Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cob-55-2021.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/55/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, vo veci žalobcu: SZAP REAL, s. r. o., IČO: 48 293 709, adresa sídla Žilina, Jána Reka 1039/11, zastúpeného splnomocnencom: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 044, adresa sídla Dolný Kubín, Jánoškova 1545, proti žalovanému: Finance development s. r. o., IČO: 43 789 528, adresa sídla Horná Potôň, Čečínska Potôň 62, zastúpený splnomocnencom: slc partners s.r.o., IČO: 47 246 634, adresa sídla Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 16, o zaplatenie 72.040 eur s prísl., rozhodujúc o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19Cb/9/2019-397 z 30. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov tohto konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní o 72.040 eur s príslušenstvom nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na (i) nebytový priestor č. 113 nachádzajúci sa vo vchode č. 2i na prízemí stavby so súpisným číslom 1871, popis stavby: Polyfunkčný objekt - Hviezdoslavova 2, postavenej na pozemku KN-C parc. č. 1715/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 239 m2, a na (ii) k nebytovému priestoru prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu súp. č. 1871 o veľkosti 913/394447 a na (iii) k nebytovému priestoru prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku KN-C parc. č. 1715/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 239 m2, o veľkosti 913/394447, všetko evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k. ú. N. Y., Obec: N. Y., za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške istiny 72.000 eur s 9,05%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 72.000 eur od 03.10.2014 do zaplatenia a náhradou trov konania podľa rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 19Cb/9/2019-295 zo dňa 13.10.2020, a to všetko do vymoženia zabezpečenej pohľadávky, alebo do poskytnutia iného zabezpečenia splnenia pohľadávky žalobcu od žalovaného.
1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. 113 nachádzajúceho sa vo vchode č. 2i na prízemí stavby so súpisným číslom 1871, popis stavby: Polyfunkčný objekt - Hviezdoslavova 2, postavenej na pozemku KN-C parc. č. 1715/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 239 m2, a (ii) k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu súp. č. 1871 o veľkosti 913/394447 a (iii) k nebytovému priestoru prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN- C parc. č. 1715/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 239 m2, o veľkosti 913/394447, všetko
evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k. ú. N. Y., Obec: N. Y.. Trhová hodnota predmetných nehnuteľností je 18.260 eur až 20.500 eur.
1.2.2 Žalobca má voči žalovanému peňažnú pohľadávku na zaplatenie sumy 72.040 eur s príslušenstvom, priznanú mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 19Cb/9/2019-295 zo dňa 13.10.2020, ktorým tunajší súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Uvedený rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť z dôvodu žalovaným podaného odvolania.
1.2.3 Žalovaný od roku 2018 nevykazuje žiadne tržby (resp. vykazuje ročné tržby za rok 2019 vo výške 100 eur).
1.2.4 Žalovaný má záložnými právami zaťažené aj nebytové priestory č. 116, 117 a 804 vedené na LV č. XXXX pre k.ú. N. Y. s tým, že veritelia aj začali s ich výkonom.
1.2.5 Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na vyššie citovaný priestor vo vlastníctve žalovaného a na k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, v ktorom sa nebytový priestor nachádza a na príslušnom zastavanom pozemku na zabezpečenie vyššie citovanej peňažnej pohľadávky.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa/ žalobcu majúceho peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi/ žalovanému na zriadenie záložného práva na nehnuteľnom majetku dlžníka, na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie podľa § 343 ods.1 a ods. 3, § 344, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 127 a § 132 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že takýto návrh žalobcu je plne dôvodný.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu žalobcu z pohľadu splnenia podmienok uvedených v § 127 C.s.p., § 132 C.s.p. a § 326 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p. posudzoval, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedené v § 343 ods. 1 C.s.p., konkrétne (i) či predmet, ku ktorému žalobca navrhuje zriadiť záložné právo, je spôsobilým predmetom záložného práva, (ii) existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorú má záložné právo zabezpečovať a (iii) existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Po preskúmaní návrhu a dôkazov dospel k záveru o dôvodnosti návrhu žalobcu.
1.5 Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na konkrétny nebytový priestor vo vlastníctve žalovaného a na k nemu prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, v ktorom sa nebytový priestor nachádza a na príslušnom zastavanom pozemku. Záloh žalobca dostatočne špecifikoval, záloh je vo vlastníctve žalovaného, je prevoditeľný, a preto je i spôsobilým zálohom v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. Túto podmienku preto súd považoval za splnenú.
