Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/27/2021

Potvrdené rozhodnutím 13Co/41/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne N. K., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX U. O., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Kováčikom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 8/8, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanejY. P. R., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom J.Y. XXXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 38.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.10C/27/2021 - 144 z 24. novembra 2021, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/27/2021-144 z 24. novembra 2021 p o t v r d z u j e. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. B. XXX/X, XXX XX U. Ľ., zastúpená JUDr. Andrej Kováčik, advokát, so sídlom Námestie SNP 8/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50458311, proti žalovanej X.. P. R., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y..Y. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Ján Halko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 50589865, o zaplatenie 38.000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 38.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38.000,- EUR od 01.01.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 07.05.2021 bol na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania doručený žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 38.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38.000,- EUR od 01.01.2021 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu zdôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela v novembri 2013 bezodkladne po pripísaní peňažných prostriedkov vo výške 40.300,- EUR na číslo účtu žalovanej XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v SLSP, a.s., ústnu zmluvu o pôžičke na sumu 38.000,- EUR, pričom splatnosť tejto peňažnej pôžičky bola určená dohodou zmluvných strán v lehote do 31.12.2020. Zmluva o pôžičke bola dohodnutá bezúročne. K pripísaniu peňažných prostriedkov na predmetný bankový účet žalovanej došlo na základe dohody medzi žalobkyňou a žalovanou, v zmysle ktorej žalobkyňa použila toto číslo účtu ako svoje platobné miesto, na ktoré bola pripísaná bezhotovostným prevodom druhá časť kúpnej ceny vo výške 40.300,- EUR za predaj žalobkyňho dvojizbového bytu v U. Ľ., čo je konkrétne uvedené aj v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 31.10.2013, článok III., bod 3.2. písm. b), s tým, že rozdiel medzi sumou pripísanou na účet žalovanej vo výške 40.300,- EUR a sumou pôžičky vo výške 38.000,- EUR predstavuje sumu 2.300,- EUR, ktorá bola obratom po pripísaní peňažných prostriedkov na účet žalovanej na pokyn žalobkyne prevedená na účet sprostredkovateľa predaja predmetného dvojizbového bytu v U. Ľ.. Zvyšná časť peňažných prostriedkov, ktoré zostali na predmetnom účte žalovanej vo výške 38.000,- EUR, predstavuje istinu pôžičky medzi žalobkyňou a žalovanou. Na podporu tvrdenia žalobkyne, že došlo v novembri 2013 k reálnemu uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke na sumu 38.000,- EUR so žalovanou bezúročne s lehotou splatnosti do 31.12.2020, poukázala na predložené čestné vyhlásenia, ktoré tvorili prílohu žaloby. Žalobkyňa uviedla, že v čase uzavretia tejto zmluvy žalovaná používala meno P. A.. Žalobkyňa sa domáhala od žalovanej vrátenia peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke vo výške 38.000,- EUR

mimosúdnou cestou a na tento účel splnomocnila svojho právneho zástupcu dňa 19.10.2020. Napriek osobnému rokovaniu so žalovanou dňa 03.11.2020 vo Zvolene sa peňažné prostriedky nepodarilo mimosúdne vymôcť. Dňa 06.04.2021 zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanej predžalobnú výzvu, ktorú prevzala žalovaná dňa 13.04.2021, avšak k úhrade žalovanej sumy nedošlo, v dôsledku čoho bola žalobkyňa nútená podať túto žalobu na súd.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 25.05.2021 platobný rozkaz sp.zn.4Up/524/2021, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu žalobkyni sumu 38.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.01.2021 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Taktiež žalovanú zaviazal zaplatiť náhradu trov konania vo výške 2.671,07 EUR žalobkyni prostredníctvom jej zástupcu v konaní.

3. Predmetný platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 28.05.2021, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedla, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, pričom žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke, s tým, že kúpna cena za predaj bytu žalobkyne síce bola poukázaná na jej bankový účet, avšak tejto skutočnosti nepredchádzala žiadna dohoda strán, ani iné vyhlásenie žalovanej ohľadom vrátenia týchto finančných prostriedkov. Rovnako k takejto dohode nedošlo ani po prijatí finančných prostriedkov na bankový účet žalovanej. Absentuje tak podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, a to záväzok dlžníka vrátiť peniaze po uplynutí dohodnutej doby. Z tohto dôvodu je potrebné uplatnený nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Voči tomuto nároku žalovaná vzniesla námietku premlčania, keďže jej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa premlčala v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote plynúcej od prijatia finančných prostriedkov. V rovnakom duchu žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu odpovedala aj na predžalobnú výzvu žalobkyne. S ohľadom na tieto skutočnosti považovala žalobu za nedôvodnú.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania, že súhlasí s pokračovaním v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Zároveň uviedla, že s podaným odporom žalovanej sa nestotožňuje a poprela všetky skutkové tvrdenia žalovanej v ňom uvedené. K posúdeniu uplatneného nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia a k vzneseniu námietky premlčania v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote plynúcej od prijatia finančných prostriedkov zo strany žalovanej uviedla, že s uplatnením námietky premlčania nesúhlasia, keďže majú za to, že aj v prípade, ak by bol nárok žalobkyne posúdený ako bezdôvodné obohatenie, v zmysle začína plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba odo dňa, keď sa oprávnený (teda žalobkyňa) dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. V tomto prípade majú za to, že je týmto dňom 27.04.2021, nakoľko v tento deň bola doručená odpoveď na predžalobnú výzvu do rúk žalobkyne v priestoroch advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobkyne. V zmysle uvedeného sa dňa 27.04.2021 dozvedela žalobkyňa, že môže ísť o bezdôvodné obohatenie a že sa ho dopustila žalovaná. Do tohto dátumu žalobkyňa stále tvrdila a mala za to, že sa jedná o nárok vyplývajúci z ústnej zmluvy o pôžičke. Zároveň poukázala na ustanovenie , s tým, že v tomto prípade majú za to, že ak by išlo o bezdôvodné obohatenie ako tvrdí žalovaná, jedná sa o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaná poskytla súčinnosť pri nadobudnutí finančných prostriedkov na jej účet, žalovaná dobrovoľne poskytla číslo svojho účtu a vopred vedela, na aký účel sa jej účet využije. V tomto prípade je úmysel žalovanej a úmyselné bezdôvodné obohatenie preukázané. O týchto skutočnostiach navrhli vypočuť svedka L. K., ktorý bol očitým svedkom a bol prítomný pri poskytnutí čísla účtu žalovanej pre účely žalobkyne. Ešte k tejto skutočnosti uviedli, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Zároveň poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.3Cdo/2758/2006 resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.30Cdo/1574/2009.

5. Prípisom zo dňa 23.06.2021 bola na tunajší súd v ten istý deň postúpená táto vec ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle resp. o upomínacom konaní.

6. Dňa 06.07.2021 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 04.07.2021, v ktorom uviedla, že argumentácia žalobkyne o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je nesprávna a účelová, keďže pre určenie začiatku subjektívnej premlčacej lehoty je aj podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít nevyhnutná len vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno záver o bezdôvodnom obohatení vyvodiť. Poukázala pritom napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/67/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.21Cdo/3433/2008 z 15.06.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Cdo/163/2018 z 22.05.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/121/2009 z 23.02.2011. V tomto kontexte niet pochýb, že žalobkyňa už odo dňa pripísania finančných prostriedkov na účet žalovanej vedela, že táto ich nadobudla a rovnako, že žalovanej nepatria. Už v tomto momente tak poznala všetky skutkové okolnosti na to, aby finančné prostriedky od žalovanej mohla vymáhať žalobou na súde. Ďalej sa nestotožnili ani s tvrdením, že u žalovanej by malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pre ktoré je nevyhnutné, aby obohacujúci subjekt aktívne konal resp. niečo vedome opomenul s cieľom nadobudnúť prospech, ktorý mu nepatrí. Uvedenie čísla účtu žalovanou pod takéto konanie zaradiť nemožno. Odhliadnuc od toho posúdenie dĺžky objektívnej premlčacej lehoty (v závislosti od úmyslu) je pre posúdenie námietky premlčania nepodstatné, keďže s ohľadom na vyššie uvedené, nárok celkom zrejme nebol uplatnený v subjektívnej premlčacej lehote. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhli, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 22.09.2021, ktoré odročil bez meritórneho prejednania veci na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej z dôvodu jeho kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Rožňava na deň 04.10.2021. Súd na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a odročil na deň 24.11.2021 za účelom doplnenia dokazovania. Na pojednávaní dňa 24.11.2021 súd opätovne vec meritórne prejednal a rozhodol.

