Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sa-6-2020.pdf
PDF · 157.91 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Q. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Silvia Turcsányiová, advokátka, so sídlom B. XX, XXX XX Q. - mestská časť D., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo dňa 06. decembra 2019, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo dňa 06. decembra 2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 25.02.2020 žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo dňa 06. decembra 2019. Žalobca uviedol, že prvý služobný úraz podľa správy o vyšetrení služobného úrazu č. 2010/78/11-30 z 15. decembra 2010 utrpel 30. septembra 2010 vo výcvikovom priestore Hradisko počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti, pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, kedy si pri behu z kopca podvrtol ľavé koleno. V súvislosti s týmto prvým služobným úrazom rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ z 25. februára 2011 bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť. K druhému služobnému úrazu žalobcu podľa správy o služobnom úraze č. 5.pŠU-115-79/2012 z 21. januára 2013 došlo 28. decembra 2012 asi o 06:45 hod., kedy pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični VÚ Žilina pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. Rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/12012-ORaNZ z 13. mája 2013 bola žalobcovi na základe jeho žiadosti priznaná náhrada za bolesť za služobný úraz, ktorý utrpel 28. decembra 2012. Žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1632 z 18. februára 2019 dňom 10. apríla 2019 podľa § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Na základe žiadosti žalobcu z 03. mája 2019 o priznanie invalidného výsluhového dôchodku zasadala 21. mája 2019 posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorá v súlade s § 87 zákona č. 328/2002 Z.z. posúdila, či zdravotný stav žalobcu a okolnosti k nemu vedúce zakladajú nárok na priznanie invalidity v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z výroku posudku Zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 05/2019 vyplýva, že žalobca bol podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z.z. uznaný za invalidného s tým, že jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o 30 % v porovnaní so zdravým človekom.
2. Následne veliteľ pluku vydal potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. 5pSU-87-2312019 z 30. mája 2019, ktorým potvrdil, že žalobca utrpel pri výsadkovom cvičení vykonanom dňa 30. septembra 2010 v priestoroch výcvikového priestoru W. služobný úraz a že žalobca utrpel pri výsadkovom cvičení vykonanom 28. decembra 2012 v priestoroch VÚ 2790 S. služobný úraz. Zároveň potvrdil, že tieto výsadkové cvičenia boli vykonané podľa rozvrhov výcvikov.
3. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65313040847704/20 z 11. júla 2019 žalobcovi podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. priznal od 21. mája 2019 vo výške 347,58 Eur mesačne. Podľa § 65 prvej vety zákona č. 328/2002 Z.z. však žalobca nemá nárok na výplatu tohto invalidného dôchodku z dôvodu, že má nárok na výplatu výsluhového dôchodku v sume 356,04 Eur mesačne (suma vyplácaná k 21. máju 2019), ktorý je vyšší ako jeho invalidný dôchodok. Výsluhový dôchodok bol odvolateľovi priznaný rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ 65313040847704 z 03. júla 2018.
4. Žalobca žiadosťou zo 17. júla 2019 požiadal o priznanie a poskytnutie náhrady za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 328/2002 Z. z. vo výške vymedzenej v smernici. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. 4531303512200-13/2019-00Č zo 06. augusta 2019 priznal žalobcovi podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 3 a § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. náhradu za stratu na služobnom plate a zároveň uvoľnil doplatok náhrady za stratu na služobnom plate od 21. mája 2019 do 30. júna 2019.
5. Druhou žiadosťou zo 17. júla 2019 žalobca žiadal o priznanie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške násobku základu určeného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. vypočítaného podľa vzorca uvedeného v čl. 5 písm. a) smernice. V súvislosti s touto žiadosťou Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia za účelom objasnenia okolností služobného úrazu zaslal žalobcovi list č. VÚSZ-4531303512200-14/2019-OOČ zo 07. augusta 2019, v ktorom ho poučil, predĺžil lehotu a vyzval ho vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom, prípadne navrhnúť doplnenie dôkazov. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-19/2019-OOČ z 03. septembra 2019 podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. prerušil konanie vo veci priznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia až do vyriešenia predbežnej otázky.
