Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : C. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XXXX/XX, T., zastúpený AK Krutek & Kuruczová, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému : Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 6. 2020 č.k. - 101, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 60.000 € titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 08.04.2012, ČVS: ORP-1450/ZA-KE-2012, bolo rozhodnuté o zaistení žalobcu s odôvodnením, že dňa 08.04.2012 v čase o 15:20 hod. bol žalobca hliadkou K-251 na ulici Popradská v Košiciach za reštauráciou O. zaistený ako v tesnej blízkosti stál na lúke pri malom jazierku pri C. K. a D. T., ktorí lovili ryby bez povolenia. Za účelom riadneho zistenia a objasnenia skutku bol žalobca zaistený a predvedený na Obvodné oddelenie policajného zboru Košice - západ, kde bol podrobený dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom. Voči menovanému neboli použité donucovacie prostriedky. Hliadka sa presvedčila, či žalobca nemá pri sebe zbraň, s negatívnym výsledkom. Žalobca nebol umiestnený do cely policajného zaistenia. Žalobcu prevzal G.. C.. C. T. o 16:20 hod.; žalobca bol prepustený o 18:50 hod. Žalobca podal proti rozhodnutiu o zaistení osoby odvolanie dňa 15.04.2012, o ktorom rozhodlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach dňa 25.05.2012 rozhodnutím č. KRPZ-KE-OPP-175-003/2012, ktorým odvolanie zamietlo a napadnuté rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 08.04.2012, ČVS: ORP-1450/ ZA-ke-2012, potvrdilo. Žalobca podaním zo dňa 08.06.2012 doručil Krajskému súdu v Košiciach žalobu na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu č. KRPZ-KE-OPP-175-003/2012. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 17.07.2013, č. k. -43, zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ako aj rozhodnutie žalovaného - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že vzhľadom na článok 152 ods. 4, v nadväznosti na dospel k záveru, že postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach. O odvolaní KR PZ v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zo dňa 23.11.2015, sp. zn. , ktorým napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť záver súdu prvého

stupňa. Súd prvého stupňa správne uviedol, že v čase zaistenia žalobca ešte nenadobudol plnoletosť, a preto bolo potrebné, aby v správnom konaní za neho konal jeho zákonný zástupca. Nespôsobilosť brať na seba práva a povinnosti vlastnými právnymi úkonmi predstavuje takú vadu konania, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Skutočnosť, že následne sa zákonný zástupca žalobcu dostavil na Obvodné oddelenie PZ nezbavuje správny orgán povinnosti konať v prípade neplnoletej osoby s jej zákonným zástupcom, oboznámiť ho so zaistením a predvedením a v zmysle správneho poriadku ho oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, a umožniť mu vyjadriť sa a následne mu aj vydané rozhodnutie doručiť. Uvedené povinnosti žalovaný v správnom konaní o zaistení žalobcu nedodržal, a preto súd prvého stupňa nemal inú možnosť, než napadnuté správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal aj so skutočnosťou, ktorá vyplýva z obsahu administratívneho spisu, a síce, že žalobca sa lovu rýb len prizeral, nemal pri sebe žiadne náčinie na lov rýb a taktiež nie je zrejmé, či na lov v danej lokalite, kde bol žalobca s ďalšími osobami zaistený, bolo potrebné povolenie. Vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu, napríklad, že nemuseli byť použité donucovacie prostriedky, ako tomu bolo v tomto prípade pri všetkých troch zaistených osobách, je potrebné zvážiť, či je potrebné pristúpiť až k zaisteniu osoby v zmysle , alebo či nestačí menej intenzívny zásah, napríklad požadovanie informácií. 2/ Súd prvej inštancie poukazoval vo svojom rozhodnutí na to, že v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť za predpokladu súčasného splnenia troch podmienok - existencie nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencie škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny liberačný dôvod, na základe ktorého by bolo možné sa tejto zodpovednosti zbaviť. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. V zmysle konštantnej judikatúry sa za nesprávny úradný postup považuje konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. 