8. Súd na vyššie uvedených pojednávaniach vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložili do súdneho spisu strany sporu, resp. ktoré si na návrh strán sporu vyžiadal súd a to: čestné vyhlásenia z č.l.7-11, kúpnu zmluvu zo dňa 31.10.2013 z č.l.12-15, predžalobnú výzvu zo dňa 06.04.2021 z č.l.16 vrátane poštového podacieho lístka a poštovej doručenky z č.l.17, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa 22.04.2021 z č.l.33, emailovú správu z č.l.34, objednávku nového vozidla z č.l.108 vrátane faktúry EUROMOTOR PLUS, s.r.o., predčasné ukončenie zmluvy VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. z č.l.109, kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.2020 z č.l.110-114, vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. z č.l.120-131, potvrdenia ÚPSVaR Brezno zo dňa 20.04.2021 z prílohovej obálky založenej v súdnom spise, rukou písaný doklad označený ako P..A.-investícia, pozemok Balog, Krám 2129, písané rukou založené v prílohovej obálke, katalóg rodinných domov pre rok 2018 založené v prílohovej obálke vrátane obálky, tiež vykonal dokazovanie výsluchom svedka L. K.u, ako i výsluchom strán sporu a oboznámil sa tiež s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil tento skutkový stav. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2013 súd okrem iného zistil, že ako predávajúca je tu uvedená žalobkyňa, ako kupujúci je uvedený T.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva predávajúcej - žalobkyne na kupujúceho k dvojizbovému bytu č.XX, nachádzajúceho sa na 3.poschodí, vchod č.XX obytného domu na ulici X.T. P. U. Ľ., súp.č.XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Tiež v článku III. Kúpna cena v bode 3.2. je uvedené, že kúpna cena uvedené v odseku 3.1. tohto článku zmluvy bude predávajúcemu vyplatená nasledovne a) prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.000,- EUR zaplatil kupujúci predávajúcemu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Predávajúci podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prijatie tejto sumy., b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 40.300,- EUR zaplatí kupujúci predávajúcemu bezhotovostným prevodom na bankové číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, účet vedený v SLSP Banke, a.s. z poskytnutého úveru od SLSP, a.s. po splnení podmienok čerpaním úveru najneskôr do 10.11.2013. V deň podpisu zmluvy došlo aj k osvedčeniu pravosti podpisu predávajúcej, ktorá listinu podpísala vlastnoručne pred I. V., poverenou JUDr. Pavlom Jombíkom, notárom v Banskej Bystrici. Z Čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 27.04.2021 súd zistil, že táto čestne vyhlásila, že v novembri 2013 uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke so žalovanou a na jej základe požičala výlučne jej peňažné prostriedky vo výške 38.000,- EUR, ktoré jej boli pripísané na jej účet vedený v SLSP, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Zmluva bola dohodnutá bezúročne s lehotou splatnosti do 31.12.2020. Z Čestného vyhlásenia L. K., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 30.04.2021 súd okrem iného zistil, že tento čestne vyhlásil, že má priamu vedomosť a bol očitým svedkom, že v novembri 2013 uzatvorila jeho matka N. K. ako veriteľ ústnu zmluvu o pôžičke vo výške 38.000,- EUR so žalovanou ako dlžníkom a na jej základe

bola pripísaná na bankový účet dlžníka vedený v SLSP, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, suma vo výške 38.000,- EUR. Zmluva o pôžičke bola dohodnutá bezúročne s lehotou splatnosti do 31.12.2020. Tiež vyhlásil, že jeho matka disponovala peňažnými prostriedkami vo výške 38.000,- EUR z titulu predaja dvojizbového bytu v U. Ľ., ktoré vzhľadom na to, že nemala svoj vlastný účet, nechala poukázať kúpnu cenu vo výške 40.300,- EUR na účet žalovanej, následne po uhradení provízie realitnej kancelárie z kúpnej ceny pripísanej na predmetný účet, provízia vo výške 2.300,- EUR, prejavila žalovaná záujem o uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko jeho matka v tom čase nepotrebovala nevyhnutne peniaze z predaja predmetného bytu, súhlasila s uzatvorením ústnej zmluvy o pôžičke na sumu 38.000,- EUR, s tým, že dlžníčka - žalovaná si ponechá predmetné peňažné prostriedky na jej účte a následne jej splatí sumu pôžičky vo výške 38.000,- EUR, najneskôr do 31.12.2020. Písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke sa nevyhotovilo z dôvodu ubezpečenia žalovanej, že tieto peňažné prostriedky jej boli pripísané na jej vlastný účet vedený v SLSP, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, predmetná transakcia sa dá kedykoľvek potvrdiť zo strany banky a v prípade akýchkoľvek pochybností bude možné túto skutočnosť preukázať aj v budúcnosti, a to z dôvodu, že jej číslo účtu vedené v SLSP, a.s. je uvedené aj v predmetnej kúpnej zmluve V5347/2013, uzatvorenej dňa 31.10.2013, z ktorej preukázateľne vyplýva, že platobným miestom N. K. bol práve účet P. A.. Z čestných vyhlásení Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX a U. T.I., nar. XX.XX.XXXX, obidva zo dňa 30.04.2021, súd zistil, že týmito čestne vyhlásili, že majú priamu vedomosť o tom, že žalobkyňa uzatvorila v minulosti ako veriteľ ústnu zmluvu o pôžičke vo výške 38.000,- EUR so žalovanou ako dlžníkom, ktorá bola priateľkou jej syna L. K.oťku. Taktiež uviedli, že v posledných dvoch rokoch im žalobkyňa začala rozprávať pri vzájomných stretnutiach, že má obavy, či jej vôbec predmetnú pôžičku žalovaná splatí, nakoľko sa rozišli s jej synom a ona s ňou vôbec nekomunikuje. Z Predžalobnej výzvy na úhradu sumy vo výške 38.000,- EUR zo dňa 06.04.2021 súd okrem iného zistil, že ju adresoval právny zástupca žalobkyne žalovanej, v ktorej ju vyzval mimosúdne uhradiť pohľadávku jeho klientky voči jej osobe vo výške 38.000,- EUR z titulu zmluvy o pôžičke z roku 2013 vo výške 38.000,- EUR, ktoré jej boli pripísané na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého je majiteľkou. Tieto finančné prostriedky žiadali vrátiť bezodkladne, s tým, že ak neuhradí túto sumu, budú nútení domáhať sa ochrany práv žalobkyne na príslušnom súde, čím sa navýši vymáhaná suma, úroky z omeškania a trovy konania. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že túto zásielku si žalovaná prevzala dňa 13.04.2021. Z Odpovede na predžalobnú výzvu zo dňa 22.04.2021 súd okrem iného zistil, že ju adresoval právny zástupca žalovanej právnemu zástupcovi žalobkyne, v ktorej okrem iného uviedol, že medzi klientkou a veriteľom nedošlo v roku 2013 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, keďže absentuje dohoda o podstatných náležitostiach takejto zmluvy, s tým, že môže ísť nanajvýš o bezdôvodné obohatenie, ktoré je už premlčané, a teda túto predžalobnú výzvu považujú za nedôvodnú, s tým, že tieto skutočnosti boli jeho klientkou mu uvedené ešte pred vyhotovením predžalobnej výzvy, na základe čoho si zároveň uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby. Z emailovej správy zo dňa 22.04.2021 súd zistil, že ňou právny zástupca žalobkyne potvrdil právnemu zástupcovi žalovanej prijatie odpovede na predžalobnú výzvu zo dňa 22.04.2021, s tým, že bude ďalej postupovať podľa pokynov klientky. Z Objednávky nového vozidla č.XXX/XXXXXXXX, faktúry č.3501300108, vystavenej firmou EUROMOTOR PLUS, s.r.o., v ktorých ako odberateľ resp. kupujúci vystupuje žalovaná a firma EUROMOTOR PLUS, s.r.o. ako predávajúci a z dokladu Predčasné ukončenie zmluvy č.XXXXXX Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. zo dňa 09.02.2016 súd okrem iného zistil, že sa jednalo o motorové vozidlo model nový Duster, verzia Q. Q. E. H.-X,X XXV XXkW/XXXk XxX Artica, farba hnedá CAJOU CNA. Zároveň je uvedená voliteľná výbava a príslušenstvo. Predpokladaný termín dodania 19.12.2013. Objednávka zo dňa 10.12.2013. Celková cena 15.060,- EUR, financovanie: úver Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o.. Z predmetnej faktúry zo dňa 20.12.2013 tiež vyplýva, že odpočítaná na zálohách bola suma 7.530,- EUR, k úhrade zostala suma 7.530,- EUR. Z dokladu o predčasnom ukončení zmluvy vyplýva, že bola zaslaná špecifikácia finančného vyrovnania k predčasnému ukončeniu zmluvy o AutoKredite č.XXXXXX, s tým, že výsledok finančného vysporiadania bola čiastka 4.570,05 EUR, ktorú žiadali uhradiť na jeden z tam uvedených bankových účtov do 19.02.2016. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi N. H., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor pre okres Brezno, obec Čierny Balog, katastrálne územie Čierny Balog na LV č.XXXX, a to stavby vedená ako rodinný dom s prideleným súp.č.2129, postavenej na parc. S. Č..XXXX/ X, a tiež parcely registra Q.-W. Č..XXXX, XXXX, XXXX, XXXX H. XXXX. Kúpna cena bola dojednaná

