Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-108-2020.pdf
PDF · 167.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/108/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu JP-AUTO, s.r.o., Matúškovo 913, IČO: 36 759 007, zastúpeného spoločnosťou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava - mestská časť, Staré mesto, IČO: 51 003 848, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101058737/2020 zo dňa 18.06.2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca (pôvodného obchodného mena JASPLASTIK - AUTOMOTIVE, s.r.o.) sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101058737/2020 zo dňa 18.06.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100533872/2020 zo dňa 26.02.2020 určujúce žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5.799,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 tak, že daňovým subjektom uplatnený nadmerný odpočet bol znížený zo sumy 19.811,35 eur na sumu 14.011,75 eur, na základe neuznania odpočítania dane z dodávky spoločnosti Iuventas s.r.o., IČO: 47 481 242 vyfakturovanej faktúrou č. 1020180024, ktorej predmetom mala byť kontrola kvality výrobkov.
2.
Namietal, že podmienky odpočítania dane podľa zákona o DPH splnil a daň z faktúry, ktorá bola po formálnej stránke vystavená správne, si odpočítal v súlade so zákonom, pričom potvrdená bola vierohodnosť faktúry aj totožnosť dodávateľa služby a totožnosť subdodávateľa.
3.
Podľa žalobcu správca dane opomenul konštantnú judikatúru (ako príklad žalobca uviedol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžfk/12/2016), jeho skutkové zistenia nesú známky jednostrannosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a neverifikovanosti záverov plynúcich z vykonaného dokazovania.
4.
Poukazoval na to, že správca dane na zistenie skutkového stavu veci vykonal dožiadanie prostredníctvom žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z ktorých pre správcu dane vyplynuli určité informácie týkajúceho sa predmetných obchodov. Daňový subjekt nesúhlasí so
závermi uvedenými v rozhodnutiach, nakoľko podľa názoru daňového subjektu nemôže správca dane žiadosť o MVI považovať za konkrétny vykonávaný dôkaz, ale ide o informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného dožiadaným správcom dane. Z tohto dôvodu bol správca dane povinný v rámci prejednávacej zásady uvedenej v ustanovení § 24 ods. 2 Daňového poriadku zistiť konkrétne vykonané dôkazy a umožniť kontrolovanému daňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým týmto konkrétnym vykonaným dôkazom. Okrem iného mal správca dane možnosť zistiť spôsob výkonu obchodnej činnosti dodávateľa daňového subjektu, možno aj pochybenia na strane dodávateľa daňového subjektu, to mu však nezakladá právo na to, aby akékoľvek pochybenie dodávateľa daňového subjektu dal na vrub spoločnosti formou určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty tak, ako to správca dane urobil.
5.
Podľa žalobcu správca dane porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení § 3 ods. 2 a ods. 8, § 24 ods. 3 a ods. 4 daňového poriadku, nakoľko informácie, ktoré správca dane získal prostredníctvom dožiadania MVI (pričom ich nesprávne považujú za dôkazy) daňovému subjektu iba oznámil a neumožnil mu do procesu ich získavania nijako zasiahnuť. Právna prax pritom vyžaduje, aby predpokladom na zistenia, ktoré majú byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť, vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a spôsobu ich získania. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale predovšetkým porušením práv daňového subjektu (rozsudok NS SR, spis. zn. 4S6 65/66/01, 4 Sž 113,114/01).
6.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej informácie získané v rámci MVI nemožno použiť ako dôkazy v daňovom konaní, nakoľko majú informatívny charakter, preveruje sa nimi skutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený dokazovaním, pričom správca dane na potvrdenie informácií získaných v rámci MVI nevykonal žiadne dokazovanie.
7.
Uvádzal, že právne a skutkové závery zistené správcom dane sú vo vzťahu k žalobcovi absolútne irelevantné a odporujú konštantnej judikatúre Najvyššieho súdu SR, pretože podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 (R 1/2011): „ak je nesporná existencia plnenia, a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnuté rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má daňový subjekt štandardne archivovať, od následného neštandardného vyšetrovacieho (forenzného dokazovania). Každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu."
8.
Podľa žalobcu argumentácia správcu dane popiera konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C-354/03, C-355/03, C-484/03 a C-33/13.
9.
Žalobca poukazoval aj na nesprávne právne posúdenie predmetného obchodu, ktorý má čisto obchodno-právny rozmer, ktorý je príznačný pre zmluvný vzťah dodania služby a je viac než obvyklý. Z uvedenej skutočnosti nemožno žiadnym spôsobom a ani výkladom vyvodiť, že daňový subjekt ako objednávateľ mal ukladať pracovníkom poskytovateľa - dodávateľa pracovné úlohy organizovať, riadiť alebo kontrolovať ich prácu ako to tvrdí správca dane, prípadne im viesť dochádzku.
10.
Podľa žalobcu obchodná spoločnosť dodávateľa v rozhodnom čase, t. j. v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia mala dostatočný personálny aparát (v radoch desiatok zamestnancov) a dostatočné materiálne vybavenie, pričom bola dôveryhodným partnerom pre množstvo obchodných spoločností (následné kroky v neskoršom čase daňový subjekt objektívne nemôže predvídať a rovnako ovplyvniť správanie iného autonómneho subjektu).
