Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sžk-5-2019.pdf
PDF · 108.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sžk/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, LL.M, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): J.. V. K., bytom S. X, K., zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Riaditeľovi Colného úradu Michalovce, so sídlom Plynárenská 4, Michalovce, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/106/2016 z 24.9.2018, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
Účastníkom kasačného konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca podal 25.10.2016 na Krajský súd v Košiciach (ďalej len "krajský súd") žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť vydať rozhodnutie o uplatnenom nároku na preplatenie riadnej dovolenky, ktorú nemohol vyčerpať z dôvodu pôsobenia v zahraničnej misii (EUBAUM). Z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobca ako príslušník finančnej správy skončil dňom 31.3.2016 služobný pomer uvoľnením podľa § 182 zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.%2523182'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o štátnej službe colníkov o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "zákon č. 200/1998 Z.z."). Podaním z 3.3.2016 žalobca žiadal o poskytnutie dovolenky za bežný rok a preplatenie dovolenky, ktorú nemohol čerpať v čase výkonu štátnej služby v zahraničí. Tvrdil, že týmto úkonom začalo v zmysle § 224 ods.1 zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='346/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>konanie vo veci uplatneného nároku, preto o jeho podaní mal meritórne rozhodnúť žalovaný, čo sa však do dňa podania žaloby nestalo, preto ide o prieťahy v administratívnom konaní.
2. Z obsahu žaloby ďalej vyplynulo, že žalovaný listom č. 267026/2016 z 29.3.2016 žalobcovi oznámil, že Colný úrad Michalovce nemá právny podklad, na základe ktorého by mu preplatil dovolenku, na ktorú mu mal vzniknúť nárok počas výkonu štátnej služby v zahraničí. Žalobca z uvedeného konštatoval, že medzi účastníkmi konania je sporný zostatok dovolenky za obdobie služby v zahraničnej misii a výška doplatku. Proti postupu Riaditeľa Colného úradu Michalovce podal žalobca 23.6.2016 sťažnosť, ktorú adresoval prezidentovi Finančnej správy Slovenskej republiky. Táto sťažnosť bola vybavená listom prezidenta Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1429459/2016 z 6.9.2016, ktorý bol žalobcovi doručený 29.9.2016. Obsah tohto listu žalobca považoval nezrozumiteľný, avšak vyplýval z neho záver,
že riaditeľ colného úradu nebol povinný o nároku žalobcu rozhodnúť. Prezident Finančnej správy Slovenskej republiky v predmetnom vybavení sťažnosti uviedol, že „Pokiaľ ide o posúdenie konania vo veci určenia dovolenky a s ňou bezprostredne súvisiacich nárokov colníka v zmysle zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> treba uviesť, že toto konanie sa realizuje formou právnych úkonov príslušného nadriadeného, ktorý nie je povinný, ani oprávnený vydať rozhodnutie v služobnom pomere. V danej veci by bolo týmto právnym úkonom určenie dovolenky v rozsahu 7,5 dňa. Vzhľadom na skutočnosť, že v období od 17.03.2016 až do dňa skončenia služobného pomeru ste boli dočasne práceneschopný na vykonávanie štátnej služby, túto dovolenku ste vyčerpať nemohli. Z uvedeného dôvodu vám bola podľa § 70 ods.2,3 a 4 zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> poskytnutá náhrada za nevyčerpanú dovolenku vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky. V zmysle vyššie uvedeného, sa nemožno stotožniť s právnym názorom vyjadrením v sťažnosti, že váš nárok na poskytnutie dovolenky vrátane nároku na preplatenie nevyčerpaného zostatku dovolenky bol nárokom, o ktorom mal nadriadený podľa zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v samostatnom konaní, ktorého by bolo vydanie rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu podľa § 230 zákona <aspi://module='ASPI'&link='200/1998%20Z.z.%2523230'&ucin-k-dni='30.12.9999'> č. 200/1998 Z.z. Preplatenie dovolenky vo vašom prípade nastalo priamo zo zákona. Preto odpoveď riaditeľa Colného úradu Michalovce (list č. 267026/2016) zo dňa 29.03.2016 vo veci týkajúcej sa Vášho nároku na dovolenku, nemohlo mať povahou rozhodnutia, proti ktorému ste sa mohli odvolať a z tohto titulu sa ďalej domáhať, aby odvolací orgán rozhodnutie riaditeľa Colného úradu, ktoré nemá náležitosti zrušil a nariadil mu konať vo veci znova.“