v článku III. vo výške 27.000,- EUR a mala byť uhradená v plnej výške v deň podpisu zmluvy na tam uvedený bankový účet. Podpis predávajúceho je overený v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva, povereným pracovníkom Mesta Brezno. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2020 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalovanou ako predávajúcou a firmou Hermes-Trading, s.r.o., IČO: 36801941 ako kupujúcim, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností SR, vednom Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom na LV č.XXXX, okres Brezno, obec Čierny Balog, katastrálne územie Čierny Balog, a to stavba rodinný dom, súp.č.XXXX, postavená na pozemku parc.č.XXXX/X a tiež pozemky parcela registra C, parc.č.XXXX, Č..XXXX/X H. Č..XXXX/X. Kúpna cena bola dojednaná v článku II., s tým, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 65.000,- EUR. Podpis predávajúcej bol overený v deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy Mestom Zvolen. Z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.10.2021 a 10.11.2021 súd okrem iného zistil, že na žiadosť súdu o poskytnutie informácie ohľadne účtu vedeného v tejto banke č.XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorý bol vedený na meno P. A., t.č. R., na ktorý boli v 11/2013 prevedené bezhotovostným prevodom finančné prostriedky vo výške 40.300,- EUR z poskytnutého úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. predstavujúce časť dojednanej kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k bytu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.10.2013 medzi N. K. ako predávajúcou a T.. T. N., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim, konkrétne či banka v tomto prípade (prípadne aj v iných obdobných prípadoch) vyžadovala súhlas (ak áno či písomný alebo inou formou) majiteľa účtu, na ktorý mali byť prevedené finančné prostriedky, keďže majiteľom účtu bola 3.osoba a nie predávajúca, prípadne zaslať súdu doklady ohľadne písomného súhlasu P. A., t.č. R. s touto transakciou resp. nejaký záznam o udelení jej súhlasu na osobnom rokovaní v banke (ak sa uskutočnilo), pokiaľ sa takéto doklady nachádzajú v ich zmluvnej dokumentácii napríklad ohľadne úveru poskytnutého dotyčnému T.. T. N., banka uviedla, že nakoľko dotyčný T. N. nie je účastníkom konania s odkazom na ustanovenie § 91 zákona o bankách, nie je možné požadované informácie z dôvodu ochrany bankového tajomstva poskytnúť kým dotyčná osoba by neudelila s tým banke predchádzajúci písomný súhlas. Zároveň uviedli, že v zmysle § 42 zákona o bankách sú povinní archivovať informácie o uskutočnených bankových obchodoch počas 5 ročnej archivačnej doby, ktorá začína plynúť od ukončenia bankového obchodu, s tým, že táto 5 ročná archivačná doba uplynula, a teda nie sú povinní podľa zákona o bankách údaje za obdobie november 2013 archivovať. Z potvrdení ÚPSVaR Brezno zo dňa 20.04.2021 vyplýva, že L. K., nar. XX.XX.XXXX poberal prídavok na dieťa Y. K. a T. K., s tým, že konkrétne je tam uvedené obdobie od 01.11.2010, pričom sú presne špecifikované obdobia a čísla účtu, ako aj sumy, v akých boli tieto prídavky na deti poberané, keď od 01.11.2014 do 31.12.2017 boli zasielané na číslo účtu U. v sume 47,04 EUR a v období od 01.01.2018 do 31.08.2018 na to isté číslo účtu v sume 47,36 EUR. Z ďalšieho potvrdenia vyplýva, že dotyčný L. K. poberal pomoc v hmotnej núdzi, konkrétne bol poberateľom príspevku na bývanie v období od 01.07.2013 do 31.12.2013 v období od 01.04.2014 do 31.05.2014 a v období od 14.09.2017 do 30.11.2020, s tým, že sú uvedené sumy, v akých boli príspevky na bývanie v tom ktorom konkrétnom roku poskytované a taktiež je uvedené, že príspevok na bývanie bol vyplácaný na základe zmluvy o nájme rodinného domu s pani P. A.. Z rukou písaného dokladu označeného ako V.W.-investícia pozemok Balog, Krám 2129, súd okrem iného zistil, že sú tu uvedené jednotlivé položky vrátane uvedenia sumy za tú ktorú položku spolu vo výške 2.358,- EUR plus 500,- EUR (pôžička). V druhej časti je uvedené „môže si odniesť“ a sú tiež vymenované jednotlivé položky. Z katalógu rodinných domov - murované nízkoenergetické pasívne pre rok 2018 súd zistil, že sa jedná o katalóg firmy Ekonomické stavby, s.r.o., ktorý bol v zmysle pripojenej obálky zasielaný touto firmou, kde ako adresát je uvedená P. A., adresa W. XXXX, XXX XX Č. X. spolu so sprievodným listom. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že k veci uviedla, že to bol jej byt, ktorý sa predal a peniaze z toho išli na jej účet, pretože ona v tom čase nemala svoj účet a ona jej sľúbila, že jej to potom dá nazad, čiže takto tam bola vyplatená tá kúpna cena a dohodli sa, že jej to vráti, lebo ona jej to určite nedarovala, s tým, že na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že peňažné prostriedky jej mala vrátiť na základe toho, že to bola pôžička. Nemala to na papieri, ale povedala jej, že jej to dáva ako pôžičku. Z toho sa potom kúpilo aj to auto a tiež mali tam to kupovať, keď mali ísť pôvodne bývať na Telgárt, čo sa zmenilo. Tiež na otázku súdu, z koho iniciatívy boli tie peňažné prostriedky pripísané z predaja bytu na účet žalovanej, uviedla, že to navrhla ona (poznámka súdu: žalovaná). Na otázku, ako sa dohodol termín, kedy majú sa tie finančné prostriedky vrátiť, žalobkyňa uviedla, že jej povedala, že do konca roka 2020 jej to má splatiť, s tým ona súhlasila. Na doplňujúcu otázku súdu, na