Po právnej a výkladovej stránke je neudržateľná aj ďalšia konštatácia Správcu dane, kedy tento mal zistiť a preukázať, že daňové subjekty Iuventas s.r.o., resp. subdodávateľ METAL-TECH-GROUP Kft. vystupovali v týchto obchodoch len ako „formálny dodávatelia" sporných služieb; pričom nie je zrejmé, v čom sú poskytnuté služby sporné, nakoľko ich existenciu Správca dane prijal a potvrdil, a rovnako nie je zrejmé, čo má Správca dane na mysli pod pojmom „formálny dodávatelia". Pri svojich vyjadreniach Správca dane podľa názoru daňového subjektu pozabudol vychádzať zo stravu, kedy došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, t. j. výkon svojej činnosti Správca dane realizoval takmer rok po poskytnutí predmetnej služby a zistený záver bez prihliadnutím na zmeny ku ktorým došlo v období od poskytnutia služby neprihliadol, čo predstavuje fatálne pochybenie, nakoľko rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného stavu v období, ktoré nemožno pokladať za spôsobilé preukázať stav spoločnosti obchodného partnera v čase poskytnutia služby a uskutočnenia zdaniteľného plnenia.
11.
Podľa žalobcu pre predmetný obchodný prípad nie je daná potreba objednávateľa disponovať menovitým zoznamom osôb poskytujúcich službu, vrátane ich osobných údajov a diferencovaním vykonaných prác jednotlivými osobami určenými na výkon služby zo strany poskytovateľa, v dnom prípade obchodnej spoločnosti Iuventas s.r.o. Zároveň nesplnenie oznamovacej alebo inej zákonnej povinnosti zo strany dodávateľa daňového subjektu (resp. jeho subdodávateľov) nemožno za žiadnych okolností pričítať na ťarchu daňovému subjektu tak, ako to urobil správca dane.
12.
Žalobcovi nie je zrejmé, v čom konkrétne mal daňový subjekt porušiť svoju povinnosť, ktorá je rozhodujúca pre neuznanie zdaniteľného plnenia, ktorého existenciu správca dane deklaroval, ktoré povinnosti alebo ekonomické a hospodárne rozumné opatrenia mali byť porušené alebo neboli dodržané, v čom konkrétne (v akom skutkovom deji, procese, v mieste, čase a pod.) malo akékoľvek porušenie daňového subjektu spočívať, aby k takto jasne a zrozumiteľne formulovanej výhrade alebo výhradám mohol daňový subjekt zaujať svoje stanovisko a argumentáciu.
13.
Poukazoval na to, že správca dane v rozhodnutí prevzal podstatnú časť tvrdení z Protokolu. Rozporuplne uvádza, že „správca dane preukázal, že L. S. bol v kontrolovanom zdaňovacom období august 2018 zamestnancom spoločnosti Velle s.r.o., teda nebol zamestnancom spoločnosti Iuventas s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom 100% kontroly kvality výrobkov", a to aj napriek tomu, že p. L. S. v rámci výsluchu zo dňa 16.05.2019 uviedol, že mu bola od zamestnávateľa Iuventas s.r.o. vyplácaná v roku 2018 mzda. Skutočnosť, že p. L. S. všeobecne deklaruje vo vzťahu k iným subjektom, že je zamestnancom spoločnosti Iuventas jej nepopierateľná, a teda daňový subjekt v dobrej viere s p. L. S. odôvodnene jednal ako so zástupcom dodávateľ Iuventas s.r.o. Rovnako spoločnosť Iuventas s.r.o. fakturovala poskytované služby, ľudia na prevádzke daňového subjektu mali označenie odevu s logom spoločnosti Iuventas s.r.o. a teda je nelogická úvaha, že služby nedodala spoločnosť Iuventas s.r.o. Osoba svedka teda preukázateľne relevantne nevie vypovedať k skutočnostiam, ktoré boli predmetom výsluchu, a to či už s odstupom času, alebo vyťaženia v rozhodnom čase, kedy spolupracoval s viacerými spoločnosťami a nemusel správne identifikovať subjekt a vzťah. Zarážajúcim však ostáva, že správca dane selektívne vybral drobné anomálie vo výpovedi a o to oprel svoje Rozhodnutie. Neprihliadol však na množstvo ďalších skutočností, ktoré svedok vypovedal podstatne v prospech daňového subjektu.
14.
Žalobca má za to, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje zodpovedanie zásadných otázok, ktoré konkrétne relevantné informácie, a teda podania, návrhy, vyjadrenia, dôkazy a ďalšie skutočnosti sa stali pre žalovaného a správcu dane podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci a prečo žalobcom navrhované dôkazy, preukázané skutočnosti a námietky žalovaný a správca dane nezohľadnili v procese rozhodovania v predmetnej veci a ako sa s nimi v procesnom postupe vyrovnal, a rovnako ako správca dane a žalovaný vôbec mohli z celého postupu vyvodiť záver tak, ako je to uvedené v prvom odseku a samotnom rozhodnutí.
15.
Považuje za jednoznačné, že nárok na odpočítanie dane tvrdil, náležite odôvodnil a zdokladoval faktúrami a rovnako aj preukázal materiálnu stránku transakcie. Nárok žalobcu bol objektivizovaný aj odpoveďami v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré nielenže potvrdili nárok žalobcu na
odpočítanie dane, ale takisto aj vyvrátili nad akúkoľvek pochybnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia, z ktorého nárok na odpočet vyvstal. Žalobca ako daňový subjekt si svoju povinnosť spočívajúci v unesení dôkazného bremena náležite a v celom rozsahu splnil, kedy prípadné pochybnosti, ktoré si správca dane sám vykonštruoval, nezakladajú právo na vyrubenie rozdielu dane. Ak má správca dane a žalovaný pochybnosti, ktoré sú stále len pochybnosťami, tieto je povinný v náležitom rozsahu preukázať, ak sa chce na tieto odvolávať v odôvodneniach svojich rozhodnutí. V opačnom prípade trpí vydané rozhodnutie vadou nezákonnosti a svojvoľnosti rozhodovania, ako tomu nastalo aj v tomto prípade.