6. Dňa 30. septembra 2019 vydal VÚSZ Rozhodnutie č. VÚSZ-4531303512200-20/2019-OOČ, ktorým podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. žalobcovi nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie. Dôvodom nepriznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia bolo svojvoľné posudzovanie úrazového deja pri výsadkovom výcviku, ktorý podľa zákona č. 328/2002 Z.z. napĺňa znaky nebezpečných podmienok a nesprávne právne posúdenie skutkových okolností. Rozhodnutie VÚSZ z 30.09.2019 a rozhodnutie o odvolaní z 06.12.2019 považoval žalobca za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, keďže obsahuje nedostatok dôvodov, ktorými by žalovaný riadne odôvodňoval svoje rozhodnutie o odvolaní z 06.12.2019. Žalovaný sa bez hlbšej analýzy stotožnil s rozhodnutím VÚSZ z 30.09.2019 bez toho, aby sa riadne a dôsledne zaoberal odôvodnením odvolania žalobcu voči rozhodnutiu VÚSZ z 30.09.2019. Konštatoval však opakované porušenie zákona zo strany VÚSZ, a to pri nezákonnom prerušení konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia VÚSZ z 02.08.2019 a pri nedodržaní zákonných lehôt pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný konštatoval, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia necitoval správne ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, kedy § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z., na ktoré sa v poznámke pod čiarou toto odkazuje zakomponoval do čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice. Týmto konštatovaním žalovaný akceptoval žalobcom uvedený odvolací dôvod, že § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je súčasťou článku 3 odsek 5 písm. a) Smernice MO SR č. 21/2014 a Smernica MO SR č. 21/2014, na toto ustanovenie odkazuje len poznámkou pod čiarou. Táto poznámka pod čiarou nemôže normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. A teda možno konštatovať, že skutočnosť, že poznámka 6 k ustanoveniu článku 3 odsek 5 písm. a) Smernice MO SR č. 21/2014 obsahovala odkaz iba na § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, neznamená, že profesionálnemu vojakovi nevznikne nárok, ak bol prepustený zo služobného pomeru z iných dôvodov.
7. Podľa žalobcu je teda nepochybné, že je daná príčinná súvislosť medzi vznikom invalidity a utrpenými služobnými úrazmi. Žalobca tiež uviedol, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva naplnenie
druhej zákonnej podmienky „služobný úraz spôsobený za nebezpečných podmienok“ a to z rozhodnutia o odvolaní z 06.12.2019, na str. 9, 10. Podľa žalobcu žalovaný ako ani VÚSZ nie sú oprávnení posudzovať úrazový dej služobného úrazu žalobcu. Príslušným orgánom pre posúdenie služobného úrazu (úrazového deja), je veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia, ktorých záver je aj navyše potvrdený samotnými rozhodnutiami VÚSZ, a to rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ z 25. februára 2011, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť za prvý služobný úraz, rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/12012-ORaNZ z 13. mája 2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť za druhý služobný úraz a rozhodnutím č. VÚSZ-65313040847704/20 z 11. júla 2019, ktorým bol žalobcovi priznaný od 21. mája 2019 invalidný výsluhový dôchodok.
8. Žalobca v žalobe citoval z Potvrdenia Veliteľa pluku o výsadkovom výcviku č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30.05.2019, v ktorom bolo veliteľom pluku konštatované, že „V súlade s § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdzujem, že 1. výsadkové cvičenie, ktoré bolo vykonané dňa 30. septembra 2010 v priestoroch výcvikového priestoru W. bolo vykonané podľa rozvrhu výcviku. Pri tomto výsadkovom výcviku utrpel služobný úraz (služobný úraz bol priznaný rozhodnutím VÚSZ Č. p.: VÚSZ-34010216/2010 - OR a NZ zo dňa 25. februára 2011) čat. L. L., bývalý príslušník VÚ 2790 S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XXXX/XA,XXX XX A. nad F., 2. výsadkové cvičenie, ktoré bolo vykonané dňa 28. decembra 2012 v priestoroch VÚ 2790 S. bolo vykonané podľa rozvrhu výcviku. Pri tomto výsadkovom výcviku utrpel služobný úraz (služobný úraz bol priznaný rozhodnutím VÚSZ č.p. VÚSZ-4531303512200 - 4/2012 - ORaNZ zo dňa 13.mája 2013) čat. L. L., bývalý príslušník VÚ 2790 S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K. XXXX/XA,XXX XX A. nad F..