Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/87/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C. D., E. XX zastúpenému JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Letná 47 proti žalovanému: F. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom v I., J. XXXX/XX zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice – okolie č.k. -173 zo dňa 21.6.2022

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice – okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Kúpna zmluva z 9.12.2015 v znení jej dodatku č. 1 z 10.2.2016, uzavretá medzi K. L. „D.“ M. M. N. C. D. N. A., XXX XX C. D., F.: XX XXX XXX ako predávajúcim a žalovaným F. G. H. O. H., nar. X.X.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX I. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 6175/33232 k nehnuteľnostiam v kat. území C. D., obec Nižná Myšľa, H. E. - H., zapísaným: 1/ na liste vlastníctva č. XXX, pozemkom, parcelám registra „C“

- parc. č. 1058/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 975 m2

- parc. č. 1058/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 519 m2

- parc. č. 1058/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 603 m2

- parc. č. 1058/7 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 37 984 m2

- parc. č. 1058/8 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 812 m2

- parc. č. 1063/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 744 m2

- parc. č. 1064 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 348 m2

- parc. č. 1065 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 386 m2

- parc. č. 1066 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 344 m2

- parc. č. 1067 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 52 m2

- parc. č. 1068 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 92 m2

- parc. č. 1069 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 305 m2

- parc. č. 1070 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 144 m2

- parc. č. 1071 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 724 m2

- parc. č. 1072 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 360 m2

- parc. č. 1073 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 550 m2 2/ na liste vlastníctva č. XXX, pozemkom, parcelám registra „E“

- parc. č. 2686/102 - trvalý trávny porast vo výmere 128 m2

- parc. č. 2835 - trvalý trávny porast vo výmere 5 669 m2

- parc. č. 2838/1 - trvalý trávny porast vo výmere 3 844 m2

- parc. č. 2838/2 - trvalý trávny porast vo výmere 12 637 m2

- parc. č. 2838/3 - trvalý trávny porast vo výmere 107 m2

- parc. č. 2839/1 - trvalý trávny porast vo výmere 6110 m2

- parc. č. 2839/2 - trvalý trávny porast vo výmere 37 m2

- parc. č. 2839/3 - trvalý trávny porast vo výmere 570 m2

- parc. č. 2839/4 - trvalý trávny porast vo výmere 5 219 m2

- parc. č. 2839/5 - trvalý trávny porast vo výmere 1 216 m2

- parc. č. 2840/1 - trvalý trávny porast vo výmere 21 823 m2

- parc. č. 2840/2 - trvalý trávny porast vo výmere 12 427 m2

- parc. č. 2840/3 - trvalý trávny porast vo výmere 1 329 m2

- parc. č. 2840/4 - trvalý trávny porast vo výmere 1 410 m2

- parc. č. 2842 - trvalý trávny porast vo výmere 129 m2

- parc. č. 2843 - trvalý trávny porast vo výmere 5 145 m2

- parc. č. 2844 - trvalý trávny porast vo výmere 2 313 m2

- parc. č. 2937/2 - trvalý trávny porast vo výmere 79 279 m2,

- parc. č. 2937/101 - trvalý trávny porast vo výmere 3 974 m2

- parc. č. 2937/102 - trvalý trávny porast vo výmere 4 926 m2

- parc. č. 2937/201 - trvalý trávny porast vo výmere 1 584 m2

- parc. č. 2964/1 - trvalý trávny porast vo výmere 2 826 m2

- parc. č. 2964/2 - trvalý trávny porast vo výmere 39 517 m2

- parc. č. 2964/3 - trvalý trávny porast vo výmere 4 378 m2

- parc. č. 2964/4 - trvalý trávny porast vo výmere 1 213 m2

- parc. č. 2965 - trvalý trávny porast vo výmere 351 m2

- parc. č. 2966/1 - trvalý trávny porast vo výmere 11 496 m2

- parc. č. 2966/2 - trvalý trávny porast vo výmere 336 m2

- parc. č. 2967/1 - trvalý trávny porast vo výmere 49 731 m2

- parc. č. 2967/2 - trvalý trávny porast vo výmere 9 380 m2

- parc. č. 2968 - trvalý trávny porast vo výmere 13 775 m2

- parc. č. 2969 - trvalý trávny porast vo výmere 142 245 m2

- parc. č. 2970 - trvalý trávny porast vo výmere 44 263 m2

- parc. č. 2971 - trvalý trávny porast vo výmere 5 858 m2

- parc. č. 2972 - trvalý trávny porast vo výmere 15 990 m2

- parc. č. 3064/1 - trvalý trávny porast vo výmere 1 143 m2

- parc. č. 3064/2 - trvalý trávny porast vo výmere 1 905 m2

- parc. č. 3064/3 - trvalý trávny porast vo výmere 480 m2

- parc. č. 2837 - ostatná plocha vo výmere 3 706 m2 3/ na liste vlastníctva č. XXXX, pozemkom, parcelám registra „C“