16.
V súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu žalobca poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a Sžf/82/2007, ako aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 5 Afs/131/2004.
17.
Podľa žalobcu uznesenie dôkazného bremena, ktoré žalovaný, ako aj správca dane od žalobcu požadujú, je nielen prekročením zákonom stanovených mantinelov, vzhľadom na neprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu, ale tiež dôvodne vzbudzujú podozrenie, že v rámci svojej kontrolnej činnosti, na ktorú sú na základe príslušných právnych predpisov oprávnené, účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré spochybňujú reálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. Stále sa ale pohybuje v rovine spochybňovania a nie preukazovania a podloženia tvrdení.
18.
Namietal, že v rámci procesu dokazovania boli vykonané dôkazy a prednesené tvrdenia, s ktorými sa správca dane a žalovaný dostatočne nevysporiadali, prípadne bol výklad informácií zistených v rámci procesu dokazovania uskutočnený účelovo, bez rešpektovania zákonnej povinnosti vysporiadať sa s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo, pri súčasnom zachovaní stavu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede svedčiace v prospech žalobcu a podporujúce jeho tvrdenia, čo možno označiť za šikanózny postup zo strany správcu dane a žalovaného, nakoľko predloženie zákonom predpokladaných podkladov na účely uplatnenia svojho nároku považovali za nedostatočné a následne po podporení týchto dokumentov svedeckými výpoveďami tieto vylúčili. Výpoveď jedného svedka, ktorého dôveryhodnosť správca dane a žalovaný spochybňujú, nemôže byť nosným prvkom odôvodnenia rozhodnutia o určení rozdielu dane, popri všetkým ostatným predloženým dôkazom a tvrdeniam. Navyše žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť daňovému subjektu niesť zodpovednosť za to, či jeho dodávateľ disponuje personálnym a technickým vybavením daňový subjekt ani len nemá povinnosť túto skutočnosť skúmať a už vôbec nemá možnosť túto skutočnosť zistiť, resp. daňový subjekt nie je povinný skúmať personálne či materiálno technické vybavenie svojho dodávateľa.
19.
Žalobca namietal tiež nekonzistentnosť a rozpor v posudzovaní totožných vecí, ako aj porušenie princípu právnej istoty, v súvislosti s čím poukazoval na protokol správcu dane č. 100420807/2020 zo dňa 12.02.2020, podľa ktorého bola prakticky totožná obchodná transakcia posúdená odlišne, teda nebol určený žiaden rozdiel na dani z pridanej hodnoty.
20.
Podľa žalobcu daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí vyhodnotili vykonané dôkazy, avšak tieto dôkazy vyhodnotili bez ich vzájomnej súvislosti, pričom z nich prijali nejednoznačné právne závery. Rovnako sa pri hodnotení absolútne nevyhodnotili dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu. Tieto sa obmedzili výlučne na opis vykonaných dôkazov (uviedli úkony, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly; opísali zistenia v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, uviedli závery z iných daňových kontrol) bez toho, aby uviedli, čo daným dôkazným prostriedkom bolo preukázané, a to tak v prospech ako aj neprospech žalobcu.
21.
Záverom žalobca zhrnul, že podľa jeho názoru žalovaný a správca dane:
- neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci,
- spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci,
- prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy,
- nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
- nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti,
- procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom.
22.
Žalobca zastáva názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane malo byť žalovaným zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že
- vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
- zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
- skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu,
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
23.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
24.
Uvádzal, že formálne bezchybné doklady samé o sebe nepreukazujú dodanie sporných služieb deklarovaným dodávateľom, bez ďalšieho nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, že sporné zdaniteľné obchody boli dodané spoločnosťou Iuventas s.r.o. nepostačuje len existencia vykonaným dokazovaním spochybnených listinných dôkazov. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie DPH, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom, údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu.
25.
Vzhľadom na to, že správca dane vykonanými zisteniami preukázal, že spornou faktúrou deklarovaný dodávateľ, spoločnosť Iuventas s.r.o., sporné služby nedodal, nemožno konštatovať, že sporná faktúra je vierohodná; na spornej faktúre nie je uvedený skutočný dodávateľ sporných služieb. Predložené daňové priznanie za august 2018, kontrolný výkaz za august 2018, zoznam prijatých a vydaných faktúr aj s jednotlivými faktúrami nie sú dôkazom reálneho dodania sporných služieb spoločnosťou Iuventas s.r.o.
26.