1.6 Pokiaľ ide o existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú má záložné právo zabezpečovať, táto vyplýva z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 19Cb/9/2019-295 zo dňa 13.10.2020, ktorým tunajší súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Aj túto podmienku preto súd považoval za splnenú.
1.7 Pokiaľ ide o existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, súd má za osvedčené, že i táto podmienka bola splnená. Z predložených listinných dôkazov (ktoré súd verifikoval prostredníctvom verejne dostupných elektronických registrov) vyplýva, že žalovaný od roku 2018 nevykazuje žiadne tržby (resp. ročné tržby za rok 2019 vo výške 100 eur), z čoho možno dedukovať utlmenie podnikateľskej činnosti žalovaného (por. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zároveň z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. N. Y. vyplýva, že záložné práva na nebytové priestory č. 116, 117 a 804 vo vlastníctve žalovaného boli nielen zriadené, ale veritelia aj začali s ich výkonom, čo implikuje záver o tom, že žalovaný voči svojim veriteľom nesplnil svoje záväzky riadne a včas. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd aj túto podmienku považoval za splnenú.
1.8 Z hľadiska zásady proporcionality a primeranosti zabezpečovacieho opatrenia súd dopĺňa, že podľa žalobcom predloženého odhadu je trhová hodnota zálohu nižšia, než je výška pohľadávky žalobcu, ktorá má byť zabezpečená. Vzhľadom na lokalitu a na výmeru nebytového priestoru č. 113 (9,13 m2)
súd nemal dôvodnú pochybnosť o tom, že hodnota zálohu je nižšia, než hodnota zabezpečovanej pohľadávky. Preto aj podmienku primeranosti považoval za splnenú.
1.9 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd, na základe návrhu žalobcu a predložených dôkazov, za osvedčené splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku I.
1.10 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 354 a § 262 ods. 1 C.s.p., keďže toto uznesenie bolo prijaté po tom, ako súd rozsudkom priznal žalobcovi pohľadávku (ktorej zabezpečenie je predmetom tohto uznesenia), a teda ho treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 C.s.p.), s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
2.1 Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie § 343 C.s.p. týkajúce sa podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a tieto ustanovenia na predmetný skutkový stav nesprávne aplikoval, teda jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že žalobca neosvedčil hrozbu zmarenia exekúcie poukazujúc na to, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 72.000 eur s príslušenstvom (ktorú nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok od spoločnosti SZAP, s.r.o., adresa sídla Žilina, Jána Reka 1039/11), je už zabezpečená záložným právom zriadeným k nebytovému priestoru číslo 117 na prízemí polyfunkčného objektu so súpisným číslom 1871, postaveného na parcele číslo KN- C 171/2, nachádzajúceho sa na Hviezdoslavovej ulici v Liptovskom Mikuláši vo vchode číslo 2g, v katastrálnom území N. Y. a Obci N. Y., okrese Liptovský Mikuláš, evidovanému Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na LV číslo XXXX (ďalej ako "NP 117“) v rovnakej stavbe ako sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, pričom na predmetnej nehnuteľnosti je záložné právo v prospech právneho predchodcu žalobcu vedené ako prvé v poradí, a to v prospech záložného veriteľa: Správa záväzkov a pohľadávok s.r.o., adresa sídla Žilina, Bajzová 3120/34, na základe záložnej zmluvy - V 1517/2014 z 30.4.2014: na základe zmluvy o postúpení pohľadávky Z 4874/2015 (čo je označenie právneho predchodcu žalobcu - spoločnosti SZAP s.r.o., IČO: 44943385, adresa sídla Žilina, Jána Reka 1039/11, pričom zápis v katastri nehnuteľností na predmetnom LV obsahuje jeho pôvodné meno a sídlo - zmena obchodného mena ani sídla spoločnosti nebola v katastri nehnuteľností evidovaná). Pokiaľ by teda došlo k právoplatnému priznaniu pohľadávky žalobcovi, tento bude mať možnosť sa uspokojiť z predmetného zálohu v plnom rozsahu, nakoľko trhová cena NP 117 je minimálne 219.020 eur (zohľadniac hodnotu 2.000 eur/ m2 skladových priestorov a jeho výmeru 109,51 m2). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobcom vymáhaná pohľadávka v tomto konaní je zabezpečená minimálne trojnásobne vyššou hodnotou ako je hodnota samotnej istiny pohľadávky. Zaťaženie ďalšieho nehnuteľného majetku žalobcom na zabezpečenie tej istej pohľadávky nespĺňa požiadavky proporcionality .