3/ Žalobca sa v prejednávanom spore domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 €, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušníkov OR PZ v Košiciach tým, že bol žalobca zaistený v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu pytliactva, keď C. K. a D. T., kamaráti žalobcu, mali loviť ryby bez rybárskeho povolenia na malom jazierku s názvom „Pľuvátko“. Žalobca, v tom čase neplnoletý, bol zaistený, predvedený na OR PZ v Košiciach a boli s ním vykonané úkony bez prítomnosti zákonného zástupcu, čiže v rozpore so zákonom. Tieto skutočnosti boli konštatované tak v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, ktorý preskúmaval rozhodnutie OR PZ v Košiciach a rozhodnutie KR PZ v Košiciach, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. S poukazom na uvedené mal súd nesprávny úradný postup OR PZ v Košiciach za preukázaný. 4/ Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca v konaní domáha, je nutné preukázať. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu správneho orgánu. Žalobca vznik ujmy opieral o tvrdenie, že ho „obvinili z trestného činu pytliactva a spolupáchateľstva“; takéto tvrdenie však nebolo v konaní preukázané predložením uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, čo príslušníkov Policajného zboru viedlo k tomu, že zaistili tri osoby pri love rýb, keď žalobca a svedkovia tvrdili, že nejde o rybársky revír, a teda nebolo potrebné disponovať povolením na rybolov (tieto skutočnosti neboli v konaní preukázané). Je nepochybné, že následne došlo zo strany správneho orgánu k pochybeniu, keď tento opomenul zabezpečiť účasť zákonných zástupcov zaistených neplnoletých osôb na ďalších procesných úkonoch a niektoré z nich vykonal bez ich prítomnosti. Ako však vyplynulo z ďalšej výpovede žalobcu, uvedená skúsenosť mala jediný dôsledok na jeho ďalší život, a to, že žalobca stratil dôveru vo funkciu policajta a napriek tomu, že od malička bol vedený k tomu, že raz bude túto prácu vykonávať, rozhodol sa uplatniť v iných záchranných zložkách. Išlo tak len o demotiváciu, jeho psychiku to nezasiahlo takým spôsobom, že by bol nútený vyhľadať pomoc odborníkov na psychológiu. Ani na

rodinné vzťahy táto situácia nemala negatívny dopad, „vzťahy s rodičmi boli dobré predtým, aj potom“. „Ani kamarátske vzťahy sa nenarušili“, jediný problém ktorý vznikol, bol, že žalobca nemohol dať vedieť kamarátom, s ktorými bol dohodnutý, že pôjdu hrať futbal, lebo bol v tom čase na výsluchu. Z výsluchu svedkov mal súd za preukázané, že k ujme skôr došlo na strane rodičov žalobcu, ktorí, ako uviedla matka žalobcu: „vzniknutú situáciu dlho rozoberali, ako aj následne dennodenne, ako mohli policajti začať trestné stíhanie, oni ako rodičia z toho boli hotoví, aj žalobca bol z toho nešťastný, keď ich videl.“; „C. musel dennodenne počúvať o čom sa oni bavili, bol z toho nešťastný.“ Otec žalobcu uviedol, že: „Ako rodina sme to prežívali veľmi ťažko.“ Otec zastával taký názor, že „pokiaľ žalovaný pocíti finančnú ujmu za pochybenia svojich podriadených a potom tieto finančné prostriedky bude od porušovateľov zákona vymáhať, je možné, že príde k zmene a sám žalovaný bude trvať na tom, aby sa zákony riadne dodržiavali.“ Otec žalobcu sa domáhal nápravy aj formou disciplinárneho konania, avšak bezúspešne. Vzniknutá situácia vplývala v danom čase na všetkých príslušníkov rodiny. Predpokladom pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie zo strany žalobcu, že zásah (výlučne) do práv žalobcu nesprávnym úradným postupom mal skutočne následok v podobe vzniku nemajetkovej ujmy. Preukázanie týchto skutočností zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Zo žiadnych žalobcom uvádzaných tvrdení (ani z vyjadrení svedkov) nemožno vyvodiť, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym dôsledkom v jeho osobnej sfére (rodina, priatelia, škola, známi), teda, že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal, že by mu v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla nemajetková ujma, na ktorej zmiernenie je potrebné priznať primerané zadosťučinenie v peniazoch. Takéto finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia 17 ods. 2 . predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom; uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Zákonodarca pri existujúcej právnej úprave všeobecnému súdu neposkytol oprávnenie na poskytnutie primeranej nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní porušenia práva žalobcu bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od článku 127 , relevantného pre Ústavný súd SR. V konaní o nároku podľa je žalobca zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu vnímanej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -116 zo dňa 21.05.2014). 