V predmetnom konaní boli prostredníctvom MVI získané faktické informácie ohľadne spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft. (ktorá mala byť subdodávateľom sporných služieb) o tom, že spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. od svojho vzniku nevykazuje žiadnu ekonomickú činnosť, nepodala žiadne daňové priznanie od svojho vzniku, konateľ spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft., A. C., so správcom dane nekomunikuje. Vzhľadom na charakter maďarskou daňovou správou poskytnutých informácií, nebolo dôvodné tieto preverovať. Šetrením správcu dane sa však ukázalo, že A. C. je osobou bez domova a jeho podpisy na zmluve II. sú odlišné od podpisov A. C. na podpisovom vzore a ďalších vyššie uvedených dokumentoch, založených na Okresnom súde Banská Bystrica v súvislosti so spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorej konateľom bol tiež A. C. a zistenia z Národného inšpektorátu práce, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Cudzineckej polície a Sociálnej poisťovne nepotvrdili vykonanie sporných služieb zahraničnými osobami, ktoré mala vyslať spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. Navyše z informačného systému finančnej správy SR vyplýva, že za zdaňovacie obdobia 3. a 4. štvrťrok 2018 žiadny dodávateľ z krajín EÚ (t.j. ani spoločnosť METAL-TECH-GROUP kt.) nedeklaroval dodanie tovaru či služby pre spoločnosť Iuventas s.r.o.
27.
V rozhodnutí správcu dane ani v protokole sa nenachádza konštatovanie správcu dane o zneužití práva či účasti na daňovom podvode, preto je nedôvodné poukazovanie žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-33/13 a na rozsudok NS SR č. 1Sžf/52/2016. Uvedené judikáty je možné aplikovať len za podmienky, že ide o totožné a zhodné veci. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na niektorý rozsudok NS SR a Súdneho dvora EÚ, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z citovaných rozsudkov a nielen uvádzať právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.
28.
Správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o správe daní (ďalej len „zákon o správe dani") v súlade so zásadami správy daní, uvedenými v § 3 zákona o správe daní; záver ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"). Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Námietka o tom, že správca dane či žalovaný vychádza pri vyhodnocovaní svojich záverov z ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce je nedôvodná. Žalobcom namietané konštatovanie správcu dane, že žalobca mal ukladať pracovníkom poskytovateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť alebo kontrolovať ich prácu, prípadne im viesť dochádzku sa v napadnutom rozhodnutí nenachádza. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že spoločnosť Iuventas s.r.o. v čase uskutočnenia predmetného zdaniteľného obchodu mala dostatočný personálny aparát je nepravdivé a zavádzajúce, keďže podľa informácií poskytnutých Sociálnou poisťovňou spoločnosť Iuventas s.r.o. v auguste 2018 nemala žiadnych zamestnancov.
29.
L. S. dňa 16.05.2019 síce uviedol, že od zamestnávateľa, spoločnosti Iuventas s.r.o. mu bola vyplácaná v roku 2018 mzda tak isto ako u spoločnosti Velle s.r.o., avšak L. S. súčasne uviedol, že „pravdepodobne prvý krát za mesiac november 2018, keďže na potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby od zamestnávateľa Velle s.r.o. je uvedené obdobie 1-10/2018". Uvedené potvrdila i Sociálna poisťovňa, ktorá vo svojej odpovedi doručenej dňa 17.06.2019 uviedla, že spoločnosť Iuventas s.r.o. je registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pobočka Galanta od 12.11.2018 ako zamestnávateľ; že spoločnosť Velle s.r.o. je registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pobočka Galanta od 28.06.2017 ako zamestnávateľ; že spoločnosť Iuventas s.r.o. nemala zaregistrovaných žiadnych zamestnancov v období od 01.01.2018 do 11.11.2018, až od 12.11.2018 mala registrovaných troch zamestnancov, z toho L. S. od 12.11.2018 do 01.03.2019; že spoločnosť Velle s.r.o. mala registrovaných 11 zamestnancov, z toho L. S. bol registrovaný od 04.01.2018 do 11.11.2018.
30.
Deklarovaný dodávateľ, spoločnosť Iuventas s.r.o. nepriznala fyzické vykonanie sporných služieb, deklarovaných spornou faktúrou a subdodávateľ, spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. od svojho vzniku, ako uviedla maďarská finančná správa, nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nevystavila faktúru za poskytnutie služieb - vyslanie 20 ľudí do SR za účelom vykonania služieb na základe objednávky, čo potvrdil i sám konateľ dodávateľa, spoločnosti Iuventas s.r.o.; spoločnosť METAL-TECH- GROUP ktt. nepodala žiadne daňové priznanie; konateľ spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft. A. C. je nekontaktný a je osobou bez domova a zistenia z Národného inšpektorátu práce, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Cudzineckej polície, Sociálnej poisťovne a Registra obyvateľov nepotvrdili vykonanie sporných služieb zahraničnými osobami, uvedenými na T. C. poskytnutom zozname. Nie je teda zrejmé, kto sporné služby vykonal. Dodanie sporných služieb deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou Iuventas s.r.o. na základe vykonaných zisťovaní a získaných dôkazov správca dane spochybnil a žalobca záver správcu dane o nedodaní sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom žiadnym spôsobom nevyvrátil. Správca dane postupoval v súlade s § 3 zákona o správe daní, keď vykonal rozsiahle šetrenie ohľadne sporných služieb, postačujúce na prijatie záveru o tom, že tvrdenie žalobcu o dodaní sporných služieb spoločnosťou Iuventas s.r.o. sa nepreukázalo.