2.3 Žalovaný popiera, že by bol platobne neschopný, nakoľko žalobcovi na mimosúdne vyrovnanie ponúkol sumu vo výške 50.000 eur. Obdobne neobstojí ani tvrdenie žalobcu o existencii dôvodnej obavy, že žalovaný bude pokračovať v znižovaní a zaťažovaní svojho majetku, nakoľko ako to sám žalobca tvrdí v návrhu, žalovaný za posledné 3 roky nevykonal úkon smerujúci k znižovaniu svojho majetku, ani majetok nezaťažil. Za takejto situácie potom nie je daná ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Na preukázanie svojich tvrdení predložil čiastočný výpis listu vlastníctva číslo XXXX vytvorený cez katastrálny portál pre okres Liptovský Mikuláš, Obec N. Y., katastrálne územie N. Y. z 8.7.2021, výpis z Obchodného registra spoločnosti SZAP s.r.o. zo 7.7.2021 a Oznámenie o postúpení pohľadávok z 22.1.2018.
3.1 Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že námietky žalovaného o zabezpečení vymáhanej pohľadávky záložným právom žalobcu na NP 117 nemožno považovať za dôvodné, nakoľko predbežným opatrením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš spis. zn. 4Cb/52/2014 bolo žalobcovi uložené zdržať sa výkonu uvedeného záložného práva až do právoplatného skončenia vo veci samej, čo vyplýva aj zo samotného listu vlastníctva číslo XXXX predloženého žalovaným. Pokiaľ by teda žalobca chcel uspokojiť svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní výkonom záložného práva k predmetnému NP 117, musel byť čakať na právoplatné rozhodnutie súdu v práve citovanom konaní, ktoré je však prerušené do skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda spis. zn. 19Cb/9/2019 - teda tohto konania vo veci samej. Žalobca teda t.č. nemôže realizovať výkon záložného práva k NP 117 a preto neobstojí ani námietka žalovaného, že takéto záložné právo zabezpečuje vymáhanú pohľadávku.
3.2 Pokiaľ žalovaný namieta spôsob určenia hodnoty nebytového priestoru číslo 113 zo strany žalobcu (s tým, že jeho hodnota je nižšia), tak nie je správny ani výpočet hodnoty NP 117, a teda aj hodnota tohto priestoru musí byť nižšia ako 219.020 eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému k 30.7.2021 predstavuje sumu vo výške 125.020,79 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 72.040 eur, úroku z omeškania vo výške 44.487,32 eur (9 % ročne zo sumy 70.000 eur za obdobie od 3.10.2014 do 30.7.2021), súdneho poplatku vo výške 2.160 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.333,47 eur. Vzhľadom na výšku tejto sumy nemožnosť zriadenie záložného práva k nebytovému priestoru číslo 113 považovať za neprimerané, pravdaže berúc do úvahy to, že záložné právo žalobcu k NP 117 nie je možné brať do úvahy z dôvodu jeho reálnej nevykonateľnosti do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou 4Cb/52/2014.
3.3 Pokiaľ žalovaný nepoprel, že už niekoľko rokov nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, tak nemožno od neho dôvodne očakávať, že sa jeho majetok bude zväčšovať.
4.1 Žalovaný vo svojej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach poukazujúc na to, že nariadené predbežné opatrenie (Okresného súdu Liptovský Mikuláš) potvrdzuje, že existujú okolnosti predpokladané zákonom, pre ktoré súd považoval za vhodné zabrániť žalobcovi v okamžitom výkone jeho záložného práva. Predmetom konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 4Cb/52/2014 je okrem iného aj určenie neplatnosti Dohody o odovzdaní a prevzatí diela, od ktorej žalobca odvodzuje existenciu pohľadávky uplatňovanej aj v tomto konaní a pokiaľ je teda samotná existencia pohľadávky spochybnená, nie je účelné ani hospodárne zaťažiť v prebiehajúcom konaní zabezpečovacím opatrením aj ďalší majetok žalovaného.
