Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-108-2021.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/108/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpenej ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO 35 709 332, zastúpenej JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom P. U. XX, U., o zaplatenie 483,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 6C/61/2019-205 zo dňa 21. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni sumu 483,33 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 10. 11. 2018, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 15 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď konštatoval, že žalobkyňa ako prenajímateľ uzavrela dňa 08. 03. 2018 s poškodenou spoločnosťou z dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 03. 03. 2018 - M-mat s.r.o. zmluvu o nájme motorového vozidla na dobu od 08. 03. 2018 do 19. 03. 2018. V zmluve bolo dojednané denné zmluvné nájomné vo výške 110,- eur vrátane DPH, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Mal za to, že poškodený dôvodne využil náhradné motorové vozidlo do 19. 03. 2018, aj keď oprava vozidla bola ukončená už 14. 03. 2018, lebo k vydaniu motorového vozidla došlo až po vystavení krycieho listu práve dňa 19. 03. 2018, pričom túto skutočnosť nemohol poškodený, ani žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prvej inštancie zároveň za dôvodný považoval i žalobcom účtovaný poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur, lebo tento mal oporu v ust. čl. V. ods. 6.16 a čl. VI. ods. 3 všeobecných obchodných podmienok pre nájom osobných automobilov, ktoré všeobecné podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Ak teda žalovaná uhradila žalobkyni sumu 641,67 eur z fakturovanej sumy 1 150,- eur, súd ju preto zaviazal k úhrade sumy 483,33 eur a priznal žalobkyni zároveň i úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to od 10. 11. 2018, t. j. odo dňa nasledujúceho od uplynutia 15-dňovej lehoty po skončení prešetrenia poistnej udalosti. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozhodujúce skutočnosti, a preto došiel i k nesprávnemu záveru. Mala za to, že uplatnený nárok nie je v príčinnej súvislosti s konaním osoby, ktorá za škodu zodpovedá a ktorú žalovaná v rámci povinného zmluvného poistenia je povinná nahradiť. Tak ako pred súdom prvej inštancie, i v odvolaní poukazovala na to, že vozidlo bolo schopné prevádzky dňa 14. 03. 2018, a preto uplatnený nárok žalobkyňou nad rámec tohto dátumu nemožno považovať za dôvodný. Poškodený si sám zvolil možnosť plnenia nárokov zo škodovej udalosti nie cestou povinného zmluvného poisťovateľa vozidla, ale cestou svojho havarijného poisťovateľa ako nárok na poistné plnenie z titulu uzavretia poistnej zmluvy medzi ním a jeho poisťovateľom KOOPERATÍVOU. Pokiaľ teda KOOPERATÍVA ako poisťovateľ poškodeného svojím konaním - vystavením krycieho listu oneskorene spôsobila vznik ďalších nákladov, nemožno hovoriť o nákladoch, ktoré by vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie došlo i v súvislosti pri priznaní poplatku za pristavenie motorového vozidla, keď žalobkyňa v žalobe uplatňovala poplatok vo výške 25,- eur bez DPH ako jednorazový poplatok, pritom vo vyjadrení k platobnému rozkazu už poplatok označuje ako poplatok za administratívu a zároveň za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla.
3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalovanou prezentované skutkové a právne okolnosti v odvolaní podľa jej názoru nie sú spôsobilé na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danom prípade je podľa jej názoru potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v servise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazovala na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. Je bežnou praxou, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlu, a to celkom v súlade so zákonom až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy, tak ako to bolo i v tomto prípade. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri posúdení poplatku za pristavenie motorového vozidla, keďže tento poplatok vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok prenájmu osobných automobilov, na ktorú okolnosť i súd správne prihliadol. V prípade úspechu uplatnila si i nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia.
6. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal a na ktoré okolnosti prihliadol, na ktoré nie, i to, ako vec právne posúdil.
7. Otázku príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a dopravnou nehodou, od ktorej žalobkyňa odvodzovala svoje nároky, súd podrobne zdôvodnil v bode 39. dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. V tejto časti súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil i dobu, počas ktorej poškodený nemohol využívať svoje motorové vozidlo, pričom uviedol i okolnosti, na ktoré v tomto smere prihliadol.
8. Pokiaľ žalovaná v priebehu odvolacieho konania poukazovala na to, že doba bola čiastočne ovplyvnená i nečinnosťou poisťovne poškodeného, ktorá v tomto prípade vystavovala krycí list, tu je potrebné zdôrazniť, že doba 5 dní od fakturácie po vystavenie krycieho listu je podľa názoru súdu v takomto prípade primeraná, a to s prihliadnutím na rozsah činnosti jednotlivých poisťovateľov, ako i počet poistných udalostí, a preto na túto námietku nemohol ani odvolací súd prihliadnuť.
9. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri zohľadnení poplatku za pristavenie a prevzatie motorového vozidla, keď vychádzal zo všeobecných obchodných podmienok, lebo v tomto prípade nie je rozhodujúce, akým spôsobom, resp. či formálne presne žalobkyňa tento nárok označila, keď z obsahu jej podaní je zrejmé, z akého titulu si túto sumu uplatňovala, a preto i túto námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).