Keďže žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných sporných služieb od dodávateľa na nej uvedeného a ním predloženou spornou faktúrou, pričom žiadne ďalšie vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že predmetné dodanie sporných služieb vykonala spoločnosť Iuventas s.r.o. správcovi dane nepredložil, v predmetnej právnej veci nebola splnená materiálna zákonná podmienka. Správca dane nemohol za žalobcu zistiť, kto bol skutočným dodávateľom žalobcu a aká osoba mala byť v predmetnej spornej faktúre uvedená ako dodávateľ sporných služieb žalobcovi. Zo zákona o správe daní táto povinnosť jednoznačne podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní prináleží žalobcovi. Nie je chybou správcu dane, že v súvislosti s preverením žalobcom deklarovaných tvrdení sporná faktúra neodráža aj reálne uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov dodávateľom, spoločnosťou Iuventas s.r.o. Žalobca pochybnosti vzniknuté v súvislosti s dodaním sporných zdaniteľných obchodov dodávateľom, spoločnosťou Iuventas s.r.o. neodstránil.
31.
Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Konateľ dodávateľa, spoločnosti Iuventas s.r.o., nepreukázal objektívne a dôveryhodným spôsobom, že sporné služby naozaj obstaral a ktoré deklaroval na spornej faktúre vystavenej pre žalobcu; potvrdil, že služby, ktoré mal obstarať neboli spoločnosťou, ktorá mala sporné služby poskytnúť ani vyfakturované ani obstarávateľom, spoločnosťou Iuventas s.r.o. uhradené. Táto skutočnosť nijako neumenšuje povinnosti žalobcu spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázať správnosť odpočítanej DPH.
32.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na jeho argumentácii uvedenej v žalobe.
33.
Má za to, že správca dane ani žalovaný nepreukázal, že dodávateľ, obchodná spoločnosť Iuventas s.r.o. sporné služby nedodal, uvedené len spochybnil, vypočul zodpovednú osobu, ktorá v rozhodnom čase organizovala dodanie služieb, avšak s odstupom času a s prihliadnutím na kvantitu dodávaných služieb v danom období interpretovala čiastočne odlišne niektoré skutočnosti a postupy. Rovnako prípadné formálne nedostatky v rámci vedenia agendy zo strany dodávateľa, prípadne postupu v súlade so zákonom z jeho strany, nemôže byť pripisované za žiadnych okolností na ťarchu žalobcu.
34.
Poukazoval na to, že správca dane nevysvetlil odlišnosť rozhodovania v dvoch obdobných veciach totožného dodávateľa, kedy v jednom prípade zdaniteľné plnenie bolo vyhodnotené ako daňovo uznateľné a v druhom prípade bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty.
35.
Podľa jeho názoru argumentácia v časti neexistencie personálneho aparátu zo strany správcu dane nie je vecne správna, nakoľko nie je neštandardné poskytovanie služieb prostredníctvom zamestnancov iného subjektu, zamestnávateľa, ktorý tieto osoby poskytuje dodávateľovi a ten vykonáva služby pre tretiu osobu, v tomto prípade žalobcu.
36.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
37.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa pojednávania napriek včasnému obdržaniu predvolania nezúčastnil a svoju neúčasť vopred ospravedlnil.
38.
Súd vypočul žalobcu, ktorý zotrval na stanoviskách uvedených v jeho písomných podaniach vo veci, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
39.
Žalobca v konaní namietal, že pracovníčku správcu dane, ktorá daňovú kontrolu vykonávala, nezaujímalo materiálne plnenie, ktoré sa malo preukazovať a ktorým bolo dodanie služby.
40.
Žalobca si u svojho dodávateľa objednal určitý výsledok, pri ktorom ho nemuselo zaujímať, aký počet ľudí na jeho dosiahnutie bude použitý a aký bude potrebný počet dní, preto ani neviedol takúto evidenciu. Žalobca (kontrolované) výlisky priamo nevyrába, ale dodáva ich automobilkám Porsche a Audi, a výsledok by v tomto prípade mal spočívať v tom, že jeho odberatelia výlisky nereklamujú. Tento sa môže prejaviť v priebehu 2-3 mesiacov.
41.
Pracovníci kontrolu vykonávajú jednoduchšími úkonmi, nepotrebujú dlhšie zaučenie, iba prípadné poučenie o tom, aké má mať výrobok rozmery a pod., na kontrolu používajú jednoduchšie nástroje.
42.
Opätovne poukazoval tiež na to, že iné pracovníčky daňového úradu v súvislosti s rovnakým dodávateľom Iuventas s.r.o. v obdobnom prípade nemali voči uplatnenému odpočtu DPH výhrady a tento so žalobcom personálne prepojenému subjektu bez ďalšieho priznali.
43.
Podľa obsahu spisu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.06.2020 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 26.02.2020, ktorým žalobcovi bol za zdaňovacie obdobie august 2018 určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH vo výške 5.799,60 eur ako následok neuznania
odpočítania dane z dodávateľskej faktúry číslo 1020180024 vystavenej na sumu (s DPH) 34.797,60 eur za „100% kontrolu kvality výrobkov za mesiac august 2018" dodávateľskou spoločnosťou Iuventas s.r.o.
