Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Správa majetku Mesta Myjava, s.r.o., IČO: 36 268 071, adresa sídla Myjava, M. R. Štefánika 560/4, zastúpeného advokátom: Mgr. Ján Šurin, adresa sídla Myjava, Viestova 387/6, proti žalovanému: bh klima, s.r.o., IČO: 46 119 141, adresa sídla Skalica, SNP 1450/3, zastúpený advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, adresa sídla Trnava, Vajanského 10, o zaplatenie 14.288,- eur s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -46 zo 14. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur, rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -46 zo 14. júla 2020 vo výroku II. v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku r u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2.788 eur zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.) a žalobcovi vrátil titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 160,30 eur do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku (výrok IV.).

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne podľa a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

3.1 Rozsudok vo výroku II. v časti o zaplatenie sumy 4.000 eur a vo výroku III. (rozhodnutia o trovách konania) - posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu, napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zrušenie vo výroku II. v rozsahu uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 eur (v časti uloženia mu povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.500 eur zostal teda rozsudok odvolaním nenapadnutý a v tejto časti nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ani predmetom prieskumu odvolacím súdom) a s návrhom na jeho zmenu vo výroku III. a to tak, že žalobcovi bude priznaný nárok na náhradu trov konania len v rozsahu úkonov súvisiacich s podaním žaloby, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil

a napokon, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (, , a ).

3.2 Na odôvodnenie svojho odvolaniam uviedol, že predchádzajúci právny zástupca žalovaného nebol riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 14.7.2020, čím mu súd znemožnil preukázať, že žalovaný dobrovoľne počas konania uhradil žalobcovi dňa 7.11.2019 sumu 1.000 eur, 6.11.2019 sumu 2.000 eur, 5.11.2019 sumu 1.000 eur, 23.8.2019 sumu 500 eur a 11.7.2019 sumu 2.288 eur, čím sa pôvodný dlh žalobcu voči žalovanému znížil zo sumy 14.288 eur na sumu 7.500 eur, ktorý záväzok žalovaný voči žalobcovi čo do dôvodu podľa žaloby, ako aj čo do výšky 7.500 eur uznáva.

3.3 Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania poukázal na to, že žalobca po podaní žaloby konal neúčelne a nezákonne, nakoľko v rozpore s neoznamoval súdu skutočnosti o čiastkových úhradách dlhu, čím zapríčinil vydanie platobného rozkazu na pôvodne žalovanú sumu a nie na sumu zníženú o reálne uskutočnené čiastkové úhrady, v dôsledku čoho bol následne žalovaný nútený podať voči platobnému rozkazu odpor. Obdobne tak žalobca nepostupoval ani v prípade ďalších úhrad zo strany žalovaného, čím žalobca zavinil, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie aj sumy, ktorú medzičasom žalobcovi už uhradil. Takýmto postupom zároveň žalobca zavinil, že mu nebol vrátený súdny poplatok v rozsahu, v akom mu mohol byť vrátený. Žalovaný bezodkladne po prevzatí napadnutého rozsudku dňa 17.8.2020 telefonicky a následne elektronickou poštou kontaktoval žalobcu s návrhom na mimosúdnu dohodu vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu s mesačnými splátkami v minimálnej výške 500 eur a preukázal mu poskytnuté čiastkové úhrady. Žalobca však k takémuto návrhu žalovaného zostal pasívny.

4. Pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. novembra 2020 späť z dôvodu, že žalovaný predmetnú sumu uhradil žalobcovi po podaní žaloby.

5. Súd prvej inštancie čiastočné späťvzatie žaloby doručil žalovanému s výzvou, aby sa v lehote 10 dní od doručenia žalovaný vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovanému bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené dňa 1. decembra 2020, pričom svoj nesúhlas nevyjadril.

6. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - v znení neskorších predpisov) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby, dospel k záveru, že je dôvodné v súlade s ust. pripustiť späťvzatie žaloby a podľa , citovaný rozsudok súdu prvej inštancie, v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zrušiť a konanie zastaviť.

7.1 Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7.2 Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

7.3 Žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aby späťvzatie žaloby po vydaní rozhodnutia prvoinštančným súdom bolo účinné, je potrebné, aby odvolací súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa k späťvzatiu žaloby vyjadril (či so späťvzatím súhlasí), žalovaný svoj nesúhlas nevyjadril.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur pripustil, citovaný rozsudok súdu prvej inštancie v časti späťvzatej žaloby zrušil a konanie zastavil (výrok I.).

9. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (

), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným sú dôvodné len s časti.

10.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 14.288 eur titulom nároku žalobcu na zaplatenie odplaty za hydroizolačné práce vykonané žalobcom na základe objednávky žalovaného. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2.788 eur zastavil z dôvodu zaplatenia pohľadávky v tomto rozsahu žalovaným po podaní žaloby a následne žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 11.500 eur a nárok na plnú náhradu trov konania.

10.2 Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietky odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne o trovách konania rozhodol podľa napriek tomu, že konanie o žalobe žalobcu bolo sčasti zastavené a žalobca v prebiehajúcom súdnom konaní konal neúčelne a nezákonne, keď po čiastočných úhradách žalovanej pohľadávky žalovaným tieto skutočnosti neoznámil súdu.

11. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). 12. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

13. Zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 2.788 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom a vo zvyšku žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 11.500 eur. Pokiaľ za takejto situácie nárok strán na náhradu trov konania posúdil podľa , a a nie aj podľa ust. , odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné považovať síce za čiastočne dôvodnú, avšak vzhľadom na spôsob rozhodnutia súdu o trovách konania (priznanie žalobcovi plnej náhrady trov konania) ako námietku nemajúcu vplyv na vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14.1 Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14.3 Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14.4 Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14.5 Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

14.6 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov konania civilného sporového procesu je zásada úspechu vo veci vyjadrená v cit. . V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo

úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, v ktorého rámci obe strany vystupujú ako odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany, a teda aj v rozpore s SR.

