Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/27/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou v právnej veci žalobcu: T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom H. X. XXX/X, XXX XX P., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Silviou Turcsányiovou, advokátkou, so sídlom P. XX/XXX, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-104-2/2022-OdSP zo dňa 09. marca 2022

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 17.07.2019 doručenou Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 17.07.2019 žalobca požiadal o dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to o priznanie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia vymedzeného v ust. a nasl. vo výške vymedzenej v Smernici Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 21/2014 o podrobnostiach o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, jednorazovom odškodnení pozostalých, zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých, o postupe nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a o ďalších podrobnostiach o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania profesionálnych vojakov (ďalej len „Smernica MO SR č. “). K žiadosti o dávku úrazového zabezpečenia pripojil Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka zo dňa 30.05.2019.

2. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-18/2019 - OOČ zo dňa 03. septembra 2019 prerušil konanie podľa o správnom konaní (U. poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci priznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia T. až do vyriešenia predbežnej otázky. V odôvodnení rozhodnutia bolo poukázané na to, že listom č. VÚSZ-4531303512200-14/2019 zo dňa 07. augusta 2019 dal účastníkovi konania v zmysle pred vydaním rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie dôkazov v lehote najneskôr do 10 dní po dni doručenia oznámenia. Účastník konania podaním zo dňa 23. 08. 2019 označeným ako odpoveď na výzvu prvostupňového správneho orgánu a žiadosť o sprístupnenie informácie podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých a zároveň uviedol, že po sprístupnení informácie sa bezodkladne vyjadrí k zaslanej výzve, prípadne navrhne vykonať dôkazy. Vzhľadom k tomu, že VÚSZ nedisponuje písomným vyjadrením účastníka konania a z dôvodu zachovania jeho práv vyplývajúcich zo nemôže v danej veci konať až do doručenia uvedeného vyjadrenia, resp. návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,VÚSZ“ alebo ,,prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-20/2019 - OOČ zo dňa 30. septembra 2019 rozhodol tak, že podľa , nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie T. T.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, podľa ktorého účastník konania počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka utrpel dva služobné úrazy: Služobný úraz zo dňa 30. septembra 2010 Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. -30 zo dňa 15. decembra 2010 vyplýva, že účastník konania v čase asi o 09:30 hod. vo výcvikovom priestore Hradisko si počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, pri behu dole z kopca podvrtol ľavé koleno. Podľa lekárskeho posudku, ktorý vystavil dňa 15. februára 2011 T.. N. V., utrpel účastník konania poranenie menisku ľavého kolena. Následne bola na základe žiadosti priznaná účastníkovi konania rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010 - OR a NZ zo dňa 25. februára 2011 náhrada za bolesť. Služobný úraz zo dňa 28. decembra 2012 Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. zo dňa 21. januára 2013 vyplýva, že účastník konania asi o 06:45 hod. pri cvičení na hrazde, v rámci rannej rozcvičky v telocvični Vojenského útvaru 2790 Žilina pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. Podľa lekárskeho posudku, ktorý vystavil dňa 18. januára 2013 T.. N. V., utrpel účastník konania podvrtnutie ľavého ramenného kĺbu. Na základe žiadosti bola priznaná účastníkovi konania rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-2/2012 - OR a NZ zo dňa 11. marca 2013 náhrada za bolesť. VÚSZ bol následne doručený nový lekársky posudok, ktorý dňa 19. apríla 2013 vystavil T.. N. V., z dôvodu vykonanej operácie účastníka konania. Na základe uvedeného bola účastníkovi konania priznaná rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/2012 - OR a NZ zo dňa 13. mája 2013 priznaná v súlade s predloženým novým lekárskym posudkom náhrada za bolesť. Ďalej bolo poukázané na to, že v súvislosti so služobnými úrazmi zo dňa 30. septembra 2010 a zo dňa 28. septembra 2012 veliteľ pluku vydal na základe žiadosti účastníka konania Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30. mája 2019. Za účelom objasnenia okolností, za ktorých vyššie uvedené služobné úrazy vznikli, boli vyžiadané z Vojenského útvaru 2790 Žilina plány výcvikov v rokoch 2010 až 2012, počas ktorých účastník konania utrpel služobné úrazy. VÚSZ však tieto plány neboli doložené, nakoľko nimi Vojenský útvar 2790 Žilina už nedisponuje, a preto vychádzal z predložených úrazových dokumentácií a podkladov. Pri preskúmavaní danej veci prvostupňový správny orgán zistil, že účastník konania bol podľa ust. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1632 zo dňa 18. februára 2013 dňom 10. apríla 2013 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože účastník konania požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 písm. i) až k), a to z dôvodu straty motivácie, sociálnej istoty a nezáujmu o ďalšiu službu v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Na základe žiadosti účastníka konania zasadala dňa 21. mája 2019 posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ, ktorá v súlade s posúdila, že posudzovaný je invalidný v zmysle a jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o 30 % v porovnaní zo zdravým človekom. Porucha zdravia je dôsledkom služobných úrazov zo dňa 30.09.2010 a 28.12.2012 v zmysle V odôvodnení bolo uvedené, že poškodenie zdravia, ktoré je príčinou nespôsobilosti vykonávať štátnu službu v ozbrojených silách SR a tiež invalidity, je dôsledkom služobných úrazov ľavého kolenného kĺbu a ľavého ramenného kĺbu a chronickými posttraumatickými zmenami riešených následnými elektívnymi ASK operáciami. Prvostupňový správny orgán poukázal na ust. , , , v spojení s čl. 3 ods. 5 písm. a) Smernice MO SR č. Pri posudzovaní splnenia nároku na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia sa zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k naplneniu zákonom stanovených podmienok pre priznanie a vyplatenie uvedenej dávky úrazového zabezpečenia. VÚSZ posudzoval kumulatívne splnenie podmienok stanovených v , t.j. či u účastníka konania došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo bol uznaný za invalidného; zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo invalidita vznikla v dôsledku služobného úrazu; služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Prvostupňový správny orgán mal za jednoznačne preukázané, že účastník konania bol PKSZ VÚSZ uznaný za invalidného odo dňa 21. mája 2019 a vychádzajúc zo zápisnice PKSZ VÚSZ sa účastník konania stal invalidným v dôsledku služobných úrazov zo dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012. Ďalej sa prvostupňový správny orgán zaoberal otázkou, či k služobným úrazom zo dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 došlo za nebezpečných podmienok stanovených v , v ktorej súvislosti disponoval potvrdením o výsadkovom výcviku a jednotlivými úrazovými dokumentáciami. Za účelom objasnenia okolností, za ktorých došlo k predmetným služobným úrazom, posudzoval samotný priebeh úrazových dejov. Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. -30 zo dňa 15. decembra 2010 vyplýva, že účastník konania v čase asi o 09:30 hod. vo výcvikovom priestore Hradisko počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, preto prvostupňový správny orgán zastával názor, že zo samotnej dokumentácie k služobnému úrazu a priebehu úrazového deja vyplýva, že účastník konania utrpel úraz počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km a nie pri výsadkovom výcviku, tak ako predpokladá Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. zo dňa 21. januára 2013 vyplýva, že účastník konania asi o 06:45 hod. pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični Vojenského útvaru 2790 Žilina a podľa prvostupňového správneho orgánu zo samotnej dokumentácie k služobnému úrazu a priebehu úrazového deja vyplýva, že účastník konania utrpel úraz pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky, a nie pri výsadkovom výcviku, ako to predpokladá Posúdenie okolností, za ktorých účastník konania utrpel služobný úraz v roku 2010 a služobný úraz v roku 2012, prvostupňový správny orgán nemal za preukázané, že uvedené služobné úrazy boli spôsobené za nebezpečných podmienok tak, ako to stanovuje . Napriek tomu VÚSZ skúmal tiež splnenie podmienky stanovenej v čl. 3 ods. 5 písm. a) Smernice MO SR č. 21/2014, najmä dôvody, na základe ktorých bol účastník konania prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V rámci predmetného ustanovenia je spôsob skončenia služobného pomeru explicitne stanovený, a to podľa ust. , t.j. štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len „prepustenie“), ak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Pred účinnosťou novely Smernice MO SR č. 53/2018 bol ako osobitný predpis stanovený a , podľa ktorého sa služobný pomer profesionálneho vojaka končí prepustením, ak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvale nespôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia alebo podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Podľa Personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1632 z 18. februára 2013 bol dňom 10. apríla 2013 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka na základe ust. , podľa ktorého služobný pomer profesionálneho vojaka možno skončiť prepustením, ak tento požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 písm. a) až k). Prvostupňový správny orgán mal v tejto súvislosti za jednoznačne preukázané, že účastník konania nesplnil podmienku stanovenú v čl. 3 ods. 5 Smernice MO SR č. 21/2014, nakoľko bol prepustený podľa , a nie z dôvodov explicitne vymedzených v čl. 3 ods. 5 Smernice MO SR č. 21/2014. Prvostupňový správny orgán poukázal na ust. s tým, že listom č. VÚSZ-4531303512200-14/2019 zo dňa 07. augusta 2019 poučil účastníka konania a vyzval ho vyjadriť sa k listinným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom, prípadne navrhnúť doplnenie dôkazov, a to v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia. Účastník konania listom zo dňa 23. augusta 2019 požiadal prvostupňový správny orgán o zaslanie Smernice MO SR č. s tým, že po sprístupnení informácií sa bezodkladne vyjadrí k zaslanej výzve, prípadne navrhne vykonať dôkazy. Prvostupňový správny orgán pri sprístupňovaní požadovaných informácií postupoval v súlade so a požadované informácie sprístupnil dňa 05. septembra 2019. Do dňa vydania rozhodnutia nedisponuje písomným vyjadrením účastníka konania po sprístupnení informácií a ten ani nepožiadal o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia. Z uvedených dôvodov preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 24.10.2019.

5. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo dňa 06. decembra 2019 o odvolaní rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie žalobcovi, potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, dôvody odvolania žalobcu. Uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spisového materiálu (úrazový spis) a písomností vedených na odvolateľa. Poukázal na zistený skutkový stav, odvolateľovi priznané dávky sociálneho zabezpečenia, pričom po posúdení obsahu podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s dôrazom na posúdenie nároku na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa vo výške vymedzenej v smernici. Druhostupňový správny orgán poukázal na právnu úpravu, a to , , , , čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, Po preskúmaní náležitostí napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, obsahuje náležitosti podľa Tvrdenie odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je vecne náležite uvedené, akým spôsobom a na základe akých podkladov dospel vojenský úrad sociálneho zabezpečenia k výroku rozhodnutia vo veci samej, považoval za nedôvodné. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že v ust. sa pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia požaduje kumulatívne splnenie dvoch obligatórnych podmienok. Prvou podmienkou je zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity, v dôsledku služobného úrazu. Druhou podmienkou je, že k takejto zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity musí dôjsť v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi služobnými úrazmi, ktoré vznikli za nebezpečných podmienok a následnou invaliditou, resp. zmenou zdravotnej spôsobilosti. Vychádzajúc zo spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že prvá podmienka pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, a to vznik invalidity v dôsledku služobných úrazov, splnená bola, keďže odvolateľ bol uznaný za invalidného v dôsledku služobných úrazov. Ďalej sa zaoberal odvolací orgán otázkou naplnenia druhej obligatórnej podmienky pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, a to vzniku invalidity za nebezpečných podmienok uvedených v Pre posúdenie nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie sa odvolací orgán musel zaoberať aj tým, čo je možné považovať za nebezpečné podmienky podľa Podmienky vzniku služobného úrazu za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku odvolací orgán preto posudzoval aj na základe predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1 (ďalej len „predpis“), ktorý komplexne upravuje pravidlá a postupy súvisiace s výsadkovou prípravou. Podľa 9. bodu tohto predpisu výsadková príprava zahŕňa: pozemnú prípravu výsadkárov; organizáciu a vykonávanie zoskokov padákom; získavanie vedomostí o prostriedkoch a spôsoboch zhadzovania bojovej techniky, munície, proviantov, spojovacích prostriedkov, ženijného materiálu a iných nákladov na padákoch. Podľa 161. bodu predpisu zoskokom padákom musí predchádzať starostlivá a všestranná pozemná príprava. Pozemná príprava zahrňuje: výučbu konštrukcie osobných výsadkových padákov, rezervných výsadkových padákov, prístrojov a špeciálnych záchranných prostriedkov; výcvik v balení osobných a rezervných padákov pre zoskok; oboznámenie s teoretickými základmi zoskoku padákom; výcvik v prispôsobovaní výstroja a výzbroje na zoskok padákom a výcvik v strojení do padákov; nácvik prvkov zoskoku padákom na zariadeniach výsadkových cvičísk; predskokovú prípravu pred vykonaním zoskokov. Podľa 180. bodu predpisu je okrem iného do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov dolných končatín. K poškodeniu zdravia odvolateľa spôsobeného služobným úrazom podľa Správy o vyšetrení služobného úrazu č. -30 z 15. decembra 2010 došlo 30. septembra 2010 v čase asi o 09.30 hod. počas výsadkového preskúšania profesionálneho vojaka z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km. Podľa odvolacieho orgánu táto disciplína nie je totožná s disciplínou „vytrvalostný beh v teréne“, ktorá je podľa 180. bodu predpisu zaradená do komplexu pozemného nácviku a je súčasťou výsadkového výcviku. Po dôkladnom posúdení výsadkového výcviku preto odvolací orgán uviedol, že nemôže tento služobný úraz považovať za súčasť výsadkového výcviku, a to ani podľa predpisu a ani podľa K predmetnej veci taktiež uviedol, že , zákon č. a ani predpisy vydané v súlade s nimi pojem „výsadkové preskúšanie profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti“ nepoznajú a ani s ním nepracujú. Pracujú iba s pojmom „preskúšanie profesionálneho vojaka z pohybovej výkonnosti“. Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. z 21. januára 2012 vyplýva, že k ďalšiemu poškodeniu zdravia spôsobeného služobným úrazom došlo v rámci rannej rozcvičky v telocvični, kedy odvolateľ pri cvičení na hrazde pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci. V súvislosti s týmto služobným úrazom odvolací orgán mal za to, že ranná rozcvička nie je a ani nemôže byť súčasťou výsadkového výcviku. Preto nemôže odvolateľovi podľa priznať jednorazové mimoriadne odškodnenie, a to z dôvodu, že podľa k vzniku invalidity nedošlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý bol spôsobený za nebezpečných podmienok, čím neboli splnené všetky zákonné podmienky pre hodnotenie služobného úrazu ako služobného úrazu utrpeného za nebezpečných podmienok. Tvrdenia VÚSZ, že služobné úrazy sa nestali pri výsadkovom výcviku, ako to predpokladá , odvolací orgán považoval za správne a súladné s tohto zákona. Odvolací orgán súhlasil s námietkou odvolateľa súvisiacou s prerušením konania, pričom poukázal na ust. , a tohto zákona, , pričom konštatoval, že prerušenie konania nemalo žiaden vplyv na vydané rozhodnutie. Ďalej uviedol, že v nadväznosti na upozornenie prokurátora č. Pd 126/19/1101-2 z 12. septembra 2019 zabezpečil, aby po vydaní tohto upozornenia nedochádzalo k nezákonným prerušeniam konania. K námietke odvolateľa súvisiacej s poznámkou pod čiarou odvolací orgán uviedol, že aj keď VÚSZ necitoval správne ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, kedy ust. , na ktoré sa v poznámke pod čiarou toto odkazuje, zakomponoval do čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, uvedené nijakým spôsobom nemení nič na skutočnosti, že odvolateľovi nárok na priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia nevznikol, nakoľko služobné úrazy odvolateľa neboli utrpené za nebezpečných podmienok tak, ako to predpokladá Odvolací orgán konštatoval vzhľadom na zistený skutkový a právny stav, že vojenský úrad sociálneho zabezpečenia napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia vydal v súlade so a

6. V administratívnom spise sa pod značkou A61 nachádza žaloba žalobcu zo dňa 25.02.2020, ktorá bola podaná Krajskému súdu v Žiline a je vedená pod sp.zn. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo dňa 06. decembra 2019.

Druhostupňové správne rozhodnutie

7. Žalovaný ako odvolací orgán po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, ktorý rozsudkom sp.zn. z 25. novembra 2021 zrušil rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-659-2/2019-OdSP zo 06. decembra 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodnutím č. SEĽUZ-104-2/2022-OdSP zo dňa 09. marca 2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-4531303512200-20/2019-OOČ z 30. septembra 2019, ktorým nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie žalobcovi, potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, podané odvolanie žalobcom a jeho dôvody a vznesené námietky, zistený skutkový stav, rozhodnutie žalovaného ako druhostupňového orgánu a jeho dôvody a závery. Odvolací orgán viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline opakovane preskúmal odvolateľom napadnuté prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-4531303512200-20/2019-OOČ z 30. septembra 2019 vo veci priznania a vyplatenia jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Poukázal na ust. , , , , čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice v spojení s . Odvolací orgán nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné a uvedené tvrdenie považoval za nedôvodné. Poukázal na ust. , ktoré pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia požaduje kumulatívne splnenie dvoch obligatórnych podmienok. Prvou podmienkou je zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu a druhou podmienkou je, že k takejto zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity musí dôjsť v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok.