4.2 Žalovaný popiera skutkové tvrdenia žalobcu, že nevykonáva podnikateľskú činnosť, nakoľko opak je pravdou. O takýchto tvrdeniach žalobcu nesvedčí ani súvaha predložená žalobcom, nakoľko táto bola vyhotovená výlučne ku dňu 31.12.2020, a teda absolútne nedáva obraz o platobnej schopnosti žalovaného.
5. Žalobca v duplike taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a návrhu na potvrdenie odvolaním napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti zdôrazňujúc, že na zabezpečenie jeho pohľadávky záložným právom na NP 117 nemožno prihliadať z dôvodu, že výkonu takéhoto záložného práva bráni predbežné opatrenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý stav umožňuje prijať záver, že žalobcova pohľadávka t.č. nie je zabezpečená žiadnym reálne (ale aj právne) vykonateľným záložným právom. Z tohto dôvodu potom pre rozhodnutie v tejto veci nie je podstatná ani hodnota NP 117. Žalovaný síce tvrdil, že vykonáva podnikateľskú činnosť, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani svoju platobnú schopnosť.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), doplniac dokazovanie ohľadom skutkových okolností existujúcich ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, ktoré nezistil súd prvej inštancie (§ 384 ods. 2 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
7. 1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, pod spisovou značkou 19Cb/9/2019 je žaloba žalobcu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 72.040 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 72.000 eur od 3.10.2014 do zaplatenia, a to titulom zaplatenia ceny diela. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu rozsudkom č.k. 19Cb/9/2019 - 295 zo dňa 13.10.2020 v plnom rozsahu vyhovel. V tomto prebiehajúcom konaní žalobca, po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má súd za účelom zabezpečenia takto vymáhanej pohľadávky zriadiť záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na nehnuteľnom majetku špecifikovanom žalobcom v návrhu, a to až do vymoženia zabezpečenej pohľadávky alebo do poskytnutia iného zabezpečenia splnenia pohľadávky žalobcu od žalovaného.
7.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci - nesprávnej interpretácii ustanovenie § 343 C.s.p. (týkajúceho sa podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia), pričom tieto ustanovenia na predmetný skutkový stav nesprávne aplikoval, čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie o podanom návrhu.
7.3 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
8. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9.1 Podľa § 343 ods. 1, 2 a ods. 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (3).
9.2 Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9.3 Podľa § 324 ods. 1, 2 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (2). Neodkladné opatrenie súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3).
9.4 Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9.5 Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9.6 Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia pohľadávky veriteľa, teda že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola
neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. Pre poriadok je potrebné dodať, že pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je síce aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo však neznamená, že odvolací súd nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 C.s.p.
10. Odvolací súd postupom podľa § 384 ods.1 a 2 C.s.p. zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a toto doplnil listinami predloženými žalovaným spolu s odvolaním a z takto vykonaného dokazovania mal za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným je právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o dielo z roku 2013 a Dohody o odovzdaní a prevzatí diela „zhotovenie fasády na stavbe Dominanta Liptovský Mikuláš“ z 25.04.2014, kde žalobca je právnym nástupcom zhotoviteľa a žalovaný právnym nástupcom objednávateľa, kde zaplatenie ceny diela bolo právnymi predchodcami sporových strán zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku objednávateľa (NP 117), a to záložnou zmluvou - V 1517/2014 z 30.4.2014, ktoré záložné právo zabezpečuje predmetnú pohľadávku doposiaľ a že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie predmetná pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola žalobcovi výške 72.040 eur s príslušenstvom (k 30.7.2021 vo výške 125.020,79 eur) už aj priznaná rozhodnutím súdu (i keď doposiaľ neprávoplatne), a napokon, že z vyjadrení sa sporových strán mal odvolací súd ďalej za osvedčené, že trhová hodnota NP 117 je vo výške minimálne 219.020 eur (žalovaný totiž takéto svoje tvrdenie o výške trhovej hodnoty nehnuteľností vypočítal z ocenenia obdobného nebytového priestoru predloženého žalobcom - nebytový priestor 113 nachádzajúci sa v tej istej nehnuteľnosti, keď výsledná suma je násobkom sumy 2.000 eur a podlahovej plochy predmetného nebytového priestoru, ktorú trhovú hodnotu nebytového priestoru o ploche 1 m2 žalovaný prevzal z ocenenia nebytového priestoru predloženého žalobcom, pričom žalobca síce takéto skutkové tvrdenia žalovaného poprel avšak len neúčinne - neuviedol ani len žiadne vlastné konkrétne skutkové tvrdenia o hodnote predmetných priestorov a nie to, že by ich aj podložil hodnoverným výpočtom, prípadne dôkazom).