“ S prihliadnutím na to, že o služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania už posúdil aj úrazový dej, je F. ako aj žalovaný takýmto rozhodnutím v súlade § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný. Žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu v podanom odvolaní voči rozhodnutiu VÚSZ z 30.09.2019, že VÚSZ nie je orgánom oprávneným posudzovať úrazový dej. Samotný žalovaný posudzuje úrazový dej bez zákonného oprávnenia a nesprávne. Žalobca v žalobe namietal, že záver žalovaného, že žalobca neutrpel služobné úrazy za nebezpečných podmienok, je nesprávny a nemá oporu v zistenom skutkovom stave ani v príslušných právnych predpisoch. Žalovaný nie je orgánom oprávneným posudzovať úrazový dej. VÚSZ, ktoré vydalo rozhodnutie VÚSZ z 30.09.2019, taktiež nie je orgánom oprávneným posudzovať úrazový dej. Žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní, že VÚSZ nie je orgánom oprávneným posudzovať úrazový dej. Žalovaný nerešpektoval zistený skutkový záver osoby oprávnenej posudzovať úrazový dej o tom, že služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Aj zo samotných skutkových zistení preukázateľne úraz pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km vo výcvikovom priestore W. počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti a cvik - zhyby na hrazde v rámci upevňovania - rozcvičovania vestibulárneho systému počas pozemnej výsadkovej prípravy, napĺňajú podmienku spôsobenia služobného úrazu za nebezpečných podmienok, keďže boli počas výsadkového výcviku. Služobné úrazy boli uznané rozhodnutím VÚSZ č.p. VÚSZ-34010216/2010-ORa NZ zo dňa 25. februára 2011 a rozhodnutím VÚSZ č.p. VÚSZ-453130351220- 4/2012-ORaNZ zo dňa 13. mája 2013. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia je tiež, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je vecne náležité uvedené, akým spôsobom a na základe akých podkladov orgán verejnej správy dospel k výroku rozhodnutia vo veci samej, absentuje relevantné odôvodnenie. Žalovaný konštatuje nesplnenie určitých podmienok, avšak neuvádza, akou úvahou dospel k záverom, že zrýchlený presun na 10 km nie je vytrvalostným behom a ranná rozcvička nie je výsadkovým výcvikom. Ide o svojvoľné tvrdenia žalovaného nemajúce oporu v zákone. Úprava týchto činností bola zahrnutá v písomnom vojenskom rozkaze veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia, ktorý špecifikoval a bližšie upravoval vojenské predpisy. Žalovaný nezohľadňuje tento písomný rozkaz veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia a jeho potvrdenie, ale svojvoľne ich nahrádza svojimi úvahami a závermi. Žalovaný ako správny orgán má všetky skutkové okolnosti komplexne vyhodnocovať a nie dotvárať svojim extenzívnym výkladom či úvahami.
9. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že rozhodnutie o priznaní invalidity a rozhodnutie o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia sú dve samostatné rozhodnutia,
ktorým predchádzali dve samostatné, procesné ucelené správne konania. VÚSZ ako prvostupňový správny orgán, ani Ministerstvo obrany SR ako druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa nepriznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia nijakým spôsobom nespochybňovali, že poškodenia zdravia žalobcu z 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 boli klasifikované ako služobné úrazy, tak ako nespochybňovali ani kompetenciu veliteľa či úrazovej komisie v danej právnej veci. Jednou z obligatórnych podmienok stanovených v § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. pre účely priznania dávky úrazového zabezpečenia - jednorazového mimoriadneho odškodnia je skutočnosť, či služobný úraz, ktorý žalobca utrpel a v dôsledku ktorého bol uznaný za invalidného, bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, v predmetnej právnej veci pre účely zistenia presného a úplného skutočného stavu veci, posudzovali a zisťovali činnosti, pri ktorých žalobca utrpel služobné úrazy, teda či tieto činnosti je možné považovať za niektoré z činností uvedených v § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že tieto neposudzovali charakter úrazu z 30. septembra 2010 a úrazu z 28. decembra 2012 ako tvrdí žalobca, ale len fakt, či boli spôsobené za nebezpečných podmienok. Rozhodnutia, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, sú rozhodnutiami, prostredníctvom ktorých boli žalobcovi priznané náhrada za bolesť, náhrada za stratu na služobnom plate a invalidný výsluhový dôchodok, pričom v rámci týchto správnych konaní nebola skúmaná podmienka, či bol úraz z 30. septembra 2010 a úraz z 28. decembra 2012 spôsobený za nebezpečných podmienok (prípadne obzvlášť nebezpečných podmienok - poznámka), nakoľko táto je zákonom stanovená len pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa § 24 zákona č. 328/2002 Z.z., o ktorej priznaní rozhoduje VÚSZ.
10. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že v prípade jednorazového mimoriadneho odškodnenia ide o samostatne upravenú dávku úrazového zabezpečenia, pri priznávaní ktorej sa posudzuje splnenie podmienok stanovených v § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Žalovaný uviedol, že rozhodnutiami žalovaného VÚSZ č. p. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ zo dňa 25. februára 2011 a rozhodnutím VÚSZ č. p. VÚSZ-4531303512200-4/2012-ORaNZ zo dňa 13. mája 2013 bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z.. Ide o samostatnú dávku úrazového zabezpečenia, pri priznávaní ktorej sa neskúma skutočnosť, či k služobnému úrazu došlo za nebezpečných podmienok. Žalobcom uvádzanými rozhodnutiami, preto nemohlo dôjsť k potvrdeniu skutočnosti, že k jeho úrazom došlo za nebezpečných podmienok, nakoľko posudzovanie takejto podmienky by pri dávke, ktorou je náhrada za bolesť, bolo nad rámec zákona č. 328/2002 Z.z.. Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019, ktoré, ako to vyplýva zo samotného znenia potvrdenia ,,je vydané na základe žiadosti profesionálneho vojaka“, a ktoré vydal a svojim podpisom potvrdil plk. Ing. L. Y., veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia (Vojenský útvar 2790 S.). V predmetnom potvrdení sa vo svojej podstate uvádza, že výsadkové cvičenia, ktoré boli vykonané dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 v priestoroch výcvikového priestoru W. (prvý služobný úraz) a v priestoroch Vojenského útvaru 2790 S. (druhý služobný úraz), boli vykonané podľa rozvrhu výcviku. Toto potvrdenie nie je možné samo o sebe považovať za dôkazný prostriedok preukazujúci, že v dňoch vzniku služobných úrazov žalobcu pri činnostiach, pri ktorých došlo k služobným úrazom (zrýchlený presun na 10 km, ranná rozcvička), žalobca vykonával výsadkový výcvik, teda že k služobným úrazom došlo za nebezpečných podmienok. Zo spisu VÚSZ, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia z 30. septembra 2019, vyplýva, že zamestnanec VÚSZ pred vydaním samotného rozhodnutia kontaktoval zamestnanca Vojenského útvaru 2790 S. za účelom zaobstarania si príslušnej dokumentácie, konkrétne plánov výcvikov z roku 2010 a 2012. Z úradného záznamu VÚSZ č. VÚSZ-4531303512200-12/2019-OOČ z 5. augusta 2019 vyplýva, že predmetné plány výcvikov sú skartované. Vyvstáva teda podľa žalovaného otázka, na základe akých skutočností a dôkazov veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia vydal Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019, a to predovšetkým s dôrazom na skutočnosť, že k služobným úrazom došlo 10 rokov dozadu. Žalovaný má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a nie je dôvod na ich zrušenie. Žalovaný zastáva názor, že v správnom konaní o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia boli splnené tak hmotnoprávne, ako aj procesné podmienky nepriznania tejto dávky úrazového zabezpečenia.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nosne uviedol, že podsúvanie záveru o svojvoľnom vydaní Potvrdenia o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019 plk. Ing. L. Y. považoval za absolútne neprípustné a neprofesionálne zo strany žalovaného. Namietal žalobca pravdivosť týchto tvrdení a záverov, ktoré žalovaný nepreukázal.
Žalovaný spochybnil správnosť Potvrdenia o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019 bez predloženia akéhokoľvek dôkazu. Za účelom vylúčenia pochybností o Potvrdení o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019, navrhol, aby súd dožiadal veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia (Vojenský útvar 2790 S.) o vyjadrenie sa, na základe akých skutočností a dôkazov bolo vydané Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019. S prihliadnutím na to, že o služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania už posúdil aj úrazový dej, je VÚSZ ako aj žalovaný takýmto rozhodnutím v súlade § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný a nie je oprávnený tento záver meniť, prekrúcať či negovať. Aj v tomto postupe žalovaného ako aj VÚSZ absentujú ustanovenia zákona, z ktorých odvodzuje svoju právomoc pre takýto postup.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nič nehodnotil, len reaguje na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe z 25. februára 2020 a prezentoval svoj právny názor na prejednávanú právnu vec. Priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je podmienené kumulatívnym splnením týchto obligatórnych podmienok: profesionálnemu vojakovi bola zdravotná spôsobilosť na výkon služby zmenená alebo bol uznaný za invalidného, a zároveň k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby profesionálneho vojaka alebo k vzniku a uznaniu invalidity došlo v dôsledku služobného úrazu, a zároveň služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok, pričom tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán dospeli k záveru, že k takémuto súčasnému naplneniu zákonných predpokladov na priznanie dávky úrazového zabezpečenia - jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcovi, nedošlo, keďže žalovaný nemal v konaní za preukázané, že by k služobným úrazom žalobcu došlo za nebezpečných podmienok. Vo svojich rozhodnutiach tykajúcich sa nepriznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia nijakým spôsobom nespochybňoval, že poškodenia zdravia žalobcu z 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 boli klasifikované ako služobné úrazy, tak ako nespochybňoval ani kompetenciu veliteľa či úrazovej komisie v danej právnej veci.
13. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. sú nebezpečné podmienky také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov. Potvrdenia Veliteľa pluku o výsadkovom výcviku č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30.05.2019, uvádzajú nebezpečnosť podmienok, za ktorých žalobca utrpel služobné úrazy a tieto sa odvíjajú od písomného vojenského rozkazu veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia na spresnenie výkonu štátnej služby č. 001 zo dňa 02.01.2018. V zmysle predpisu S-Vys-3-1, čl. 161 až 182 zoskokom padákom musí predchádzať starostlivá a všestranná pozemná príprava. V zmysle predpisu S-Vys-3-1, čl. 180 do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne.
