Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-44-2021.pdf
PDF · 91.68 KB
Case nature
Subarea
13Co/44/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom Tomášikova 15950/10H, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946, proti žalovaným: 1. X.. S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXXX/XX, XXX XX K., 2. O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX C., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - trovy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 2C/44/2020-154 zo dňa 03. júna 2021 v spojení s dopĺňacím uznesením, č.k. 2C/44/2020-161 zo dňa 02. júla 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku VII..
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán; druhým výrokom prikázal špecifikované nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade v podiele 1/1 k celku; tretím a štvrtým výrokom uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni a žalovanému v 1. rade primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel v stanovenej výške do 90 dní od právoplatnosti rozsudku; piatym a šiestym výrokom priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a nákladov za znalecký posudok; siedmym výrokom nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia voči žalovaným; ôsmym výrokom konanie o nároku žalobkyne voči žalovaným na zaplatenie súm zastavil a deviatym výrokom žalovaným nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti voči žalobkyni nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 46 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 148 ods. 1, 2, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.., k.ú. D., obec D., okres D.. Právnym titulom nadobudnutia dotknutých v prípade žalobkyne a žalovanej v 2. rade je Osvedčenie o dedičstve, sp. zn. XD/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a v prípade žalovaného v 1. rade je právnym titulom nadobudnutia dotknutých nehnuteľností uznesenie V. súdu K., sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku znalca vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností predstavuje 60.300,- Eur. Z daňového dokladu so splatnosťou 20.10.2020 vyplýva, že suma účtovaná za znalecký posudok prestavovala 250,- Eur a bola uhradená dňa 14.10.2020 z účtu právnej zástupkyne žalobkyne. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že táto prostredníctvom právnej zástupkyne emailom dňa 04.12.2015 zaslala dohodu o zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva. Z listu tiež
vyplýva, že všetky strany uviedli, že majú záujem na vyporiadaní podľa cien stanovených v osvedčení o dedičstve. Listom zo dňa 14.08.2019 ponúkla žalobkyňa na predaj svoj spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade, avšak zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Za rovnakých podmienok listom zo dňa 14.08.2019 ponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel aj žalovanému v 1. rade, ten sa však vyjadril, že o kúpu nemá záujem. Následne listom zo dňa 29.01.2020 ponúkol žalobkyni na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, avšak žalobkyňa o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu nemala záujem, no aj naďalej mala záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na uvedené reagoval žalovaný v 1. rade tak, že toto rozhodnutie rešpektuje a zároveň dodal, že aj on má záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z listinných dôkazov predložených žalovanou v 2. rade vyplýva, že listom zo dňa 11.11.2015 okrem iného ponúkla žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel, k čomu sa právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrila, že ak neupustí od podmienok spojených so spôsobom platby kúpnej ceny, ktoré podľa jej názoru nezabezpečujú žiadnu ochranu pre kupujúceho, potom považuje ďalšie rokovanie za bezpredmetné.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu nebola ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadna sporná skutočnosť. Obaja žalovaní súhlasili s návrhom žalobkyne a rovnako súhlasili aj s tým, že sa budú podieľať na trovách žalobkyne titulom súdneho poplatku a titulom nákladov na znalecký posudok. Odmietli však náhradu trov konania žalobkyne titulom trov právneho zastúpenia. Strany navrhli uzatvoriť zmier, pričom žalobkyňa alternatívne navrhovala rozhodnúť rozsudkom v prípade, ak žalovaní nepristúpia na návrh uvedený v jej podaní zo dňa 14.04.2021. V konaní strany sporu neprodukovali dôkazy na rozdelenie nehnuteľností, prejavili vôľu zrušiť podielové spoluvlastníctvo a taktiež navrhli, aby bol rodinný dom spolu s pozemkom prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade. Na základe uvedeného vyhovel žalobe, zrušil podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, ktorej zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni a žalovanému v 1. rade primeranú náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, v oboch prípadoch do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti týkajúcej sa neoprávneného majetkového prospechu vzala žalobkyňa žalobu späť pred prvým pojednávaním, pričom z vyjadrenia žalovaných na pojednávaní nevyplynulo, aby s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasili, preto vzhľadom na uvedené konanie v tejto časti zastavil.
5. O nároku na náhradu trov konania žalobkyne titulom súdneho poplatku nákladov za znalecký posudok rozhodol podľa návrhu žalobkyne, s ktorým súhlasili aj žalovaní.
6. O nároku na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol najmä v postoji strán sporu, keďže bolo preukázané, že všetky strany sporu sa snažili dohodnúť, predkladali svoje ponuky, komunikovali medzi sebou, avšak ku konsenzu napokon nedospeli. Skutočnosť, že napokon žalobkyňa využijúc právne služby podala žalobu na súd nemôže byť na ťarchu žalovaných, ktorí s navrhovaným riešením súhlasili. Vzhľadom na postoj žalovaných považoval za nespravodlivé a neprimerane tvrdé priznať žalobkyni náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia, a preto sa odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok sporu a s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyni v tejto otázke náhradu trov konania nepriznal.
7. O nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti rozhodol tak, že žalobkyňa v tejto časti zavinila zastavenie konania, keďže žalobu vzala čiastočne späť z dôvodu, že nechce predlžovať súdne konanie. Obaja žalovaní tento nárok pritom popierali. Za danej situácie by patril nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovaným, títo však na pojednávaní výslovne uviedli, že trovy konania nežiadajú, preto im v tejto časti konania nebola priznaná.