základe čoho bol ten termín takto určený, uviedla, že ona (poznámka súdu: žalobkyňa) si to tak povedala. Ona sama jej asi navrhla, že jej môže tie peniaze požičať, pretože vedela, že chcú kupovať pozemok za Breznom a že tam pôjde pracovať ako policajtka. Na otázku, či medzi rokom 2013 a rokom 2020, keď požiadala o právnu pomoc advokáta, niekedy komunikovala so žalovanou o tejto otázke vrátenia peňazí, žalobkyňa uviedla, že nie, s tým, že s ňou nekomunikovala vôbec. Na otázku jej právneho zástupcu, prečo súhlasila s uzavretím tej zmluvy o pôžičke, prečo dôverovala žalovanej, uviedla, že chodila na policajnú školu, a teda vychádzala z toho, že bude policajtka a bude to v poriadku. Na otázku, kedy navrhla, že požičia žalovanej peniaze, uviedla, že to bolo asi po podpise tej zmluvy, s tým, že k uzavretiu tej zmluvy došlo u nej v byte, ale nepamätala si presne kedy, ale bolo to v roku 2013. Na doplňujúcu otázku, koho myslela, keď uvádzala, že oni si chceli kúpiť niečo, uviedla, že to bola žalovaná a jej syn. Na otázku, či vedela na čo žalovaná potrebovala peniaze, uviedla, že na tú nehnuteľnosť v Brezne, čo kupovali spolu, s tým, že následne uviedla, že to bolo ale písané len na ňu. Na otázku, prečo sa posielali peniaze na účet žalovanej, uviedla, že ani syn nemal vtedy účet a dcéra je v zahraničí. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, prečo už v októbri 2020 splnomocnila právneho zástupcu na vymáhanie, keď mala byť pôžička splatná až do konca roku 2020, uviedla, že keď sa neozvala ona, tak to musela takto riešiť. Na otázku súdu, aby konkrétne uviedla, na čom sa so žalovanou dohodla ohľadne predmetných finančných prostriedkov, uviedla, že jej tie peniaze nedarovala, ona jej hovorila, že jej to splatí, že jej to vráti. Dobre vedela, že byt na ulici 1.mája je jej. Keby mala charakter, tak keď predala tú chalupu, tak jej mala vrátiť tých 38.000,- EUR, keďže to boli jej peniaze. Na otázku súdu, či požiadala niekedy syna pána K., aby zabezpečil u žalovanej, že budú môcť byť predmetné finančné prostriedky z predaja bytu uhradené v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy na účet žalovanej, žalobkyňa uviedla áno, ale s tým, že ich ona vráti. Na otázku súdu, či a ak áno, dokedy bolo dohodnuté, že môžu byť predmetné finančné prostriedky ponechané na účte žalovanej, žalobkyňa uviedla, že už nevie, má už z toho nervy, či to bolo do roku 2018. Na otázku, či povedala žalovanej, že môže s tými peňažnými prostriedkami nakladať podľa vlastného uváženia, žalobkyňa uviedla áno. Na doplňujúcu otázku súdu, či jej povedala, že jej tie finančné prostriedky daruje, žalobkyňa uviedla, že určite nie, že im požičala. Na otázku súdu, či ona priamo alebo prostredníctvom syna povedala žalovanej, že nemusí predmetné finančné prostriedky vrátiť, žalobkyňa uviedla, že jej to nikdy nepovedala. Na otázku súdu, či existovala nejaká dohoda priamo medzi žalobkyňou a žalovanou alebo prostredníctvom syna žalobkyne, že dokedy má žalovaná vrátiť predmetné finančné prostriedky, žalobkyňa uviedla, že áno, ona jej po synovi odkázala, že to má byť do toho roku 2020. Na otázku súdu, kedy žalobkyňa buď priamo alebo prostredníctvom nejakej tretej osoby požiadala žalovanú o vrátenie predmetných finančných prostriedkov, žalobkyňa uviedla, že to bolo ešte v ich byte, keď bývali u nich na tej ulici 1.mája. Na doplňujúcu otázku súdu, či hovorí o tom, kedy sa mala uzatvárať tá dohoda, žalobkyňa uviedla, že áno. Z výsluchu žalovanej na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že k veci uviedla, že sa nestotožňuje s tým, že požiadala pani K.Ť. o požičanie peňazí, ona ani nebola prítomná pri predaji toho bytu pri podpise tej zmluvy, keďže bola v škole. Dôvodom, prečo boli tie peniaze poslané na jej účet, bolo, že ju o to poprosil pán K., s ktorým vtedy chodila, z dôvodu, že ani pani K., ani pán K. nemali vtedy účet v banke. Ona si bola vedomá toho, že peniaze nie sú jej a o tom, ako sa s nimi naložilo ona nerozhodovala, ale pán K.. Keby si chcela požičať peniaze, tak by si ich požičala v banke. Na otázku súdu, či v čase, keď mala byť uzavretá tá zmluva o pôžičke, komunikovala ohľadne niečoho so žalobkyňou, uviedla, že nie, že nekomunikovala s ňou o ničom. Vtedy jej volal pán K., či môžu poslať tie peniaze na jej účet, s čím ona súhlasila a nevidela v tom problém. On jej povedal, že si z toho bude kupovať dom a že na to budú použité tie peniaze. Peniaze neboli z účtu vybrané, ale boli prevedené na kúpu tej nehnuteľnosti v katastrálnom území Čierny Balog v roku 2013, keď sa kupoval dom s pozemkom. V tej kúpnej zmluve vystupovala ako kupujúca ona, pretože pán K. nemohol nič vtedy vlastniť, lebo mal exekúcie, predávajúcim bol N. H.. Ona s tým súhlasila, že tam bude vystupovať ako kupujúca. Uviedla, že kúpna cena bola asi 23.500,- EUR alebo 28.500,- EUR. Na otázku súdu, na čo ešte boli tie peniaze použité, uviedla, že sa kupovalo auto Dacia Daster, tiež v roku 2013, platilo sa tam 7.500,- EUR z týchto peňazí ako akontácia a zvyšok sa riešil cez leasingovú zmluvu, kde ako leasingový nájomca, a teda kupujúci vystupovala ona, s tým, že splátky leasingu sa uhrádzali z jej peňazí. Ešte tam ostala nejaká suma, s tým, že keď ju pán K. poprosil, tak mu tie peniaze vybrala alebo niečo zaplatila. Asi to bolo v roku 2013 až 2014 na prelome. Do tej nehnuteľnosti sa nasťahoval pán K., bola to stará drevenica, ktorú začal prerábať. Keď ona skončila školu, tak sa z jej peňazí prerobila strecha, okná a dvere a nasťahovala sa tam potom aj ona, asi v máji 2014, bývali tam do roku 2016 alebo 2017, kým jeho zavreli a potom sa odsťahovala asi v septembri 2017 a keď jeho prepustili, on sa tam vrátil, ale ona tam už nebývala. On tam býval do roku 2020. Potom ju kontaktovali, že chcú tie peniaze naspäť, ale ona nechápala prečo, s tým, že ona tú nehnuteľnosť predala, vyrovnala si dlhy, čo jej vznikli, kým spolu žili a z peňazí jej už nezostalo nič. Uviedla, že si

