Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-41-2021.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188, pr. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 151 700 v konaní o zaplatenie 174,04 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 174,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 174,04 eur od 25.04.2020 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 174,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 174,04 eur od 25.04.2020 do zaplatenia. Žalovaná istina pozostáva z nároku, ku ktorému v žalobe žalobca uviedol nasledovné skutočnosti. Dňa 02.11.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA SUPERB, EČV: O. XXXLL, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo žalobcovi (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, W. W., ktorého vlastník, mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetnú škodovú udalosť žalovaný 07.11.2019 zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, teda žalobca svoje poškodené motorové vozidlo ŠKODA SUPERB, EČV: O. XXXLL, ako servis opravil vo vlastnej réžii. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.392,32 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Poškodenému bolo Oznámením o poukázaní náhrady škody z 09.04.2020 oznámené, že 09.04.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Keďže ako opravca deklarujete vykonanie opravy v vlastnej réžii, pri predložení dokladov o vykonaní opravy motorového vozidla a nadobudnutí náhradných dielov potrebných na opravu motorového vozidla sme prihliadli na náklady, ktoré ste pri oprave fakticky vynaložili, avšak do takýchto nákladov nie je možné započítať váš zisk. Zisk sme odpočítali vo výške 15 %.“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.160,27 eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba do výšky 986,23 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 174,40 eur. Žalobca uviedol, že postup žalobcu, ktorý krátil náhradu škody z dôvodu, že servis ako poškodený vykonal opravu vo vlastnej réžii, nemá oporu v zákone. Oprava vo vlastnej réžii je povolená a má
charakter ako každá iná. Žalobca postupoval v súlade s výkonom práva slobodne podnikať, pričom ako podnikateľský subjekt bol oprávnený na vlastnú maržu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/33/2020 z 17.09.2020. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Žalobca ďalej uviedol, že oznámenie žalovaného k poistnej udalosti XXXXXXXXXX je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný krátenie vo vzťahu ku náhrade neodôvodnil relevantným a adekvátnym spôsobom, a teda neuviedol, akým spôsobom určil výšku zrazeného zisku. V danom prípade ide o svojvôľu žalovaného pri krátení náhrady škody. Žalovaný porušil základnú povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a svoje závery riadne odôvodniť.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 24.02.2021 vo veci platobný rozkaz, sp. zn. 33Up/138/2021, proti ktorému podal v stanovenej lehote žalovaný odpor. Žalovaný v podstatnom uviedol, že žalobca v dobe, keď došlo ku poškodeniu predmetného motorového vozidla, nebol jeho vlastníkom. Ku zníženiu majetkovej hodnoty mohlo dôjsť len na strane vlastníka motorového vozidla, ktorým bola leasingová spoločnosť, nie jeho nájomca. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodovej udalosti oproti hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal ani majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol aj námietku aktívnej legitimácie žalobu z dôvodu, že vznik škody ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu, ktorý nie je vlastníkom poškodeného motorového vozidla, nie je splnený.
3. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ust. § 19 písm. b) CSP a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu k námietke aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že aktívnu legitimáciu preukazuje zmluvnou o postúpení pohľadávky z 20.11.2020 uzatvorenou medzi spoločnosťou VÚB leasing, a.s. a žalobcom.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu 06.05.2021 žalovaný v súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu ku splneniu dôkaznej povinnosti nedošlo pri podaní žaloby, čo sa žalobca snažil zhojiť dodatočným predkladaním dôkazov. Žiadal súd, aby na dodatočne predložené dôkazy ako prostriedky procesného útoku v zmysle ust. § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku nebolo prihliadnuté.
6. Vo vyjadrení zo 07.06.2021 žalobca uviedol, že otázku aktívnej legitimácie rieši súd až v závere konania, teda pri rozhodovaní o veci samej. Žalobca zmluvu o postúpení dodatočne doložil, pričom z dátumu jej podpisu vyplýva, že žalobca bol aktívne legitimovaný už v čase podania žaloby na súd. V súvislosti s otázkou aktívnej legitimácie dal do pozornosti súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 4Cdo/169/2018 z 25.09.2019, uznesenie NS SR, sp. zn. 4Obdo/31/2013 z 31.05.2013.
7. Vo vyjadrení doručenom 25.06.2021 žalovaný opätovne uviedol, že ak žaloba ako autoservis vykonal opravu vo vlastnej réžii, možno prihliadnuť len na fakticky vynaložené náklady na opravu motorového vozidla, pričom nie je možné započítať zisk. Faktúra je totiž dokladom preukazujúcim ohodnotenie výkonu realizovaného v rámci tohto obchodno-záväzkového vzťahu a bola vystavená ako pre externého zákazníka, teda zahŕňa aj zisk. Bolo prihliadnuté na náklady pri oprave fakticky vynaložené, avšak bez zisku, ktorého výška bola stanovená na základe prieskumu u opravcov. Žalovaný okrem nedôvodnosti nároku čo do základu zdôraznil aj jeho nedôvodnosť čo do príslušenstva. Z judikatúry NS SR (sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017 a 7Cdo/109/2018) ako aj z aplikačnej praxe súdov (rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/158/2016, Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8Co/335/2015, sp. zn. 3Co/148/2018, sp. zn. 8Co/321/2015, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/233/2017, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/46/2019 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/174/2018) vyplýva, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ust. § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP.
