Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-80-2020.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci žalobcov 1/XX.t R., nar. 14XXXX,6. E. trvale bytom J. S. XXX/XX, XXX XX Q., 2/ X.. C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX Q. - K. C., ktorý v spore zastupuje žalobcu 1/, proti žalovanej O. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. N. A. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpená C. H. advokátska kancelária s. r. o., so sídlom K. W. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/5/2020 - 121 zo dňa 20. júla 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku v časti týkajúcej lehoty plnenia ohľadne uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť priznanú sumu 444,66 Eur s príslušenstvom v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 444,66 Eur s 5% úrokom omeškania ročne zo sumy 121,17 Eur od 06. 08. 2019 do zaplatenia, zo sumy 129,21 Eur od 06. 09. 2019 do zaplatenia, zo sumy 129,21 Eur od 06. 10. 2019 do zaplatenia a zo sumy 65,07 Eur od 06. 11. 2019 do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Žalobu do zaplatenia 193,35 Eur s príslušenstvom zamietol (druhý výrok) a konanie o zaplatenie 50,- Eur zastavil (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 40% (štvrtý výrok). S tým, že splnením jednému zo žalobcov zaniká povinnosť žalovanej plniť druhému v rozsahu plnenia (piaty výrok).
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 688,01 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca 1/ uzavrel so žalovanou zmluvu o nájme nebytových priestorov - kancelária. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú so začiatkom od 01. 03. 2008. Žalovaná sa zaviazala platiť nájomné v sume 96,68 Eur do 5. dňa daného kalendárneho mesiaca v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet prenajímateľa. Zároveň sa zaviazala platiť aj zálohové platby spojené s užívaním nebytového priestoru vo výške 32,53 Eur mesačne, čo spolu predstavovalo sumu 129,21 Eur mesačne. Darovacou zmluvou zo dňa 08. 02. 2012 sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetu nájmu žalobca 2/ a to v podiele 1 z celku. Žalovaná počas trvania nájomného vzťahu porušovala svoju platobnú disciplínu, ale po vzájomnej dohode v roku 2017 následne uhrádzala dlžné nájomné. Za čas od augusta do decembra 2019 však nájomné nezaplatila, a preto bola
žalovanej daná výpoveď zo zmluvy o nájme, ktorá prevzala dňa 28. 11. 2019. Žalobca sa tak domáhal po čiastočnom späťvzatí žaloby (o zaplatenie 50,- Eur s príslušenstvom) zaplatenia sumy 638,01 Eur.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov.
4. Okresný súd konštatoval, že v konaní ostala spornou otázka, či došlo k započítaniu zloženej zálohovej platby, pri uzatvorení zmluvy vo výške 193,35 Eur už na predchádzajúce zročné platby, s ktorými bola žalovaná v omeškaní alebo nie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno o tom, že by suma zálohovej platby bola už v minulosti na základe vzájomnej dohody započítaná na dlžné nájomne a náklady spojené s užívaním predmetu nájmu. Keďže žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, tak táto zálohová platba mala byť započítaná na posledné dva mesiace nájomného. Z tohto dôvodu žalobu v časti do zaplatenia sumy 193,35 Eur s prísl. ako nedôvodnú zamietol. Zároveň podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby konanie o zaplatenia sumy 50,- Eur zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP a preto priznal žalobcom trovy konania podľa pomeru úspechu a to vo výške 40%.
5. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná a to v rozsahu určenia trojdňovej lehoty na plnenie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď prvoinštančný súd rozhodol o povinnosti plniť podľa § 232 ods. 3 prvá veta CSP, pričom s ohľadom na jej návrh mal rozhodnúť podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP. Žiadala, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v časti tak, že povolí žalovanej zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur splatných vždy k 1. dňu v mesiaci s tým, že ak sa dostane do omeškania s úhradou jednej splátky, stráca výhodu splátok a je povinná zaplatiť zostatok dlžnej sumy v lehote do troch dní od uplynutia lehoty na uhradenie zmeškanej splátky. Zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania.