3. Žalobca k uvedenému v žalobe namietal, že argumentácia nadriadeného žalovaného je neurčitá a nie je možné ani zistiť, z ktorých konkrétnych ustanovení zákona odvodil svoje závery. Podľa žalobcu nie je zrejmé, aký právny význam pre posúdenie jeho nároku má záver prezidenta Finančnej správy Slovenskej republiky o tom, že preplatenie dovolenky u neho nastalo priamo zo zákona. V závere žaloby zdôraznil, že jeho cieľom je domôcť sa preplatenia dovolenky, ktorú nemohol vyčerpať do skončenia služobného pomeru, pričom svojim podaním sa nedomáhal preplatenia dovolenky za bežný kalendárny rok, ale za roky pôsobenia v zahraničnej misii. Túto dovolenku si totiž objektívne nemohol vyčerpať a nebolo mu to umožnené ani po návrate z misie. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si je vedomý skutočnosti, že mu vnikol nárok, ale z dôvodu snahy vyhnúť sa prípadnému súdnemu konaniu odmieta vydať rozhodnutie. Takýto postup žalovaného a aj prezidenta finančnej správy žalobca považuje za svojvôľu odporujúcu princípom právneho štátu. Svojou činnosťou tieto orgány bránia žalobcovi, aby v konaní na to určenom preukázal pravdivosť tvrdení a odôvodnenosť uplatneného nároku. Prijatie interpretácie žalovaného ako aj jeho nadriadeného by v podstate znamenalo vylúčenie colníkov z možnosti domáhať sa súdnej ochrany v zmysle § 236 zákona č. 200/1998 Z.z. ako aj posilnenie svojvôle nadriadených. Úkony žalovaného a jeho nadriadeného svedčia o tom, že o návrhu žalobcu podanom 3.3.2016 nebolo ku dňu podania žaloby rozhodnuté.
4. Vzhľadom na opísané skutočnosti žalobca navrhol, aby krajský súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť konať vo veci návrhu na preplatenie dovolenky z 3.3.2016 a v lehote 30 dní vydať rozhodnutie.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 25.11.2016 žiadal, aby krajský súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tvrdil, že argumenty žalobcu, ktorými chce preukázať opodstatnenosť svojho nároku, nie sú spôsobilé spochybniť namietaný postup riaditeľa Colného úradu Michalovce v tom, že „nečinnosťou“ žalovaného boli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci nezačalo žiadne administratívne konanie, a pokiaľ je žalobca toho názoru, že konanie malo začať a nezačalo, žalobu proti nečinnosti v zmysle § 242 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") mohol podať jedine prokurátor. Ďalej tvrdil, že vo veci neexistuje právny nárok na vydanie rozhodnutia v administratívnom konaní a preto je žaloba od začiatku podaná nedôvodne. V zákone č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='346/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>nie je obsiahnuté také ustanovenie, na základe ktorého by príslušný nadriadený mal „rozhodovať“ o tom, či konkrétny colník má alebo nemá nárok na dovolenku a zároveň zo žiadneho ustanovenia tohto zákona nevyplýva možnosť daná žalobcovi ako colníkovi, aby inicioval konanie vo veci „žiadosti o poskytnutie dovolenky a žiadosti o preplatenie zostatku dovolenky“. Nárok colníka na dovolenku za kalendárny rok v trvaní šesť týždňov je zákonným nárokom, ktorý nepodlieha rozhodovacej právomoci príslušného
nadriadeného. Colníkovi, ktorý splní podmienky vykonávania štátnej služby na účely dovolenky podľa § 67 zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='346/2005%20Z.z.%252367'&ucin-k- dni='30.12.9999'>vzniká nárok na dovolenku priamo zo zákona. Pokiaľ ide o ingerenciu nadriadeného, tento má len povinnosť určiť jej nástup resp. prerušenie. Nárok na dovolenku colníka nie je takým nárokom, ktorý možno priznať na základe rozhodnutia vydaného prostredníctvom konania vo veciach služobného pomeru. Samotné určenie dovolenky, jej nástup, čerpanie alebo prerušenie možno podľa názoru žalovaného považovať len za právne úkony nadriadeného, ktorých režim upravuje § 237 zákona č. 200/1998 Z.z., ktorý je úplne odlišný od rozhodnutia nadriadeného v služobnom pomere ako individuálneho správneho aktu.