5/ Súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania, hodnotiac osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a ako aj okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, v spoločenskom uplatnení a dospel k záveru, že s poukazom na všetky posudzované kritériá nedošlo u žalobcu ku vzniku takej nemajetkovej ujmy, na odškodnenie ktorej by nebolo postačujúce zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.07.2013, sp. zn. , ako aj rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 23.11.2015, sp. zn. . Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ustanovenia , , , , , , , , 6/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení 255 ods. 1 . Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol plne úspešný žalovaný. Vychádzajúc z obsahu spisu súd zistil, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto s poukazom na princíp hospodárnosti obsiahnutý v Základných princípov rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 7/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jeho žalobe a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 60.000 € a prizná mu tiež nárok na plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odôvodnení poukazoval na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27. 8. 2019, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že „...v právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa je, nemožno akceptovať taký postup súdu, ktorý odmietne náhradu škody priznať z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadne jej výšky poškodeným, lebo potom vlastný stav dôkaznej núdze má rovnaké príčiny ako samotné nezákonné rozhodnutie.“ Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania údajne

nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu správneho orgánu. Žalobca v odvolaní zopakoval, že v čase, kedy sa skutok odohral, mal len 17 rokov (t.j bol neplnoletý), bol zaistený, predvedený na OR PZ v Košiciach a boli s ním vykonané úkony bez prítomnosti zákonného zástupcu, čiže v rozpore so zákonom. Zo žalovanou predložených listinných dôkazov pritom nie je zrejmé, čo príslušníkov PZ viedlo k tomu, že zaistili tri osoby pri love rýb, keď žalobca a svedkovia tvrdili, že nejde o rybársky revír a teda nebolo potrebné disponovať povolením na rybolov. v konaní tiež nebolo sporné, že následne došlo k pochybeniu správneho orgánu, keď opomenuli zabezpečiť účasť zákonných zástupcov zaistených neplnoletých osôb na ďalších procesných úkonoch a niektoré z nich vykonali bez ich prítomnosti. postup štátnych orgánov voči maloletým osobám by mal podliehať prísnejšej kontrole a sankciám než v prípade plnoletých osôb. Napriek tomu, že voči rozhodnutiu o zaistení podal žalobca odvolanie, toto bolo KRPZ KE zamietnuté a zákonnosť jeho vydania musela byť podrobená až súdnej kontrole. napriek tomu, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. - 43 zo dňa 17. 7. 2013 rozhodnutie o zaistení zrušil, ORPZ KE a KRPZ KE neuznali svoje pochybenie a odvolali sa na NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 23. 11. 2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. - 43 zo dňa 17. 7. 2013 a uviedol : „Súd prvého stupňa správne uviedol, že v čase zaistenia žalobca ešte nenadobudol plnoletosť, a preto bolo potrebné, aby v správnom konaní za neho konal jeho zákonný zástupca.... Skutočnosť, že následne sa zákonný zástupca žalobcu dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru nezbavuje správneho orgánu povinnosti konať v prípade neplnoletej osoby s jej zákonným zástupcom, oboznámiť ho so zaistením a predvedením a v zmysle Správneho poriadku ho oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, umožniť mu sa vyjadriť a následne mu aj vydané rozhodnutie doručiť. Uvedené povinnosti žalovaný v správnom konaní o zaistení žalobcu nedodržal, a preto súd prvého stupňa nemal inú možnosť, než napadnuté správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.