8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku VII.. Odvolanie právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Nesúhlasila s právnym posúdením súdu, pretože mala za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 C.s.p. a súd bol povinný aplikovať zásadu zodpovednosti za výsledok sporu. Uviedla, že je toho názoru, že uvedené nespadá pod existenciu skutočností hodných osobitného zreteľa, preto rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že sa pokúšala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo mimosúdnou cestou už v roku 2015, kedy mala v tom čase záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov od ostatných spoluvlastníkov. Následne opísala proces tohto mimosúdneho zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Rovnako sa
pokúsila o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou opätovne aj pred podaním žaloby, čo taktiež v podanom odvolaní opísala. Z uvedeného tak vyplýva, že pred podaním žaloby sa snažila vyriešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou a vykonala všetky úkony, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať. Uviedla, že žalovaní nevykonávali aktivitu, ktorá by smerovala k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaný v 1. rade jej síce adresoval list, v ktorom ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel za cenu ním určenú, avšak po odmietnutí z jej strany žiadne ďalšie úkony nevykonal. Žalovaná v 2. rade aj napriek záujmu o nadobudnutie výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam ju nekontaktovala za účelom odkúpenia spoluvlastníckeho podielu. Z uvedeného je teda nepochybné, že napriek tomu, že medzi stranami pred podaním žaloby prebiehala komunikácia o vyporiadaní, nemožno konštatovať, že táto by predstavovala snahu žalovaných sa vo veci dohodnúť. Zároveň nesúhlasila s názorom, že ak sa strany sporu v rámci súdneho konania napokon zhodli aspoň na niektorých častiach žaloby, jedná sa o ich súhlas s navrhovaným riešením, čo im nemôže byť na ťarchu. Ak žalovaní v konaní nerozporovali vyporiadanie vyplývajúce zo zákona, potom je potrebné konštatovať, že ich postoj bol výsledkom zákonnej úpravy a zhodnotenia možností súdneho rozhodnutia, nie ich ústretovým správaním. Z uvedeného dôvodu okolnosti, ktoré boli uvedené v odvolaní nepredstavujú okolnosti, hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo dôjsť k aplikácii § 257 C.s.p.. S ohľadom na uvedené aplikácia § 257 C.s.p. neslúži na dosiahnutie spravodlivosti, ale práve naopak zakladá nespravodlivosť pre ňu, ktorá sa ako jediná snažila dosiahnuť reálne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudku súdu prvej inštancie tak, že prizná žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
9. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
14. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
15. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa ich žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
16. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 C.s.p., odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..
18. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na osobitý charakter prejednávanej veci a predmet sporu. Vzhľadom na to, že spor sa týkal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemožno takýto spor preto klasifikovať ako štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt, nezhoda o ich práva alebo povinnosti, a teda v dôsledku nemožnosti ich vzájomnej dohody sa vyžaduje autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorým dôjde k urovnaniu sporu medzi nimi. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že podstatné špecifikum predmetného konania spočíva v záujme žalobkyne usporiadať právne pomery k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že obaja žalovaní tak v priebehu mimosúdneho ako aj v priebehu súdneho konania súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom v priebehu súdneho konania súhlasili aj so spôsobom jeho vypoiradania, t.j. prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade za uloženia jej súčasnej povinnosti zaplatiť žalobkyni a žalovanému v 1. rade primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel.
20. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne odvolací súd zdôrazňuje, že v už priebehu mimosúdneho konania nebolo sporné, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaní súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dotknutých nehnuteľností, avšak napriek vzájomným návrhom na spôsob tohto vyporiadania nedošlo k vzájomnej dohode. Zmena nastala až po podaní žaloby a vypracovaní znaleckého posudku, s ktorého závermi sa všetky sporové strany stotožnili a súhlasili a navrhovaným spôsobom vyporiadania. Ako správne už poukázal súd prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia rozsudku, skutočnosť, že žalobkyňa pri podaní žaloby využila právne služby, nemôže byť na ťarchu žalovaných, pretože žalobkyňa len využila svoje ústavné právo na právnu pomoc, ktoré tak mohla ale nemusela využiť. Napokon odvolací súd tiež dáva do pozornosti vzájomný rodinný vzťah medzi sporovými stranami, kde vzájomné nezhody na ktoré poukázala aj samotná žalobkyňa, boli istým spôsobom taktiež dôvodom, prečo sa žalobkyňa a žalovaní v danom čase nevedeli dohodnúť na konkrétnom spôsobe mimosúdneho zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva.
21. Zohľadňujúc pritom vzájomný vzťah sporových strán, výsledok konania vo veci samej, návrhy a postoje sporových strán v priebehu mimosúdneho a súdneho konania, a tiež s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku VII. odvolací súd má za to, že je potom v súlade so zásadou spravodlivosti súdneho konania aplikovanie ust. § 257 C.s.p. na predmetný prípad, a teda pre dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Odvolací súd má tiež za to, že znášanie trov konania výraznejším spôsobom neovplyvní majetkovú situáciu sporových strán a nebude mať na ich pomery zásadnejší dopad.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VII. ako vecne správne.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p a § 257 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní bolí úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však vidí dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovaným v tom, že nie je spravodlivé, aby žalobkyňa, ktorej by inak vznikol a priori nárok na náhradu trov konania a ktoré jej neboli priznané podľa § 257 C.s.p. by musela ešte uhrádzať trovy odvolacieho konania žalovaným. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).