44.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný, okrem iného, konštatoval, že vtedajší konateľ spoločnosti Iuventas s.r.o., T. C., síce tvrdil, že spoločnosť Iuventas s.r.o. sporné služby dodala daňovému subjektu prostredníctvom subdodávateľa, spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft., avšak k zahraničným osobám, ktoré mala zabezpečiť spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. a ktorých zoznam predložil správcovi dane a ktoré mali sporné služby v areáli daňového subjektu vykonať, a podľa čl. V. bod 2. zmluvy II. im mala spoločnosť Iuventas s.r.o. vyplatiť mesačné mzdy do 30.09.2018, nepredložil podklady k výpočtom miezd jednotlivých zahraničných zamestnancov a súvisiace písomnosti ohľadne nahlasovania zahraničných zamestnancov do príslušných inštitúcií, nepredložil výplatné listiny s dátumami vyplatenia miezd, nepredložil evidenciu dochádzky zahraničných zamestnancov, nepredložil faktúru od spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft. za poskytnutie sporných služieb a až po viacnásobnom vyzývaní správcom dane o jej predloženie ako i dokladu o jej úhrade uviedol, že subdodávateľ, spoločnosť METAL-TECH- GROUP kft. nevystavila faktúru za sporné služby z dôvodu, že „tam nie je taký obrat, aby sa im to vyplatilo vyfakturovať, že žiadnu úhradu v súvislosti so zmluvou II. nezrealizovali." Vzhľadom na čl. V. zmluvy II., z ktorej vyplýva, že za plnenie predmetu zmluvy sa vystavuje mesačná faktúra, je neobvyklé, že ani po uplynutí takmer šiestich mesiacov odvtedy, čo mali byť služby poskytnuté, nebola faktúra za dodanie služieb vystavená a že T. C. túto skutočnosť zistil až 12.02.2019. Dôkazná hodnota tvrdení T. C. je nedostatočná v súvislosti s preukázaním dodania sporných služieb spoločnosťou Iuventas s.r.o. Externá pracovníčka R. U., ktorá mala vypočítať mzdu jednotlivých zahraničných zamestnancov za august 2018 a ktorá mala dňa 12.02.2019 predložiť podklady k výpočtom jednotlivých miezd sa síce s T. C. k správcovi dane dňa 12.02.2019 dostavila, avšak žiadne doklady nepredložila a dňa 25.02.2019 R. U. ukončila i svoje zastúpenie pred správcom dane na elektronické doručovanie za spoločnosť Iuventas s.r.o.. V ten istý deň, t.j. 25.02.2019, T. C. na stal PN, od 18.02.2019 sa stal novým konateľom spoločnosti Iuventas s.r.o. J. Y., Z. D. E XXXXX, L. XXXXX-XXX, Spojené štáty americké a T. C. správcovi dane už žiadne doklady nepredložil.
45.
Dodanie sporných služieb prostredníctvom subdodávateľa, spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft. nepotvrdila ani maďarská finančná správa, keďže spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. od svojho vzniku nevykazuje žiadnu ekonomickú činnosť, nepodala žiadne daňové priznanie od svojho vzniku, konateľ spoločnosti METAL-TECH-GROUP kft., A. C., so správcom dane nekomunikuje, šetrením správcu dane sa ukázalo, že je osobou bez domova a jeho podpisy na zmluve II. sú odlišné od podpis A. C. na podpisovom vzore a ďalších vyššie uvedených dokumentoch, založených na Okresnom súde Banská Bystrica v súvislosti so spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorej konateľom bol tiež A. C. a zistenia z Národného inšpektorátu práce, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Cudzineckej polície a Sociálnej poisťovne nepotvrdili vykonanie sporných služieb zahraničnými osobami, ktoré mala vyslať spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. Navyše z informačného systému finančnej správy vyplýva, že za zdaňovacie obdobia 3. a 4. štvrtok 2018 žiadny dodávateľ z krajín EÚ nedeklaroval dodanie tovaru či služby pre spoločnosť Iuventas s.r.o.
46.
Ohľadne samotnej spoločnosti METAL-TECH GROUP kft. nie je zrejmé jej založenie podľa práva Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v čl. I. bod 1. zmluvy II., keďže spoločnosť METAL- TECH-GROUP kft. je maďarská spoločnosť so sídlom v Maďarsku. Uvedená skutočnosť neprispela k vierohodnosti zmluvy II. Výpovedď L. S., ktorý nevedel, či mal podpísanú pracovnú zmluvu so spoločnosťou Iuventas s.r.o.; nevedel, kto a akým spôsobom priviezol zahraničné osoby pred areál daňového subjektu; nevedel, kedy v priebehu augusta 2018 bol jeho prvý kontakt so zahraničnými pracovníkmi, pri ktorom si vypracoval zoznam zahraničných pracovníkov pred areálom daňového subjektu; napriek tomu, že mal byť koordinátorom a supervízorom nevedel, koľko vstupov zahraničných pracovníkov bolo v auguste 2018 do areálu daňového subjektu; i keď vypracoval zoznam zahraničných pracovníkov a mal mu slúžiť pre kontrolu pracovníkov (ako sám uviedol), nevedel počet pracovníkov; nevedel, kto určil, kto má akú prácu vykonávať; nepamätal si, či odovzdal zoznam pracovníkov T. C.; nepamätal si, že by dokumenty s názvom „akceptačný protokol" alebo „výkazy práce" alebo „kontrola kvality 100%-08/2018" niekedy za spoločnosť Velle s.r.o. a za spoločnosť Iuventas s.r.o. vyhotovoval; nevedel sa vyjadriť
k identifikácii osôb, ktoré mali vykonať sporné služby, i keď ako tvrdil vypracoval ich zoznam s uvedením mena, priezviska, dátumu narodenia (z poskytnutých mu pasov); nevedel, či boli práce vykonané subdodávateľsky; nevedel, kto predmetným zahraničným pracovníkom viedol v auguste 2018 evidenciu dochádzky ani ako sa evidovala dochádzka v priestoroch daňového subjektu; nevedel, kto predmetným zahraničným osobám v auguste 2018 vyplácal mzdu; nemal vedomosť ani o tom, akým spôsobom sa jemu evidovala dochádzka; nebol prítomný pri odchode zahraničných pracovníkov z areál daňového subjektu; pri zahraničných pracovníkov bol niekedy pol hodinu niekedy viac a potom odišiel z areálu daňového subjektu, nielenže neodstránila pochybnosti správcu dane ohľadne dodania sporných služieb spoločnosťou Iuventas s.r.o., ale tvrdením o dodaní sporných služieb v auguste 2018 spoločnosťou Velle s.r.o., ktorej bol zamestnancom do 11.11.2018 (podľa predloženej dohody o skončení pracovného pomeru a údajov poskytnutých sociálnou poisťovňou) vylúčil možnosť dodania sporných služieb spoločnosťou Iuventas s.r.o.