8. Žalobca na podporu svojho stanoviska predložil ako dôkazy:
- oznámenie o poukázaní náhrady škody (č.l. 10),
- faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 11),
- faktúra č. XXXXXXXXX (č.l. 12),
- faktúra č. XXXXXXXXX (č.l. 12),
- faktúra č. XXXXXXXXX (č.l. 13),
- faktúra č. XXXXXXXXX (č.l. 13),
- kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX (č.l. 14),
- zápis o poškodení motorového vozidla (č.l. 16),
- záznam o dopravnej nehode z 02.11.2019 (č.l. 38),
- technický preukaz (č.l. 17)
- zmluva o postúpení pohľadávky z 20.11.2020 (č.l. 37),
- cenníky iných autoservisov v regióne (č.l. 20, 21).
9. Žalovaný na podporu svojho stanoviska predložil ako dôkazy:
- záznam o dopravnej nehode z 02.11.2019 (č.l. 31),
- záznam z hlásenia udalosti (č.l. 28),
- priradenie obhliadkárov a likvidátorov (č.l. 30),
- hlásenie škodovej udalosti - neživotné poistenie (č.l. 30, 31),
- technický preukaz (č.l. 32)
10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 204 CSP a zistil tento skutkový stav, ktorý bol medzi sporovými stranami nesporný: Dňa 02.11.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA SUPERB, EČV: O. XXXLL, ktoré v čase dopravnej nehody mal v oprávnenej držbe žalobca, vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť VÚB leasing, a.s. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, W. W., ktorého vlastník, mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetnú škodovú udalosť žalovaný 07.11.2019 zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Žalobca poškodené motorové vozidlo ŠKODA SUPERB, EČV: O. XXXLL opravil vo vlastnej réžii. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.392,32 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Poškodenému bolo Oznámením o poukázaní náhrady škody z 09.04.2020 oznámené, že 09.04.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: žalovaný prihliadol na náklady, ktoré žalobca pri oprave fakticky vynaložil, žalobcovi nepriznal zisk vo výške 15 %. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.160,27 eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba do výšky 986,23 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 174,40 eur. Neuznaná suma vo výške 174,04 eur, bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA SUPERB, EČV: O., ktorým je VÚB Leasing, a.s., postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.11.2020.
11. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
12. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“
14. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
16. Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
17. Podľa ust. § 790 písm. a) poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);
18. Podľa ust. § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
19. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
20. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
23. Podľa ust. § 798 poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
24. Podľa ust. § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
25. Podľa ust. § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
26. Podľa ust. § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
27. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
28. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa ust. § 11 ods. 6 o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti : a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
30. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
31. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
32. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
33. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
34. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
35. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
36. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
37. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
38. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
39. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle. Nárok vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri dopravnej nehode, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie na základe poistnej zmluvy v sume vo výške 154,30 eur. Poškodený pohľadávky na nevyplatenú časť poistného plnenia postúpil zmluvou o postúpení pohľadávku na žalobcu.
40. Medzi sporovými stranami bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, skutočnosť, či žalovaný uskutočnil krátenie poistného plnenia v súlade so zákonom a nárok na úroky z omeškania.
41. Aktívnu legitimáciu žalobcu považuje súd za danú. V konaní nebolo sporné, že škodová udalosť nastala, že pri nej došlo k poškodeniu motorového vozidla a že uvedená škoda je v príčinnej súvislosti s poistenou škodovou udalosťou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený ust. § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Tento svoj nárok je oprávnený postúpiť, čo aj v tomto prípade urobil. Zmluvou o postúpení pohľadávok je založená aktívna legitimácia žalobcu.
42. K námietkam žalovaného o oneskorenom preukázaní aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase podania žaloby žalobca bol nositeľom aktívnej legitimácie. Samotná skutočnosť, že túto preukázal až s replikou, nie je podľa názoru súdu dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 153 ods. 2 CSP a zamietnutie žaloby. Nepredloženie zmluvy o postúpení uplatnenej pohľadávky so žalobou nespôsobilo v konaní žiadne prieťahy, nebolo dôvodom pre odročenie pojednávania, ani pre ďalšie úkony, ktoré by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Sudcovská koncentrácia konania nie je obligatórnou povinnosťou súdu. Jej aplikácia v prejednávanom spore by bola nedôvodná.
43. Z hľadiska námietky žalovaného o krátení poistného z dôvodu, že poškodeným bol samotný autoservis, ktorý ako poškodený vykonal opravu vo vlastnej réžii a ktorý si z tohto dôvodu nemal do nákladov vynaložených na opravu zarátať zisk súd uvádza, že zákon nelimituje žalobcu v tom, aký autoservis opravu poškodeného motorového vozidla vykoná. Žalobca ako podnikateľský subjekt má právo na zisk. Nie je dôvod sankcionovať žalobcu, ktorý podniká za účelom zisku, aby doplácal na to, že opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré mal v čase jeho poškodenia v držbe, vykonal vo vlastnej réžii. Žalovaný ako poisťovňa je povinná znášať a rešpektovať, že žalobca, vystupujúc v pozícii podnikateľského subjektu, je v súlade s právom slobodne podnikať oprávnený dať si na jednotlivé diely a vykonané práce prirážku.
44. Poukazujúc na ust. § 799 ods. 3 OZ má súd za to, že zo strany poisteného nedošlo k vedomému porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by mala vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov, a preto žalovaný nemal zákonný dôvod na zníženie vyplateného poistného plnenia.
45. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vo výroku č. I tohto rozsudku vyhovel.
46. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
47. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 25.04.2020, čo je 16. deň po skončení prešetrovania škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (09.04.2020).
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že súd mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
52. O samotnej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.