Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-52-2021.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/52/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky T. T., trvale bytom D. nad T., O. XXXX/XX, t. č. bytom D. nad T., R. F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Murgašova 919/47, v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad T., O. XXXX/XX, zastúpeného opatrovníkom Petrom X., bytom D. nad T., R. F. XXXX/XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 34Ps/3/2020 - 77 zo dňa 08. júna 2021 takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 07.02.2020 sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony jej syna J. J.. Navrhovateľka poukázala na zlý zdravotný stav jej syna po nehode, ktorej bol účastníkom. Utrpel vážne poranenia hlavy, bol v komatóznom stave s vývojom vegetatívneho stavu, dôsledkom čoho nebol schopný žiadnej komunikácie, a teda ani vykonávania žiadnych právnych úkonov. Z obsahu návrhu ďalej vyplýva, že J. J. bol dňa XX.XX.XXXX prepustený z Kliniky detí a dorastu UNM v Martine s odporúčaním prevozu do spádovej nemocnice - Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trenčín, kde sa mal nachádzať do dňa podania návrhu a navrhovateľka uviedla, že zabezpečovala podmienky pre prípadné prepustenie jej syna do domácej starostlivosti. Dňa 17.06.2020 doručila navrhovateľka lekársku správu ohľadom J. J., ktorá bola v poľskom jazyku. V odpovedi na výzvu súdu doručenú dňa 08.07.2020 navrhovateľka uviedla, že sa spolu so synom J. J. zdržiavajú v Poľsku, kde sa budú zdržiavať minimálne do konca roka 2020. Dňa 26.04.2021 navrhovateľka doručila súdu ďalšie lekárske správy ohľadom J. J. v poľskom jazyku a uviedla, že v prípade zmeny jeho pobytu, resp. dlhšieho pobytu na území SR bude súd ihneď informovať. Právne vec súd posúdil podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, § 42 ods. 1, § 48 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd uviedol, že jednou z procesných podmienok konania, ktorú je súd povinný vždy skúmať, je právomoc súdov Slovenskej republiky. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje vždy neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ukladá súdu povinnosť skúmať právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu, a ak dôjde následne po začatí konania vo veci samej k zmene týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná. V prejednávanej veci ide o konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u J. J., ktoré bolo začaté dňa 07.02.2020. Súd po začatí konania zistil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, sa už v čase začatia tohto konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zdržiavala v Poľsku, čo mal súd za preukázané z priebežne dokladaných lekárskych
správ ohľadom J.a J. a uvedená skutočnosť vyplýva aj z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín súdu sp. zn. 35P/60/2020 o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia na povolenie udelenia súhlasu s vykonaním všetkých zdravotných úkonov a zákrokov J. J. v štátnych i neštátnych zdravotníckych zariadeniach na území Európskej únie, ako aj dať súhlas na umiestnenie J. J. do zariadení zdravotnej starostlivosti. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sama navrhovateľka uviedla, že sa od mesiaca február 2020 zdržiava so synom v Poľsku. Následne navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 08.07.2020 uviedla, že sa spolu so synom J. J. budú zdržiavať v Poľsku minimálne do konca roka 2020. V poslednom podaní doručenom súdu dňa 26.04.2021 navrhovateľka potvrdila, že sa J. J. naďalej nachádza v Poľsku, teda zdržiava sa tam už viac ako jeden rok. Na základe takto zistených skutočností dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt J. J. sa nachádza v Poľsku, a to jednak z dôvodu jeho dlhodobého zdržiavania sa v Poľsku minimálne už od februára minulého roka, a jednak z dôvodu, že je mu v Poľsku dlhodobo poskytovaná zdravotná starostlivosť. V prípade skúmania obvyklého pobytu fyzickej osoby sa zvykne brať do úvahy, kde daná osoba pracuje, príp. študuje, kde uskutočňuje svoje ďalšie záujmové aktivity a pod., teda kde sa nachádza centrum jej života. Nakoľko však zdravotný stav J. J. vylučuje vykonávanie akýchkoľvek iných aktivít okrem vykonávania zdravotných úkonov, poskytovanie zdravotnej starostlivosti J. J. v Poľsku súd vyhodnotil ako ťažiskovú činnosť na určenie jeho obvyklého pobytu. Keďže súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt J. J. sa nachádza minimálne už od februára 2020 v Poľsku, kedy bolo začaté toto súdne konanie o obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, možno konštatovať, že v predmetnej