6. Žalobca v replike z 29.12.2016 zopakoval právnu argumentáciu zo žaloby a k vyjadreniu žalovaného uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, aký je zákonný nárok žalobcu na dovolenku, sporným je zostatok dovolenky (výška doplatku), ktorú si nemohol vyčerpať z dôvodu zahraničnej misie za obdobie trvania tejto misie. Opakovane tvrdil, že o sporných nárokoch (preplatenie časti dovolenky a sporný nárok zostatku dovolenky) bol žalovaný povinný rozhodnúť, čo však nespravil. Zároveň odmietol tvrdenie žalovaného, že žiadne administratívne konanie nezačalo a to odkazom na ustanovenie § 231 zákona č. 200/1998 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='346/2005%20Z.z.%2523231'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Vyslovil záver, že nemožno stotožňovať nárok na dovolenku, nárok na čerpanie dovolenky a nárok na preplatenie dovolenky tak, ako to robí žalovaný.
7. Žalovaný v duplike z 21.2.2017 zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku a poukázal na to, že sporným je predovšetkým zákonný nárok žalobcu na dovolenku, pretože tento si ho uplatňuje duplicitne za obdobie, kedy ju čerpal počas zahraničnej misie (list žalobcu z 16.9.2014 str. 2 odsek 1) a taktiež za obdobie, kedy ju podľa jeho vlastného vyjadrenia nečerpal z dôvodu, že bol na zahraničnej misii, teda ju čerpať ani nemohol (str. 3 ods. 6 žaloby).
8. Krajský súd rozsudkom sp.zn. 7S/106/2016 z 24.9.2018 podanú žalobu proti nečinnosti zamietol. V odôvodnení krajský súd zhrnul zistený skutkový stav, keď uviedol, že "z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že žalovaný na list žalobcu zo dňa 03.03.2016 označený ako: „VEC: Žiadosť o poskytnutie dovolenky a žiadosť o preplatenie zostatku dovolenky.“ doručený žalovanému toho istého dňa reagoval listom z 29.03.2016 č. 267026/2016, v ktorom uviedol: „V období po doručení predmetnej žiadosti na CÚ Michalovce vám bolo zo strany vedenia PCÚ Vyšné Nemecké umožnené vyčerpať zostatok dovolenky, na ktorý vám vznikol nárok. V prípade, že tento zostatok dovolenky nevyčerpáte z dôvodu práceneschopnosti, bude vám preplatený. Zostatok dovolenky, ktorý vám bol umožnený vyčerpať ku dňu skončenia služobného pomeru nadväzuje na zostatok dovolenky, na ktorý ste mal nárok pri preložení z CÚ Košice. Uvedený zostatok dovolenky bol riadne evidovaný v personálnom programe a aj písomne potvrdený CÚ Košice. O aktuálnych údajoch o nároku a čerpaní dovolenky ste za jednotlivé mesiace výkonu štátnej služby na CÚ Michalovce bol informovaný doručovaním výplatnej pásky, kde sa uvedené údaje nachádzajú. Nakoľko v personálnom programe nie je evidovaný iný zostatok nároku na dovolenku, na aký vám vznikol nárok od preloženia na CÚ Michalovce a ktorý ste ku dňu skončenia služobného pomeru mal možnosť vyčerpať, nemá CÚ Michalovce právny podklad, na základe ktorého by vám preplatil dovolenku, na ktorú vám mal vzniknúť nárok za obdobie výkonu štátnej služby v zahraničí.“
9. Opísaný skutkový stav následne krajský súd právne vyhodnotil konštatovaním, že "Žalovaný totižto na uplatnenie nároku žalobcu listom zo dňa 03.03.2016 v administratívnom konaní reagoval odpoveďou zo dňa 29.03.2016 č. : 267026/2016, z obsahu ktorej vyplýva, že ide o opatrenie žalovaného, ktoré možno podriadiť pod právny režim ust. § 3 ods. 1 písm. c/ SSP <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, pretože v ňom vyslovený záver žalovaného sa priamo dotýka žalobcom uplatnených nárokov. Žalovaný v uvedenom