nepamätá, za akú kúpnu cenu sa to predalo, ale je to zistiteľné z kúpnej zmluvy. Ona investovala aj do domu, aj záhrady a z tých peňazí, čo získala z kúpnej zmluvy, si vyrovnala ten leasing plus pôžičku, ktorú mala pôvodne v Ceteleme, s tým, že tam bolo aj viac tých pôžičiek, lebo jej príjem nestačil na všetko a mala refinancovanie tých pôžičiek úverom vo VÚB, ktorý tiež vyplatila. Uviedla, že si nepamätá, že by na jej účet boli prevedené peňažné prostriedky vo výške 40.300,- EUR, s tým, že 2.300,- EUR malo byť následne použitých za sprostredkovanie predaja toho bytu a že pokiaľ si pamätala na jej účet prišlo len tých 38.000,- EUR. Z tejto sumy nevrátila žalobkyni nič, pretože jej pán K. povedal, že byt je len formálne písaný na matku a že sú to jeho peniaze, a teda ona z toho vychádzala. Na otázku súdu, prečo nevrátila tú sumu, ktorá bola použitá na kúpu tej nehnuteľnosti resp. tú sumu 38.000,- EUR žalobkyni prípadne pánovi K. po predaji predmetnej nehnuteľnosti, žalovaná uviedla, že preto, lebo jej pán K. povedal, že má začať nový život odznova. Na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že to auto ostalo jej, pretože jej pán K. povedal, že je to jej auto. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedla, že v decembri 2013 študovala na Strednej policajnej škole, bolo to 9 mesačné štúdium, mala vtedy 27 rokov, pracovala predtým ako predavačka v Erotic City v Banskej Bystrica a následne robila vždy aspoň brigádnicky. Pôžičku si brala v tom čase na operáciu očí, aj vtedy ju pán K. požiadal, či si vie zobrať o niečo viac, lebo na niečo potreboval peniaze. Uviedla, že tá nehnuteľnosť v k.ú. Čierny Balog bola nadobudnutá z týchto peňazí, a to na základe toho, že ju o to požiadal pán K.. Na otázku súdu, či bola uzavretá nejaká dohoda s pánom K. a ňou ohľadne toho, akým spôsobom bude ďalej do budúcnosti naložené s tou nehnuteľnosťou, uviedla, že nie, že oni to neriešili, boli v tom, že budú tam spolu žiť nastálo. Na otázku, či mal pán K. dispozičné právo k jej účtu, uviedla, že nie. Na otázku, či niečo on vyberal z jej účtu debetnou kartou priamo, uviedla, že nie, že vždy o to požiadal ju. Na otázku, či jej niekedy platil za to, že býva v jej nehnuteľnosti, uviedla, že nie. O to hospodárstvo sa starali obidvaja, kým bola v práci, tak on, potom aj ona a za jej peniaze sa to hospodárstvo aj rozširovalo. Na otázku, či od toho roku 2013 do roku 2020 komunikovala ona so žalobkyňou aj niečo ohľadne tejto otázky, uviedla, že sa stretávali, keďže to bola jej potencionálna svokra, ale nikdy sa o tomto spolu nerozprávali. Na otázku súdu, kedy ona prvýkrát zaregistrovala, že bola zo strany žalobkyne priamo alebo prostredníctvom niekoho oslovená, ohľadne tejto záležitosti vrátenia peňazí, uviedla, že oficiálne ju oslovil až právny zástupca žalobkyne a predtým v priebehu minulého roka (poznámka súdu: roka 2020) jej nejaké správy posielal pán K., ktorý žiadal vrátiť to, čo im patrí a že bude ľutovať, ak nie. Ona sa teda stretla s právnikom a jej manželom a tam ju požiadal o vrátenie tých peňazí, vtedy už hovoril, že sa jednalo o pôžičku, z čoho bola ona prekvapená, s tým, že povedala, že to nemá z čoho platiť a ani si nič nepožičiavala, teda to nemá dôvod vracať. Na sms-ky pána K. nereagovala. Keď žila s pánom K., čo sa týka stravy, ošatenia, financovala všetko v podstate ona, pretože on mal iba podporu v nezamestnanosti. Do roku 2017, kým s pánom K. žili, on nebol zamestnaný, ani nepodnikal, ani nemal iný príjem. V spoločnej domácnosti s nimi žil aj jeho mladší syn T., ktorý bol zverený mu do starostlivosti. Rovnako aj starší syn Y., ktorý tam ale nechcel bývať, lebo tam nemal kamarátov a čo robiť, preto žil u žalobkyne. Poprela, že by s ňou žalobkyňa komunikovala vo svojom byte ohľadne tejto pôžičky resp. vrátenia peňazí. Na otázku, či bolo na stretnutí s právnym zástupcom žalobkyne povedané, dokedy má tie finančné prostriedky vrátiť, žalovaná uviedla, že povedal, že to je treba čo v najkratšom čase vrátiť, inak sa to bude riešiť cez súd. Na otázku súdu, aby uviedla, čo konkrétne sa dohodla ona so žalobkyňou resp. s kým sa dohodla niečo ohľadne tých predmetných finančných prostriedkov, uviedla, že ona sa nedohodla s nikým na ničom a ani si tie peniaze nepožičiavala. Na doplňujúcu otázku súdu, či súhlasila s tým, že predmetné finančné prostriedky budú prevedené na jej účet, uviedla, že ju o to požiadal pán K., na tom základe, že ona jediná mala vtedy účet v banke. Na ďalšiu otázku súdu, či vedela odkiaľ pochádzajú predmetné finančné prostriedky, uviedla, že vedela, že sú z predaja toho bytu v U. Ľ.N.. Na doplňujúcu otázku súdu, či vedela, kto bol predávajúcim v tom zmluvnom vzťahu, uviedla žalovaná, že jej bolo vysvetlené pánom K., že byt je písaný na jeho mamu, ale že patrí jemu kvôli jeho exmanželke. Na doplňujúcu otázku súdu, či si túto skutočnosť niekedy overila u žalobkyni, žalovaná uviedla, že nie. Na otázku súdu, či existovala nejaká dohoda medzi ňou a žalobkyňou priamo resp. prostredníctvom pána K., v tom zmysle, že dokedy si môže žalobkyňa ponechať tie finančné prostriedky na jej účte, žalovaná uviedla, že nie, takáto dohoda nebola ohľadne toho času. Na otázku súdu, či jej žalobkyňa povedala, že s tými finančnými prostriedkami môže nakladať podľa svojho uváženia, resp. či jej niekým bolo povedané, že sú jej tie finančné prostriedky darované, žalovaná uviedla, že jej to nebolo povedané, že môže s nimi nakladať, rozhodoval o nich pán K. a ani jej nebolo povedané, že sú jej darované. Na doplňujúcu otázku súdu, či žalobkyňa priamo alebo prostredníctvom syna pána K. jej povedala, že nemusí predmetné finančné prostriedky vrátiť, uviedla, že jej to nebolo povedané, pretože ona o tých peniazoch ani nerozhodovala. Na otázku súdu, či existovala priamo medzi žalobkyňou a žalovanou alebo prostredníctvom syna žalobkyne dohoda ohľadne toho, dokedy má žalovaná vrátiť predmetné finančné prostriedky, uviedla, že žiadna takáto dohoda ohľadne doby