veci nedošlo k zmene skutočností ohľadom právomoci po začatí konania o veci samej, kedy zostáva právomoc zachovaná, ale tieto skutočnosti existovali už v čase začatia konania a pretrvávajú dodnes. Súd prvej inštancie tak nemá a ani v čase začatia konania nemal právomoc vo veciach obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u J. J. v zmysle § 42 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Súd tiež poukázal na to, že v konaní vo veci spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutné osobne konať aj s osobou, o ktorej spôsobilosti sa koná, nakoľko je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie jej duševného zdravotného stavu a tiež je nevyhnutné vykonať súdom osobne jej výsluch alebo vzhliadnutie, čo v danej veci vzhľadom na neprítomnosť osoby na Slovensku nie je možné, keďže obvyklým pobytom osoby, o ktorej sa koná, je Poľsko. Na základe uvedených dôvodov súd konanie podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zastavil z dôvodu nedostatku právomoci ako neodstrániteľnej podmienky konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že J. J. má od začiatku konania až doposiaľ trvalé bydlisko na ulici O. XXXX/XX v D. nad T. a na tejto skutočnosti sa nič po celú dobu nezmenilo. Ako súd správne uviedol, navrhovateľka počas celej doby pravidelne súd informovala a informuje o zdravotnom stave J. J. aj s ohľadom na skutočnosť, že je potrebné tohto vyšetriť ustanoveným znalcom. Taktiež pravidelne navrhovateľka zabezpečuje lekárske správy o jeho zdravotnom stave, a to aj s ich prekladom do slovenského jazyka. J. J. sa nachádza v rehabilitačnom centre, kde je mu poskytovaná zdravotná starostlivosť v oblasti rehabilitácie. Ako vidieť z lekárskej správy z 12.09.2020 jeho zdravotný stav sa značne zlepšil, ostáva však v ich zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť základné životné funkcie. Navrhovateľka a J. J. sa v období vianočných sviatkov 2020 zdržiavali na Slovensku v Dubnici nad Váhom, avšak z dôvodu nariadených karanténnych opatrení by nebolo možné v tomto čase zabezpečiť vyšetrenie ustanoveným znalcom, z tohto dôvodu o tejto skutočnosti súd ani znalca neinformovali. Po absolvovaní vianočných sviatkov s rodinou opäť navrhovateľka s J. J. odcestovali späť do rehabilitačného centra. Dňa 18.04.2021 bol J. J. prijatý na Kliniku neurochirurgie v Martine, kde mu bola po odpuchu mozgu vrátená späť lebečná kosť. Po tejto operácií sa krátko cca do konca apríla 2021 opäť zdržiaval doma v Dubnici nad Váhom a následne od mája 2021 opäť pokračuje v rehabilitácií v Poľsku. Navrhovateľka uviedla, že pojem bydlisko (obvyklý pobyt) označuje pobyt v krajine, v ktorej sa osoba obvykle zdržiava väčšinu roka. Pri určovaní miesta bydliska (obvyklého pobytu) je však potrebné skúmať rôzne kritériá, napr. rodinný stav a rodinné väzby, dĺžku pobytu, zamestnanie alebo vykonávanie nezárobkovej činnosti, bytovú situáciu, štát, v ktorom osoba platí dane, dôvody presťahovania, zámery danej osoby. Obvyklý pobyt je miesto, kde osoba obvykle trávi čas každodenného odpočinku bez ohľadu na dočasnú neprítomnosť za účelom rekreácie, dovolenky, návštevy u priateľov a príbuzných, služobných ciest, liečenia alebo náboženských pútí. Ak takéto informácie nie sú k dispozícii, potom sa do úvahy berie miesto legálneho (zákonného) alebo registrovaného (ohláseného) pobytu. Teda okolnosti dočasného charakteru ako pobyt v nemocnici, príp. rehabilitačnom centre (ako v tomto prípade) nie sú okolnosti, z ktorých možno usudzovať, že sa v mieste dočasného pobytu fyzická osoba zdržuje s úmyslom žiť tu trvale. J. J. mal a má trvalé bydlisko v Dubnici nad Váhom, pred dopravnou nehodou žil s priateľkou na území Slovenskej republiky, pracoval na území Slovenskej republiky. Celá jeho najbližšia rodina (matka s partnerom a ich maloletým synom - bratom
J.) žije a pracuje v Dubnici nad Váhom a okolí. Po dopravnej nehode sa matka - navrhovateľka vzdala svojho zamestnania a plne prevzala osobnú starostlivosť o J. na seba, pričom jedinou a ako sa ukázalo aj skutočne reálnou šancou na obnovenie jeho základných životných funkcií bolo a je rehabilitačné centrum v Poľsku. Navrhovateľka aj J. J. poberajú príslušné dávky zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, t. j. odvody za nich sú odvádzané na území Slovenskej republiky. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti sa navrhovateľka preto nestotožnila s názorom súdu, že obvyklý pobyt J. J. bol už v čase podania návrhu v Poľsku z dôvodu jeho dlhodobého liečenia v tejto krajine. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
3. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno charakterizovať ako predčasné, neopodstatnené, ktorým neboli chránené základné práva a slobody, ktoré majú byť chránené v rámci tohto konania. Súd sa nesprávne vysporiadal s určením obvyklého pobytu J. J.. Poukázala na to, že obvyklý pobyt sa určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodu fyzickej prítomnosti posudzovaného v danom štáte, pričom sa berú do úvahy rodinné a sociálne väzby v danom štáte. J. J. sa nepresťahoval do Poľska, len sa podrobuje rehabilitačnej liečbe po ťažkej dopravnej nehode s postupnými pozitívnymi výsledkami, svoje trvalé bydlisko má neustále na ulici O. XXXX/XX v D. nad T., kde mu žije i jeho rodina. Poberá tiež príslušné dávky zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Podľa písomného vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 15.06.2021 vyplýva, že J. J. sa bude od 19.06.2021 zdržiavať na území Slovenskej republiky, pričom sa mu v súčasnosti vybavuje ďalšia zdravotná starostlivosť v liečebnom zariadení Kováčová, kde by mal pokračovať v začatom liečebnom procese. Navrhovala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
4. Navrhovateľka v písomnej replike k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Trenčín uviedla, že v celom rozsahu s týmto vyjadrením súhlasí.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
7. Z vyššie uvedeného ustanovenia v súvislosti s preskúmavanou vecou vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci slovenského súdu vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Pojem obvyklý pobyt tento zákon nevymedzuje, pričom ho nevymedzujú ani právne predpisy Slovenskej republiky a ani medzinárodné zmluvy. Napriek tomu však existujú určité kritéria, podľa ktorých je potrebné obvyklý pobyt posúdiť, a ktoré vyplývajú predovšetkým z judikatúry súdov, či Súdneho dvora EÚ. Je zrejmé, že obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Pojem obvyklý pobyt možno vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia osoby do sociálneho a rodinného prostredia. Ide o pobyt, kde sa takáto osoba reálne a fyzicky dlhodobo nachádza a zdržiava, pričom sa berú do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Ani len samotné presťahovanie sa do iného štátu nezakladá samo o sebe automaticky obvyklý pobyt v tomto štáte.
8. Posudzovaný J. J., o ktorého spôsobilosti na právne úkony sa koná, má evidovaný trvalý pobyt v D. nad T., O. XXXX/XX. Posudzovaný má v Slovenskej republike najbližšiu rodinu (matku a brata), ktorá žije a pracuje v Dubnici nad Váhom a v okolí, pričom pred dopravnou nehodou posudzovaný žil na území Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu pobyt posudzovaného v rehabilitačnom centre v Poľskej republike zo zdravotných dôvodov nezaložil jeho obvyklý pobyt v Poľskej republike. Úmyslom posudzovaného a jeho matky nie je dlhodobo žiť v Poľskej republike, ale dosiahnuť zlepšenie zdravotného stavu a obnovenie základných životných funkcií posudzovaného. V súvislosti s týmto pobytom posudzovaného v Poľskej republike nie je možné dospieť k záveru, že týmto pobytom boli
vytvorené sociálne a iné väzby posudzovaného v tomto štáte, majúce za následok zmenu jeho obvyklého pobytu.
9. Pri určení obvyklého pobytu fyzickej osoby musia byť okrem fyzickej prítomnosti tejto osoby v inom štáte zohľadnené aj ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, a že takýto pobyt odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia v tomto štáte, čo v predmetnej veci nebolo splnené. Zo súdneho spisu a z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že posudzovaný striedavo žije na území Slovenskej republiky a v Poľskej republike, kde je mu poskytovaná zdravotná starostlivosť v rehabilitačnom zariadení. Navrhovateľka tiež sama uviedla, že posudzovanému bude poskytovaná zdravotná starostlivosť aj na území Slovenskej republiky v rehabilitačnom centre v X.. R. J. J. v Poľskej republike nemá trvalý charakter a posudzovaný tu nemá vytvorené sociálne a rodinné väzby. Naopak, tieto má vytvorené naďalej v Slovenskej republike, pričom sa na území Slovenskej republiky aj striedavo zdržuje. Skutočnosť, že v konaní o spôsobilosti na právne úkony je súd povinný posudzovaného vypočuť, alebo aspoň vzhliadnuť, ktorý postup by bol pobytom posudzovaného v Poľskej republike sťažený, nie je dôvodom preto, aby súd dospel k záveru, že nemá právomoc v danej veci konať.
10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že obvyklý pobyt posudzovaného je na území Slovenskej republiky, a preto je daná i právomoc súdov Slovenskej republiky. Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vzhľadom na vyššie prijaté právne závery odvolacieho súdu vec meritórne prejednať a vo veci rozhodnúť.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).