- parc. č. 1057/7 - orná pôda vo výmere 7 577 m2

- parc. č. 1080/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 4 723 m2

- parc. č. 1080/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 261 m2

- parc. č. 1080/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 16 m2

- parc. č. 1080/4 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 144 m2

- parc. č. 1080/5 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 78 m2 a parcelám registra „E“

- parc. č. 618 - trvalý trávny porast vo výmere 10 930 m2

- parc. č. 1821 - trvalý trávny porast vo výmere 12 381 m2

- parc. č. 1822/1 - trvalý trávny porast vo výmere 4 211 m2

- parc. č. 1822/2 - trvalý trávny porast vo výmere 2 006 m2

- parc. č. 1822/101 - trvalý trávny porast vo výmere 413 m2

- parc. č. 1823/2 - trvalý trávny porast vo výmere 242 m2

- parc. č. 1823/3 - trvalý trávny porast vo výmere 3 007 m2

- parc. č. 1829/1 - trvalý trávny porast vo výmere 33 978 m2

- parc. č. 1829/2 - trvalý trávny porast vo výmere 11 376 m2

- parc. č. 1829/3 - trvalý trávny porast vo výmere 10 603 m2

- parc. č. 1831/1 - trvalý trávny porast vo výmere 641 211 m2,

- parc. č. 1831/101 - trvalý trávny porast vo výmere 17 373 m2,

- parc. č. 1831/151 - trvalý trávny porast vo výmere 11 584 m2,

- parc. č. 1831/201 - trvalý trávny porast vo výmere 168 m2,

- parc. č. 1831/301 - trvalý trávny porast vo výmere 358 m2,

- parc. č. 1831/351 - trvalý trávny porast vo výmere 256 m2,

- parc. č. 1831/401 - trvalý trávny porast vo výmere 1 440 m2,

- parc. č. 1831/501 - trvalý trávny porast vo výmere 5 679 m2,

- parc. č. 1831/601 - trvalý trávny porast vo výmere 485 969 m2,

- parc. č. 1831/701 - trvalý trávny porast vo výmere 19 283 m2,

- parc. č. 1831/801 - trvalý trávny porast vo výmere 15 675 m2,

- parc. č. 1831/901 - trvalý trávny porast vo výmere 3 554 m2,

- parc. č. 1831/951 - trvalý trávny porast vo výmere 47 012 m2,

- parc. č. 1832 - trvalý trávny porast vo výmere 24 718 m2,

- parc. č. 1833/1 - trvalý trávny porast vo výmere 462 m2,

- parc. č. 1833/2 - trvalý trávny porast vo výmere 2 029 m2,

- parc. č. 2937/1 - trvalý trávny porast vo výmere 39 984 m2,

- parc. č. 1820/2 - orná pôda vo výmere 9 792 m2,

- parc. č. 1831/1 - trvalý trávny porast vo výmere 12 m2,

- parc. č. 1830/1 - ostatná plocha vo výmere 1 043 m2,

- parc. č. 1830/2 - ostatná plocha vo výmere 3 555 m2,

- parc. č. 1830/3 - ostatná plocha vo výmere 699 m2,

- parc. č. 1834 - ostatná plocha vo výmere 19 090 m2,

- parc. č. 1835/1 - ostatná plocha vo výmere 34 611 m2,

- parc. č. 1835/2 - ostatná plocha vo výmere 2 159 m2,

- parc. č. 1835/3 - ostatná plocha vo výmere 687 m2,

- parc. č. 2936/1 - ostatná plocha vo výmere 1 833 m2,

- parc. č. 2936/2 - ostatná plocha vo výmere 1 611 m2. 4/ na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku, parcele registra „C“

- parc. č. 1077/6 - orná pôda vo výmere 8 117 m2 5/ na liste vlastníctva č. XXXX, pozemkom, parcelám registra „E“