Odvolací orgán konštatoval, že prvá podmienka pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, a to vznik invalidity v dôsledku služobných úrazov splnená bola, keďže odvolateľ bol uznaný za invalidného v dôsledku utrpených služobných úrazov. Odvolací orgán sa zaoberal otázkou naplnenia druhej obligatórnej podmienky pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, a to vznik invalidity za nebezpečných podmienok uvedených v . Pre posúdenie nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie sa zaoberal tým, čo je možné považovať za nebezpečné podmienky podľa . Podmienky vzniku služobného úrazu za nebezpečných podmienok pri výsadkovom výcviku odvolací orgán preto posudzoval aj na základe predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1 (ďalej len „predpis“), ktorý komplexne upravuje pravidlá a postupy súvisiace s výsadkovou prípravou. Podľa 9. bodu tohto predpisu výsadková príprava zahŕňa: pozemnú prípravu výsadkárov; organizáciu a vykonávanie zoskokov padákom; získavanie vedomostí o prostriedkoch a spôsoboch zhadzovania bojovej techniky, munície, proviantu, spojovacích prostriedkov, ženijného materiálu a iných nákladov na padákoch. Podľa 161. bodu predpisu zoskokom padákom musí predchádzať starostlivá a všestranná pozemná príprava. Pozemná príprava zahrňuje: výučbu konštrukcie osobných výsadkových padákov, rezervných výsadkových padákov, prístrojov a špeciálnych záchranných prostriedkov; výcvik v balení osobných a rezervných padákov pre zoskok; oboznámenie s teoretickými základmi zoskoku padákom; výcvik v prispôsobovaní výstroja a výzbroje na zoskok padákom a výcvik v strojení do padákov; nácvik prvkov zoskoku padákom na zariadeniach výsadkových cvičísk; predzoskokovú prípravu pred vykonaním zoskokov (obsahuje nácvik samotného zoskoku padákom, počínajúc strojením do padákov a končiac pristátím). Podľa 180. bodu predpisu je do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov dolných končatín. K poškodeniu zdravia odvolateľa spôsobeného služobným úrazom podľa Správy o vyšetrení služobného úrazu č. -30 z 15. decembra 2010 došlo 30. septembra 2010 v čase asi o 09:30 hod. počas výsadkového preskúšania profesionálneho vojaka z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km. Odvolací orgán uviedol, že Z.z, a ani platné interné normatíve akty vydané v súlade s nimi pojem „výsadkové preskúšanie profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti“ nepoznajú a ani s ním nepracujú. Pracujú iba s pojmom „preskúšanie profesionálneho vojaka z pohybovej výkonnosti“. V tejto súvislosti poukázal aj na Smernicu Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 4/2002 o špeciálnej telesnej príprave z 15. apríla 2002 (ďalej len „smernica o špeciálnej telesnej príprave“), účelom ktorej je určiť súbor špeciálnej telesnej prípravy a upraviť postupy pri zabezpečovaní, riadení a uskutočňovaní špeciálnej telesnej prípravy. Podľa čl. 2 ods. 1 tejto smernice sa špeciálnou telesnou prípravou rozumie telesná príprava, ktorá je nadstavbou všeobecnej telesnej prípravy organizovanej podľa osobitných predpisov. Je zameraná na cieľavedomé zvyšovanie úrovne telesnej a psychickej pripravenosti. V poznámke pod čiarou k odkazu 2 je uvedený odkaz na vojenský predpis Tel-1-1 o telesnej výchove a športe v rezorte ministerstva obrany. Špeciálne telesné cvičenia na presuny sú upravené v čl. 10 až 13 smernice o špeciálnej telesnej príprave. Podľa čl. 10 ods. 1 cieľom výcviku je rozvoj vytrvalostných schopností a odolnosti jednotlivcov (skupiny vojenskej jednotky) na zvládnutie presunu na väčšiu vzdialenosť bez použitia dopravných prostriedkov, na lyžiach alebo na plavidlách. Podľa čl. 10 ods. 2 smernice o špeciálnej telesnej príprave sa pri výcviku precvičujú a) pešie presuny do 70 km/deň (podľa obtiažnosti terénu a výstroja), b) technika presunov na snehu, v močiari a na piesku, c) presuny na plavidlách. Podľa čl. 10 ods. 3 smernice o špeciálnej telesnej príprave pri výcviku v presunoch vedúci výcviku a) určí smer a rýchlosť pohybu, výstroj, záťaž, vzdialenosti medzi cvičencami, spôsob odovzdávania povelov a dorozumievania s vedúcim (veliteľom), b) obmieňa zaradenie cvičencov (ich poradie) v zostave vojenskej jednotky, c) pozná počet cvičencov, priebežne ich kontroluje a preveruje na konci cvičenia, d) nacvičuje orientačné presuny najmenej v trojiciach (podľa mapy, azimutu a pod.), e) nacvičuje presuny v močiari, ale len v teréne, ktorý má pevné dno, najviac v hĺbke 1,3 m (do pása), f) nacvičuje presuny na plavidlách za dodržiavania bezpečnostných opatrení ustanovených v prílohe č. 1 k týmto smerniciam. Podľa čl. 11 ods. 1 smernice o špeciálnej telesnej príprave sa pešie presuny nacvičujú a) zrýchleným presunom (do 30 km), b) diaľkovým pochodom (do 70 km), c) presunom s orientáciou podľa mapy (orientačným behom alebo presunom), d) presunom v zalesnenom, horskom a vysokohorskom teréne.

