j. žalobcu, ktorý mal ďalšími predloženými dôkazmi preukázať deklarované zdaniteľné obchody. Pokiaľ si totiž daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, jeho základnou povinnosťou je preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to však môže len na základe nespochybniteľných dôkazov, preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Pokiaľ správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je potom na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, resp. vyvrátil, inak nie je možné priznať uplatnený nárok. Akýkoľvek právny nárok možno priznať len za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné a relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená neunesenie dôkazného bremena ním samotným, a preto správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.
17. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi ani odpočítanie DPH vo výške 66.000,00 Eur z faktúry č. 2013018 zo dňa 08.12.2013, ktorou spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. fakturovala žalobcovi tovar podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013, ktorú uzavrel žalobca ako kupujúci so spoločnosťou TABULARIUM, s.r.o. ako predávajúcim. Z Článku I. až IV. uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že jej účelom je dodanie tovaru objednaného kupujúcim podľa technickej špecifikácie v termíne dohodnutom Čl. III. tejto zmluvy. Tovar je určený na ďalší predaj koncovému zákazníkovi. Predávajúci sa zaväzuje predať kupujúcemu tovar spĺňajúci požadovanú technickú špecifikáciu, v požadovanej kvalite, množstve a dohodnutom termíne dodania, previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru a kupujúci sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupracovať a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú cenu. Predávajúci sa zaväzuje dodať tovar kupujúcemu v dohodnutom termíne najneskôr do 10.12.2013. Dohodnutým miestom prevzatia tovaru sa rozumejú priestory kupujúceho, alebo iné miesto písomne určené kupujúcim. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za tovar kúpnu cenu vo výške 330.000,00 Eur bez DPH. Kupujúci sa zaväzuje kúpnu cenu zaplatiť na základe faktúr vystavených predávajúcim, predávajúci je oprávnený vystaviť tieto faktúry najneskôr v deň odovzdania tovaru, resp. jeho ucelenej časti. Súčasťou vyúčtovania kúpnej ceny bude aj vyúčtovanie dane z pridanej hodnoty. Zhotoviteľ môže dodať predmet zmluvy aj po častiach, pričom vystavuje čiastkové faktúry na základe preberacích protokolov. Kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013 opätovne podpísal za žalobcu A. Z. - konateľ spoločnosti a za spoločnosť TABULALRIUM, s.r.o. jej konateľka O. A.. Predmetom faktúry č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 bola fakturácia za tovar podľa kúpnej zmluvy. Ani z kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013 nebolo možné odvodiť za aké konkrétne tovary boli vyfakturované predmetné sumy, keďže v kúpnej zmluve nie sú tovary nijako vymedzené, malo sa jednať o tovar objednaný kupujúcim určený na ďalší predaj koncovému zákazníkovi a zo zmluvy nie je zrejmé ani to, akým spôsobom bola stanovená celková kúpna cena, v zmluve nie sú uvedené jednotkové ceny za jednotlivé tovary a ani množstvá jednotlivých tovarov. I keď žalobca predložil ku kúpnej zmluve Prílohu č. 1 označenú ako technické parametre predmetu kúpy a Prílohu č. 2 označenú ako položkový rozpočet kúpnej zmluvy, v predmetnej kúpnej zmluve sa neuvádza, že má Prílohu č. 1 a 2. V oboch prípadoch ide o nedatované a nepodpísané dokumenty, pričom z Čl. XII. bod 3. uvedenej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že túto možnosť zmeniť alebo dopĺňať iba obojstranným prejavom súhlasu zmluvných strán formou písomných dodatkov ku zmluve a dodatky a zmeny kúpnej zmluvy sú platné len v písomnom prevedení s podpismi oboch zmluvných strán. Správny súd sa stotožňuje s konštatovaním správcu dane a žalovaného, že na faktúre č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 je predmet fakturácie vymedzený značne neurčito, tento nebolo možné zistiť ani z kúpnej zmluvy zo dňa 14.11.2013, na ktorý sa faktúra odvoláva, na faktúre absentuje množstvo a druh dodaného tovaru a samotná faktúra nespĺňa podmienky stanovené v § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Žalobca k faktúre pripojil príjemku č.: 09 a kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2013. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina A. Z. sa stal konateľom žalobcu až 20.11.2013, za žalobcu bola teda predmetná kúpna zmluva zo dňa 14.11.2013 podpísaná neoprávnenou osobou. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu O. G. nebol A. Z. pred dátumom 20.11.2013 zamestnancom žalobcu a nemal ani udelené poverenie na konanie za žalobcu, teda nebol oprávnený ani vystupovať voči obchodným partnerom žalobcu, podpisovať akékoľvek dokumenty a ani