14. V rozhodnutí č. VÚSZ-4531303512200-20/2019-OOČ bolo uvedené, že zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. 2010/78/11-30 zo dňa 15. decembra 2010 vyplýva, že účastník konania v čase asi o 09:30 hod. vo výcvikovom priestore W. si počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, pri behu dole z kopca podvrtol ľavé koleno. Podľa Lekárskeho posudku, ktorý vystavil dňa 15. februára 2011 MUDr. I. W., utrpel účastník konania poranenie menisku ľavého kolena. Následne bola na základe žiadosti priznaná účastníkovi konania rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ zo dňa 25. februára 2011 náhrada za bolesť. Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. 5.pŠU-115-79/2012 zo dna 21. januára 2013 vyplýva, že účastník konania asi o 06:45 hod. pri cvičení na hrazde, v rámci rannej rozcvičky v telocvični Vojenského útvaru 2790 S., pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. Podľa Lekárskeho posudku, ktorý vystavil dňa 18. januára 2013 MUDr. I. W., utrpel účastník konania podvrtnutie ľavého ramenného kĺbu. Na základe žiadosti bola priznaná účastníkovi konania rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-2/2012-ORaNZ zo dňa 11. marca 2013 náhrada za bolesť. VÚSZ bol následne doručený nový Lekársky posudok, ktorý dňa 19. apríla 2013 vystavil MUDr. I. W., z dôvodu vykonanej operácie účastníka konania. Na základe uvedeného bola účastníkovi konania priznaná rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/2012-ORaNZ zo dňa 13. mája 2013 priznaná v súlade s predloženým novým lekárskym posudkom náhrada za bolesť. Za účelom splnenia zákonných podmienok na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je nevyhnutné, aby sa zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity spájali
so služobným úrazom spôsobeným za nebezpečných podmienok. Po posúdení okolností, za ktorých účastník konania utrpel služobný úraz z roku 2010 a služobný úraz z roku 2012, VÚSZ nemá za preukázané, že uvedené služobné úrazy boli spôsobené za nebezpečných podmienok tak, ako to stanovuje § 24 ods. 3 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z.. Napriek skutočnosti, že účastník konania nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie a služobné úrazy z roku 2010 a 2012 neutrpel za nebezpečných podmienok, VÚSZ skúmal taktiež splnenie podmienky stanovenej v čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice MO SR č. 21/2014, najmä dôvody, na základe ktorých bol účastník konania prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Podľa Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky Číslo 1632 z 18. februára 2013 bol dňom 10. apríla 2013 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka na základe § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z.. Podľa predmetného ustanovenia služobný pomer profesionálneho vojaka možno skončiť prepustením, ak tento požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 písm. a) až k). VÚSZ malo preukázané, že účastník konania nesplnil podmienku stanovenú v čl. 3 ods. 5 smernice MO SR č. 21/2014, nakoľko bol prepustený podľa § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. a nie z dôvodov explicitne vymedzených v čl. 3 ods. 5 Smernice MO SR č. 21/2014.
15. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný v rozhodnutí č.: SEĽUZ-659-2/2019-OdSP, v ktorom uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán vychádzal zo spisového materiálu (úrazový spis) a písomností vedených na odvolateľa. Odvolací orgán z pripojenej spisovej dokumentácie, vychádzajúc zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. 2010/78/11-30 z 15. decembra 2010 zistil, že odvolateľ utrpel 30. septembra 2010 vo výcvikovom priestore W. služobný úraz počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti, pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, kedy si pri behu dole z kopca podvrtol ľavé koleno. Odvolateľovi bola v súvislosti s týmto služobným úrazom rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010- ORaNZ z 25. februára 2011 priznaná náhrada za bolesť. K ďalšiemu služobnému úrazu odvolateľa podľa Správy o služobnom úraze č. 5.pŠU-115-79/2012 z 21. januára 2013 došlo 28. decembra 2012 asi o 06:45 hod., kedy pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični VÚ S. pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. Rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/2012-ORaNZ z 13. mája 2013 bol odvolateľovi na základe jeho žiadosti priznaná náhrada za bolesť za služobný úraz, ktorý utrpel 28. decembra 2012. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že na základe žiadosti odvolateľa veliteľ pluku vydal Potvrdenie o výsadkovom výcviku č. 5pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019, ktorým potvrdil, že výsadkové cvičenie vykonané 30. septembra 2010 v priestoroch výcvikového strediska W. a výsadkové cvičenie vykonané 28. decembra 2012 v priestoroch VÚ 2790 S. boli vykonané podľa rozvrhov výcvikov, ktoré však nie sú súčasťou spisovej dokumentácie z dôvodu, že VÚ S. už rozvrhmi výcviku staršími ako z roku 2016 nedisponuje. Odvolateľ bol Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1632 z 18. februára 2019 dňom 10. apríla 2013 podľa § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia následne vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolateľovi nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie. Dôvodom jeho nepriznania bola skutočnosť, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nemal preukázané, že služobné úrazy odvolateľa boli spôsobené za nebezpečných podmienok tak, ako to predpokladá zákon č. 328/2002 Z.z.. Odvolateľ proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote 28. augusta 2019 písomné odvolanie, ktoré bolo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručené 02. septembra 2019. Odvolací orgán po posúdení obsahu podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia s dôrazom na posúdenie nároku na priznanie jednorazo- vého mimoriadneho odškodnenia podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške vy- medzenej v smernici. Odvolací správny orgán rozhodol v zmysle § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z., § 24 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z.z., § 27 zákona č. 328/2002 Z.z., čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z.. Podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v § 24 ods. 1 sa pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia požaduje kumulatívne splnenie dvoch obligatórnych podmienok. Prvou podmienkou je zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity, v dôsledku služobného úrazu. Druhou podmienkou je, že k takejto zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity musí dôjsť v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi služobnými úrazmi, ktoré vznikli za nebezpečných podmienok a následnou invaliditou (resp. zmenou zdravotnej spôsobilosti). Odvolací
orgán konštatoval, že prvá podmienka pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, a to vznik invalidity v dôsledku služobných úrazov splnená bola, keďže odvolateľ bol uznaný za invalidného v dôsledku služobných úrazov. Odvolací orgán sa pre posúdenie nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie musel zaoberať aj tým, čo je možné považovať za nebezpečné podmienky podľa § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.. Podmienky vzniku služobného úrazu za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku odvolací orgán preto posudzoval aj na základe predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1 (ďalej len „predpis“), ktorý komplexne upravuje pravidlá a postupy súvisiace s výsadkovou prípravou. „K poškodeniu zdravia odvolateľa spôsobeného služobným úrazom podľa Správy o vyšetrení služobného úrazu č. 2010/78/11-30 z 15. decembra 2010 došlo 30. septembra 2010 v čase asi o 09:30 hod. počas výsadkového preskúšania profesionálneho vojaka z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km. Odvolací orgán však má za to, že táto disciplína nie je totožná s disciplínou „vytrvalostný beh v teréne“, ktorá je podľa 180. bodu predpisu zaradená do komplexu pozemného nácviku a je súčasťou výsadkového výcviku. Po dôkladnom posúdení výsadkového výcviku preto odvolací orgán uvádza, že nemôže tento služobný úraz považovať za súčasť výsadkového výcviku a to ani podľa predpisu a ani podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Odvolací orgán k predmetnej veci taktiež uvádza, že zákon č. 281/2015 Z.z., zákon č. 328/2002 Z.z. a ani predpisy vydané v súlade s nimi pojem „výsadkové preskúšanie profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti“ nepoznajú a ani s ním nepracujú. Pracujú iba s pojmom „preskúšanie profesionálneho vojaka z pohybovej výkonnosti“. Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. 5.pŠU-115-79/2012 z 21. januára 2013 vyplýva, že k ďalšiemu poškodeniu zdravia spôsobeného služobným úrazom došlo v rámci rannej rozcvičky v telocvični, kedy odvolateľ pri cvičení na hrazde pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci. Odvolací orgán aj v súvislosti s týmito služobným úrazom na základe vyššie uvedeného má za to, že ranná rozcvička nie je a ani nemôže byť súčasťou výsadkového výcviku. V danom prípade preto odvolací orgán nemôže odvolateľovi podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. priznať jednorazové mimoriadne odškodnenie a to z dôvodu, že podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 328/2002 Z.z. k vzniku invalidity nedošlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý bol spôsobený za nebezpečných podmienok, čím neboli splnené všetky zákonné pod mienky pre hodnotenie služobného úrazu ako služobného úrazu utrpeného za nebezpečných podmienok.“ Odvolací orgán tvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, že služobné úrazy sa nestali pri výsadkovom výcviku ako to predpokladá zákon č. 328/2002 Z.z., považuje za správne a súladné s § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z..
16. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.
17. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 191 ods. 1písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
19. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
20. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
23. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/328/20210805> a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20210805>. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/328/20210805> a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20210805> patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
24. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých, nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku, b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení, c) pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení, d) trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom, e) pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom, f) pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku, g) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia, h) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii, i) pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov, j) pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach, k) pri medzinárodnom cvičení.
25. Správny súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu uvádza, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú
alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
26. Je na mieste uviesť, že primárne sa správny súd musel vysporiadať s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl v absencii tej jeho časti, ktorou by sa správny orgán vysporiadal s námietkami a dôkazmi svedčiacimi záveru, že k služobným úrazom zo dňa 30. septembra 2010 a 28.12.2012 došlo za nebezpečných podmienok.