Podľa čl. 11 ods. 2 tejto smernice sa technika presunu a jeho organizácia v jednotke sa nacvičuje v odľahčenom výstroji, bez zbraní alebo so zbraňou. Cvičí sa v teréne mimo frekventovaných pozemných komunikácií, v skupinách podľa výkonnosti a neskôr v organickej jednotke. Cvičí sa vo dne i v noci a za rôznych poveternostných podmienok. Z vyššie uvedeného mal odvolací orgán za to, že disciplína výsadkové preskúšanie profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti nie je totožná s disciplínou „vytrvalostný beh v teréne“, ktorá je podľa 180. bodu predpisu zaradená do komplexu pozemného nácviku a je súčasťou výsadkového výcviku. Po dôkladnom posúdení výsadkového výcviku odvolací orgán uvádza, že tento služobný úraz nemôže považovať za súčasť výsadkového výcviku, a to ani podľa predpisu a ani podľa Zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. z 21. januára 2013 vyplýva, že k ďalšiemu poškodeniu zdravia spôsobeného služobným úrazom došlo v rámci rannej rozcvičky v telocvični, kedy odvolateľ pri cvičení na hrazde pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci. V súvislosti s týmto služobným úrazom odvolací orgán mal za to, že ranná rozcvička nie je a ani nemôže byť súčasťou výsadkového výcviku, preto nemôže odvolateľovi podľa priznať jednorazové mimoriadne odškodnenie, a to z dôvodu, že podľa k vzniku invalidity nedošlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý bol spôsobený za nebezpečných podmienok, čím neboli splnené všetky zákonné podmienky pre hodnotenie služobného úrazu ako služobného úrazu utrpeného za nebezpečných podmienok. Konštatovanie VÚSZ, že služobné úrazy sa nestali pri výsadkovom výcviku tak, ako to predpokladá považoval za správne a súladné s . K námietke odvolateľa súvisiacej s poznámkou pod čiarou odvolací orgán uviedol, že aj keď VÚSZ necitoval správne ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, kedy ust. , na ktoré sa v poznámke pod čiarou odkazuje, zakomponoval do čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, uvedené nijakým spôsobom nemení nič na skutočnosti, že poznámka pod čiarou upresňuje jednu z ďalších podmienok, ktorej splnenie je potrebné pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Úlohou poznámky pod čiarou je v tomto prípade je spresniť a informovať žiadateľa a odvolací orgán o skutočnosti, že jednorazové mimoriadne odškodnenie nemôže byť priznané profesionálnemu vojakovi v súvislosti s akoukoľvek formou prepustenia zo služobného pomeru, ale môže byť priznané len profesionálnemu vojakovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru na základe právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie o trvalej nespôsobilosti vykonávať štátnu službu. Ďalším podstatným dôvodom, prečo nemohlo byť odvolateľovi v súvislosti s utrpenými služobnými úrazmi priznané jednorazové mimoriadne odškodnenie, je podmienka uvedená v smernici. Podľa čl. 3 ods. 5 smernice má nárok na jednorazové mimoriadne odškodnenie len profesionálny vojak, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru podľa , t.j. podľa ktorého sa stála štátna služba skončí prepustením zo služobného pomeru, ak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Odvolateľ služobný pomer síce skončil prepustením zo služobného pomeru, avšak nie v súvislosti s uznaním prieskumnej komisie za trvalo nespôsobilého vykonávať štátnu službu. Odvolateľ v čase priznania invalidity (21. mája 2019) už štátnu službu profesionálneho vojaka nevykonával, pretože zo služobného pomeru bol prepustený na vlastnú žiadosť dňom 10. apríla 2013 z dôvodu straty motivácie, sociálnej istoty a nezáujmu o ďalšiu službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky, teda nie zo zdravotných dôvodov. Ak by aj odvolací orgán vychádzal z prezumpcie, že poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú výlučne informatívny charakter, tak odvolací orgán mal za to, že funkciou poznámky pod čiarou je upresniť a jednoznačne zadefinovať, ktoré konkrétne ustanovenia, akého právneho predpisu sa na danú situáciu majú použiť. K tvrdeniu odvolateľa, že o služobnom úraze rozhoduje veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania posúdi úrazový dej a VÚSZ a odvolací orgán sú takýmto rozhodnutím v súlade s viazaní, odvolací orgán uviedol, že povinnosti veliteľa upravuje , ktoré presne popísal v písmenách a) až h) odôvodnenia rozhodnutia s tým, že postup veliteľov, vedúcich štátnych zamestnancov a vedúcich zamestnancov a vojenského úradu sociálneho zabezpečenia pri evidovaní, vyšetrovaní a registrácii služobných úrazov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody upravuje smernica. V tejto súvislosti poukázal na čl. 11 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 1, 4, 5, čl. 19 ods. 1, 3 smernice. V súvislosti s rozhodnutiami VÚSZ č. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ z 25. februára 2011 o priznaní náhrady za bolesť za prvý služobný úraz, č. VÚSZ-4531303512200-4/12012-ORaNZ z 13. mája 2013 o priznaní náhrady za bolesť za druhý služobný úraz a rozhodnutím vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65313040847704/20 z 11. júla 2019 o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, v ktorých podľa odvolateľa VÚSZ potvrdil, že služobný úraz utrpel pri pozemnom výsadkovom výcviku, t.j. za nebezpečných podmienok, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o vyššie uvedených dávkach išlo o rozhodnutia v samostatných konaniach, pri ktorých v súlade so nebolo potrebné skúmať, či sa služobný úrad stal za nebezpečných podmienok alebo nie, pretože to na priznanie týchto dávok nemalo žiaden vplyv. Po podrobnom preskúmaní uvedených rozhodnutí odvolací orgán zistil, že VÚSZ ani v jednom z nich neuviedol, že k služobným úrazom došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy, resp. za nebezpečných podmienok. VÚZS pri rozhodnutí č. z 25. februára 2011 o priznaní náhrady za bolesť v súvislosti s prvým služobným úrazom iba uviedol, že k služobnému úrazu došlo počas preskúšania z telesnej zdatnosti pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, čo neznamená, že tým potvrdil utrpenie služobného úrazu za nebezpečných podmienok. V ďalšom rozhodnutí č. VÚSZ 4531303512200-4/2012-ORaNZ z 13. mája 2013 o priznaní náhrady za bolesť uviedol, že k úrazu došlo pri plnení služobných úloh v telocvični Vojenského útvaru 2790 Žilina, v rámci ranného telesného cvičenia, kedy odvolateľ vykonával zhyby na hrazde. V súvislosti s rozhodnutím č. VÚSZ-65313040847704/20 z 11. júla 2019 o priznaní invalidného výsluhového dôchodku odvolací orgán uviedol, že týmto rozhodnutím bol odvolateľovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok, avšak ani v odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, že by k zmene zdravotného stavu odvolateľa došlo v dôsledku služobného úrazu utrpeného počas výsadkovej prípravy za nebezpečných podmienok. Teda ani v jednom z vyššie uvedených a namietaných rozhodnutí VÚSZ neuviedol a ani nepotvrdil, že by ku ktorémukoľvek zo služobných úrazov došlo v rámci výsadkového výcviku, teda za nebezpečných podmienok tak, ako to namieta odvolateľ. K jednoznačnému konštatovaniu, či k služobným úrazom došlo v rámci nebezpečných podmienok, bolo potrebné vykonať analýzu ďalších špecifík vzniku služobného úrazu, čo však bolo vykonané už pri posudzovaní vzniku nároku odvolateľa na jednorazové mimoriadne odškodnenie. Charakter dávok, ktoré boli odvolateľovi priznané rozhodnutiami vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, totiž nevyžaduje, aby sa správny orgán pri zisťovaní stavu zaoberal aj skutočnosťou, či k služobnému úrazu došlo za nebezpečných podmienok, nakoľko toto je pre vznik nároku na ne právne irelevantné. S námietkou odvolateľa súvisiacou s prerušením konania odvolací orgán súhlasil, pričom mal za to, že prerušenie konania na posúdenie žiadosti odvolateľa o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia zo dňa 17. júna 2019 a napadnutého rozhodnutia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 30. septembra 2019 na vecnú správnosť vydaného rozhodnutia nemalo vplyv. Odvolací orgán konštatoval, že vzhľadom na zistený skutkový a správny stav vojenský úrad sociálneho zabezpečenia napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia, vydal v súlade so a , pričom napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti.