- parc. č. 1813/1 - trvalý trávny porast vo výmere 192 766 m2,

- parc. č. 1813/2 - trvalý trávny porast vo výmere 6 093 m2,

- parc. č. 1814/1 - trvalý trávny porast vo výmere 11 621 m2,

- parc. č. 1814/2 - trvalý trávny porast vo výmere 110 762 m2,

- parc. č. 1814/3 - trvalý trávny porast vo výmere 1 885 m2. 6/ na liste vlastníctva č. XXXX, pozemku, parcele registra „E“

- parc. č. 1540 - trvalý trávny porast vo výmere 97 445 m2 7/ na liste vlastníctva č. XXXX, stavbám

- súp. č. 360 - administratívna budova na parcele č. 1080/5,

- súp. č. XXX - autodielňa na parcele č. 1080/2,

- súp. č. XXX - sklad na parcele 1080/4, na základe ktorej bol vklad vlastníctva povolený Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom 11.2.2016 pod č. V 109/2016 je neplatná. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným: 1/ K. L. „D.“ M. M. N. C. D. N. A., F.: XX XXX XXX, XXX XX C. D. a 2/ F. G. H., domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.2.2016, uzatvorenej medzi žalovanými v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území C. D., uvedených vo výroku tohto rozsudku, na základe ktorej bol vklad vlastníctva povolený H. P. E. - H., katastrálnym odborom 11.2.2016 pod V 109/2016. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 397/33232 s tým, že na portály príslušného katastra nehnuteľností zistil, že žalovaný v 1/ rade ako predávajúci odpredal žalovanému 2/ rade ako kupujúcemu kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2015 v znení jej dodatku zo dňa 10.2.2016 svoje spoluvlastnícke podiely k hore uvedených nehnuteľnostiam bez toho, aby ich zákonným spôsobom ponúkol žalobcovi ako spoluvlastníkovi, pričom išlo o prevod na inú než blízku osobu, a uvedeným konaním porušil zákonné predkupné právo žalobcu. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade ponúkol prostredníctvom

Urbárskej spoločnosti, K. M. C. D. prevod týchto svojich podielov na spoločných nehnuteľnostiach, urobil tak písomnými ponukami zo dňa 4.5.2015, 13.5.2015 a 12.10.2015, avšak každá z týchto ponúk bola iná a ani jedna z nich neobsahovala zákonom predpísané náležitosti. Keďže žalovaný v 1/ rade mu zákonným spôsobom neponúkol prednostné právo kúpy k predmetným nehnuteľnostiam, podiely na spoločných nehnuteľnostiach odpredal v rozpore so svojou ponukou zo dňa 12.10.2015 a za cenu nižšiu ako v ponuke požadoval, o možnosti zníženia kúpnej ceny žalobcu neinformoval, predmetom ponuky vôbec neboli podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, predmetná kúpna zmluva je relatívne neplatným právnym úkonom. V priebehu konania vzniesli aj námietku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa (ďalej len „“), nakoľko obchádza zákon a je v rozpore so zákonom, keďže bola uzavretá na základe absolútne neplatnej ponuky. Žalovaný v 1/ rade v priebehu konania zanikol bez právneho nástupcu, pričom z Obchodného registra SR bol vymazaný dňa 8.4.2022. Z uvedeného dôvodu súd podľa zastavil konanie voči žalovanému v 1/ rade uznesením sp. zn. -55 z 11.4.2022, právoplatným 12.5.2022.

3. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že žalobu žiada zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nepreukázal, že prejavil záujem o kúpu nehnuteľností na ponuku pôvodne žalovaného v 1/ rade zo dňa 12.10.2015. K námietke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že táto je nedôvodná, kúpna zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti. K tvrdenej námietke relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa uviedol, že v danom prípade ide o osobitný režim, na ktorý sa citované ustanovenie nevzťahuje, pretože ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. (ďalej len „“) s odkazom na , , (ďalej len „“), OZ, prvá veta, , , o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.6.2018 (ďalej len „ alebo „citovaný zákon“), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa podanou žalobou dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.2.2016, z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva tým, že pôvodne žalovaný v 1/ rade mu zákonným spôsobom neponúkol prednostné právo kúpy k spoločnej nehnuteľnosti (za spoločnú nehnuteľnosť označil žalobca aj stavby zapísané na LV č. XXXX); podiel na spoločnej nehnuteľnosti odpredal v rozpore so svojou ponukou zo dňa 12.10.2015 a za cenu nižšiu ako v ponuke požadoval. Súd uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je, a v dobe rozhodnej bol, spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a k nehnuteľnostiam mal predkupné právo, pričom taktiež nebolo sporné, že v rozhodnej dobe bol spoluvlastníkom nehnuteľností aj žalovaný. Sporné medzi stranami bolo, či pôvodne žalovaný v 1/ rade zákonným spôsobom ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy žalobcovi a či k prevodu nehnuteľností na žalovaného došlo za podmienok deklarovaných v ponuke. Čo sa týka prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti t.j. pozemkov v k.ú. C. D. vedených na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť podľa , na prevod sa nevzťahovali všeobecné ustanovenia o predkupnom práve ( ) ale osobitná právna úprava v ust. v znení účinnom od 27.2.2014 do 30.6.2018. Pôvodne žalovaný v 1/ rade bol teda povinný svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru Urbárskej spoločnosti, K. M. C. D. ( ďalej len „výbor“). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že pôvodne žalovaný takúto ponuku aj učinil písomne listom zo dňa 12.10.2015 adresovaným výboru ( ponuka na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 12.10.2015) a že výboru bola ponuka doručená dňa 16.10.2015 ( čl. I. kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015). Vlastník podielu však musí vziať do úvahy všetky špecifiká a osobitný postup, ktorý je spojený s prevodom spoluvlastníckeho podielu v prípade ponukovej povinnosti s odkazom na ust. predposledná veta , z ktorého vyplýva, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa , výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Pokiaľ teda vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti realizuje ponuku prostredníctvom výboru, prenáša tým povinnosť ponúknuť uvedený podiel ostatným spoluvlastníkom podielov na výbor, čo je pre neho výhodné, pretože nemusí ponukovú povinnosť realizovať sám voči všetkým ostatným vlastníkom podielov. Výbor tak v tomto prípade túto ponukovú povinnosť musí realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia. Zo strany vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ponuková povinnosť nie je splnená len tým, že podiel ponúkne prostredníctvom výboru, pretože v

tomto prípade ponuka sa ešte nedostala do dispozičnej sféry všetkých ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Ponuková povinnosť vo vzťahu ku všetkým ostatným vlastníkom podielov bude splnená až dátumom konania zasadnutia zhromaždenia, pretože až zasadnutím zhromaždenia sa všetci ostatní vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti dozvedia o ponuke prevodu spoluvlastníckeho podielu a preto dňom konania zasadnutia zhromaždenia začína plynúť dvojmesačná lehota v zmysle , v rámci ktorej ostatní vlastníci podielov majú možnosť akceptovať ponuku a vyplatiť nehnuteľnosť, pretože až dňom konania zasadnutia zhromaždenia bola splnená povinnosť ponuky prevodu spoluvlastníckeho podielu všetkým ostatným vlastníkom podielov, pokiaľ nedošlo k tomuto prevodu práve týmto spoluvlastníkom. Predmetné právo zanikne, ak táto dvojmesačná doba uplynie márne. Výbor teda túto ponukovú povinnosť mal realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia, čo v konaní tvrdené ani preukázané nebolo, pričom ani samotná ponuka zo dňa 12.10.2015 nespĺňala hore uvedené zákonné náležitosti, nakoľko: 1) predmetom ponuky nebola časť spoločnej nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXXX, a to pozemok KN E parcela č. 1540 - trvalý trávny porast vo výmere 97445 m2 a s poukazom na ust. prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný; 2) predmetom ponuky boli nehnuteľnosti, preto lehota na prijatie ponuky mala byť minimálne 2 mesiace ( lehota na prijatie ponuky bola len 30 dní od jej doručenia), 3) kúpna cena mala byť v ponuke uvedená jednoznačne, čomu nezodpovedá formulácia, že kúpna cena je vo výške ohodnotenia znaleckými posudkami, tak ako je uvedená ods. 12 odôvodnenia tohto rozsudku, a prednosť budú mať kupujúci, ktorí ponúknu vyššiu kúpnu cenu (ponuka nie je licitácia na dražbe - odpredám tomu, kto ponúkne vyššiu cenu, ale jasný, určitý a zrozumiteľný návrh na uzavretie kúpnej zmluvy za vopred stanovených podmienok, s uvedením konkrétnej kúpnej ceny, pričom pri zmene podmienok ohľadom kúpnej ceny je potrebné učiniť novú ponuku). Ponuka bola teda absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. pre rozpor so zákonom, a to vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi náležitosti ponuky. Spoločná nehnuteľnosť bola v skutočnosti predaná za podstatne nižšiu kúpnu cenu než aká bola uvedená v ponuke, a to za cenu 14.000,- eur, v ktorej bola zahrnutá aj cena stavieb vedených na LV č. XXXX, ktoré predmetom ponuky ani neboli. Uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu aj ako spoluvlastníka nehnuteľností - stavieb vedených na LV č.XXXX, pretože ide o stavby, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou ( ), a tak bolo povinnosťou pôvodne žalovaného v 1/ rade ponúknuť ich na kúpu ostatným spoluvlastníkom vrátane žalobcu priamo, čo predávajúci neučinil.

