Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-37-2021.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 1 906,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Csp/67/2020 -103, zo dňa 17. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol: „Súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.“
2. Žalobca nárok uplatnil žalobou doručenou elektronicky Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.04.2020 v upomínacom konaní, pričom upomínací súd vec postúpil dňa 25.10.2020 Okresnému súdu Zvolen príslušnému súdu na konanie ako vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci podľa CSP. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 906,32 eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého spotrebiteľského úveru a žiadal nahradiť trovy konania. Tvrdil, že predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2019 uzavretej medzi žalobcom (postupníkom) a VÚB a. s. (postupcom).
3. Žalobca svoj nárok vyvodzoval zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXX , ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu VÚB a. s., IČO: 31 320 155 (ako veriteľ) so žalovaným dňa 29.07.2016 (dlžníkom). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2 000,00 eur za v zmluve dohodnutých podmienok. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 25.07.2024. Žalovaný neplnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tzv. tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 06.07.2017. Žalovaný dlh nezaplatil. Právny predchodca žalobcu výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 10.08.2017, ktorá v sebe zahrňovala aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v zmysle VOP veriteľa, a to v lehote 7 dní. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 23.08.2017. Dňa 19.11.2019 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi VÚB, a. s. (postupcom) a žalobcom (postupníkom),
na základe ktorej boli na žalobcu postúpené pohľadávky špecifikované v prílohe, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Listom zo dňa 29.11.2019 postupca oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2016 postúpil na spoločnosť žalobcu, so všetkými spojenými právami a povinnosťami.
4. Súd ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s prihliadnutím na to, že predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť postúpená na žalobcu. Aktívna vecná legitimácia žalobcu teda súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
5. Podľa ust. § 17 ods. 1 jednou z podmienok postúpenia pohľadávky je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru t. j. taká, pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmluve bol termín konečnej splatnosti určený na 25.07.2024, preto podmienkou postúpenia celej pohľadávky v čase postúpenia pohľadávky bolo predchádzajúce vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije jeho právo na predčasné zosplatnenie zaniká a dlžník je povinný uhrádzať len jednotlivé splátky úveru a k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. Je treba pristúpiť k takému výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. V prejednávanom prípade však súd ani nedisponoval v rámci predložených listinných dôkazov, že právny predchodca žalobcu listinným spôsobom oznámil/oznamoval žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou konkrétnej splátky, aká bola výška splátky, ktorého splatného obdobia sa výška neuhradenej splátky týkala a preto veriteľ (právny predchodca žalobcu) ani nemohol právne účinným spôsobom následne uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Pokiaľ svoje právo veriteľ nezrealizuje spôsobom kogentne upraveným v konkrétnom zákonnom ustanovení, v konkrétne zákonom vymedzenom čase, nemôže potom dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu omeškania s úhradou splátky. Ak neskôr právny predchodca žalobu realizoval oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru - dňa 10.08.2017, takéto oznámenie bolo voči žalovanému neúčinné, nemalo oporu v platnej právnej úprave. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP , vzhľadom na výsledok sporu priznal plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Namietal voči záveru súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Túto preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú v zmluve o úvere doporučene pod číslom zásielky O čo žalobca preukázal podacím hárkom. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal jeho aktívnu legitimáciu v spore. Takýto postup je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. Viď aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 zo dňa 11.6.20903 podľa jeho záverov, súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Zároveň za účelom aktívnej legitimácie žalobcu súdu bola predložená aj zmluva o postúpení spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky.
9. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobca súdu predložil aj výzvu právneho predchodcu - banky zo dňa 10.08.2017 spolu s doručenkou, ktorou preukazuje splnenie zákonných podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
10. Právny predchodca preukázateľne postupoval v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď k zosplatneniu pristúpil po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky a
zároveň preukázal upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je zrejmé, že žalobca preukázal splnenie oboch uvedených podmienok. Žalovaný sa dostal do omeškania s niekoľkými splátkami, na úhradu ktorých bol preukázateľne vyzvaný. Pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.04.2017 vyhlásil veriteľ dňa 10.08.2017 predčasnú splatnosť úveru.
11. Splnené boli aj obe podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, t. j. klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný (dňa 06.07.2017) a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (pohľadávka bola postúpená 19.11.2019) .
12. Pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov.
13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia (§ 220 CSP). Odôvodnenie rozsudku je ako celok jasné a zrozumiteľné, je presvedčivé a preskúmateľné, dáva odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu absencie. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní nepovažuje za dôvodné.
17. Z odôvodnenia rozsudku, konkrétne bodu 17. vyplýva, že okresný súd pri kontrole ex offo, či zo strany žalobcu resp. jeho právneho predchodcu došlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom, teda v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, túto otázku skúmal v zmysle dikcie cit. ustanovení, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na závery občiansko-právneho kolégia KS BB zo dňa 20.03.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu pri výklade použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, teda súd skúmal v zmysle názoru, aký prezentuje na použitie ust. § 53 ods. 9 aj sám odvolateľ (viď. odvolanie). Rozhodná skutočnosť, na ktorú však zároveň okresný súd poukázal spočíva v tom, že „v danom prejednávanom prípade súd ani nedisponoval v rámci predložených listinných dôkazov, že právny predchodca žalobcu listinným spôsobom oznámil/oznamoval žalovanému, že sa dostal do omeškania s úhradou konkrétnej splátky, aká bola výška splátky, ktorého splatného obdobia sa výška neuhradenej splátky týkala, a preto veriteľ (právny predchodca žalobcu) ani nemohol právne účinným spôsobom následne uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru.“ Okresný súd prijal správny záver, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňa 10.08.2017 bolo voči žalovanému právne neúčinné, nemalo oporu v platnej právnej úprave konkrétnym spôsobom upravujúcej postup veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi pred tým, ako tento využil svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Inak povedané, žalobca síce súdu predložil výzvu zo dňa 06.07.2017 adresovanú žalovanému, ktorou žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru, z tejto výzvy (a ani z výzvy o predčasnom zosplatnení úveru zo dňa 10.08.2017) ale nevyplýva to, s úhradou ktorej splátky resp. ktorého splatného obdobia sa týka výška neuhradenej splátky, potom nemožno mať za preukázané, že žalobca úver zosplatnil ako tvrdí v odvolacom konaní pre splátku splatnú dňa 25.04.2017, navyše, kedy v spise nie je doložený ani prehľad splátok úveru resp. prehľad splácania úveru žalovaným, a tak túto skutočnosť overiť vôbec nemožno .
18. Odvolací súd zastáva názor, že na obranu žalobcu, že s prihliadnutím na zákonné znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , ak splátka za mesiac apríl 2017 bola splatná 25. 04.2017 a požiadavku omeškania 3 mesiacov so splácaním úveru - pôžičky, tak právo na zosplatnenie úveru mohol žalobca resp. jeho právny predchodca uplatniť do 25.08.2017 (do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky) a ak tak urobil listom označeným „Výzva na predčasné zosplatnenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 10.08.2017, tak to urobil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, ktorá bola splatná do 25.08.2017, a teda k zosplatneniu úveru došlo účinným spôsobom a mohol nastať následok spočívajúci v zosplatnení pôžičky, na takúto obranu nemožno brať zreteľ, pretože nemá základ v súdu predložených dôkazoch a vykonanom dokazovaní. Okresný súd správne vychádzal z toho, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť relevantný dôkaz t.j. bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobcu a pokiaľ takýto dôkaz (rozhodný dôkaz) žalobcom nebol súdu predložený, preukázaný, správne okresný súd žalobu žalobcu pre nesplnenie zákonných podmienok stanovených pre zosplatnenie úveru a aj v spojení s ust. § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zamietol. Súd nemôže hľadať odpoveď pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov a pokiaľ by uveril tvrdeniu žalobcu, bez predloženia potrebných dôkazov by zostalo neozrejmeným na základe akých vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení by súd k takémuto záveru dospel . Uvedené zistenie súdu o neúčinnom zosplatnení úveru právnym predchodcom žalobcu je samo o sebe dostačujúcim dôvodom pre záver súdu o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu. Nebol preto dôvodné, aby odvolací súd preskúmaval rozhodnutie okresného súdu z hľadiska odvolacích dôvodov týkajúcich sa dodržania zákonných podmienok ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
19. Rozhodnutie vo veci samej v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, potom ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).