27. K námietke nedostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia správny súd vo všeobecnosti uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti správneho orgánu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu orgánu verejnej správy, a to z hľadiska požiadavky zrozumiteľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia viedli fyzické a právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým vo vzťahu k tým orgánom, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia či iný charakter) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Absencia výkladu aplikovaných právnych noriem vo vzťahu k jednotlivým skutkovým zisteniam správnych orgánov spôsobuje nepreskúmateľnosť odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, ak právna úvaha oboch správnych orgánov neobsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom.
28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (Séria A č. 254-B s. 49, § 30). Správny orgán v rámci odôvodnenia musí dať účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka.
29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že v rámci administratívneho konania bola posudzovaná žiadosť žalobcu o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia vo vzťahu k služobným úrazom žalobcu, ku ktorým došlo v dňoch 30. septembra 2010 a 28.12.2012. V rámci tohto konania boli hodnotené predpoklady pre priznanie požadovaného odškodnenia v zmysle úpravy § 24 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom správne orgány dospeli k záveru, že v danom prípade je naplnený predpoklad priznania takéhoto odškodnenia v časti zákonom vyžadovanej podmienky, aby sa jednalo o služobný úraz, v dôsledku ktorého bola zmenená spôsobilosť žalobcu na výkon služby a v dôsledku ktorého bol uznaný za invalidného. V konkrétnostiach prejednávanej veci tak v rámci konania bolo potrebné ustáliť, či v zmysle úpravy § 24 ods. 3 písm. i) uvedeného zákona bola naplnená druhá podmienka, teda či v prípade úrazu žalobcu boli dané nebezpečné podmienky, medzi ktoré podľa tohto ustanovenia patrí aj situácia, kedy k poškodeniu zdravia dôjde pri výsadkovom výcviku. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach vychádzali zo záveru, že v danom prípade došlo
k poškodeniu zdravia žalobcu pri úraze dňa 30. septembra 2010 počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, pri behu z kopca si žalobca podvrtol ľavé koleno a pri úraze dňa 28.12.2012 pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični VÚ 2790 S., pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k úrazom žalobcu uviedol, že „K poškodeniu zdravia odvolateľa spôsobeného služobným úrazom podľa správy o vyšetrení služobného úrazu č. 2010/78/11-30 z 15. decembra 2010 došlo 30. septembra 2010 v čase asi o 09:30 hod. počas výsadkového preskúšania profesionálneho vojaka z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km. Odvolací orgán - žalovaný však mal za to, že táto disciplína nie je totožná s disciplínou „vytrvalostný beh v teréne“, ktorá je podľa 180. bodu predpisu zaradená do komplexu pozemného nácviku a je súčasťou výsadkového výcviku. Po dôkladnom posúdení výsadkového výcviku preto odvolací orgán - žalovaný uvádzal, že nemôže tento služobný úraz považovať za súčasť výsadkového výcviku a to ani podľa predpisu a ani podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Odvolací orgán - žalovaný k predmetnej veci taktiež uvádzal, že zákon č. 281/2015 Z.z., zákon č. 328/2002 Z.z. a ani predpisy vydané v súlade s nimi pojem „výsadkové preskúšanie profesionál- nych vojakov z telesnej zdatnosti“ nepoznajú a ani s ním nepracujú. Pracujú iba s pojmom „preskú- šanie profesionálneho vojaka z pohybovej výkonnosti“. Obidva správne orgány teda dospeli k záveru, že nebola splnená podmienka zmeny zdravotnej spôsobilosti alebo vzniku invalidity za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku, a teda neboli splnené podmienky pre hodnotenie služobného úrazu ako úrazu utrpeného za nebezpečných podmienok so záverom, že žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie nepatrí.