Žalobné body

8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-104-2/2022-OdSP zo dňa 09.03.2022. V čl. II. žaloby popísal rozhodujúce skutočnosti, a to, že prvý služobný úraz podľa Správy o vyšetrení služobného úrazu č. -30 z 15. decembra 2010 utrpel 30. septembra 2010 vo výcvikovom priestore Hradisko počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti, pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, kedy si pri behu z kopca podvrtol ľavé koleno. V súvislosti s týmto prvým služobným úrazom rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ z 25. februára 2011 bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť. K druhému služobnému úrazu žalobcu podľa Správy o služobnom úraze č. z 21. januára 2013 došlo 28. decembra 2012 asi o 6:45 hod., kedy pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični VÚ Žilina pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. Rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/2012-ORaNZ z 13. mája 2013 bola žalobcovi na základe jeho žiadosti priznaná náhrada za bolesť za služobný úraz, ktorý utrpel 28. decembra 2012. Žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1632 z 18. februára 2019 dňom 10. apríla 2019 podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Ďalej bolo poukázané na to, že z výroku posudku zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 05/2019 vyplýva, že žalobca bol podľa uznaný za invalidného s tým, že jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o 30 % v porovnaní so zdravým človekom. Následne veliteľ pluku vydal Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č. 5pŠU-87-23/2019 z 30. mája 2019, ktorým potvrdil, že žalobca utrpel pri výsadkovom cvičení vykonanom dňa 30. septembra 2010 v priestoroch výcvikového priestoru Hradisko služobný úraz a že žalobca utrpel pri výsadkovom cvičení vykonanom 28. decembra 2012 v priestoroch VÚ 2790 Žilina služobný úraz. Zároveň potvrdil, že tieto výsadkové cvičenia boli vykonané podľa rozvrhu výcvikov. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65313040847704/20 z 11. júla 2019 žalobcovi podľa priznal od 21. mája 2019 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 347,58 Eur mesačne. Podľa prvej vety však žalobca nemá nárok na výplatu tohto invalidného dôchodku z dôvodu, že má nárok na výplatu výsluhového dôchodku v sume 356,04 Eur (suma vyplácaná k 21. máju 2019, ktorý je vyšší ako jeho invalidný dôchodok). Výsluhový dôchodok bol odvolateľovi priznaný rozhodnutím vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65313040847704 z 03. júla 2018. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 17. júla 2019 o priznanie a poskytnutie náhrady za stratu na služobnom plate VÚSZ rozhodnutím č. 4531303512200-13/2019-OOČ zo dňa 06. augusta 2019 priznal žalobcovi podľa a náhradu za stratu na služobnom plate a zároveň uvoľnil doplatok náhrady za stratu na služobnom plate od 21. mája 2019 do 30. júna 2019. Žiadosťou zo dňa 17. júla 2019 žalobca žiadal o priznanie a vyplatenie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa vo výške násobku základu určeného podľa vypočítaného podľa vzorca uvedeného v čl. 5 písm. a) smernice. Dňa 30. septembra 2019 VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-20/2019-OOČ podľa žalobcovi nepriznal jednorazové mimoriadne odškodnenie. Na odvolanie žalobcu žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie VÚSZ z 30.09.2019. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25.11.2021 zrušil rozhodnutie o odvolaní z 06.12.2019 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný opätovne zamietol odvolanie žalobcu. Žalobca rozhodnutie VÚSZ z 30.09.2019 a rozhodnutie o odvolaní z 09.03.2022 považuje za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, neobsahujúce dostatok dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V článku IV. žaloby, žalobca uviedol, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s tým, že podľa ust. sú nebezpečné podmienky aj také podmienky, keď k poškodeniu zdravia profesionálneho vojaka dôjde pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri vojenskom cvičení. Konštatovanie žalovaného, že zrýchlený presun na 10 km nemožno označiť za vytrvalostný beh v teréne, je absurdné. Ide o totožnú disciplínu označenú inými slovami, podstata je však rovnaká a náplňou pozemnej výsadkovej prípravy je vytrvalostný beh. Zdôraznil, že zrýchlený presun v teréne na 10 km sa vykonával vo výcvikovom priestore Hradisko v kopcoch s prevýšením minimálne 130 m. Žalobca vykonával tento presun v plnej výstroji a výzbroji, to znamená vo vojenskej rovnošate, kanadách, s maskou, krátkou guľovou zbraňou, dlhou guľovou zbraňou spoločne so zásobníkmi, čo samo o sebe môže vážiť okolo 15 kg. Zrýchlený presun je v podstate beh a skutočnosť, že tento beh prebiehal v teréne v kopcoch v plnej výstroji a výzbroji na vzdialenosť 10 km, je nutné hodnotiť ako vytrvalostný beh. Časový limit na túto vzdialenosť bol 40 minút. V kontexte zásad, v zmysle ktorých majú postupovať správne orgány v konaní a z vyššie uvedeného žalobca poukázal na účelový, nemiestny prílišný formalizmus zo strany žalovaného, keď zrýchlený presun na 10 km podľa neho nie je ani vytrvalostný beh v teréne, ani výcvik. Žalovaný neakceptoval Potvrdenie veliteľa pluku o výsadkovom výcviku č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30.05.2019 o výsadkovom cvičení, ani neskúmal vznik služobného úrazu v kontexte príslušnej právnej normy, len na základe nepresvedčivého argumentu konštatuje, že činnosť, pri ktorej žalobca utrpel úraz, je činnosťou za nebezpečných podmienok. Jeho závery sú nezrozumiteľné. Žalovaný neprejavil ani minimálnu snahu objektívne zistiť a zhodnotiť skutkový stav a tento skutkový stav komplexne posúdiť vo svetle celého ustanovenia, ktoré upravuje nebezpečné podmienky. Účelovo vytrhol jednu z mnohých definícií týchto nebezpečných podmienok a túto následne vyvracia v snahe vyvracať obsah potvrdenia veliteľa pluku o výsadkovom výcviku č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30.05.2019, z čoho je zrejmá snaha poprieť nedôvodne práva a nároky žalobcu. V čl. V. žaloby vo vzťahu k splneniu podmienok pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia pri druhom služobnom úraze žalobca považoval záver žalovaného v rozhodnutí za nepreskúmateľný, nezrozumiteľný a súčasne, namietal, že došlo k nesprávnemu právnemu záveru. Konštatovanie, že ranná rozcvička nie je súčasťou výsadkového výcviku, považoval za svojvoľnú úvahu žalovaného. Náplňou pozemnej výsadkovej prípravy je totiž cvičenie na rozvoj vestibulárneho systému. Závery žalovaného, že žalobca služobné úrazy neutrpel pri výsadkovom výcviku, považoval žalobca za svojvoľnú úvahu bez opory v príslušných predpisoch, ku ktorým žalovaný dospel bez prihliadania na podstatu činností, ktoré žalobca vykonával, keď utrpel služobné úrazy. To, že Potvrdenie veliteľa pluku o výsadkovom výcviku č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30.05.2019 dostatočne preukazuje, že išlo o nebezpečné podmienky, za ktorých žalobca utrpel služobné úrazy, vyplýva z písomného vojenského rozkazu veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia na spresnenie výkonu štátnej služby č. 001 zo dňa 02.01.2018: „Náplňou pozemnej výsadkovej prípravy: T-4 Cvičenia na rozvoj vestibulárneho systému (plávanie, športové hry, prekážková dráha), T-5 Vytrvalostný beh, T-6 Výučba konštrukcie padákov, výcvik v balení, teória, nácvik prvkov zoskoku, predzoskoková príprava.“ Zároveň v zmysle predpisu S-Vys-3-1, čl. 161 až 182 zoskokom padákom musí predchádzať starostlivá a všestranná pozemná príprava. V zmysle predpisu S-Vys-3-1, čl. 180 do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne. Žalovaný sa s touto argumentáciou žalobcu nijako nevysporiadal a bez ďalšieho ju odignoroval. Poznámka pod čiarou v aktuálne platnom znení Smernice MO č. 21/2014 odkazuje na v znení neskorších predpisov. Ustanovenie v znení neskorších predpisov nie je súčasťou článku 3 ods. 5 písm. a) Smernice MO SR č. 21/2014. Podľa legislatívno-technických pokynov uvedených v prílohe č. 2 k legislatívnym pravidlám poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. Podľa žalobcu VÚSZ nesprávnym právnym posúdením dospel k záveru, že nárok na mimoriadne odškodnenie vznikne len profesionálnemu vojakovi, ktorý bol prepustený podľa v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie je uvedené len v poznámke pod čiarou, ktorá nemá a nesmie mať normatívnu povahu, teda zakladať práva a povinnosti dotknutým subjektom. Smernica MO SR č. 21/2014 nestanovuje ako dôvod prepustenia právoplatné rozhodnutie prieskumnej komisie

- je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Podmienkou je len zmena zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo uznanie za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok a následné skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe prepustením zo služobného pomeru, poznámka pod čiarou nesmie mať normatívnu povahu. K úplnosti žalobca poukázal na to, že v zmysle a nasl. policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa a najviac päťdesiatnásobku základu podľa , a teda ako jedinú podmienku uvádza zmenu zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo uznanie za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok. VÚSZ svojím nesprávnym právnym posúdením stanovuje ďalšiu podmienku, a to nad rámec nielen Smernice MO SR č. 21/2014, ale aj , na čo však nemá právomoc. Opakovane poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí z 30.09.2019 konštatoval, že VÚSZ necitoval správne ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice, kedy ust. , na ktoré sa v poznámke pod čiarou toto odkazuje, zakomponoval do čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice. Týmto konštatovaním žalovaný akceptoval žalobcom uvedený odvolací dôvod, že ust. nie je súčasťou čl. 3 ods. 5 písm. a) smernice MO SR č. 21/2014 a smernica na toto ustanovenie odkazuje len poznámkou pod čiarou. Táto poznámka pod čiarou nemôže normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Teda možno konštatovať, že skutočnosť, že poznámka 6 k ust. čl. 3 ods. 5 písm. a) Smernice MO SR č. 21/2014 obsahovala odkaz iba na ust. v znení neskorších predpisov, neznamená, že profesionálnemu vojakovi nevznikne nárok, ak bol prepustený zo služobného pomeru z iných dôvodov. Uvedený záver však rozhodnutím z 09.03.2022 žalovaný poprel a negoval ho. Žalobca ďalej poukázal na Potvrdenie veliteľa pluku o výsadkovom výcviku č. 5.pŠU-87-23/2019 zo dňa 30.05.2019, vo vzťahu ku ktorému žalovaný v rozhodnutí o odvolaní cituje , na základe ktorého je veliteľ povinný viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu. Nijako neuvádza, podľa akého právneho predpisu si túto povinnosť uzurpuje VÚSZ a žalovaný. V rozhodnutí o odvolaní žalovaný neuviedol žiadnu normu, podľa ktorej by bol oprávnený skúmať úrazový dej, naopak cituje normu, podľa ktorej by na to bol žalovaný oprávnený. Ustanovenie výslovne uvádza, že vyšetrenie služobného úrazu zabezpečuje veliteľ a nie žalovaný alebo VÚSZ. Žalobca zdôraznil, že niet zákonného ustanovenia, ktoré by na to zmocňovalo žalovaného, či VÚSZ. Mal za to, že s prihliadnutím na to, že o služobnom úraze rozhodol veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania už posúdil aj úrazový dej, je VÚSZ, ako aj žalovaný takýmto rozhodnutím v súlade s Správneho poriadku viazaný. Príslušným orgánom pre posúdenie služobného úrazu (úrazového deja) je veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia, ktorých záver je aj navyše potvrdený samotnými rozhodnutiami a potvrdením o výsadkovom výcviku. Žalovaný sa s námietkou žalobcu, že nie je orgánom oprávneným posudzovať úrazový dej, nevysporiadal, posudzoval úrazový dej bez zákonného oprávnenia a tento úrazový dej posúdil nesprávne. Práve veliteľ je tým jediným oprávneným subjektom, ktorý zabezpečuje vyšetrenie služobného úrazu, a teda ním vydané potvrdenie má ako jediné relevanciu. V článku VI. žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný konštatuje nesplnenie určitých podmienok, avšak nepresvedčivo uvádza, že zrýchlený presun na 10 km nie je vytrvalostným behom a ranná rozcvička nie je výsadkovým výcvikom, a teda nejde o činnosti za nebezpečných podmienok. Ide o svojvoľné tvrdenie nemajúce oporu v zákone. Úprava týchto činností bola zahrnutá v písomnom vojenskom rozkaze veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia, ktorý špecifikoval a bližšie upravoval vojenské predpisy. Žalovaný tento písomný rozkaz veliteľa 5. pluku špeciálneho určenia a jeho potvrdenie nezohľadňuje, ale nahrádza svojimi úvahami a závermi. Žalovaný účelovo len prílišným formalizmom a nepresvedčivou argumentáciou sa snaží popierať zákonné nároky žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že vec bola žalovanému vrátená na opätovné rozhodnutie s požiadavkou na riadne odôvodnenie, ktorý pokyn správneho súdu žalovaný splnil len formálne. Ďalej poukázal na zlý zdravotný stav žalobcu v dôsledku služobných úrazov, ktorému neprospieva dlhodobé vedenie správnych a súdnych konaní. Vzhľadom na skutkový a právny stav v danej veci navrhol vydať rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, ktorým žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania.

9. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 29. júla 2022 (č.l. 58-62 spisu). Žalovaný sa s názormi žalobcu uvedenými v žalobe nestotožnil, obe rozhodnutia považoval za zákonné, jasne odôvodnené a trval na záveroch v nich vyslovených. V bode II. vyjadrenia sa žalovaný vyjadril stručne ku skutkovému stavu veci. V bode III. uviedol právny stav odkazom na citáciu , , Správneho poriadku, , , , , , s tým, že podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení upravuje Smernica Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 21/2014 v znení Smernice Ministerstva obrany SR č. 53/2018, vo vzťahu ku ktorej odkázal a citoval čl. 11 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 1, 4, 5, čl. 19 ods. 1, 3, poukázal na predpis výsadková príprava č. S-Vys-3-1, jeho bod 9 Hlavy I, č. 161 bodu 21 Hlavy III, č. 180 bodu 21 Hlavy III. Vychádzajúc z obsahu žaloby bol žalovaný názoru, že spornou je otázka splnenia podmienok určených pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, konkrétne ide o podmienky upravené v tohto zákona. Uviedol, že priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia je podmienené kumulatívnym splnením obligatórnych podmienok, a to (I.) profesionálnemu vojakovi bola zdravotná spôsobilosť na výkon služby zmenená alebo bol uznaný za invalidného a zároveň (II.) k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby profesionálneho vojaka alebo k vzniku a uznaniu invalidity došlo v dôsledku služobného úrazu a zároveň (III) služobný úraz bol spôsobený za nebezpečných podmienok, pričom tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán dospeli k záveru, že k takémuto súčasnému naplneniu zákonných predpokladov na priznanie dávky úrazového zabezpečenia - jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcu nedošlo. K tvrdeniam žalobcu, že príslušným orgánom pre posúdenie služobného úrazu (úrazového deja) je veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia, ktorých záver je aj navyše potvrdený samotnými rozhodnutiami VÚSZ, ako rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010-ORaNZ z 25. februára 2011, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť za prvý služobný úraz, rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/2012-ORaNZ z 13. mája 2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť za druhý služobný úraz a rozhodnutie č. VÚSZ 65313040847704/20 z 11. júla 2019, ktorým bol žalobcovi priznaný od 21. mája 2019 invalidný výsluhový dôchodok, žalovaný uviedol, že rozhodnutie o priznaní invalidity a rozhodnutie o nepriznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia sú dve samostatné rozhodnutia, ktorým predchádzali dve samostatné, procesne ucelené správne konania. VÚSZ ako prvostupňový správny orgán a ani žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa nepriznania jednorazového mimoriadneho odškodnenia nijakým spôsobom nespochybňovali, že poškodenia zdravia žalobcu z 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 boli klasifikované ako služobné úrazy tak, ako nespochybňovali ani kompetenciu veliteľa, či úrazovej komisie v danej právnej veci. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sú však vo všeobecnosti povinní pri rozhodovaní o samotných dávkach úrazového zabezpečenia skúmať, či sú v tom ktorom prípade naplnené zákonom stanovené podmienky pre ich priznanie tak, ako to bolo aj v konaní o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcu. Jednou z obligatórnych podmienok stanovených v pre účely priznania dávky úrazového zabezpečenia - jednorazového mimoriadneho odškodnenia je skutočnosť, či služobný úraz, ktorý žalobca utrpel a v dôsledku ktorého bol uznaný za invalidného, bol spôsobený za nebezpečných podmienok. Tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pre účely zistenia presného a úplného skutočného stavu veci posudzovali a zisťovali činnosti, pri ktorých žalobca utrpel služobné úrazy, a teda, či tieto je možné považovať za niektoré z činností uvedených v Rozhodnutia, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, sú rozhodnutiami, prostredníctvom ktorých boli žalobcovi priznané náhrada za bolesť, náhrada za stratu na služobnom plate a invalidný výsluhový dôchodok, pričom v rámci týchto správnych konaní nebola skúmaná podmienka, či bol úraz z 30. septembra 2010 a úraz z 28. decembra 2012 spôsobený za nebezpečných podmienok (prípadne obzvlášť nebezpečných podmienok), nakoľko táto je zákonom stanovená len pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia podľa , o ktorej priznaní rozhoduje VÚSZ. Skutočnosť, že príslušný správny orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol, že k služobnému úrazu došlo v rámci pozemnej výsadkovej prípravy, automaticky neznamená, že k nemu došlo za nebezpečných podmienok. K jednoznačnému konštatovaniu predmetnej skutočnosti bolo potrebné vykonať analýzu ďalších špecifík vzniku služobného úrazu, čo však bolo vykonané až pri posudzovaní vzniku nároku žalobcu na jednorazové mimoriadne odškodnenie. V prípade jednorazového mimoriadneho odškodnenia ide o samostatne upravenú dávku úrazového zabezpečenia, pri priznávaní ktorej sa posudzuje splnenie podmienok stanovených v v spojení s Je nutné rozlišovať, o akej dávke úrazového, resp. výsluhového zabezpečenia sa vedie konanie a za splnenia akých zákonných podmienok je tá ktorá dávka poskytovaná, resp. ju je možné priznať. K argumentu žalobcu, že o služobnom úraze rozhoduje veliteľ útvaru, ktorý v rámci konania posúdi úrazový dej a VÚSZ a odvolací orgán sú takýmto posúdením viazaní, žalovaný poukázal na povinnosti veliteľa, ktoré upravuje , , ktorá upravuje postup veliteľov, vedúcich štátnych zamestnancov a vedúcich zamestnancov a VÚSZ pri evidovaní vyšetrovaní a registrácii služobných úrazov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody. Veliteľ, resp. ním určená úrazová komisia síce zisťujú úrazový dej, avšak ich zistenia tvoria len podklad pri konaní VÚSZ. V rámci správneho konania sa teda posudzujú aj okolnosti, za ktorých došlo k služobnému úrazu profesionálneho vojaka, a to v nadväznosti na právnu úpravu viažucu sa k predmetnej veci. K poukazu žalobcu na Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č.p. z 30. mája 2019, ktoré ako vyplýva z jeho samotného znenia „je vydané na základe žiadosti profesionálneho vojaka“ a ktoré vydal a svojím podpisom potvrdil L. veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Vojenského útvaru 2790 Žilina. V predmetnom potvrdení sa vo svojej podstate uvádza, že výsadkové cvičenia, ktoré boli vykonané dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012 (kedy došlo k služobným úrazom žalobcu) v priestoroch výcvikového priestoru Hradisko (prvý služobný úraz) a v priestoroch Vojenského útvaru 2790 Žilina (druhý služobný úraz), boli vykonané podľa rozvrhu výcviku. Žalovaný bol názoru, že toto potvrdenie nie je možné samo o sebe považovať za dôkazný prostriedok preukazujúci, že v dňoch vzniku služobných úrazov žalobcu pri činnostiach, pri ktorých došlo k služobným úrazom (zrýchlený presun na 10 km, ranná rozcvička), žalobca vykonával výsadkový výcvik, teda že k služobným úrazom došlo za nebezpečných podmienok. Zo spisu VÚSZ, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia z 30. septembra 2019, vyplýva, že zamestnanec VÚSZ pred vydaním samotného rozhodnutia kontaktoval zamestnanca Vojenského útvaru 2790 Žilina za účelom zaobstarania si príslušnej dokumentácie, konkrétne plánov výcvikov z roku 2010 a 2012. Z Úradného záznamu z 05. augusta 2019 vyplýva, že predmetné plány výcvikov sú skartované. Vyvstáva otázka, na základe akých skutočností a dôkazov veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia vydal Potvrdenie o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č.p. z 30. mája 2019, a to s dôrazom na skutočnosť, že k služobným úrazom došlo desať rokov dozadu. Predmetné potvrdenie o výsadkovom výcviku možno teda považovať za preukázanie skutočností, že v uvedenom termíne prebiehal výsadkový výcvik, avšak posúdenie, za akých okolností došlo k služobnému úrazu, a či boli splnené podmienky určené príslušnou právnou úpravou na priznanie dávky úrazového zabezpečenia, prislúcha správnemu orgánu. Ani zo Smernice 21/2014, ani zo nevyplýva veliteľovi útvaru oprávnenie vydávať pre účely konania o priznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia potvrdenie citovaného charakteru. Podľa žalovaného ide o vyslovene subjektívne hodnotenie veliteľa útvaru, ktoré je však bez ohľadu na žalobcom načrtnuté tvrdenia pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí irelevantné, nakoľko jediným príslušným správnym orgánom, ktorému zákon dáva kompetenciu na rozhodovanie o dávke jednorazového mimoriadneho odškodnenia, je v tomto prípade VÚSZ a na druhom stupni Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že služobný úraz z 30. septembra 2010 a služobný úraz z 28. decembra 2012 utrpel za nebezpečných podmienok, v dôsledku čoho v predmetnej právnej veci nedošlo k naplneniu predpokladov rezultujúcich z , a teda k naplneniu predpokladov priznania dávky úrazového zabezpečenia - jednorazového mimoriadneho odškodnenia žalobcu. Poukázal na hlavu III. Výsadkového predpisu s názvom „Cvičné zoskoky padákom a pozemná príprava výsadkárov“, ktorý obsahuje bod 21. nazvaný „Pozemná príprava na zoskok padákom“. Podľa hlavy III. bodu 21. č. 180 výsadkového predpisu „do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov dolných končatín.“ Výsadkové preskúšanie profesionálneho vojaka z telesnej zdatnosti pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km (počas ktorého došlo k prvému služobnému úrazu) nie je možné podľa , ani podľa Výsadkového predpisu stotožňovať s disciplínou „vytrvalostný beh v teréne“, ktorá je pod č. 180 bodu 21 hlavy III. výsadkového predpisu zaradená do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom a je súčasťou výsadkového výcviku. Rannú rozcvičku v telocvični (počas ktorej došlo k druhému služobnému úrazu) rovnako nie je možné podľa , ani podľa výsadkového predpisu zaradiť pod cvičenie upevňujúce vestibulárny systém, napriek konštatovaniu žalobcu, že „náplňou pozemnej výsadkovej prípravy je totiž cvičenie na rozvoj vestibulárneho systému.“ Za výsadkový výcvik (napriek tomu, že tento pojem zahŕňa aj pozemnú prípravu výsadkárov) však nie je správne považovať akúkoľvek činnosť žalobcu, ktorú by bolo možné subsumovať pod pojem „cvičenie upevňujúce vestibulárny systém.“ Je potrebné mať na zreteli doslovné znenie a z neho vyplývajúci úmysel zákonodarcu poskytnúť jednorazové mimoriadne odškodnenie len v tom prípade, ak k služobnému úrazu došlo za nebezpečných podmienok, ktorých existenciu prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní nemal za dostatočne preukázanú. Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a nie je dôvod na ich zrušenie. V správnom konaní o priznaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia boli splnené tak hmotnoprávne, ako aj procesné podmienky nepriznania tejto dávky úrazového zabezpečenia. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Podaním zo dňa 03.08.2022 bolo vyjadrenie žalovaného spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenka na č.l. 71 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca nevyužil.

11. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“) v spojení s ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, prvostupňové rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. v spojení s ust. a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby z nasledujúcich dôvodov, a preto ju podľa ust. zamietol.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -80 zo dňa 02.05.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.05.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

13. Správny súd k svojmu procesnému postupu, ktorým prejednal vec bez nariadenia pojednávania, poukazuje na to, že žalobca v žalobe výslovne vyjadril, že navrhuje vydať rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29. júla 2022 nariadenie pojednávania nežiadal, a preto mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku, a to aj s poukazom na .

14. Krajský súd primárne konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby žalobcu. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne doručené dňa 22.03.2022 a k elektronickému podaniu žaloby na krajský súd autorizáciou došlo dňa 21.05.2022, t.j. žaloba žalobcu bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie .

15. Podľa a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

17. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

18. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia tak, že žalobcovi jednorazové mimoriadne odškodnenie priznané nebolo.

20. Podľa tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov úrazové zabezpečenie,

21. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení ( ďalej len ,, “) policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa , sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, jednorazové mimoriadne odškodnenie.

22. Podľa policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa a najviac päťdesiatnásobku základu podľa . Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa a najviac päťdesiatnásobku základu podľa patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.

23. Podľa nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde a) pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku, b) pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri sústredenom výcviku počas vyvedenia vojsk do vojenského výcvikového priestoru, c) pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení, d) trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom, e) pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom, f) pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku,

g) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia, h) pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii, i) pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov, j) pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach, k) pri medzinárodnom cvičení.

24. Podľa o dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím. 29)

25. Podľa žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať.

26. Podľa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 29) ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je povinný rozhodnúť vo veciach uvedených v do 90 dní od začatia konania. Ak vzhľadom na povahu veci útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nemôže rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť vedúci útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo riaditeľ Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Predĺženie lehoty s uvedením dôvodov útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia oznamuje účastníkom konania.

28. V preskúmavanej veci nebolo sporné a vyplývalo to aj zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. -30 zo dňa 15. decembra 2010, že žalobca dňa 30. septembra 2010 v čase asi o 9:30 hod. vo výcvikovom priestore Hradisko si počas výsadkového preskúšania profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti - pri disciplíne zrýchlený presun na 10 km, pri behu dole z kopca podvrtol ľavé koleno. V súvislosti s týmto služobným úrazom bol T. vypracovaný Lekársky posudok z 15. februára 2011 a na základe žiadosti bola žalobcovi rozhodnutím č. VÚSZ-34010216/2010 - OR a NZ zo dňa 25. februára 2011 priznaná náhrada za bolesť. Sporným ďalej nebolo ani to a vyplývalo to zo Správy o vyšetrení služobného úrazu č. zo dňa 21. januára 2013, že žalobca dňa 28. decembra 2012 asi o 6:45 hod. pri cvičení na hrazde v rámci rannej rozcvičky v telocvični Vojenského útvaru 2790 Žilina pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci s pichľavou bolesťou v určitých polohách s obmedzením pohybu ľavej hornej končatiny. T. vypracoval lekársky posudok dňa 18. januára 2013 a na základe žiadosti žalobcu mu bola priznaná pôvodne rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-2/2012 - OR a NZ zo dňa 11. marca 2013 a následne v súlade s predloženým novým lekárskym posudkom rozhodnutím č. VÚSZ-4531303512200-4/2012 - OR a NZ zo dňa 13. mája 2013 priznaná náhrada za bolesť. Nebolo sporu o tom, že podľa výroku Zápisnice o rokovaní zo dňa 21.05.2019 posudkovej komisie bolo konštatované, že posudzovaný je invalidný v zmysle a jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o 30 % v porovnaní so zdravým človekom. Porucha zdravia je dôsledkom služobných úrazov zo dňa 30.09.2010 a 28.12.2012 v zmysle ust. . VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-65313040847704 zo dňa 11. júla 2019 žalobcovi priznal od 21. mája 2019 invalidný výsluhový dôchodok vo výške 347,58 Eur mesačne podľa . Ďalej rozhodol, že podľa prvej vety žalobca nemá nárok na výplatu tohto invalidného dôchodku z dôvodu, že má nárok na výplatu výsluhového dôchodku v sume 356,04 Eur mesačne (suma vyplácaná k 21. máju 2019, ktorý je vyšší ako jeho invalidný dôchodok). Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím VÚSZ č. VÚSZ-65313040847704 zo dňa 3. júla 2018. Nebolo ďalej sporné ani to, že Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 1632 z 18. februára 2013 bol podľa zákona žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia 10.04.2013, a to s tým, že podľa odôvodnenia tohto personálneho rozkazu sa riaditeľ personálneho úradu pred vydaním rozhodnutia zaoberal žiadosťou menovaného o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý vo svojej žiadosti uvádza, že žiada o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa zákona z dôvodu straty motivácie, sociálnej istoty a nezáujmu o ďalšiu službu v OS SR.

29. Podstatným v danej veci bolo vyhodnotenie, či žalobca kumulatívne splnil podmienky pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia v zmysle v spojení s tohto zákona.

30. Nebolo sporné medzi účastníkmi to, že prvá podmienka, a to vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia splnená bola, keďže žalobca bol za invalidného uznaný v dôsledku utrpených služobných úrazov.

31. Medzi účastníkmi však bolo sporné vyhodnotenie, či k vzniku invalidity došlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok.