6. Poukázala na to, že vo svojom písomnom vyjadrení navrhla, aby jej bolo povolené plniť dlžnú sumu v splátkach a to s ohľadom na jej zlú sociálnu situáciu ako aj skutočnosť, že bola nútená si pozastaviť živnostenské oprávnenia. Namietala, že okresný súd sa v rozhodnutí opomenul vysporiadať s týmto jej návrhom.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali v odvolaní napadnutej časti rozsudok okresného súdu potvrdiť a námietkam žalovanej nevyhovieť. Mali za to, že žalovanej nič nebránilo, aby platila svoj dlh v splátkach už od podania žaloby.
8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov v rámci odvolacej repliky nevyjadrila.
9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom priznanú sumu vo výške 444,66 Eur s príslušenstvo v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
13. Predmetom odvolacieho konania bol s ohľadom na rozsah odvolania prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení trojdňovej lehoty na plnenie tzv. paričnej lehoty.
14. Z vyššie citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 vyplýva, že ak súd pristupuje k rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe, predmetom ktorej je nárok na peňažné plnenie, zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní. Táto lehota začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súdy preto vo svojich rozhodnutiach ukladajú splnenie povinnosti v takejto lehote (tzv. paričná lehota), pričom na každú výnimku musia existovať dôvody. Paričná lehota môže byť síce rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, a to spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty alebo povolanie splátok a určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti musí súd zdôvodniť v odôvodnení rozsudku. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie zverejnené v zborníku R V/1968: „Trojdenná lehota na splnenie povinnosti, uložená v rozsudku, je stanovená zákonom a preto jej uplatnenie v rozhodnutí súdu nie je potrebné odôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade. Naproti tomu, ak má súd za to, že je na miestne v prejednávanom prípade určiť k plneniu dlhšiu lehotu, alebo upraviť , že sa má plniť v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočnosti, ktoré by presvedčivo odôvodňovali záver súdu, že je s ohľadom k povahe prejednávanej veci, priznaného nároku, osobným pomerom účastníka konania vhodné použiť výnimku zo zákonnej zásady.“
15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že trojdňová lehota na plnenie určená v preskúmavanom rozsudku je stanovená v súlade s § 232 ods. 3 CSP ako lehota na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ by okresný súd mal zato, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť dlhšiu lehotu alebo sa plnenie má vykonať v splátkach ako to navrhovala žalovaná, muselo by to byť výslovne uvedené vo výroku rozsudku a táto časť výroku rozhodnutia súdu by musela byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodňovali záver súdu. Odvolací súd vzhľadom na odvolanie žalovanej sám posúdil predpoklady na povolenie plnenia v splátkach, pričom vychádzal z vyššie prezentovaných záverov. Pri priznaní výhody splátok žalovanej ako povinnej strane musí zohľadniť výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej i v konaní prejavenú snahu o plnení záväzku. Odhliadnuc od toho, že žalovaná žiadnym spôsobom svoje tvrdenie „o momentálnej nepriaznivej sociálnej a majetkovej situácii, ktorá jej neumožňuje splatiť dlžnú sumu naraz“, nepreukázala, pričom sama v spore doložila, že má pohľadávku vo výške 4.400,- Eur, ktorú si uplatňuje v upomínacom konaní. Odvolací súd je toho názoru, že súdom prvej inštancie uložená povinnosť na zaplatenie sumy 444,66 Eur s príslušenstvom nie je v takej výške, ktorá by odôvodňovala odchýlenie sa od uloženia zákonnej trojdňovej lehote, pričom žalovaná žiadnym relevantným spôsobom ani nepreukázala dôvodnosť sa od súdom prvej inštancie uloženej zákonnej lehoty na plnenie odchýliť. Podľa názoru odvolacieho súdu tak neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu žalovanej na uloženie povinnosti plniť okresným súdom priznaný žalobcom nárok v splátkach po 50,- Eur mesačne.
16. Odvolací súd tak rozsudok okresného súdu v časti výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom priznanú sumu s príslušenstvom v zákonnej trojdňovej lehote na plnenie od právoplatnosti rozsudku potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
17. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil aj závislý výrok o trovách konania v rozsudku okresného súdu (štvrtý výrok).
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá v ňom úspech nemala. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).