30. Z obsahu administratívneho spisu bolo pritom správnym súdom zistené, že obsahuje i Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. p.: 5.pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019, ktoré, ako to vyplýva zo samotného znenia potvrdenia ,,je vydané na základe žiadosti profesionálneho vojaka“, a ktoré vydal a svojim podpisom potvrdil plk. Ing. L. Y., veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia (Vojenský útvar 2790 S.). V predmetnom potvrdení sa vo svojej podstate uvádza, že výsadkové cvičenia, ktoré boli vykonané dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 (kedy došlo k služobným úrazom žalobcu - poznámka) v priestoroch výcvikového priestoru Hradisko (prvý služobný úraz) a v priestoroch Vojenského útvaru 2790 S. (druhý služobný úraz), boli vykonané podľa rozvrhu výcviku. Z obsahu administratívneho spisu je tiež zrejmé, že zo strany VÚSZ bolo viacerými samostatnými rozhodnutiami rozhodované o iných dávkach, ktoré žalobcovi na základe služobných úrazov patria a ktoré mu boli týmito rozhodnutiami VÚSZ priznané. Správny súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie č. VÚSZ- 4531303512200-20/2019-OOČ zo dňa 30. septembra 2019, rozhodnutie č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo dňa 06. decembra 2019 a rozhodnutie č. VÚSZ-4531303512200-26/2020- OOČ zo dňa 04. februára 2020 s tým, že v odôvodnení všetkých týchto rozhodnutí VÚSZ konštatoval, že vykonaným prešetrením bolo zistené, že žalobca utrpel služobné úrazy dňa 30. septembra 2010 počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, pri behu z kopca podvrtol ľavé koleno a pri úraze dňa 28.12.2012 pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični VÚ 2790 S. pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. V odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 30.09.2019 (správneho orgánu v prvom stupni) žalobca namietal záver, že k úrazom zo dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 nedošlo za nebezpečných podmienok, pričom výslovne argumentoval odkazom na Potvrdenie o výsadkovom výcviku zo dňa 30.05.2019 s tým, že o služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania posúdil aj úrazový dej a ktorého rozhodnutím by tak VÚSZ mal byť v zmysle úpravy § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa správny orgán s touto výslovne formulovanou odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal a že by zaujal relevantné stanovisko ku skutočnosti, ktorá vyplýva z predmetného potvrdenia. Správny súd považuje za potrebné zvýrazniť, že VÚSZ ani žalovaný sa v rámci žalobou napadnutých rozhodnutí nevyporiadali s predchádzajúcimi závermi VÚSZ v uvedených rozhodnutiach, ktorými žalobcovi boli priznané dávky vyplývajúce zo zákona č. 328/2002 Z.z. a v odôvodneniach ktorých VÚSZ uviedol, že k úrazom dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy. Správny súd si je vedomý, že pre priznanie iných dávok žalobcovi nie je zákonom stanovená podmienka, aby k úrazu došlo za nebezpečných podmienok. Ak však napriek tomu VÚSZ v týchto rozhodnutiach konštatoval, že k úrazu došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy, je nevyhnutné sa s týmto predchádzajúcim záverom zaoberať a odôvodniť iné posúdenie tejto relevantnej okolnosti.
31. Z uvedeného je tak namieste správnym súdom konštatovať čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a tým aj absenciu zákonných náležitostí v zmysle citovaného ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s predloženým listinným dôkazom, a to Potvrdením zo dňa 30.05.2019. Rovnako z tohto odôvodnenia nevyplýva dostatočne odôvodnený záver o inom posudzovaní úrazov zo dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 ako v predchádzajúcich rozhodnutiach VÚSZ, v ktorých bolo konštatované, že k tomuto úrazu došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy. Pokiaľ správne orgány tento listinný dôkaz - Potvrdenie zo dňa 30.05.2019 po posúdení jeho obsahu nepovažovali za dôkaz spôsobilý preukázať naplnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, bolo v záujme zachovania práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj presvedčivé odôvodnenie správneho rozhodnutia, potrebné v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ozrejmiť jeho úvahy vo vzťahu k argumentácii žalobcu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z tohto potvrdenia. Rovnako bolo potrebné žalovaným reagovať na argumentáciu žalobcu ohľadom posúdenia úrazových dejov veliteľom útvaru a viazanosti takýmto rozhodnutím. Obdobne z rozhodnutia žalovaného neplynie ani relevantná úvaha ohľadom zmeny posudzovania tohto úrazu v žalobou napadnutom rozhodnutí a v iných rozhodnutiach VÚSZ. Platí pritom, že správny orgán v rámci odôvodnenia musí dať účastníkovi konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo ním predložený listinný dôkaz nebol spôsobilý preukázať, resp. podporiť právne relevantné skutkové tvrdenia účastníka.
32. Záverom považuje správny súd za potrebné dodať, že nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uplatneného nároku znova dospeje k záveru, že žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie nepatrí, avšak bude potrebné k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu žalobcom predloženého potvrdenia zo dňa 30.05.2019, jeho vierohodnosti, relevancie vo vzťahu k naplneniu podmienky preukázania, že k úrazom došlo za nebezpečných podmienok a zároveň bude potrebné vysporiadať sa s predchádzajúcimi rozhodnutiami VÚSZ, ktoré sa týkali toho istého úrazu žalobcu. Až takéto odôvodnenie bude možné následne podrobiť správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Správny orgán je povinný všetky dôkazy aj tie, ktoré si navzájom odporujú, vyhodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladal za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi nezaoberal. Hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu, ale naopak malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 114/08).
33. Vzhľadom na uvedené pristúpil správny súd s poukazom na citované § 191 ods. 1 písm. d) SSP k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného teda nebol nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, ale len nedostatok dôvodov rozhodnutia v tej konkrétnej časti, ktorá sa mala týkať vyhodnotenia predmetného potvrdenia a rozporu iných rozhodnutí VÚSZ s napadnutým rozhodnutím.
34. O trovách súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol voči žalovanému úspešný, a preto mu správny súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.