5. Z dôvodu hospodárnosti konania a dostatku relevantných dôkazov na rozhodnutie v spore, súd prvej inštancie zamietol návrhy na doplnenie dokazovania citované v bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle s odkazom na .

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem vo veci s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2020 sp. zn. , toto svoje tvrdenie opieral o právnu argumentáciu, t.j. že celý priebeh predaja nehnuteľností, ktoré boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti sa realizoval v právnom režime podľa osobitného predpisu, t.j. a to konkrétne . Tento právny režim je osobitným druhom konania a to s prihliadnutím na skutočnosť, že v spoločných nehnuteľnostiach vystupujú stovky až tisíce spoluvlastníkov, čiže je nelogické a fyzicky nemožné uplatňovať režim predkupného práva, ktorý je obsiahnutý v . Zákonodarca stanovil povinnosť, že ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov a to prostredníctvom orgánu, t.j. výboru spoločenstva. Zo strany bývalého žalovaného v 1. rade táto povinnosť bola splnená s tým, že zákonodarca používa pojem musí bez konkrétnych podmienok ako daná ponuka má byť formulovaná. Žalobca ako člen výboru spoločenstva o tejto iniciatíve likvidátora vedel a v žiadnom prípade neprejavil záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov, ktoré sa nachádzali v likvidačnej podstate bývalého žalovaného v 1. rade. O kúpu spoluvlastníckych podielov prejavili záujem tri subjekty, s tým, že v konečnom dôsledku po odstúpení dvoch, k uzavretiu zmluvy došlo so žalovaným v 2. rade. Vychádzajúc zo skutočností, že žalobca v čase, keď došlo k ponukovému konaniu, resp. oznamovacej

povinnosti, na toto nereagoval, vyvstáva kontraproduktívne jeho tvrdenie uvedené v žalobe, že „prednostné právo kúpy si uplatnil aj navrhovateľ“. Čo sa týka uplatnenia práva odkúpiť spoluvlastnícke podiely a nie uplatnenia predkupného práva v zmysle , sú listiny, ktoré boli predložené v rámci súdneho konania a to konkrétne podanie žalobcu zo dňa 04.05.2018, ktorého prílohou bola ponuka na uplatnenie prednostného práva kúpy pri prevode spoločných nehnuteľností – vyjadrenie. Tieto listiny sa dostali do dispozičnej sféry právneho zástupcu žalobcu až 01.10.2018, čiže v čase, kedy prebiehalo súdne konanie. V konečnom za pozornosť stojí aj to, že zo strany žalobcu bola súdu predložená kúpna zmluva o predaji nehnuteľností datovaná dňom 30.11.2018, kde je deklarované, že predávajúci, t.j. žalovaný je uvedený ako podielový spoluvlastník. Uviedol, že žalobca nebol legitímnym subjektom na podanie takejto žaloby, nakoľko jeho právo nebolo porušené. Žalobca si neuplatnil riadne a včas požiadavku čo do odkúpenia spoluvlastníckych podielov, ktoré ponúkal na predaj likvidátor. O priebehu tohto ponukového konania preukázateľne vedel ako člen výboru. V ďalšom jednoznačne je právne neudržateľné rozhodnutie súdu, t.j. že celé ponukové konanie sa malo viesť v intenciách , konkrétne ustanovení týkajúcich sa predkupného práva. Zákon o pozemkových spoločenstvách je zákon lex specialis, ktorý upravuje pomery, ktoré reálne existujú u pozemkových spoločenstiev a to aj z hľadiska prípadného prevodu podielov. A celkom na záver neobstojí tvrdenie súdu, že daná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom s tým, že žalobca nikdy počas konania jasne nedeklaroval o akú neplatnosť kúpnej zmluvy ide, o relatívnu či absolútnu, nakoľko tieto dve kategórie sa vylučujú. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a prizná žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Navrhoval potvrdiť rozsudok v zmysle a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že vo veci je daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetom žaloby žalobcu bolo určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, podľa účinného v čase podania žaloby, resp. podľa písm. c/ a d/ , preto skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu a dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca v čase podania žaloby mal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže sa voči žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a žalobným petitom, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa môže odstrániť stav právnej neistoty a zmena vlastníka v katastri nehnuteľností. Súd mal za nepochybne preukázané, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutej kúpnej zmluvy. Žalobca trval na tom, že žalovaný mu zákonným spôsobom neponúkol prednostné právo kúpy spoločnej nehnuteľnosti, že predmetom ponuky nebola časť spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX, a to pozemok KNE č. 1540 Trvalý trávnatý porast o výmere 97445 m2. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na skutočnosť, ktorú správne vyhodnotil súd prvej inštancie, s odkazom na ustanovenie , že došlo ku skutočnosti, že prevod vlastníckeho práva, podielu na spoločnej nehnuteľnosti sa týkal len niektorých pozemkov, patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, pričom takýto prevod vlastníckeho práva je podľa citovaného ustanovenia zákona, zakázaný. Žalobca je presvedčený, že z dôvodu podľa ustanovenia príslušný kataster mal návrh na vklad vlastníckeho práva podľa napadnutej kúpnej zmluvy zamietnuť aj s poukazom na to, že dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve došlo k rozšíreniu predmetu zmluvy a podľa názoru žalobcu je tento postup nezákonný. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil kúpnu zmluvu aj jej uzatvoreniu predchádzajúce ponukové konanie a dospel k správnemu právnemu záveru, že zistené nedostatky majú za následok relatívnu a absolútnu neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na strane žalobcu absentuje procesná legitimácia na podanie určovacej žaloby ako aj naliehavý právny záujem, ktorý ani v čase vyhlásenia rozsudku neexistoval a preto bol tu zákonný dôvod na zamietnutie žaloby s tým, že proces predaja nehnuteľností sa realizoval podľa ustanovení (), pričom právna úprava tu obsiahnutá je osobitným druhom konania vo vzťahu k všeobecnej občiansko-právnej úprave nachádzajúcej sa v a teda pri realizácii úkonov týkajúcich sa týchto nehnuteľností je potrebné postupovať v zmysle špeciálnej úpravy, čo bývalý žalovaný v 1. rade aj učinil. Ďalej trval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní a to konkrétne, že konaním zo strany bývalého žalovaného v 1. rade k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo, jeho postup pri predaji svojich spoluvlastníckych podielov, ktoré sa nachádzali v likvidačnej podstate bol správny a v súlade so zákonom. Právna ani skutková argumentácia súdu prvej inštancie obsiahnutá v jeho rozhodnutí v