“... „Taktiež sa žalovaný nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, ktorá vyplýva z obsahu administratívneho spisu, že žalobca sa lovu rýb len prizeral, nemal pri sebe žiadne náčinie na lov rýb a taktiež nie je zrejmé, či na lov v danej lokalite, kde bol žalobca s ďalšími osobami zaistený, bolo potrebné povolenie...“ 8/ Žalobca v odvolaní poukazoval na právny názor vyjadrený v uznesení NS SR, že nemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ide pritom o stav mysle poškodenej osoby, ktorý sa preukazuje empaticky, pravda za predpokladu, že sa sudca bude vedieť aspoň elementárne vcítiť do pozície daného človeka (uznesenie NS SR sp. zn. ). Žalobca opätovne poukázal na výpovede svedkov v konaní, a to svojej matky S. Y., svojho otca C.. W. Y., kamaráta žalobcu B. V., aj na svoju vlastnú výpoveď zo dňa 26. 11. 2019. z jeho výpovede ako aj výpovede svedkov vyplýva, že žalobca bol vedený svojimi rodičmi k tomu, aby sa rovnako ako oni stal policajtom. Po jeho nezákonnom zaistení ho príslušníci PZ podrobili dychovej skúške, obmedzili ho na osobnej slobode, vzali mu osobné veci a urobili osobnú prehliadku. Všetci traja svedkovia zhodne potvrdili, že po tomto zážitku a po zrealizovaní predmetných úkonov sa žalobca vnútorne zmenil, hanbil sa chodiť von, uzatváral sa do seba vo svojej izbe, pri komunikácii s kamarátmi bol odmeraný, triasol sa mu hlas, bol utiahnutejší, smutnejší, deprimovanejší; v ten rok už ani nešiel na ryby, čo bol jeho koníček. Žalobca sa bál, ako sa na neho budú ľudia pozerať, či vôbec bude môcť ísť k záchranným zložkám, bol demotivovaný a nevedel, či ho opätovne nezaistia, keď pôjde okolo „pľuvátka“. Žalobca mal v tom čase 17 rokov, príslušníkom PZ neodporoval, podrobil sa procesným úkonom aj bez svojho právneho zástupcu, čo neznamená, že by s tým súhlasil. Z rozhodnutia má žalobca dojem, že súd prvej inštancie bagatelizuje zásah do základných právna slobôd žalobcu a nechová sa ako nezávislý arbiter, dbajúci na dodržiavanie SR, ale vystupuje skôr ako zástupca žalovaného. Je síce pravdou, že žalobca pôsobí v hasičskom zbore, avšak na tom sa žalovaný ani len minimálne nepodieľal a táto skutočnosť je len výsledkom pomoci rodičov žalobcu a jeho kamarátov, ktorí mu z popísaných problémov pomohli sa dostať a ísť ďalej. za uvedené konanie príslušníkov PZ sa žalobcovi ani jeho rodine doposiaľ nikto neospravedlnil, neuznal svoje pochybenie. za situácie, kedy žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôže odvolací súd rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec priznaná alebo že medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť. V tejto situácii má určiť výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia a jednotlivých okolností prípadu. Žalobca trval na tom, že v konaní nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že mu vznikla ujma v súvislosti s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, za ktorú zodpovedá žalovaný. 9/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 130 a nasl. spisu); v ktorom uviedol, že nesúhlasí s odvolacími dôvodmi, na základe ktorých žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie (ust. , a ). Hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti

za škodu podľa musia byť splnené kumulatívne, pričom nepreukázaním existencie čo i len jednej z nich zodpovednosť štátu za škodu nie je daná. Žalobca sa vo svojom odvolaní neustále vracia k správnemu konaniu, v ktorom bolo konštatované, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany verejnej moci došlo, čo bolo jasne deklarované aj Najvyšším súdom SR. teda existencia právneho úkonu (nesprávny úradný postup) ako jeden z hmotnoprávnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu podľa bol naplnený a súdom prvej inštancie aj jednoznačne akceptovaný už v priebehu konania, a preto vo fáze odvolacieho konania považuje žalovaný snahu žalobcu preukazovať existenciu nesprávneho úradného postupu za úplne nadbytočnú. Podľa žalovaného však žalobca opomenul význam naplnenia ďalších dvoch kumulatívne nevyhnutných hmotnoprávnych predpokladov na to, aby mohla byť jeho žaloba o náhradu škody úspešná. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu ohľadom nárokovanej nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 € a zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že mu ujma vôbec vznikla. keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii nemajetkovej ujmy, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy. Žalovaný vo vyjadrení dodal, že má za to, že žalobca nepreukázal, že mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu ujma nemajetkovej povahy vznikla, i napriek tomu, že použil značne dramatické tvrdenia s cieľom vytvoriť falošný obraz o sebe, pomocou ktorého sa snažil presvedčiť súd prvej inštancie o dôvodnosti ním uplatneného nároku, z ktorého dôvodu si žalovaný na znak nesúhlasu s jeho tvrdeniami dovolil použiť starú rímsku sentenciu (Digesta) : „nemini dolus suus prodesse debet - nikomu nemá byť na prospech jeho zlomyseľnosť.“ Žalobca teda nepreukázal kumulatívne naplnenie všetkých Súd prvej inštancie sa vysporiadal s tvrdeniami strán sporu a vo veci, správne rozhodol. Žalovaný sa s jeho rozhodnutím stotožňuje v plnej miere a teda sa nijakým spôsobom nedopustil porušenia vymenovaných odvolacích dôvodov, o ktoré žalobca oprel svoje odvolanie. Žalovaný preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny v celom rozsahu potvrdiť. 10/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu neučinili. 11/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle a (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ); dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12/ Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinný v čase podania žaloby (ďalej len „“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. 13/ Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 14/ Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 15/ Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 16/ Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na : a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17/ zaviedol právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom pri výkone verejnej moci, a to za podmienok stanovených zákonom, t.j. náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať poškodenému len vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ako už uviedol súd prvej inštancie, pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy (obdobne ako pre vznik práva

na náhradu škody) spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené 3 základné predpoklady, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia (alebo nesprávneho úradného postupu), ďalej existencia nemajetkovej ujmy a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (alebo nesprávnym úradným postupom) a vznikom nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy v podstate predstavuje poskytnutie „spravodlivého zadosťučinenia“, aj v podobe peňažnej náhrady za utrpenú nemajetkovú (morálnu) ujmu, ktorá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia napr. v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, či inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu. 18/ Podľa názoru odvolacieho súdu je nutné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že vykonané dokazovanie, zamerané na zistenie splnenia podmienok o existencii nemajetkovej ujmy, nepreukázalo ich naplnenie. Ani podľa odvolacieho súdu neboli v konaní žalobcom produkované také dôkazy, ktoré by preukazovali také skutočnosti, zakladajúce dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy vo forme peňažnej náhrady. V posudzovanom prípade si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy (vo výške 60.000 €), na tom základe, že došlo zo strany polície k jeho zaisteniu; podľa rozhodnutia OR PZ v Košiciach č. ČVS : ORP-1450/ZA-KE-2012 zo dňa 8. 4. 2012 došlo k zaisteniu žalobcu v čase od 15.20 hod. hliadkou T.-XXX na A.. G. v T.; prepustený bol žalobca v ten istý deň o 18.50 hod. (č.l. 4 spisu). Žalobca bol v čase zaistenia neplnoletý, polícia v dôsledku nesprávneho úradného postupu zaistenie realizovala bez toho, aby zabezpečila účasť zákonného zástupcu žalobcu pre účely jeho zaistenia. Ohľadom splnenia zákonného predpokladu o existencii nesprávneho úradného postupu odkazuje odvolací súd na odôvodnenie súdu prvej inštancie, keď s jeho záverom o naplnení tohto predpokladu v prejednávanej veci sa stotožňuje. 