11. Pokiaľ súd prvej inštancie na zistený skutkový stav veci aplikoval § 343 ods. 1 C.s.p. s tým, že pre zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa súdom je potrebné splniť konkrétne zákonom vyžadované podmienky a to najmä, že predmet, ku ktorému žalobca navrhuje zriadiť záložné právo je spôsobilým predmetom záložného práva, že existuje peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá má byť záložným právom zabezpečovaná a že je tu existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená s tým, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí zohľadniť aj zásadu proporcionality a primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, jeho právne posúdenie veci bolo v zásade potrebné považovať za správne. Nesprávnym však bol jeho záver, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená a že zabezpečenie pohľadávky veriteľa spôsobom navrhovaným v tomto konaní bude spĺňať aj zásadu proporcionality a primeranosti .
12. Pokiaľ súd prvej inštancie za vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená a že zabezpečenie pohľadávky žalobcu spôsobom navrhovaným žalobcom spĺňa aj zásadu proporcionality, jeho záver nemožno považovať za vecne správny.
13. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného/zabezpečovacieho opatrenia (tu pozri R 41/1995). Pokiaľ teda v prejednávanej veci pohľadávka žalobcu vo výške ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie cca 125.000 eur bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnom majetku žalovaného v hodnote minimálne 219.020 eur, nebolo dôvodným ju zabezpečovať zriadením ďalšieho záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnom majetku špecifikovanom žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia v trhovej hodnote minimálne vo výške 18.260 eur. Takéto následné zabezpečenie pohľadávky by bolo neprimerané ujme žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla na jeho vlastníckych právach.
14. Neobstoja námietky žalobcu, že zabezpečenie jeho pohľadávky na základe záložnej zmluvy je potrebné považovať za bezvýznamné/ právne irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci , nakoľko
dočasné uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa výkonu tohto záložného práva rozhodnutím súdu do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci spis. zn. 4Cb/52/2014 nemalo za následok zánik zmluvného záložného práva zabezpečujúceho predmetnú pohľadávku už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v dostatočnom rozsahu, t.j. v rozsahu vylučujúcom obavu z ohrozenia uspokojenia pohľadávky žalobu v exekučnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neobstoja námietky žalobcu, že dôvodom na zriadenie sudcovského záložného práva na ďalšom nehnuteľnom majetku žalovaného je dôvodné preto, lebo zmluvné záložné právo nemôže t.č. vykonávať, nakoľko ani sudcovské záložné právo nemožno vykonať skôr, ako bude žalobcovi pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Okrem toho žalobcovi totiž nič nebráni v tom, aby po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zaplatenie ceny diela v tomto konaní navrhol zrušenie predmetného neodkladné opatrenia postupom podľa § 334 C.s.p. Samotná faktická nemožnosť výkonu zmluvného záložného práva žalobcu v období od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní do rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia vo veci spis. zn. 4Cb/52/2014 vzhľadom na hodnotu predmetu zálohu takmer dvojnásobne presahujúcu hodnotu vymáhanej pohľadávky neodôvodňuje zaťaženie ďalšieho nehnuteľného majetku žalovaného sudcovským záložným právom.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia na návrh žalobcu je nespochybniteľné, že tento navrhol zriadiť záložné právo na nehnuteľnom majetku vlastnícky patriacom žalovanému, ktorý je spôsobilý tvoriť predmet zálohu, preukázal existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ktorú chcel zabezpečiť, avšak neosvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie a s tým súvisiaci princíp proporcionality. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potom bola dôvodná.
16. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené neboli splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd preskúmal skutkovú aj právnu stránku veci a meritórne vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.).
17.1 Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
17.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
17.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).