14.7 Úspech v spore sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

14.8 V danom prípade žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.788 eur zobral späť z dôvodu, že žalovaný pohľadávku žalobcu čiastočne po podaní žaloby uhradil, čo žalovaný potvrdil.

14.9 Pre rozhodnutie o náhrade trov konania strán pri jeho zastavení, či už čiastočnom alebo úplnom, je v zmysle citovaného rozhodujúce zistenie, ktorá strana procesne zavinila zastavenie a následné priznanie náhrady trov konania protistrane. Zavinenie podľa citovaného ustanovenia ale nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu SR č. alebo ). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, v dôsledku čoho o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je preto napr. potrebné považovať aj žalovaného, ktorý nárok uplatnený žalobou splnil po začatí sporu a vyvolal tým nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí teda, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu - pre jeho úspech v spore o zaplatenie sumy 11.500 eur a pre zavinenie zastavenia konania o zaplatenie sumy 2.788 eur žalovaným, jeho záver je potrebné považovať za vecne správny.

14.10 Pre poriadok odvolací súd dodáva, že výnimočné uplatnenie cit. (na ktoré poukazoval žalovaný) je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Cit. ust. teda predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ust. tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie pritom nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom

vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

14.11 Citované ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. Ust. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

15. Následnou otázkou nastolenou odvolateľom bolo, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre to, aby súd podľa cit. výnimočne náhradu trov konania žalobcovi za úkony presahujúce podanie žaloby nepriznal. Ako bolo uvedené vyššie, základnými zákonnými podmienkami pre nepriznanie náhrady trov konania strane, ktorej by inak nárok na ich náhradu vznikol, sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré v danom prípade mala tvrdiť a preukázať strana žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti v podanom odvolaní v podstate tvrdil, že žalobca porušil svoju povinnosť uvedenú v - povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa sporu, a to konkréte skutočnosti, že žalovaný po podaní žaloby zaplatil žalobcovi vymáhanú pohľadávku do vydania platobného rozkazu v rozsahu 2.788 eur a následne v rozsahu ďalších 4.000 eur a bolo by nespravodlivé, aby žalovaný, ktorý dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, či právom chránené záujmy musel platiť žalobcovi plnú náhradu trov konania.

16.1 Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

16.2 Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetné ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností oboch strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v žalobe skutkovo tvrdil, že pre žalovaného na základe jeho objednávky vykonal hydroizolačné práce a žalovaný mu dohodnutú cenu prác vo výške 14.288 eur splatnú dňa 24.9.2018 nezaplatil, a preto sa zaplatenia tejto sumy domáhal v tomto súdnom konaní. Pokiaľ žalovaný v priebehu súdneho konania žalobcovi titulom plnenia svojho záväzku vymáhanú sumu sčasti uhradil, bol to práve žalovaný, ktorý mal v rámci svojej procesnej obrany ( ) bezodkladne jednak poprieť pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu o dôvodnosti vymáhanej pohľadávky v rozsahu jej zaplatenia, ale aj uviesť vlastné skutkové tvrdenia o termínoch a spôsobe úhrady tejto pohľadávky, prípadne o týchto svojich skutkových tvrdeniach predložiť súdu aj dôkazy. Pokiaľ si žalovaný tieto svoje povinnosti riadne a včas nesplnil ( ), jeho neúspech v spore, prípadne zavinenie zastavenia konania nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcovi. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že potom, čo žalovaný uplatnil prostriedky procesnej obrany - tvrdiac, že žalovanú pohľadávku sčasti uhradil, žalobca v tejto časti po preverení pravdivosti takéhoto tvrdenia žalovaného v jeho účtovníctve vzal žalobu späť a došlo k zastaveniu konania. Ako už bolo uvedené vyššie, povinnosť tvrdiť majú obe strany a nesplnenie povinnosti strany sporu tvrdiť riadne a včas sa prejaví v rozhodnutí o uplatnenom nároku, nehovoriac o tom, že v prípade náhrady trov zastaveného konania platí vyššie popísaná zásada zodpovednosti za zavinenie.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nejde o žiaden výnimočný prípad, v ktorom by boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa vedúce k nepriznaniu náhrady trov konania inak na trovy oprávnenému žalobcovi. Žalovaný podľa vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie bol povinný zaplatiť pohľadávku žalobcu dňa 24.9.2018. To, že sa nesprávne domnieval, že nie a že má nárok na uzavretie dohody o jeho povinnosti zaplatiť pohľadávku v splátkach, nezakladá

existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. V priebehu celého konania bol žalovaný zastúpený advokátkou, a preto si musel byť vedomý vysokého rizika neúspechu v konaní a s tým spojenej povinnosti uhradiť protistrane náhradu trov. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že v danom prípade povinnosť žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý podal žalobu dôvodne a zastavenie konania nezavinil. Neboli teda preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne zakladali dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (v tretej výrokovej vete majúcej povahu uznesenia), ako vo výroku vecne správny s použitím ust. potvrdil.

20. V tomto odvolacom konaní zastavenie konania o zaplatenie sumy 5.000 eur opätovne zavinil žalovaný a v časti odvolania voči rozhodnutiu o trovách konania bol fakticky plne úspešný žalobca, a preto podľa cit. a v spojení s vzniklo žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Nakoľko neboli zistené ani dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mu náhrada trov odvolacieho konania nemala byť priznaná, odvolací súd vo výroku II. vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

21. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).