celom rozsahu neobstojí, keďže k porušeniu práva žalobcu nedošlo s tým, že žalobca nebol legitímnym subjektom na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že proces predaja nehnuteľnosti žalovaný zrealizoval v zmysle dávajúc do pozornosti aj znenie ust. a nedodržanie lehoty 30 dní, pričom predmetom ponuky boli spoločné nehnuteľnosti a to nie v celom rozsahu, ale len v časti a rovnako aj stavba zapísaná na LV č. XXXX, ktorej sa ani ponuka netýkala, čím došlo k porušeniu prednostného práva kúpy. Preto žalobca zotrval na potvrdení napadnutého rozhodnutia.

11. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu už nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací ( , účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle , v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.5.2024 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 7.5.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

14. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky odvolateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú ani odvolaciemu súdu prijať iné závery.

17. Odvolací súd odkazuje na ust. a odôvodnenie súdu prvej inštancie, keďže sa s ním v celom rozsahu stotožňuje s tým, že odvolacie námietky žalovaného pramenia z jeho námietok v rámci učinenej procesnej obrany v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal, načo aj odvolací súd poukazuje.

18. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady v zmysle a vecne správne sa vysporiadal s dôkaznými prostriedkami v konaní so zreteľom na prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu a procesnej obrany zo strany žalovaného, ktoré správne vyhodnotil a vec vecne správne právne posúdil, keďže nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaného, ktoré len kopírujú jeho procesnú obranu v konaní, ktorá je právne irelevantná a ktorá ani v odvolacom konaní nemôže zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Odvolací súd apeluje na to, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy s tým, že žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu ešte pred účinnosťou „CSP“ a preto súd vecne správne dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu v spore, ktorý v čase podania žaloby pramenil z ust. , kedy návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorého času s odkazom na ust. a v zmysle ust. , veta prvá a preto žalobca v čase podania žaloby, ako aj v čase vyhlásenia rozhodnutia mal a má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko sa žalobca domáha neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými práve z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva, čo môže odstrániť stav právnej neistoty a zmenu zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností, čím odvolacia námietka žalovaného v tomto smere je právne nedôvodná.