47.
Tvrdenie daňového subjektu, že L. S. bol supervízor a koordinátor súčasne za deklarovaného dodávateľa, spoločnosť Iuventas s.r.o. pri realizácii sporných služieb, sa vykonaným zisťovaním ukázalo ako nepravdivé, keďže L. S. bol v auguste 2018 zamestnancom spoločnosti Velle s.r.o., spoločnosť Iuventas s.r.o. v auguste 2018 nemala žiadnych zamestnancov a sám L. S. svojou výpoveďou zo dňa 16.05.2019 spochybnil dodanie sporných služieb spoločnosťou Iuventas s.r.o., keď uviedol, že podľa doterajších zistení je v období august 2018 objednávateľom daňový subjekt a dodávateľ pravdepodobne spoločnosť Velle s.r.o. Ani tvrdenie daňového subjektu o tom, že pracovníkov, ktorí vykonávali sporné služby na základe spornej faktúry previedol cez bránu sídla daňového subjektu supervízor - zamestnanec spoločnosti Iuventas s.r.o., L. S., a že po ukončení denného výkonu práce supervízor zabezpečil odchod osôb cez bránu areálu daňového subjektu nemožno považovať za vierohodné, keďže L. S. nemal vedomosť ako zahraniční pracovníci vchádzali do areálu daňového subjektu a ako sám uviedol, nezabezpečoval odchod týchto osôb cez bránu areálu daňového subjektu a navyše nebol v auguste 2018 zamestnancom spoločnosti Iuventas s.r.o.. Spoločnosť Iuventas s.r.o. ako vyplýva z údajov Sociálnej poisťovne, nemal v auguste 2018 žiadnych zamestnancov.
48.
Daňový subjekt mal sporný zdaniteľný obchod objednať u spoločnosti Iuventas s.r.o. Sporný zdaniteľný obchod však nebol vykonaný spoločnosťou Iuventas s.r.o., ale ako uviedol i sám konateľ dodávateľa, spoločnosti Iuventas s.r.o, T. C., mal byť dodaný subdodávateľom, spoločnosťou METAL-TECH- GROUP kft. a to formou vyslania pracovníkov, čo sa však vykonaným dokazovaním nepotvrdilo. Spoločnosť Iuventas s.r.o. nepriznala fyzické vykonanie sporných služieb, deklarovaných spornou faktúrou a subdodávateľ, spoločnosť METAL-TECH-GROUP kft. od svojho vzniku, ako uviedla maďarská finančná správa nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nevystavila faktúru za poskytnutie služieb - vyslanie 20 ľudí do SR za účelom vykonania služieb na základe objednávky, čo potvrdil i sám konateľ spoločnosti Iuventas s.r.o., nepodala žiadne daňové priznanie; konateľ spoločnosti METAL-TECH- GROUP kft. A. C. je nekontaktný a je osobou bez domova a zistenia z Národného inšpektorátu práce, Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Cudzineckej polície, Sociálnej poisťovne a Registra obyvateľ nepotvrdili vykonanie sporných služieb zahraničnými osobami, uvedenými na T. C. poskytnutom zozname. Nie je teda zrejmé, kto sporné služby vykonal. Dodanie sporných služieb deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou Iuventas s.r.o. na základe vykonaných zisťovaní a získaných dôkazov správca dane spochybnil a daňový subjekt záver správcu dane o nedodaní sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom žiadnym spôsobom nevyvrátil.
49.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, pričom v konaní sa nedopustili nesprávnej aplikácie na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona či aplikácie nesprávnych právnych predpisov ani procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa, v rozpore s tvrdením žalobcu, vysporiadali s celým rozsahom jeho argumentácie.
50.
Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky, v súvislosti s ktorou si žalobca odpočítanie dane uplatnil, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca nekonkretizoval a súd sám nezistil takú skutkovú okolnosť prípadu, ktorú by správny orgán vzal za základ svojho rozhodnutia a ktorá by súčasne bola v rozpore s administratívnym spisom správneho orgánu či ktorá by v takomto spise nemala oporu.
51.
V súvislosti s procesom dokazovania vo veci súdu nie je zo žalobných námietok jednoznačne zrejmé, akého pochybenia sa mal správny orgán dopustiť pri získavaní či vyhodnocovaní informácií z medzinárodnej výmeny informácií. Odpoveď daňového orgánu iného členského štátu na dožiadanie realizované v jej rámci je dôkazným prostriedkom, z ktorého správny orgán získava určitú informáciu použiteľnú v daňovom konaní ako dôkaz, pričom v danom prípade sa tieto informácie týkali výlučne tvrdenej subdodávateľskej spoločnosti sídliacej v Maďarsku, jej podnikateľskej činnosti a plnenia daňových povinností. Ide o objektívne údaje, hodnovernosť ktorých nebola ani žalobcom spochybnená a proces získavania ktorých realizovaný podľa predpisov iného členského štátu nemal možnosť ani žalovaný či správca dane ovplyvniť.