32. Správny súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie , ktoré vymedzuje nasledovný okruh podmienok potrebných pre vznik nároku pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, a to 1. poškodený musel utrpieť služobný úraz, 2. v dôsledku služobného úrazu došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity, 3. k zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity došlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. 33. Pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia teda nepostačuje len zistenie a splnenie jednej z podmienok, a to zmeny zdravotnej spôsobilosti na výkon služby alebo vznik invalidity v dôsledku služobného úrazu, ale aj, že k tejto zmene zdravotného stavu alebo k vzniku invalidity došlo v dôsledku služobného úrazu, ktorý sa stal za nebezpečných podmienok.

34. Predmetom sporu bolo teda posúdenie, či k služobným úrazom žalobcu, ku ktorým došlo v dňoch 30. septembra 2010 a 28.12.2012, došlo za nebezpečných podmienok, medzi ktoré podľa ust. patrí aj situácia, kedy k poškodeniu zdravia dôjde pri výsadkovom výcviku. Žalovaný v rámci svojho rozhodnutia pri zhodnocovaní, čo je možné považovať za nebezpečné podmienky podľa , vychádzal z predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1 upravujúceho pravidlá a postupy súvisiace s výsadkovou prípravou s dôrazom na bod 9. definujúci, čo zahŕňa výsadková príprava v spojení s bodom 161. (zahrnutý do článku 21 pozemná príprava na zoskoky padákom), ktorý bod okrem iného obsahuje „predskokovú prípravu pred vykonaním zoskokov“ v spojení s bodom 180. tohto článku predpisu, podľa ktorého: ,,do komplexu pozemného nácviku prvkov zoskoku padákom je nutné zaradiť cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov dolných končatín“. Správny orgán dospel k záveru, že disciplína výsadkové preskúšanie profesionálnych vojakov z telesnej zdatnosti nie je totožná s disciplínou vytrvalostný beh v teréne, ktorá je podľa bodu 180. predpisu zaradená do komplexu pozemného nácviku a je súčasťou výsadkového výcviku. Preto z tohto dôvodu služobný úraz nepovažoval za súčasť výsadkového výcviku a rovnako nepovažoval za úraz spôsobený za nebezpečných podmienok úraz podľa Správy o vyšetrení služobného úrazu č. zo dňa 21. januára 2013, ku ktorému malo dôjsť v rámci rannej rozcvičky v telocvični, kedy odvolateľ pri cvičení na hrazde pocítil bolesť a ťah v ľavom pleci.

35. V súvislosti s Potvrdením o výsadkovom výcviku profesionálneho vojaka č.p. z 30. mája 2019, ktoré bolo „vydané na základe žiadosti profesionálneho vojaka“ a ktoré vydal a svojím podpisom potvrdil L., veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Vojenský útvar 2790 Žilina, podľa ktorého výsadkové cvičenia, ktoré boli vykonané dňa 30. septembra 2010 a 28. decembra 2012, t.j. v čase, kedy došlo k služobným úrazom žalobcu v priestoroch výcvikového priestoru Hradisko a Vojenského útvaru 2790 Žilina, boli vykonané podľa rozvrhu výcviku, podľa názoru správneho súdu nebolo možné priznať relevanciu, a to ohľadom na dátum vystavenia tohto potvrdenia, a to 30. mája 2019, ak podľa Úradného záznamu spísaného dňa 5. augusta 2019 VÚSZ vyplynulo to, že v tento deň bol kontaktovaný čat. J., zamestnanec Vojenského útvaru 2790 Žilina, ktorý má na starosti dokumentáciu služobných úrazov T. T. v súvislosti s vyžiadaním o doloženie plánov výcvikov v rokoch 2010 a 2012, na ktorých sa T. T. stali služobné úrazy, čat. J. T. T.. H. K. informoval, že v ich archíve majú najstaršie plány výcvikov z roku 2016 a staršie boli skartované. Teda, ak bolo dňa 30.05.2019 vystavené potvrdenie pplk. N.. T. R., v ktorom bolo tvrdené výsadkové cvičenie podľa rozvrhu výcvikov a za účelom overenia tohto potvrdenia bola dotazovaná kontaktná osoba, ktorá 5. augusta 2019 oznámila, že najstaršie plány výcvikov sú z roku 2016 a staršie boli skartované, potom je potrebné súhlasiť s postupom správneho orgánu, ktorý na potvrdenie pplk. N. v súvislosti s posúdením predmetnej veci neprihliadal a nevyhodnotil ho ako spôsobilý preukázať naplnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia. Podľa názoru správneho súdu žalovaný sa dostatočne a správne vysporiadal s týmto žalobcom predloženým dôkazom. 36. Na základe popisu úrazového deja k jednotlivým služobným úrazom žalobcu v spojení s obsahom doloženého predpisu Výsadková príprava č. S-Vys-3-1, bodmi 161. a 180., súhlasí správny súd so záverom žalovaného, že k týmto úrazom nedošlo za nebezpečných podmienok tak, ako vyplýva z , t.j. pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov, ak k úrazu dňa 28. decembra 2012 došlo pri rannej rozcvičke v telocvični vojenského útvaru a v prípade úrazu dňa 30. septembra 2010 v rámci preskúšania z telesnej zdatnosti vo výcvikovom priestore Hradisko. Z popisu úrazových dejov vyplývalo, že nespadali pod čl. 21 pozemná príprava na zoskoky padákom, a v jeho rámci body 161. a 180. predpisu. Ak žalobca v žalobe poukazoval na to, že žalovaný úrazový dej nehodnotil v zmysle , tak aplikácia uvedeného ustanovenia vzhľadom na popísané úrazové deje vo väzbe na charakter činností, pri ktorých k nim došlo, nebola na mieste. K poukazu žalobcu na ďalšie rozhodnutia, ktorými mu boli priznané dávky vyplývajúce zo , zvýrazňuje správny súd to, že pre priznanie iných dávok žalobcovi nie je zákonom stanovená podmienka, aby k úrazu došlo za nebezpečných podmienok, ktorá je výslovne stanovená práve pre priznanie dávky týkajúcej sa jednorazového mimoriadneho odškodnenia.

37. Krajský súd preto konštatuje, že služobné úrazy, ktoré utrpel žalobca, sa nestali za zvlášť nebezpečných podmienok tak, ako to predpokladá . Je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že pod pojem výsadkový výcvik nie je možné subsumovať akúkoľvek činnosť žalobcu, resp. činnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod pojem „cvičenie upevňujúce vestibulárny systém a vytrvalostný beh v teréne na posilnenie kĺbov dolných končatín“. Správny súd je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť jednorazové mimoriadne odškodnenie len v tom prípade, ak k služobnému úrazu došlo za nebezpečných podmienok a pokiaľ žalovaný a ani prvostupňový správny orgán tieto podmienky za dostatočne preukázané nemali, tak s ich záverom krajský súd súhlasí.

38. Nesúhlasí správny súd so žalobcom, že úvaha správneho orgánu sa opiera len o úrazový dej, na posúdenie ktorého nie je v rámci konania žalovaný príslušný. V danom prípade, tak ako konštatoval aj žalobca, to, či ide alebo nejde o služobný úraz, posudzuje veliteľ, avšak v súvislosti s rozhodovaním o dávkach žiadateľa, tak na takéto rozhodovanie sú príslušní žalovaný a prvostupňový správny orgán, a nie veliteľ, v ktorej súvislosti správny súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia . Je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že jednorazové mimoriadne odškodnenie je samostatne upravená dávka úrazového zabezpečenia stanovená v , a povinnosti veliteľa vyplývajú z úpravy v , ktorý uvádza, že veliteľ je povinný vytvárať podmienky na predchádzanie vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania 11) profesionálneho vojaka, viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu alebo choroby z povolania a viesť evidenciu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz (ďalej len ,z“). Teda veliteľ je okrem iného povinný viesť evidenciu služobných úrazov, zabezpečiť vyšetrenie služobného úrazu, avšak tieto vyšetrenia (zistenia) tvoria len podklad pre konanie o úrazových dávkach, o ktorých rozhodujú na to príslušné orgány, teda v danej veci Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a následne jeho nadriadený odvolací orgán, a to ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti sa poukazuje na ust. , podľa ktorého dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Z uvedeného preto námietka žalobcu v tomto smere bola zhodnotená ako nedôvodná.

Správny súd má v tejto súvislosti za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia.

39. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je možno považovať za zákonné a súdom preskúmateľné. Zdôrazňuje pritom, že pre posúdenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval za podstatné zistenie, či spôsob, akým žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavný a zákonne konformný. Úlohou súdu tak bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorými žalovaný zdôvodnil svoje rozhodnutie vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný, ústavne neudržateľný. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky o svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu by bolo možné uvažovať len v prípade, že by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Aplikácia a výklad príslušných ustanovení žalovaným nebola popretím ich zmyslu a účelu. Úvaha správneho orgánu vychádzajúca z konkrétnych faktov bola logická, legitímna a žiadne známky arbitrárnosti nevykazuje.

40. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa , a tak dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa .

41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu správny súd v predmetnej situácii nevzhliadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.