20. Predmetom konania sú v prevažnej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podmienky nakladania s nimi v rámci stanoveného podielu sú upravené o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (), ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu v nadväznosti na predkupné právo, vyplývajúce z ust. a to aj s odkazom na ust. , keďže podľa porušenie zákonného predkupného práva má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, prameniaceho z porušenia ust. , keďže žalobca sa podanou žalobou, a to jej doručením pôvodne žalovanému v 1/ rade a žalovanému súdom, dovolal voči menovaným relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.2.2016, z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva tým, že pôvodne žalovaný v 1/ rade mu zákonným spôsobom neponúkol prednostné právo kúpy k spoločnej nehnuteľnosti (za spoločnú nehnuteľnosť označil žalobca aj stavby zapísané na LV č. XXXX); podiel na spoločnej nehnuteľnosti odpredal v rozpore so svojou ponukou zo dňa 12.10.2015 a za cenu nižšiu ako v ponuke požadoval.

21. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je, a v dobe rozhodnej aj bol spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, mal k nehnuteľnostiam predkupné právo, a keďže nebolo ani sporné, že aj v rozhodnej dobe bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností aj žalovaný, pričom predmetná kúpna zmluva v spojení s jej dodatkom bola uzavretá medzi PD „Mier“ (pôvodným žalovaným v 1. rade) a F. G. H., je v spore daná vecne správne legitimizácia strán sporu, čím je odvolacia námietka žalovaného nedôvodná v tomto smer.

22. Sporné medzi stranami ale bolo, či pôvodne žalovaný v 1/ rade zákonným spôsobom ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy žalobcovi a či k prevodu nehnuteľností na žalovaného došlo za podmienok deklarovaných v ponuke, tak ako to aj správne uviedol súd prvej inštancie.

23. Keďže ide o spoločnú nehnuteľnosť prevádzaných nehnuteľností, treba súhlasiť s tým, že čo sa týka prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti, t.j. pozemkov v k.ú. C. D. vedených na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť podľa , na prevod sa nevzťahovali všeobecné ustanovenia o predkupnom práve ( ), ale osobitná právna úprava v ust. v znení účinnom od 27.2.2014 do 30.6.2018. Pôvodne žalovaný v 1/ rade bol teda povinný svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru Urbárskej spoločnosti, K. M. C. D. (ďalej len „výbor“). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že pôvodne žalovaný takúto ponuku aj učinil písomne listom zo dňa 12.10.2015 adresovaným výboru ( ponuka na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 12.10.2015), ktorá výboru bola ponuka doručená dňa 16.10.2015.

24. Aj odvolací súd apeluje na to, že z ust. predposledná veta vyplýva, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa , výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia a preto zo strany vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ponuková povinnosť nie je splnená tým, že podiel ponúkne prostredníctvom výboru, pretože v tomto prípade ponuka sa ešte nedostala do dispozičnej sféry všetkých ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Ponuková povinnosť vo vzťahu ku všetkým ostatným vlastníkom podielov bude splnená až dátumom konania zasadnutia zhromaždenia, pretože až zasadnutím zhromaždenia sa všetci

ostatní vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti dozvedia o ponuke prevodu spoluvlastníckeho podielu. Až dňom konania zasadnutia zhromaždenia začína plynúť dvojmesačná lehota v zmysle , v rámci ktorej ostatní vlastníci podielov majú možnosť akceptovať ponuku a vyplatiť nehnuteľnosť, pretože až dňom konania zasadnutia zhromaždenia bola splnená povinnosť ponuky prevodu spoluvlastníckeho podielu všetkým ostatným vlastníkom podielov, pokiaľ nedošlo k tomuto prevodu práve týmto spoluvlastníkom. Predmetné právo zanikne, ak táto dvojmesačná doba uplynie márne. Výbor teda túto ponukovú povinnosť mal realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia, čo v konaní tvrdené ani preukázané nebolo. Čím nie je splnená zákonná podmienka prevodu nehnuteľnosti tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že ponuka zo dňa 12.10.2015 nespĺňala hore uvedené zákonné náležitosti, nakoľko: 1) predmetom ponuky nebola časť spoločnej nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXXX, a to pozemok KN E parcela č. 1540 - trvalý trávny porast vo výmere 97445 m2 a s poukazom na ust. prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný; 2) predmetom ponuky boli nehnuteľnosti, preto lehota na prijatie ponuky mala byť minimálne 2 mesiace (lehota na prijatie ponuky bola len 30 dní od jej doručenia), 3) kúpna cena mala byť v ponuke uvedená jednoznačne, čomu nezodpovedá formulácia, že kúpna cena je vo výške ohodnotenia znaleckými posudkami, tak ako je uvedená ods. 12 odôvodnenia tohto rozsudku, a prednosť budú mať kupujúci, ktorí ponúknu vyššiu kúpnu cenu (ponuka nie je licitácia na dražbe - odpredám tomu, kto ponúkne vyššiu cenu, čím nie je jasný, určitý a zrozumiteľný návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, v znení vopred stanovených podmienok, s uvedením konkrétnej kúpnej ceny, pričom pri zmene podmienok ohľadom kúpnej ceny je potrebné učiniť novú ponuku). A preto ide o absolútne neplatný právny úkon podľa ust. a to pre rozpor so zákonom, a to vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi náležitosti ponuky s tým, že stavby vedené na LV č. XXXX predmetom ponuky ani neboli.

26. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam tak uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bolo porušené

zákonné predkupné právo žalobcu aj ako spoluvlastníka nehnuteľností - stavieb vedených na LV

č.XXXX, pretože ide o stavby, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou ( ). Preto povinnosťou pôvodne žalovaného v 1/ rade bolo ponúknuť ich na kúpu ostatným spoluvlastníkom vrátane žalobcu priamo, čo neučinil.

27. Vzhľadom k uvedenému sa žalobca platne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a tak súd prvej inštancie vecne správne aj žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva v znení jej dodatku je neplatným právnym úkonom podľa , z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcu podľa ohľadom nehnuteľností - stavieb vedených na LV č. XXXX a podľa ohľadom spoločnej nehnuteľnosti pozostávajúcej z pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, s čím sa s odkazom na ust. stotožňuje aj odvolací súd.

28. Odvolací súd reagujúc na uplatnené odvolacie námietky v znení doplnenia len dopĺňa, že podľa o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších zmien a doplnkov, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len "oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti"). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak. Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáha neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom, ktorých prevažná časť tvorí tzv. spoločnú nehnuteľnosť okrem stavieb, ktorej podielovým spoluvlastníkom je aj žalobca s tým, že spoločná nehnuteľnosť fyzicky pozostáva z viacerých pozemkov, avšak vždy ide o jednu nehnuteľnú vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, nakoľko podiel žalobcu na takejto spoločnej nehnuteľnosti, ako aj na ďalších nehnuteľnostiach predstavuje mieru akou sa ako

spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, teda ide o tzv. ideálny podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý ale nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny spoluvlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Ani číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu neznamená, že by bol spoluvlastník výlučne vlastníkom len určitej hmotnej časti spoločnej veci a preto vecne správne posúdil súd prvej inštancie daný spor v smere neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy v znení hore konkretizovaného neplatného prevodu titulom kúpy určených podielov na predmetných nehnuteľnostiach, nakoľko v danom prípade, ak ide o spoločnú nehnuteľnosť titulom zriadeného pozemkového spoločenstva, je nutné vždy dodržať zákonné predpoklady v zmysle o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom pre právne posúdenie sporu, teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. dňa 10.2.2016 v znení aj jej dodatku, nakoľko ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho vždy ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru a ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe, keďže výbor v zmysle je výkonným a štatutárnym orgánom spoločnosti a riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, pričom výbor tak ako to aj konkretizoval súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, mal ponukovú povinnosť realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia, čo ale v konaní preukázané nebolo s tým, že medzi spoločnú nehnuteľnosť bola zahrnutá aj cena stavieb vedených na LV č. XXXX nedôvodne, ktoré predmetom ponuky ani neboli a to titulom dodržania predkupného práva v zmysle , keďže stavba je v podielovom spoluvlastníctve.

30. Nakoľko sa tak nestalo, došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu s apelom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , keďže v prípade porušenia predkupného práva v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, inštitút porušenia predkupného práva je potrebné aplikovať aj pri prevodoch nehnuteľností tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť v rámci pozemkového spoločenstva analogicky s odkazom aj na špecifickú úpravu pozemkového spoločenstva, za ktorú koná výbor v rámci zvolania zhromaždenia a keďže súd nemôže vysloviť neplatnosť kúpnej zmluvy len sčasti, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. s odkazom na ust. .

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a plne úspešnému žalobcovi proti plne neúspešnému žalovanému priznal v odvolacom konaní 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaných nárokov v celom konaní na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle .

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).