zmluvy. V rozpore s tým A. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 14.11.2017 tvrdil, že koncom roka 2013 bol poverený O. G., konateľom žalobcu, aby na štátnej zákazke na dodanie materiálno-technického vybavenia pre vybrané školy - pilotný projekt zabezpečil dodávateľské a odberateľské zmluvy. Podľa vyjadrenia O. A., konateľky spoločnosti TABULARIUM, s.r.o., táto faktúru č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 nevystavila, táto sa nenachádza ani v účtovníctve spoločnosti čo potvrdil aj svedok A.. A. A. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.03.2017. Tvrdeniu žalobcu o porušení jeho práv byť na úkon riadne predvolaný a klásť svedkom otázky obsah administratívneho spisu nezodpovedá, pretože o výsluchu svedkyne O. A. dňa 21.03.2017 na Daňovom úrade Nitra na základe dožiadania správcu dane zo dňa 02.02.2017 bol žalobca riadne upovedomený oznámením Daňového úradu Nitra zo dňa 21.02.2017, ktoré žalobca prevzal podľa pripojenej doručenky v administratívnom spise dňa 15.03.2017. Samotný správca dane v tej súvislosti v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na strane č. 72 konštatoval, že neúčasťou na vypočutí svedkov nevyužil daňový subjekt ECOCONSULT SK, s.r.o. svoje právo deklarované v ustanovení § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, t.j. klásť svedkom otázky. Uvedené konanie, resp. „nekonanie“ kontrolovaného daňového subjektu ECOCONSULT SK, s.r.o. poukazuje na skutočnosť, že daňový subjekt v priebehu kontroly na DPH nevyvinul dostatočné úsilie k tomu, aby aj sám na základe vlastnej iniciatívy získal od svedkov ďalšie informácie o uskutočnení zdaniteľného plnenia - dodania tovaru dodávateľom TABULARIUM, s.r.o., resp. inou osobou; prípadne konfrontoval svedkov so skutočnosťami, o ktorých mal daňový subjekt ECOCONSULT SK, s.r.o. vedomosť s cieľom odstrániť rozpory, ktoré zistil správca dane a na základe ktorých daňových subjekt ECOCONSULT SK, s.r.o. opakovane požaduje vypočuť uvedených svedkov.
18. Daňový subjekt ECOCONSULT SK, s.r.o. a ani jeho splnomocnený zástupca neuviedli a ani listinnými dôkazmi nepreukázali žiadne nové závažné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom, aby správca dane ešte raz vypočul navrhnutých svedkov. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal zákonnosť získania dôkazu výpovede svedkov z vyšetrovacích spisov uskutočnené v trestnom konaní, správny súd musí konštatovať, že správca dane a žalovaný ako dôkaz v súlade so zákonom vyhodnotili výpovede svedkov A. a A. vykonané na základe dožiadania príslušným daňovým úradom v Nitre v dňoch 21.03. a 23.03.2017 a pokiaľ žalobca tvrdí, že títo si spomenuli a uznali existenciu zdaniteľných plnení medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou TABULARIUM, s.r.o. bolo jeho povinnosťou uviesť kedy, kde a za akých okolností mali takéto výpovede učiniť a kde a akým spôsobom ich daňové orgány hodnotili.
19. Pre tvrdenie žalobcu, že ak správca dane disponuje informáciami z vyšetrovacieho spisu a zámerne interpretuje dôkaz, ktorý preukazuje, že zdaniteľné plnenia sa uskutočnili tak, že zdaniteľné plnenie tento svedok nepotvrdil, nepostupuje zákonne, správny súd oporu v administratívnom spise nezistil. Naopak správny súd poukazuje na ďalšie zistenie správcu dane, že dodaný tovar podľa faktúry č. 2013018 zo dňa 08.12.2013 bol podľa dôkazov, ktoré predložil samotný žalobca, prijatý na sklad dňa 08.12.2013 (príjemka č. 09), pričom tovar uvedený na príjemke č. 09 bol v plnom rozsahu zahrnutý do výdajky č. 01, výdaj zo skladu zo dňa 02.12.2013 pre odberateľa - spoločnosť MOTÝLIK s.r.o. na základe faktúry č. 2013-0123 zo dňa 02.12.2013, na základe čoho mal teda žalobca vydať tovar zo skladu ešte skôr, ako mu bol dodaný. Naviac žalobca nepreukázal komunikáciu so spoločnosťou TABULARIUM, s.r.o. a nepreukázaná zostala aj preprava fakturovaného plnenia.
20. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na vykonané dokazovanie správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, ktoré nasledovalo po odvolacom konaní a zrušení pôvodne vydaného rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. 100705242/2018 zo dňa 10.04.2018, ktoré bolo zrušené žalovaným dňa 22.10.2018, a to vo vzťahu k spoločnosti CALIUMI, a.s., Bratislava, v prospech ktorej poukázala spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. prijatý preddavok od žalobcu a ktorá mala byť dodávateľom tovarov pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o.. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť CALIUMI, a.s., Bratislava vystavila pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o. zálohovú faktúru č. ZWF1302204774 na sumu 396.000,00 Eur, pričom po prijatí úhrady spoločnosť CALIUMI, a.s., Bratislava vystavila preddavkovú faktúru č. PDW1302303840 zo dňa 31.12.2013 na celkovú sumu 396.000,00 Eur, avšak dodávky tovarov od spoločnosti CALIUMI, a.s., Bratislava pre spoločnosť TABULARIUM, s.r.o., ktoré by mali väzbu na uvedenú preddavkovú platbu, sa vôbec nepreukázali. Vierohodnosť tvrdení žalobcu je spochybnená aj skutočnosťou, že spoločnosť CALIUMI, a.s., Bratislava prijala zálohu na tovar od spoločnosti TABULARIUM, s.r.o. dňa 18.12.2013, ale žalobca podľa príjemky č. 09 deklaroval prijatie tovaru od spoločnosti TABULARIUM, s.r.o. na sklad už 08.12.2013.
21. Pokiaľ správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal ani oprávnenosť odpočítania DPH z faktúry č. 131021 zo dňa 18.11.2013 vo výške 61.666,67 Eur od spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o., čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o., uvedenej na predmetnej faktúre, takýto záver zodpovedá stavu veci, vykonanému dokazovania a zákonu. Podkladom na vyhotovenie označenej faktúry s interným číslom ED13-255 zo dňa 18.11.2013 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 18.11.2013 na sumu 370.000,00 Eur, z toho 20% DPH 61.666,67 Eur za kompletizovanie stolárskych výrobkov mala byť zmluva o dielo, ktorú uzatvoril žalobca ako objednávateľ so spoločnosťou DORANA NATURAE, s.r.o. ako zhotoviteľom dňa 14.11.2013. Zmluvu o dielo zo dňa 14.11.2013 podpísal za žalobcu A. Z. - konateľ spoločnosti a za spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. N. S. - konateľ spoločnosti. V tej súvislosti je potrebné poukázať na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 21.09.2017 potvrdil, že A. Z. nebol pred dátumom 20.11.2013 zamestnancom žalobcu a nemal ani udelené poverenie na konanie za žalobcu, nebol teda oprávnený vystupovať voči obchodným partnerom žalobcu a v postavení konateľa žalobcu a v jeho mene podpisovať akékoľvek dokumenty a ani zmluvy. Za spoločnosť svedok N. S., v čase od 04.09.2012 do 18.01.2016 jediný konateľ spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. pri ústnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2017 potvrdil, že zmluvu o dielo zo dňa 14.11.2013 uzatvorenú s objednávateľom ECOCONSULT SK, s.r.o., Martin zastúpenú konateľom A. Z. neuzatváral a nepodpisoval, podpis na zmluve nie je jeho o predmetnom obchode nemal žiadne informácie, osobne sa nezúčastnil žiadneho rokovania medzi spoločnosťou ECOCONSULT SK, s.r.o. a DORANA NATURAE, s.r.o., predloženú zmluvu o dielo videl na ústnom pojednávaní prvýkrát. Pečiatku, ktorá je na zmluve nepoužíval, bývalý splnomocnený zástupca spoločnosti DORANA NATURAE, s.r.o. Roman Ušák ho o takom obchode neinformoval. Správca dane za účelom preverenia predmetného fakturovaného obchodu žiadal predložiť príslušné doklady od N. S. ako i F. X., ktorí zhodne uviedli, že dokladmi nedisponujú, nakoľko ich odovzdali konateľovi nástupníckej spoločnosti, pričom bolo zistené, že rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 17.12.2015 sa spoločnosť DORANA NATURAE, s.r.o. dňom 19.01.2016 vymazala z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť KUPASTELO, s.r.o., Bratislava, v ktorej jediným konateľom v tom čase bol občan maďarskej národnosti B. G., bytom v O. republike. Dožiadaný správca dane zistil, že na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1 nemal právny nástupca žiadne označenie, pričom na preverovanej adrese Obchodná 39, Bratislava sídli spoločnosti Global Office s.r.o., Bratislava, ktorá spravuje virtuálne sídla. Spoločnosť Global Office s.r.o., Bratislava od 25.12.2015 neposkytuje spoločnosti KUPASTELO, s.r.o., Bratislava žiadne služby, pričom samotná spoločnosť KUPASTELO, s.r.o., Bratislava na adrese sídla nepreberala poštu, na výzvy nereagovala a so správcom dane nekomunikovala. Spoločnosť KUPASTELO, s.r.o., Bratislava zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BW Holding s.r.o., Červeňova 20, Bratislava a tá následne zanikla zlúčením so spoločnosťou Green Mid s.r.o., Madáchová 5, Bratislava, ktorá je právnym nástupcom 12-tich spoločností. Správca dane teda vykonal úkony na preverenie predmetného fakturovaného plnenia, avšak bezvýsledne. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že konateľ p. S. potvrdil, že p. X. bol jeho splnomocnenec, že viacerí svedkovia potvrdili uskutočnenie zdaniteľných plnení, takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a relevantné dôkazy o tejto skutočnosti žalobca nepreukázal žiadne, z ktorého dôvodu správny súd vyhodnotil i túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.