opatrení výslovne uviedol, že neeviduje iný zostatok nároku na dovolenku, než na aký žalobcovi vznikol nárok od preloženia na Colný úrad Michalovce, a ktorý ku dňu skončenia služobného pomeru mal možnosť vyčerpať, teda žalovaný tým zaujal konkrétne stanovisko k žalobcom uplatnenému nároku. Žalobca následne mal možnosť využiť prostriedky právnej ochrany v rámci správneho súdnictva a to súdnym prieskumom opatrenia žalovaného, ktoré je vyššie označené. Postup žalovaného za danej situácie preto nevykazuje znaky nečinnosti uvádzané v žalobe a preto správny súd podanú žalobu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú."
II. Konanie na kasačnom súde
A)
10. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ (žalobca) v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523440'&ucin- k-dni='30.12.9999'>SSP teda, že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti videl sťažovateľ (žalobca) v tom, že
- list žalovaného č. 267026/2016 z 29.3.2016 nemá povahu opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože sa jedná len o odpoveď a nie výsledok rozhodovacieho procesu v administratívnom konaní,
- uvedený záver potvrdzujú aj vyjadrenia žalovaného a jeho nadriadeného, v zmysle ktorých nebolo v danej veci rozhodované v administratívnom konaní, hoci toto podaním z 3.3.2016 začalo,
- nemá možnosť domáhať sa nároku zo služobného pomeru podaním žaloby podľa Zákonníka práce, resp. v zmysle Civilného sporového poriadku a preto o spornom nároku na preplatenie dovolenky bol povinný rozhodnúť v administratívnom konaní žalovaný s tým, že právoplatné rozhodnutie vo veci mohlo byť následne predmetom prieskumu v správnom súdnictve,
- ak má byť opatrenie výsledkom administratívneho konania, tak vecne príslušný orgán verejnej správy musí byť oprávnený takýto správny akt vydať, čo netvrdí ani žalovaný, ani to neupravuje právny predpis a ani krajský súd nepoukázal na právny predpis, ktorý by oprávňoval žalovaného takéto opatrenie vydať,
- žalovaný je oprávnený v konaní vo veciach služobného pomeru colníka vydať len rozhodnutie. B) 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a uviedol, že žiadna norma mu neuložila v predmetnej veci vydať rozhodnutie a na žiadosť žalobcu len reagoval odpoveďou, ktorú súd posúdil ako opatrenie orgánu verejnej správy. Dodal, že nie každý list (každá odpoveď) nadriadeného je opatrením, ale v danom prípade ide o taký list (odpoveď), ktorý sa dotýka žalobcových práv a právom chránených záujmov.
III. Právny názor kasačného súdu
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 2Sžk/5/2019. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
13. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z. %2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.
14. Predmetom kasačnej sťažnosti je vo svojej podstate posúdenie dôvodnosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa sťažovateľ (žalobca) domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného pri rozhodovaní o jeho podaní z 3.3.2016.
15. Predpokladom úspešnosti žaloby fyzickej osoby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je preukázanie toho, že
- žaloba sa týka začatého administratívneho konania (§ 242 ods. 1 SSP),
- žalobca je účastníkom daného administratívneho konania (§ 244 ods. 1 SSP),
- žalobca neúspešne vyčerpal sťažnosť alebo podnet na prokuratúru (§ 244 ods. 1 SSP),
- žalovaný je nečinný, t.j. protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní [§ 3 ods. 1 písm. d) SSP].