19/ Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnej integrity poškodeného, vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Rozhodovanie súdu o priznaní konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania zameraného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje poškodeného (tu žalobcu). Súdom stanovená výška náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť primeraná spôsobenej ujme. Z toho plynie, že nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť len zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez ohľadu na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života poškodeného, bez ohľadu na závažnosť utrpenej ujmy a okolnosti, za akých k ujme došlo. 20/ Pokiaľ ide o naplnenie predpokladu vzniku nemajetkovej ujmy, zaistenie občana je bezpochyby vždy veľmi vážnym zásahom do života každého občana, o to viac, ak ešte nie je plnoletý (bez upovedomenia zákonného zástupcu neplnoletej zaistenej osoby). Táto nesporná okolnosť však nezbavuje poškodeného povinnosti preukázať, že v prípade, ak si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v jej peňažnej podobe, mu vznikla takáto nemajetková ujma v jednotlivých oblastiach života, ako aj intenzitu takéhoto zásahu. Predmetom dokazovania je vždy posudzovanie, či utrpená ujma je ujmou nepatrnou alebo závažnou, pričom je na poškodenom, aby produkoval jednak tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré zvyšujú hĺbku tvrdeného zásahu alebo významným spôsobom ovplyvňujú jeho životnú situáciu, a tiež aby tieto v konaní hodnoverne preukázal. 21/ Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, dospel k rovnakému záveru, že žalobca neprodukoval v konaní žiadne také dôkazy, ktorými by spoľahlivo preukázal dôvodnosť ním uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, pretože nepreukázal vznik konkrétnych nepriaznivých následkov. Tieto sa v podstate obmedzili len na tvrdenie o tom, že prežíval (obdobne aj jeho rodičia) pocity frustrácie, tiež že stratil záujem v budúcnosti profesionálne pôsobiť v radoch polície, hoci práve prácu v polícii v budúcnosti plánoval. Žalobca nebol schopný predložiť súdu žiadne dôkazy o konkrétnych negatívnych dopadoch zaistenia jeho osoby na jeho rodinný, pracovný život, na postavenie v spoločnosti, v ktorej sa pohyboval. Odvolací súd v žiadnom prípade nemá v úmysle bagatelizovať negatívne psychické prežívanie žalobcu v súvislosti s jeho policajným zaistením (ktoré nebolo realizované v súlade so zákonnými požiadavkami), avšak jeho tvrdenia o negatívnych následkoch prežívania tejto skúsenosti zostali len vo všeobecnej rovine. Hoci žalobca tvrdil, že nesprávnym úradným postupom v prípade zaistenia jeho osoby zo strany štátu došlo k výraznému neprimeranému zásahu do integrity jeho osobnosti, ktorý na jeho osobe zanechal negatívne následky, tieto svoje tvrdenia ničím nepodložil (napr. lekárskou správou). Súd prvej inštancie tak podľa názoru odvolacieho súdu vec správne právne posúdil, keď uzavrel, že v danom prípade nie sú kumulatívne splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za

škodu v podobe nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov polície, a to vzhľadom na absentujúce uvedenie takých relevantných skutočností, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdenú intenzitu negatívneho následku, či negatívny vplyv na žalobcovu vtedajšiu životnú situáciu (rodinnú, pracovnú, spoločenskú, zdravotnú a pod.), v takom rozsahu, že je dôvodné priznanie nemajetkovej ujmy v peňažnej forme. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že dostatočné zadosťučinenie za ujmu, ktorú utrpel žalobca následkom nesprávneho úradného postupu v danom prípade predstavuje konštatovanie porušenia jeho práva v rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 17. 7. 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2015 sp. zn. . 22/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil. 23/ O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd na základe ust. , v spojení s , ; žalovanému ako úspešnej strane v spore vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 24/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).