22. Správny súd pripomína, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
23. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie však nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle zásad sú príslušné správne
orgány povinný postupovať. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodňuje, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovarov a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“.
24. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si aj postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva procesom voľného hodnotenia dôkazov, ustaľuje zistený skutkov stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.
25. Správny súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu (čo v posudzovanom prípade ani nebolo preukázané) a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014). Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal, avšak je použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
26. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011 vo veci Mahagében a Dávid, správny súd konštatuje, že tieto odkazy žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk 16/2018 zo dňa 13.09.2019, rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk 22/2018 zo dňa 21.01.2020) vyplýva, že odpočítanie dane nenastáva zo zákona (ex lege), ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry prijaté, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené plnenie, a teda ho dokladujú ako plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, či rozhodujúci dôkaz. Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítane dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH. V tejto časti správny súd odkazuje na závery napríklad podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 a sp. zn. 1Sžfk/16/2018 z 13.09.2019.
27. V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom, rovnako ako aj daňový podvod v daňovom konaní preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu môže dôjsť len pokiaľ je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V predmetnej veci však tak žalovaný ako aj správca dane dospeli k záveru, podľa ktorého dodanie tovaru (služby) dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že nebolo preukázané dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, potom nie sú dôvodné ďalšie úvahy žalobcu ohľadne dôkazného bremena správcu vo vzťahu ku podvodnému, resp. právo zneužívajúcemu konaniu žalobcu s poukazom na žalobcom označené rozhodnutia SD EÚ.
Rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní tovaru/ služby dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Uvedené dôvody nie je možné vzájomne zamieňať, ako to učinil žalobca. Pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situáciu, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je, aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam alebo získal daňové zvýhodnenie. Podstatou teda je, že dodané plnenie nie je využívané daňovým subjektom na podnikateľský cieľ, t.j. že služba nebola využitá zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných plnení (služba totiž musí vykazovať istú výmennú majetkovú hodnotu pre zdaniteľnú osobu). Elementárnym predpokladom rozvinutia úvahy o zneužití práva daňovým subjektom (v zmysle nevyužitia dodaného plnenia na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení žalobcom) je nevyhnutý predpoklad, že k plneniu (dodaniu plnenia) dodávateľom uvedeným na faktúre vôbec dôjde. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry SD EÚ nutné rozlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je tiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však Súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenie na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu a bolo tomu tak i v prejednávanej veci, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel resp. podvodným konaním zaťažuje správcu dane. Správca dane v prípade podvodného a právo zneužívajúceho konania musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom, a to tak materiálnych spočívajúcich v preukázaní reálneho dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností posudzovaného prípadu by bolo zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) vytvorením umelých podmienok (t. j. podmienok odporujúcich pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom.
Rovnako odkaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/2011 v posudzovanej veci neobstojí a správny súd konštatuje, že ho na daný konkrétny skutkový stav nie je možné použiť a žalobca ani nekonkretizoval, v ktorých konkrétnych okolnostiach spočíva zhoda jeho všeobecného záveru so zisteným skutkovým stavom v posudzovanej veci.
28. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že vystavené faktúry nespĺňajú podmienky stanovené v § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. a nie sú v nich uvedené všetky zákonom požadované náležitosti tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre, a to jeho označením a rozsahom, má totiž za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. Bez náležitosti uvedených v ustanovení § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona č. 222/2004 Z. z., medzi povinné náležitosti totiž patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby, čo vo faktúrach predložených žalobcom uvedené nie je.
29. Námietku žalobcu vo vzťahu k ďalším dôkazom, a to výsluchom svedkov, fotodokumentácii, predloženým čestným prehláseniam, vyhodnotil správny súd takisto ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o samotné čestné prehlásenia, aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 563/2009 Z. z. v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Naviac čestné prehlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 zákona č. 563/2009 Z. z.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné.
30. Správny súd konštatuje, že všetky zistené skutočnosti a vykonané dôkazy v priebehu daňovej kontroly ako i vyrubovacieho konania správca dane vyhodnotil v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda aj pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, vrátane zohľadnenia všetkého čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane relevantné (vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje aj na závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994), opodstatnene založili pochybnosti správcu dane, a tým dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo, alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priamych dodávateľov. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd musí konštatovať, že dôkazné bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ktoré podnikateľské riziko sa pri nezachovaní uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. V tej súvislosti správny súd poukazuje na dôsledné vymedzenie skutočností vyplývajúcich zo zistení správcu dane, na ktoré poukázal aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom konštatuje nedostatočnú dôslednosť žalobcu ako podnikateľského subjektu pri zachovaní potrebnej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti, zahŕňajúcej jeho dostatočnú vedomosť o subjekte dodávateľa. Správny súd podotýka, že všetky dôkazy i zistené skutočnosti správca dane i žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia veci. Zo všeobecne formulovaných žalobných námietok žalobcu v súvislosti s porušením ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 6 daňového poriadku podľa názoru správneho súdu nemožno vyvodiť účelovosť hodnotenia dôkazov žalovaným, ani účelovosť jeho postupu. Správca dane odôvodnene požadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktoré by preukázali dodanie zdaniteľných plnení od dodávateľov ROMO DEVELOPMENT s.r.o., TABULARIUM, s.r.o. a DORANA NATURAE, s.r.o.. Listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca, túto
skutočnosť nepreukazujú. Správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie služieb dodávateľmi uvedenými na faktúre v preverovanom zdaňovacom období. Práve naopak pochybnosti o dodaní služieb obchodnými spoločnosťami ROMO DEVELOPMENT s.r.o., TABULARIUM, s.r.o. a DORANA NATURAE, s.r.o. sa u správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania ešte zvýraznili.
31. Správny súd tiež zdôrazňuje, že povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok a uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru správneho súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Správny súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonávaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.
32. Správny súd v posudzovanej veci nezistil ani porušenie princípu hodnotenia skutočného obsahu právneho úkonu, ako to žalobca namietal s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 daňového poriadku. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Z uvedeného vyplýva, že na preukázanie realizácie diela konkrétnym dodávateľom nepostačuje len predloženie formálnych, účtovných dokladov.
33. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne uviedol a rozpísal skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Uviedol, aké dôkazy získal a akým spôsobom ich vyhodnotil a taktiež na základe akých právnych predpisov rozhodol. Podľa názoru správneho súdu z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane vykonal všetky dôkazy, ku ktorým ho zaviazal žalovaný rozhodnutím č. 102091513/2018 zo dňa 22.10.2018 a pri svojom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď získané dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo. S poukazom na vyššie uvedené sa správny súd preto stotožnil s názorom žalovaného a správcu dane, že oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti dôkazov predložených ku daňovej kontrole daňový subjekt žiadnym spôsobom nevyvrátil.
34. Záverom správny súd konštatuje, že odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú dostatočné a zrozumiteľné, spĺňajú atribút preskúmateľnosti, nakoľko vymedzujú dostatočné východiská prijatých záverov i úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri ich prijatí a spĺňajú všetky náležitosti z hľadiska § 63 ods. 5 daňového poriadku. Správne orgány zistili dostatočne skutkový stav pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý je základom ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise, a tak ako je uvedené vyššie, bol aj správne právne posúdený.
35. Na základe konštatovania nedôvodnosti námietok obsiahnutých v správnej žalobe správny súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.