Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/85/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XX/XX, T., o zaplatenie sumy 2.773,08 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -52 zo dňa 8. apríla 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeňuje tak, že tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok 17,90 % ročne zo sumy 2.773,08 € od 12.08.2014 do 15.10.2021, a to v mesačných splátkach vo výške 150,-€, vždy k 15. dňu v mesiaci, a to od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so splácaním jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,66 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.773,08 €, úroky vo výške 204,13 € a úroky z omeškania vo výške 8% ročne z istiny 2.773,08 € a z úrokov v sume 204,13 € od 12.08.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 150 €, vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci júl 2021 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , a , a , a a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a , , keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.10.2012 zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach vo výške 3.000 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom splatiť do 15.10.2021 s fixnou úrokovou sadzbou 17,9 % ročne do splatnosti úveru, s výškou anuitnej mesačnej splátky 56,31 €, splatnou vždy v 15.deň kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 108, s výškou RPMN 21,01 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 6.296,40 €. V bode 4.2. úverovej zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté predčasné zosplatnenie úveru v prípade porušenia alebo nesplnenia akéhokoľvek záväzku zo zmluvy. V bode 4.3. úverovej zmluvy boli dohodnuté úroky z

omeškania vo výške 8% ročne. Zostatok pohľadávky ku dňu podania žaloby na súd predstavuje sumu vo výške istiny 2.773,08 €, úroky vo výške 204,13 €, sankčné poplatky vo výške 6,06 € a poplatky za upomienky vo výške 60 €. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, žalobca výzvou zo dňa 16.07.2014 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru vo výške 3.000,83 € s príslušenstvom do 07.08.2014.

1.2. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba čiastočne. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si po poskytnutí úveru v sume 3.000 € v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal. Súd prvej inštancie preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 25.10.2012 a zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , . Povinnosťou žalovaného bolo v 108 mesačných splátkach dohodnutých vo výške 56,31 € so splatnosťou vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Následne žalobca po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so splátkami, pristúpil listom zo dňa 16.07.2014 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu vo výške 3.000,83 € v lehote do 07.08.2014. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 2.773,08 €.

1.3. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie kontinuálneho zmluvného úroku vo výške 17,90% ročne, ktorý si žalobca uplatnil od 12.08.2014 do zaplatenia. Strany sporu si dojednali zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Podľa názoru súdu prvej inštancie, nakoľko ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa zosplatnenia nepatrí. Svoj záver súd prvej inštancie odvodil z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. . Veriteľ má právo na zmluvné úroky len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. Inak by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca, a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok s tým, že stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, kedy veriteľ týmto právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa a logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, pričom právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru) s tým, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, keďže v opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil s tým, že de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády veriteľa proti spotrebiteľovi, a to za stavu, keď si veriteľ môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy a naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné

plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa , resp. podľa a robí absolútne neplatnou s tým, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a nar. vl. č. a ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení a subsidiárne ani testom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu SR .

1.4. V časti ďalších zložiek, ktoré boli účtované na ťarchu žalovaného zo strany žalobcu boli nároky na poplatky za upomienky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tejto časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.

1.5. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa , a nariadenia vlády č. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy istiny 2.773,08 €. Výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania je určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 12.08.2014 vo výške 8%.

1.6. Prvoinštančný súd povolil žalovanému dlh v splátkach s poukazom na ustanovenia a v splátkach s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a . Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 2.773,08 € s príslušenstvom. Žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k celej uplatnenej istine, neúspešný bol iba v časti kontinuálne uplatnených zmluvných úrokov a poplatkov za upomienky (teda v nepatrnej časti), preto mu súd priznal náhradu vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku, voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zmluvný úrok vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny 2.773,08 € od 12.08.2014 do zaplatenia, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutej časti rozsudku tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nárok na zmluvný úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zaplatiť žalovaný ako cenu peňazí, a aby súd žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca považuje rozsudok za nesprávny a odôvodňuje svoje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým argumentoval súd prvej inštancie, žalobca uvádza, že zo znenia petitu ako aj z povahy preskúmavacej právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že Ústavný súd sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu tohto dovolania, ale tak ani nemohol učiniť. Ústavný súd sa v danej veci zaoberal sťažnosťou na porušenie základného práva najmä práva na súdnu ochranu a odmietnutím uvedenej sťažnosti s konštatovaním, že v konaniach predchádzajúcich danej ústavnej sťažnosti všeobecné súdy neporušili základné právo sťažovateľky, v žiadnom prípade nevyjadril právny názor ohľadne nároku veriteľa v tomto konaní, ktorý by akýmkoľvek spôsobom podporoval stanovisko prvostupňového súdu. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že predmetom citovanej ústavnej sťažnosti predchádzajúcich konaní bolo zhodou okolností aj rozhodovanie o nároku na zmluvný úrok po zosplatnení. K nároku na zmluvný úrok po zosplatnení žalobca v danej právnej otázke poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.júna 2020, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.júna 2020 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.júla 2020, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.augusta 2020, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.augusta 2020, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.augusta 2020, sp. zn. . V rozhodnutiach po auguste 2020 už Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke nárokov na zmluvný úrok po zosplatnení odkazuje na svoje skoršie rozhodnutia, teda

je zrejmé, že dovolací súd tieto vníma ako vlastnú ustálenú a konzistentnú rozhodovaciu prax. Žalobca považuje aj s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie za definitívne vyriešenú otázku nároku na náhradu zmluvných úrokov po zosplatnení. Žalobca má nárok na úrok aj po zosplatnení úveru, a teda aj v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Podľa prechodných ustanovení ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a (t. j. v rozsahu, v ktorom bola žaloba čiastočne zamietnutá v časti zmluvných úrokov po zosplatnení) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

6. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.1. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

6.2. Podľa záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

6.3. Podľa ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

6.4. Podľa dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov

6.5. Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

6.6. Podľa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6.7. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bol zistený skutkový stav podľa ktorého žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 3 000,- € s fixnou úrokovou sadzbou 17,9 % ročne a výškou RPMN 21,01 %, pri priemernej výške RPMN 19,08 % a žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 108- ich mesačných splátkach vo výške 56,31 € splatných 15. deň v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 4.5.2013 a splatnosť poslednej na deň 4.4.2020. Konečná splatnosť úveru bol v zmluve

určená na 15.11.2012, predpokladaná doba trvania zmluvy 108 mesiacov. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, dosahovala 6.296,40 €. Strany sporu si v čl. 4.2. dohodli možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ak si žalovaný nebude plniť svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas. V čl. 4.3. si zmluvné strany dohodli výšku úrokov z omeškania, a to vo výške 8% ročne. Listom zo dňa 16.07.2014 vyhlásil žalobca úver za splatný a vyzval žalovaného na úhradu istiny 3.000,83 € s príslušenstvom najneskôr do 07.08.2014.

8. Posudzovaná zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. a súčasne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa , pričom žalobca pri jej uzatváraní a plnení vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Uvedené nespochybňoval ani samotný žalobca. Z týchto dôvodov bolo potrebné podrobiť predmetnú zmluvu prieskumu z hľadiska prípadnej prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok podľa a súčasne z hľadiska dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovených v , k čomu správne pristúpil i súd prvej inštancie.

9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované v ustanovení . V zmluvných ustanoveniach okrem ďalej špecifikovaných výnimiek odvolací súd nevzhliadol ani neprijateľné zmluvné podmienky podľa .

10. Pokiaľ ide riadny (zmluvný) úrok, tento predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide o v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky.

11. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, nezobral pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Doterajšia rozhodovacia činnosť okresných a krajských súdov bola v tomto smere nejednotná, niektoré rozhodnutia priznávali veriteľom právo na zmluvné úroky i po zosplatnení alebo splatnosti úveru až do zaplatenia istiny, iné rozhodnutia priznávali veriteľom iba právo na zmluvné úroky do splatnosti alebo predčasného (mimoriadneho) zosplatnenia úveru. Prelom v tejto otázke nastal uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. júna 2020, ktoré rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 pod č. R 5/2021 podľa ktorého pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia . Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho

právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

11.1. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít ( ), odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a priznal žalobcovi časť zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru, t. j. odo dňa 12.08.2014, a to až do času kedy mal byť úver splatený, t. j. do 15.10.2021. Žalobca si v podanej žalobe uplatňoval zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 2.773,08 € od 12.08.2014 do zaplatenia. V podanom odvolaní žiadal priznať zmluvný úrok v takej výške, ako by mal nárok pri riadnom plnení zmluvy o úvere. V súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má žalobca nárok na zaplatenie aj zmluvných úrokov po zosplatnení a tie mu prináležia až do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (t. j. cenu poskytnutej istiny úveru). Odvolací súd preto žalobcovi priznal zmluvný úrok 17,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny vo výške 2.773,08 € od 12.08.2014 do 15.10.2021, t. j. do dňa, ktorý bol v zmluve o úvere určený ako dátum konečnej splatnosti úveru.

12. Vzhľadom na formuláciu žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku neobmedzene až do zaplatenia istiny, teda skutočnosti, ktorá by mohla teoreticky nastať aj po čase dohodnutej splatnosti celého úveru, tak tu je odvolací súd názoru, že v tejto prevyšujúcej časti zmluvného úroku bolo zamietnutie dôvodné. Odlišný výklad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý by veriteľovi priznával zmluvný úrok až do úplného splatenia úverovej istiny, by bol v zmysle právneho názoru najvyššieho súdu v rozpore s .

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu úrok 17,90 % ročne zo sumy 2.773,08 € od 14.08.2014 do 15.10.2021 a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil.

14. S prihliadnutím na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vo vyhovujúcej časti rozsudku povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 150 € splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, odvolací súd v zmysle ustanovenia a uložil žalovanému odvolacím rozsudkom priznanú sumu zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie a to tak, že výška splátok je 150 € mesačne a splatné sú vždy k 15.dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Svojou žalobou sa žalobca domáhal celkovo zaplatenia vyčíslených položiek vo výške 3.043, €, pričom bol úspešný v rozsahu 2.977,21 €. Vo zvyšnej časti 66,06 €, bola žaloba zamietnutá, preto v danom rozsahu dosiahol úspech žalovaný. Žalobca tak dosiahol úspech v rozsahu 97,83 % a žalovaný v rozsahu 2,17 %. Vzájomný pomer úspechu preto dosahuje 95,66 % (97,83 % - 2,17 %) v prospech žalobcu, ktorý má teda voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,66 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).