vrátenia neexistovala. Na doplňujúcu otázku súdu, z čoho usúdila, že predmetné finančné prostriedky patria synovi žalobkyne, uviedla, že tak ako hovorila, on jej to takto vysvetlil a tak sa aj správal. Na otázku súdu, kedy žalobkyňa priamo alebo prostredníctvom nejakej tretej osoby požiadala ju o vrátenie predmetných finančných prostriedkov uviedla, že prvýkrát ju o to požiadal až pán K. prostredníctvom sms správ v roku 2020. Potom sa uskutočnilo to osobné stretnutie s právnikom žalobkyne, kde bola požiadaná o vrátenie tých finančných prostriedkov. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či považuje za normálne resp. v súlade s právom, aby si ponechala všetky finančné prostriedky, ktoré obdržala za predaj predmetnej nehnuteľnosti, žalovaná uviedla, že áno, nakoľko jej bolo pánom K. povedané, že má začať žiť odznova, vyrovnať si dlhy a nechať si teda tie finančné prostriedky. Z výsluchu svedka L. K. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že žalobkyňa je jeho matka a so žalovanou sa poznali, boli spolu vo vzťahu. K veci uviedol, že to bolo koncom roku 2013, keď sa predával ten dvojizbový byt, ktorý patril jeho mame a vtedy došlo k tej dohode, že peniaze budú prevedené na účet žalovanej, pri čom bol prítomný on, jeho mama a žalovaná. Dôvod bol ten, že mama nemala účet v tom čase zriadený a ani nechcela a zároveň on tiež nemal účet, lebo mal na seba nejaké exekúcie vedené. Žalovaná povedala, že to nie je problém, že to môžu previesť na jej účet. Oni vtedy plánovali spolu žiť, kúpiť nehnuteľnosť, auto. Ona vtedy študovala na policajnej akadémii v Bratislave a tak jej dôverovali, s tým, že nebol žiadny dôvod predpokladať, že to nejako spreneverí. Na tie účty sa uhrádzali aj prídavky na jeho deti, o ktoré sa starala mama. Tiež mu vybavila, že môže bývať na tom Balogu, ktorú si kúpila tú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a tiež nadobudla to auto Daciu Daster 4x4. Tieto peniaze mala vrátiť do roku 2020 žalobkyni, nedohodlo sa, či to bude v splátkach alebo naraz, v podstate to mohlo byť aj tak, aj tak, ale nakoniec sa to neuskutočnilo, s tým, že po troch rokoch spoločného života tam prestala bývať. Koncom roku 2017 on začal intenzívnejšie riešiť to vrátenie tých peňazí, s tým, že ona hovorila, že prečo to tak súri, že je ešte čas. Vtedy jej aj navrhol riešenie, aby tú nehnuteľnosť zveľadili a predali za vyššiu cenu, keďže ju ona nadobudla za 27.000,- EUR, čo sa nakoniec aj potvrdilo, že je to možné. On stále žil v tom, že ešte sú spolu, a až kolegyňa mu povedala, že čaká dieťa s iným mužom, čo bolo asi v prvej polovici roku 2018. Ona ho ale stále držala v nejakej ilúzii a tieto veci popierala. Sklamala všetkých, jeho aj jeho matku, celú rodinu. Sporadicky sa ešte vídavali, až si všimol, že je tehotná. Ešte v druhej polovici v roku 2018 prišla už aj s dcérkou a predložila mu katalóg rodinných domov, kde mu zaškrtla 2-3 domy, s tým, že nech predajú ten trojizbový byt, čo ešte mala mama v Slovenskej Ľupči, za nejakých 50-70.000,- EUR a že z toho sa postaví nejaký z týchto domov a že ona tam príde bývať aj s tým dievčatkom, a že ešte oni do budúcnosti môžu mať spolu kopec detí. Ona si brala úver aj na zbraň, nejakých 800,- EUR, na operáciu očí nejakých 1.600,- EUR a on jej platil za bývanie tých 100,- EUR, čo mu chodilo z úradu práce ako príspevok na bývanie. Tých posledných 500,- EUR, čo jej mal ešte vrátiť, keď si od nej požičal asi 1.200,- EUR na hospodárske zvieratá, tak to už jej neuhradil, lebo vedel, že ich chce takto dostať. Ešte uviedol, že keď boli v tej Slovenskej sporiteľni riešiť ten mamin byt, keď sa to predávalo, tak ona musela v tej banke potvrdiť, že sa to uhrádza na jej účet s jej súhlasom, lebo oni chceli vedieť, prečo sa to neplatí na účet mamy. Na otázku súdu, že pri predaji toho bytu patriaceho jeho matke došlo k nejakej dohode medzi ním, žalobkyňou a žalovanou, že peniaze budú prevedené na účet žalovanej, aby uviedol, čo konkrétne sa dohodlo, z koho iniciatívy a čo bolo účelom dohody, uviedol svedok, že oni sa rozprávali ešte pred predajom toho bytu asi polroka, trištvrte predtým so žalovanou, že by potrebovali aj nejaké auto, nejaké bývanie si zabezpečiť, lebo sa plánovalo, že budú sa brať, a on povedal, že už má svoje roky a neplánuje si brať úver, a teda že či ho vezme ona, ona na to, že ešte nad tým porozmýšľa, ale potom navrhla, keď sa predával ten byt, že by sa to mohlo previesť na jej účet, a že teda peniaze takto zostanú v rodine, s tým, že sa potom mame vrátia. Na doplňujúcu otázku súdu, či žalovaná vyslovene mu povedala, že si má záujem požičať tie peniaze, svedok uviedol, že takto priamo to nepovedala, že to má byť pôžička, ale povedala to v tom zmysle, že bude tie peniaze spravovať a potom že ich vráti do konca roku 2020. Ten dátum bol takto určený z dôvodu, že ona si to tak vyrátala, že koľko asi zarobí ako policajtka a koľko bude schopná splatiť a za koľko. Hovorila tiež, že je v štátnej službe, a teda že nebude s tým splácaním problém, prinajhoršom si zoberie úver a oni jej v tom čase dôverovali. Na doplňujúcu otázku súdu, či aj on nejakým spôsobom participoval na tej kúpe tej nehnuteľnosti resp. auta, svedok uviedol, že on vedel o všetkom, boli to spolu pozrieť tú nehnuteľnosť, ale dohodla to ona s tým pánom a bolo to v jej réžii, s tým, že to bude bližšie k jej budúcej robote. Na doplňujúcu otázku súdu, prečo on nebol uvedený na tej kúpnej zmluve ako kupujúci, keď povedal, že oni to spolu plánovali kupovať a žiť tam, svedok uviedol, že bol zaľúbený a tiež mal zablokovaný účet od exekútora, takže to nechcel komplikovať. Podobne to bolo aj pri tom aute Dacia Daster, s tým, že on jej veril, ona hovorila, že je to ich autíčko, ich domček a on to takto bral. Svedok tiež uviedol, že okrem tej nehnuteľnosti a toho auta sa z tých peňazí kupovalo nejaké náradie, motorová píla, pletivo, zvieratá, psy atď., ale tie veci všetky tam zostali. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby objasnil okolnosti

pripísania tej sumy na účet žalovanej uviedol, že kupujúci nemal hotovosť, takže si bral úver v Slovenskej sporiteľni a na základe toho tam boli zavolaní on s mamou, chceli mať potvrdené prečo sa to má platiť na účet niekoho iného a dali si podmienku, že dotyčná osoba tam musí vyslovene vyjadriť súhlas s tým, pričom oni objasnili, že matka si nechce zakladať účet, a že sú dohodnutí s treťou osobou. Za týmto účelom žalovaná prišla do banky a overili jej totožnosť z občianskeho preukazu, pričom potvrdila, že je to prevádzané na jej účet s jej súhlasom. Na otázku, kde bola uzavretá dohoda ohľadne toho, že žalovanej budú zverené tie peniaze, svedok uviedol, že to bolo v byte jeho mamy. Na ďalšiu otázku, či poslal sms správu žalovanej, v tom zmysle, že má predať tú nehnuteľnosť a začať odznova, a že si má všetko nechať, svedok uviedol, že to v žiadnom prípade. Na otázku, či má vedomosť, prečo jeho matka oslovila v októbri 2020 právneho zástupcu na riešenie tejto záležitosti, svedok uviedol, že to bral ako poslednú možnosť, on už jej predtým písal sms správy, že to bude riešiť cez súd, že ju udá na políciu, ak to nezaplatí, ale nič sa nevyriešilo. Na otázku, či to bola žalovaná kto navrhol, že tie peniaze budú z predaja toho bytu prevedené na jej účet, svedok uviedol, že áno, bola to ona, kto to navrhol. Ona aj sľubovala, že tie peniaze vráti, s tým, že z nej bude policajtka, bude mať stály príjem, zarábať, a to, či už v splátkach alebo v hotovosti. Takáto dohoda tam bola vlastne ešte pred tým uzavretím kúpnej zmluvy na ten byt. Vtedy žili spolu až asi 3 roky a potom ešte ďalšie 3 roky. Na otázku, či počas toho ďalšieho obdobia, pokiaľ si vyriešil už tie finančné záležitosti, exekúcie, či už nemal záujem si to dať prepísať aj na seba tie nehnuteľnosti, svedok uviedol, že on to neriešil, veril, že tam budú spolu fungovať ďalej a potom už neskôr jej navrhoval, aby to predali a že mame vrátia peniaze a za zvyšok si kúpia jednoizbový byt, k čomu ale už nedošlo. Na otázku ohľadne stavu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa kupovala a kto ju vyberal, svedok uviedol, že ju vyberali spolu, s tým, že ona chcela, aby to bolo v Brezne resp. blízko, aby mala do roboty. Keď videla v akom je to stave, tak sa aj rozplakala, ale on sľúbil, že to buď opraví alebo to nakoniec predajú, čo sa aj stalo a dalo sa to predať ešte za vyššiu cenu podľa neho. Počas spolužitia on mal príjem z predaja syrov, mäsa, čo robili formou predaja z dvora, plus mal prídavky na deti a pomáhala im aj jeho mama. On účet nemal, nepotreboval ho. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a ich ďalšieho písomného vyjadrenia. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaniach súd zistil, že sa tiež v celom rozsahu pridržal ich dovtedajších písomných vyjadrení, s tým, že na otázku súdu, pod ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia on podraďuje predmetný nárok žalobkyne, uviedol, že ako plnenie bez právneho dôvodu. Na záver ešte k veci uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu a bolo na nej, aby v konaní preukázala všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, s tým, že záväzok žalovanej vrátiť finančné prostriedky v konaní žalobkyňou preukázaný nebol. Tiež poukázal na rozpory medzi tvrdeniami žalobkyne a svedka pána K. ohľadne toho, z koho iniciatívy sa mala zmluva o pôžičke uzatvárať a rovnako poukázal na vyjadrenie pána K., ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že to vlastne nebola pôžička. Tiež pokiaľ uvádzal, že tie finančné prostriedky mali byť použité na ich spoločný život, nedáva zmysel, aby sa sama žalovaná zaviazala vrátiť tieto finančné prostriedky matke svojho partnera. Rovnako tak pochybnosti vyplývajú z toho, prečo žalobkyňa prostredníctvom svojho syna, resp. právneho zástupcu žiadali žalovanú vrátiť finančné prostriedky ešte pred údajnou dobou splatnosti. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanej, teda môže byť len bezdôvodným obohatením a s poukazom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku zotrvali na tom, že súd by mal žalobu zamietnuť.

9. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala toho, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 38.000,- EUR z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá ústnou formou v mesiaci november 2013, s tým, že splatnosť pôžičky mala byť dojednaná v lehote do 31.12.2020 a pôžička mala byť bezúročná. Obrana žalovanej spočívala v tom, že poprela akúkoľvek dohodu ohľadne zmluvy o pôžičke, teda že by prejavila záujem, resp. aspoň súhlas, s tým, že jej budú zo strany žalobkyne požičané predmetné finančné prostriedky vo výške 38.000,- EUR a následne tieto peňažné prostriedky žalobkyni vráti. Rovnako nepotvrdila, že by si dohodli splatnosť pôžičky v termíne do 31.12.2020. Žalovaná len potvrdila svoj súhlas s tým, že na jej bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. budú prevedené peňažné prostriedky, ktoré predstavovali časť kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a treťou osobou ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu, ktorého vlastníkom bola žalobkyňa, s tým, že tieto peňažné prostriedky boli uhradené z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s. dotyčnému kupujúcemu, pričom táto kúpna zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2013. Dôvodom na takýto postup bol fakt, že žalobkyňa, ani nikto z jej blízkych osôb nemal v tom čase vedený žiaden účet v banke, avšak úhrada týchto peňažných prostriedkov sa vyžadovala formou bezhotovostného prevodu. Vyššie uvedenú skutočnosť potvrdila tak žalobkyňa, ako i žalovaná, a tiež svedok - syn žalobkyne L. K.. Taktiež žalovaná pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že nebola dojednaná doba dokedy mali byť predmetné peňažné prostriedky na jej účte vedené. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že dohoda ohľadne toho, že bankový účet žalovanej bude slúžiť ako platobné miesto pre úhradu časti kúpnej ceny z predaja predmetného bytu žalobkyne, bola dojednaná prostredníctvom syna žalobkyne L. K. so žalovanou, ktorý ju o to požiadal. Zároveň túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa, ktorá pri svojom výsluchu na výslovnú otázku súdu, či ona niekedy požiadala svojho syna pána K., aby zabezpečil u žalovanej, že budú môcť byť predmetné finančné prostriedky z predaja bytu uhradené v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy na účet žalovanej, uviedla, že áno, ale trvala na tom, že ona jej ich mala vrátiť. Na základe vykonaného dokazovania sa súd stotožnil s názorom žalovanej, vysloveným prostredníctvom jej právneho zástupcu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou, predmetom ktorej mali byť peňažné prostriedky vo výške 38.000,- EUR, nakoľko túto skutočnosť tvrdila len žalobkyňa, s tým, že túto skutočnosť v čestnom vyhlásení zo dňa 30.04.2021 síce prehlásil aj syn žalobkyne L. K., avšak následne pri svojom výsluchu na pojednávaní len potvrdil, že došlo k dohode ohľadne toho, že predmetné peniaze budú prevedené na účet žalovanej, pričom ako dôvod uviedol to, že jeho mama nemala v tom čase zriadený bankový účet a rovnako ani on nemal vedený žiaden účet v banke, keďže boli proti nemu vedené exekučné konania, s čím žalovaná vyslovila súhlas. Následne však na výslovnú otázku súdu, či sa tie peniaze prevádzali na účet žalovanej len z dôvodu, že žalobkyňa nemala v tom čase zriadený účet rovnako ako

on alebo tam bol ešte nejaký iný dôvod, teda či žalovaná vyslovene povedala, že má záujem požičať si tie peniaze, uviedol, že to žalovaná takto priamo nepovedala, že to má byť pôžička, ale povedala, že bude tie peniaze spravovať a potom, že ich vráti do konca roku 2020. Rovnako tak dal súd za pravdu žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu, že čestné prehlásenia osôb Ľ.G. R. resp. U. T. zo dňa 30.04.2021 nepreukazujú tú skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej mali byť peňažné prostriedky vo výške 38.000,- EUR s lehotou splatnosti do konca roka 2020, keďže dotyčné osoby len potvrdili, že im o tejto skutočnosti hovorila samotná žalobkyňa, a to najmä vo vzťahu k jej obavám, či jej budú zo strany žalovanej predmetné peňažné prostriedky vrátené, avšak ani jedna z týchto osôb nebola priamym účastníkom žalobkyňou tvrdeného uzavretia zmluvy o pôžičke so žalovanou ústnou formou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, keďže zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že boli dohodnuté podstatné náležitosti takejto zmluvy, najmä prenechanie predmetnej peňažnej sumy do dispozície žalovanej za účelom nakladania s nimi podľa vlastného uváženia a následne z tohto titulu záväzok žalovanej vrátiť predmetné finančné prostriedky v dohodnutej dobe. Na druhej strane sa však súd nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvala na tom, že jej tieto peňažné prostriedky vo výške 38.000,- EUR boli pripísané na jej bankový účet bez právneho dôvodu, a preto v dôsledku toho, že vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou v tomto súdnom konaní, je nárok žalobkyne na vrátenie predmetných peňažných prostriedkov premlčaný, nakoľko už v čase podania žaloby uplynula minimálne dvojročná subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , keď za rozhodný deň začiatku plynutia tejto subjektívnej premlčacej doby považovali deň pripísania predmetných peňažných prostriedkov na účet žalovanej, keďže podľa ich názoru už vtedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Súd totiž na základe vykonaného dokazovania zastáva názor, že zo skutkových okolností, ktoré boli uvedené v priebehu konania stranami sporu, a ktoré boli potvrdené aj pri výsluchu svedka L. K., vyplýva záver, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle citovaného , s tým, že žalobkyňa bola pri tomto právnom úkone zastúpená svojim synom L. K., pričom predmetom tejto dohody bolo výlučne dojednanie o tom, že žalovaná poskytne žalobkyni možnosť použiť svoj účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. ako platobné miesto, na ktoré mali byť uhradené peňažné prostriedky predstavujúce časť kúpnej ceny v zmysle zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu, v ktorej žalobkyňa vystupovala ako predávajúca, s tým, že nebola dohodnutá medzi nimi doba dokedy bola žalobkyňa oprávnená resp. žalovaná povinná ponechať tieto peňažné prostriedky na svojom účte. Zároveň zo skutkových tvrdení strán uvedených v priebehu konania, ako i z podstaty predmetu tejto samotnej dohody má súd za to, že súčasťou tohto záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou bola povinnosť žalovanej na požiadanie žalobkyne jej predmetné peňažné prostriedky vrátiť bez zbytočného odkladu analogicky v súlade s vyššie citovaným ustanovením . Súd totiž v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenia samotnej žalovanej, ktorá pri svojom výsluchu na otázky súdu uviedla, že jej nebolo ani zo strany žalobkyne, ani zo strany jej syna L. K. povedané, že by jej boli predmetné peňažné prostriedky darované a ani jej nebolo povedané, že nemusí predmetné finančné prostriedky vrátiť. Súd pritom obranu žalovanej v tom zmysle, že jej bolo pánom K. povedané, že predmetný byt je písaný na jeho mamu, ale v skutočnosti patrí jemu, a to kvôli jeho exmanželke, a teda s predmetnými peňažnými prostriedkami môže nakladať on, vyhodnotil ako nepreukázanú z jej strany a zároveň právne irelevantnú, pokiaľ zároveň samotná žalovaná na doplňujúcu otázku súdu pri svojom výsluchu uviedla, že túto skutočnosť si nikdy neoverila u žalobkyni. Túto žalovanou tvrdenú skutočnosť žalovaná nepreukázala žiadnym iným dôkazom, a teda súd musel konštatovať, že toto jej vyjadrenie zostalo len v rovine tvrdení a zároveň z vyjadrení L. K. jednak v jeho čestnom vyhlásení a následne aj pri jeho výsluchu na pojednávaní sa toto skutkové tvrdenie žalovanej nijakým spôsobom nepreukázalo, naopak napríklad v predmetnom čestnom vyhlásení uviedol, že jeho matka, t.j. žalobkyňa disponovala peňažnými prostriedkami vo výške 38.000,- EUR z titulu predaja dvojizbového bytu v U. Ľ.. Tiež ďalej uviedol v tomto čestnom vyhlásení, že nakoľko jeho matka v tom čase nepotrebovala nevyhnutne peniaze z predaja predmetného bytu, súhlasila s uzatvorením zmluvy o pôžičke. Okrem toho pri svojom výsluchu na pojednávaní na viacerých miestach uvádzal napríklad „... keď sme boli v tej Slovenskej sporiteľni riešiť ten mamin byt ...“ „... ja som jej potom už neskôr navrhoval, aby sme to predali, a že sa mame vrátia peniaze a my si za zvyšok kúpime jednoizbový byt, ale k tomu teda už nedošlo ...“. Za takýchto okolností potom takéto tvrdenie žalovanej nemožno pripísať na ťarchu žalobkyne.