16. Nečinnosť orgánu verejnej správy je legálne definovaná v § 3 ods. 1 písm. d) SSP, podľa ktorého je "nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie."
17. Z uvedenej citácie je zrejmé, že nečinnosť orgánu verejnej správy sa vždy musí vzťahovať na administratívne konanie, či už začaté alebo nezačaté.
18. Pojem "administratívne konanie" má tiež svoju legálnu definíciu a to v § 3 ods. 1 písm. a) SSP, podľa ktorej je "administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov".
19. "Administratívne konanie" je teda širším pojmom než "správne konanie", ktorým sa primárne rozumie postup orgánu verejnej správy (správneho orgánu) podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Inak povedané administratívnym konaním je vo svojej podstate akýkoľvek postup orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy ukončený príslušným správnym aktom.
20. Povahu administratívneho konania preto nesporne malo aj konanie vo veciach služobného pomeru colníkov upravené do 30.6.2016 v zákone č. 200/1998 Z.z. Toto konanie sa začínalo aj na návrh účastníka konania (§ 224 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z.), ktorým mohol byť aj colník (§ 220 zákona č. 200/1998 Z.z.). Takýto návrh bol podaním, ktoré bolo možno podať aj písomne a z ktorého muselo byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týkalo a čo sa navrhovalo (§ 223 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z.). 21. Podanie sťažovateľa (žalobcu) z 3.3.2016 sa vzťahovalo na vec týkajúcu sa služobného pomeru colníka a to čerpanie dovolenky, resp. preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Právna úprava dovolenky colníka vrátane jej čerpania bola totiž upravená v štvrtej časti zákona č. 200/1998 Z.z. v § 65 až § 73. Možno preto skonštatovať, že doručením podania sťažovateľa (žalobcu) z 3.3.2016 sa začalo administratívne konanie - konanie vo veciach služobného pomeru colníka (§ 224 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z.).
22. Zo strany sťažovateľa (žalobcu) bola teda splnená podmienka spočívajúca v tom, že sa namietaná nečinnosť vzťahuje na začaté administratívne konanie. Súčasne je jednoznačné, že sťažovateľovi (žalobcovi) svedčalo v tomto administratívnom konaní postavenie jeho účastníka, pretože bol jeho navrhovateľom a tiež sa konalo o jeho právach spojených s dovolenkou. Sťažovateľ (žalobca) splnil aj procesnú podmienku týkajúcu sa neúspešného vyčerpania sťažnosti.
23. Fundamentom posúdenia vo vzťahu k dôvodom kasačnej sťažnosti preto bola skutočnosť, či žalovaný zostal v predmetnom administratívnom konaní nečinným.
24. Z citovaného § 3 ods. 1 písm. d) SSP vyplýva, že nečinnosťou v začatom a teda prebiehajúcom administratívnom konaní sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne v konaní nepokračuje. Kedy ide o protiprávne nepokračovanie v konaní je potrebné vyhodnocovať prísne individuálne vzhľadom na osobitosti toho ktorého administratívneho konania. V zásade však možno skonštatovať, že o protiprávne nepokračovanie sa nejedná vtedy, ak orgán verejnej správy už na vec, ktorá bola predmetom administratívneho konania, vyjadril svoj názor v podobe určitého správneho aktu. V takomto prípade už následne nemožno hovoriť o nečinnosti, pretože orgán verejnej správy vo veci zaujal stanovisko, resp. upravil dotknuté práva, právom chránené záujmy, či povinnosti vo formalizovanej (rozhodnutie) alebo neformalizovanej podobe (opatrenie). Následne sa ani účastník administratívneho konania nemôže s úspechom domáhať ochrany svojich subjektívnych práv žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V takomto konaní nemôže totiž správny súd preskúmavať zákonnosť správneho aktu či už z pohľadu aplikácie procesných alebo hmotnoprávnych predpisov. Pokiaľ sa preto účastník administratívneho konania domnieva, že bol výsledným správnym aktom dotknutý na svojich subjektívnych právach, má možnosť sa naďalej domáhať ich ochrany, avšak už prostredníctvom (všeobecnej) správnej žaloby.