52.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa Iuventas s.r.o. (popísané dostatočne podrobne a zrozumiteľne v obsahu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov) vyplývajú nie len zo zistení týkajúcich sa tejto spoločnosti - skutočnosti, že v rozhodnom období nemala registrovaných žiadnych zamestnancov a jej zamestnancom v tom čase nebol ani L. S., ktorý mal koordinovať reálny výkon práce zahraničnými pracovníkmi na prevádzke žalobcu, pričom z jeho svedeckej výpovede je zrejmé, že nemal dostatok vedomostí nielen o vlastnom pracovnom pomere, ale ani o samotnom výkone prác, nevedel, kde boli pracovníci ubytovaní, ako sa dostali k prevádzke žalobcu a na pracovisko, kto zabezpečoval ich odchod, evidenciu ich dochádzky a pod. Nešlo o drobné anomálie vo výpovedi svedka, ako to hodnotil žalobca, ale o zásadný nedostatok vedomostí, ktoré pri rozumnom posudzovaní okolností prípadu, zahŕňajúcich aj dobu, ktorá medzi tvrdeným obchodným prípadom a výsluchom svedka uplynula, bolo dôvodné od svedka v jeho tvrdenom pracovnom postavení požadovať. Ďalšími zisteniami bolo spochybnené plnenie maďarskej subdodávateľskej spoločnosti ako zabezpečovateľa ukrajinských, macedónskych a srbských pracovníkov, ktorých pobyt na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase nebol zdokladovaný, ktorá za dobu svojej existencie nepodala žiadne daňové priznanie, nedeklarovala ani intrakomunitárne plnenie a podľa zistenia daňových orgánov jej konateľ A. C. je osobou bez známeho pobytu ( bezdomovec). Opomenúť pri posudzovaní dôvodnosti pochybností správneho orgánu rozhodne nemožno ani skutočnosť, že žalobca, pre ktorého nielen z hľadiska výšky mesačného peňažného plnenia, ale aj z tvrdeného významu kontroly výrobkov pre jeho obchodnú činnosť, malo ísť o nie zanedbateľný obchodný prípad, nemal žiadnu vedomosť o tom, kto práce reálne vykonal. Javí sa krajne nepravdepodobným, aby obchodný prípad bol realizovaný deklarovaným spôsobom - prenesením kontroly výrobkov na iný subjekt bez akejkoľvek kontroly jeho činnosti, evidencie, poznatkov o tom, kto, aký počet pracovníkov, akej kvalifikácie, zaučenia, kedy práce v jeho prevádzke vykonal, v súvislosti s čím nemožno už ani usudzovať o tom, že by žalobca vynaložil náležitú obozretnosť, ktorú je od neho pri výkone podnikateľskej činnosti možné vyžadovať.
53.
V súvislosti s uplatnením nároku na odpočet dane je potrebné poukázať aj na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti
odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
54.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený" (obdobne rozsudok NS SR sp. zn.9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020).
55.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte."
56.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Vzhľadom na dôvodnosť pochybností, ktoré v tomto smere boli v procese dokazovania správcom dane zistené a ktoré zo strany žalobcu zostali nevysvetlené, v prospech tvrdení žalobcu nebolo možné zásadným spôsobom zohľadniť predložený protokol č. 100420807/2020 zo dňa 12.02.2020 týkajúci sa iného daňového subjektu ( SKH plastic, spol. s.r.o.), obsah ktorého s prihliadnutím na nedostatok poznatkov o skutkových zisteniach v predmetnej veci neumožňuje vykonanie záveru o tom, že ide o prípad obdobného skutkového a právneho stavu ako je súdom posudzovaný prípad a že by v tejto súvislosti došlo postupom správnych orgánov v neprospech žalobcu k porušeniu princípu právnej istoty či rovnakého zaobchádzania.
57.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.
58.
Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdeného dodávateľov žalobcu a jeho dodávateľa, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdeného plnenia a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha a ktoré by prípadne malo spočívať v preverovaní plnenia daňových povinností dodávateľmi daňového subjektu (dôvodom nepriznania uplatneného odpočítania dane ani nebolo neplnenie daňových povinností dodávateľom či subdodávateľom ), ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení. Možno pritom súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že neštandardnosť obchodnej spolupráce neznamená automaticky jej nezákonnosť, avšak s tým, že pri takejto spolupráci daňový subjekt nesie zvýšené riziko vzniku pochybností o reálnosti priebehu obchodu deklarovaným spôsobom a vyššie sú aj požiadavky na jeho dôslednosť a obozretnosť pri dokladovaní obchodu za účelom uplatnenia si daňového nároku.
59.
Je potrebné súčasne konštatovať, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatia plnení od žalobcom deklarovaného dodávateľa, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo s podvodným konaním, ako to žalobca naznačoval s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EU. Táto sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené a preverené transakcie daňového subjektu dostali do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vzniká daňová strata. V takých prípadoch správca dane nesie dôkazné bremeno preukázania, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa takejto situácii vyhol. O takúto situáciu však vzhľadom na nepreukázanie dodania služby tvrdeným dodávateľom žalobcu v prejednávanej veci nejde, preto je argumentácia žalobcu uvádzanou judikatúrou neopodstatnená.
60.
Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane.
61.
Nakoľko súd v napadnutom rozhodnutí a jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil pochybenia namietané žalobcom ako spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
62.
O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
63.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.