Súd totiž pripúšťa, vzhľadom na v tom čase existujúci partnerský vzťah medzi žalovanou a synom žalobkyne L. K., že žalovaná s jeho vedomím použila predmetné peňažné prostriedky na nadobudnutie predmetného osobného motorového vozidla formou leasingu resp. predmetných nehnuteľností v katastrálnom území Čierny Balog, s tým, že z dôvodu, že na syna žalobkyne boli v tom čase vedené exekučné konania, bola ako výlučný vlastník danej nehnuteľnosti resp. motorového vozidla uvádzaná výlučne žalovaná. Faktom však zostáva, že ani následne nedošlo k tomu, že by sa syn žalobkyne stal podielovým spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci resp. nehnuteľností a rovnako tak potom čo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území Čierny Balog, kde ako predávajúca vystupovala žalovaná po nadobudnutí kúpnej ceny z predaja týchto nehnuteľností, žiadnu čiastku neposkytla ani synovi žalobkyne, ani žalobkyni samotnej s odôvodnením, že jej bolo pánom K.W. povedané, že si má tie finančné prostriedky ponechať, čo však bolo výslovne popreté samotným Petrom K. pri jeho výsluchu a rovnako to odporuje vyjadreniam samotnej žalovanej, ktorá potvrdila, že v priebehu roku 2020 ju L. K. kontaktoval za účelom vrátenia predmetných finančných prostriedkov opakovane. Vzhľadom na to, že súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že uplatnený nárok žalobkyne je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže súd zotrváva na názore, že sa nejednalo o plnenie bez právneho dôvodu, resp. tento nárok nie je možné podradiť pod žiadnu zo skutkových podstát definovaných v , na základe čoho aj vznesenú námietku premlčania žalovanej vyhodnotil súd ako nedôvodnú, keďže súd jednoznačne zastáva názor, že je tu potrebné uplatniť všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle , pričom táto podľa názoru súdu začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovaná požiadaná o vrátenie predmetných peňažných prostriedkov žalobkyni, s tým, že ohľadne tejto skutočnosti nebolo sporné, že to bolo v priebehu roku 2020, a to bez ohľadu na to, či sa jednalo o výzvy uskutočnené žalobkyňou prostredníctvom jej syna L. K., resp. najneskôr následne prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne na osobnom stretnutí so žalovanou v novembri 2020. Súd pri svojom rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkyne voči žalovanej nemohol opomenúť fakt, že z finančných prostriedkov, ktoré boli prevedené na účet žalovanej ako časť kúpnej ceny z predaja bytu, ktorého vlastníčkou bola žalobkyňa z dôvodu, že v rozhodnom čase žalobkyňa nemala zriadený bankový účet, boli tieto peňažné prostriedky použité na kúpu nehnuteľností v katastrálnom území Čierny Balog, a to vo výške 27.000,- EUR, ktorých výlučných vlastníčkou sa stala žalovaná a rovnako tak na kúpu osobného motorového vozidla Dacia Daster vo výške 7.530,- EUR, ktorého vlastníčkou sa tiež po ukončení leasingovej zmluvy stala výlučne žalovaná a zároveň dňa 15.12.2020 bola uzavretá kúpna zmluva, kde ako predávajúci vystupovala žalovaná, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam v katastrálnom území Čierny Balog, pričom bola dojednaná kúpna cena 65.000,- EUR, s tým, že žalovaná zároveň potvrdila, že tieto peňažné prostriedky v celej výške si ponechala ona, s vysvetlením, že ich potrebovala použiť na vrátenie dlhov, bez ich bližšej špecifikácie. Súd bol teda povinný pri svojom rozhodovaní aplikovať aj ustanovenie , v zmysle ktorého okrem iného výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ V priebehu konania dospel súd k presvedčeniu, že konanie žalovanej a jej následný postoj ohľadne povinnosti vrátiť predmetné peňažné prostriedky žalobkyni bez pochýb napĺňa rozpor s dobrými mravmi. Súd má teda za to, že okrem povinnosti žalovanej vrátiť žalobkyni predmetné peňažné prostriedky, s poukazom na predmetnú nepomenovanú zmluvu, ktorá bola medzi nimi uzavretá a obsahu záväzkov

z nich vyplývajúcich, má žalovaná túto povinnosť aj s poukazom na to, že opačný postup by rozhodne predstavoval konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastáva názor, že úlohou súdu je v podmienkach materiálneho právneho štátu vždy nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup. Povinnosťou súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia, musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Rovnako z myšlienok formulovaných v rozhodnutiach Ústavného súdu SR vyplýva, že je vždy nevyhnutné vychádzať z konkrétnych skutkových zistení každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Taktiež z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t.j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strane, a zároveň je v týchto rozhodnutiach Ústavného súdu SR obsiahnutá myšlienka, že právo neexistuje preto, aby nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto považoval súd nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 38.000,- EUR za dôvodný, v dôsledku čoho žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti istiny, ako i úroku z omeškania, ktorý tiež prisúdil žalobkyni voči žalovanej, tak ako bol žalobkyňou uplatnený, pričom sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB je od 16.03.2016 vo výške 0 %, s tým, že žalovaná je naďalej v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy a súd má za to, že do omeškania sa dostala najneskôr odo dňa 01.01.2021, a aj žalobkyňa si tento úrok z omeškania uplatnila od tohto dňa.

11. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení tak, že nakoľko bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná v tomto konaní, keďže súd žalobe vyhovel, bol jej priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.