25. Z listu žalovaného č. 267026/2016 z 29.3.2016 je zrejmé jeho stanovisko k návrhu sťažovateľa (žalobcu) týkajúceho sa čerpania dovolenky, resp. preplatenia nevyčerpanej dovolenky. Žalovaný teda jednoznačne vyjadril právny záver vo vzťahu k nárokom uplatneným sťažovateľom (žalobcom) v administratívnom konaní. Predmetný list možno preto zhodne s krajským súdom posúdiť ako opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Daný list bol totiž vydaný v administratívnom konaní a jeho deklaratívnym obsahom mohli byť práva a právom chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté.
26. Zákonnosť (formálnu a vecnú správnosť) vo veci vydaného opatrenia - listu č. 267026/2016 z 29.3.2016 však krajský súd a ani kasačný súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmavať nemohli.
27. Uvedené tiež znamená, že žalovaného nemožno v predmetnom administratívnom konaní považovať za nečinného. Vydaním opatrenia - listu č. 267026/2016 z 29.3.2016 došlo totiž k ukončeniu daného administratívneho konania. Vo vzťahu ku skončenému administratívnemu konaniu sa pritom logicky nemožno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy.
28. Pokiaľ pritom sťažovateľ (žalobca) nesúhlasil s právnymi závermi vyplývajúcimi z opatrenia - listu č. 267026/2016 z 29.3.2016, mal možnosť sa domáhať preskúmania jeho zákonnosti na podklade všeobecnej správnej žaloby prípadne aj v rámci dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (tzv. netrestný dozor prokuratúry).
29. Potreba striktného rozlišovania medzi preskúmavaním nečinnosti a zákonnosti správneho aktu (rozhodnutia alebo opatrenia) je na mieste predovšetkým s akcentom na právnu istotu. Správny súdny poriadok totiž pre podanie všeobecnej správnej žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy ustanovuje prekluzívnu dvojmesačnú lehotu, pri ktorej nemožno odpustiť ani jej zmeškanie (§ 181 SSP). Naproti tomu na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je normatívne ustanovená žiadna lehota. Žalobou proti nečinnosti preto nemožno obchádzať časovo obmedzenú možnosť preskúmavania zákonnosti správnych aktov.
30. Vo vzťahu k namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čím nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 31. Pozornosti kasačného súdu ale neušlo, že krajský súd zamietol žalobu rozsudkom, hoci v zmysle § 249 SSP tak mal urobiť uznesením. Táto skutočnosť však nebola obsiahnutá v dôvodoch kasačnej sťažnosti a sama o sebe by ani nebola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd však bol nútený túto formu rozhodnutia zohľadniť pri vlastnom rozhodovaní a s odkazom na znenie § 457 ods. 1 SSP rozhodol vo forme rozsudku.
32. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523461'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako nedôvodnú zamietol.
33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k- dni='30.12.9999'> v spojení s § 167 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z. %2523167'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Žalovanému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 168 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523168'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). O nečinnosť v začatom administratívnom konaní nejde vtedy, ak orgán verejnej správy už na vec vyjadril svoj názor v podobe určitého správneho aktu, ktorým vo veci zaujal stanovisko, resp. upravil dotknuté práva, právom chránené záujmy, či povinnosti vo formalizovanej (rozhodnutie) alebo neformalizovanej
podobe (opatrenie). Následne sa ani účastník administratívneho konania nemôže s úspechom domáhať ochrany svojich subjektívnych práv žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V takomto konaní nemôže totiž správny súd preskúmavať zákonnosť v administratívnom konaní vydaného správneho aktu či už z pohľadu aplikácie procesných alebo hmotnoprávnych predpisov. Pokiaľ sa preto účastník konania domnieva, že bol výsledným správnym aktom dotknutý na svojich subjektívnych právach, má možnosť sa naďalej domáhať ich ochrany, avšak už prostredníctvom (všeobecnej) správnej žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.