Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-49-2021.pdf
PDF · 93.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. C., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov, matka C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. R. XXX/XX, P., zastúpená JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom M. XX, P. a otec M. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/ XX, Y., zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom F. C. X, G. J., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 11P/42/2021-70 zo dňa 04. 06. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 10P/35/2018-132 zo dňa 07. 02. 2019 v časti osobitnej úpravy styku otca s maloletou tak, že počas letných prázdnin, t. j. 01. 07. do 31. 08 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v mesiaci júl dva týždne, prvý týždeň počnúc prvým pondelkom v mesiaci júl od 08,30 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 19,00 hod. a druhý týždeň počnúc tretím pondelkom v mesiaci júl od 08,30 hod. do bezprostredne nasledujúcej nedele do 19,00 hod. a v mesiaci august dva týždne (14 dní) počnúc druhým pondelkom v mesiaci august od 08,30 hod. do nasledujúcej druhej nedele do 19,00 hod. Súd zároveň uviedol, že v prípade, ak sa bude všeobecná úprava styku navrhovateľa s maloletou časovo prelínať s osobitnou úpravou stretávania podľa vyššie špecifikovaného obdobia letných prázdnin, t. j. od 01. 07. do 31. 08. kalendárneho roka platí, že navrhovateľ sa v týchto obdobiach bude stretávať s maloletou iba v súlade s osobitnou úpravou styku. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, najmä § 24, § 25, § 26, pričom konštatoval, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa nedošlo k dohode ohľadom zmeny styku, ktorú navrhol otec vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá predstavuje najmä vyšší vek dieťaťa a s tým spojenú fyzickú a rozumovú vyspelosť. Súd návrhu vyhovel, pričom uviedol, že rozšírenie styku počas letných prázdnin v kalendárnom roku je žiaduce vzhľadom k tomu, aby v uvedený čas došlo k vytvoreniu väčšieho priestoru pre otca a dcéru z hľadiska upevňovania si vzájomného vzťahu, čo je najmä v súlade so záujmami dieťaťa a jeho zdravým vývojom. Dovtedy platná úprava nebola problematická a vzhľadom na vyšší vek dieťaťa, ako aj na skutočnosť, že mimo letných prázdnin je stretávanie sa otca s dcérou obmedzené aj pre väčšiu vzdialenosť ich obydlí, súd rozšírenie styku považoval za prospešné. S takýmito závermi sa stotožnil aj opatrovník maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Nestotožnila sa so závermi súdu, že v prospech maloletej je rozšírenie styku s druhým rodičom v čase letných prázdnin. Takto vydané rozhodnutie považuje za nesprávne tak po vecnej i po právnej stránke, pričom odvolanie zdôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, resp. poukázala na to, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie v zmysle § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na to, že v poslednom období sa zhoršili vzťahy dcéry a otca, ktorá odmieta rozšírené stretávanie a napriek tomu súd čas stretávania sa počas letných prázdnin rozšíril. Poukázala na to, že viackrát došlo ku komplikáciám, keď bola volaná aj polícia, nakoľko dcéra nechcela s otcom odísť do miesta jeho bydliska. Za najzávažnejšie pochybenie považuje to, že súd, hoci dieťa vypočul a videl ako odmieta ísť k otcovi, rozhodol o rozšírení styku. Navyše súd akoby opomenul fakt existencie pandémie COVID a s tým spojených obmedzení. Týždeň na pobyt u otca počas mesiaca júl a týždeň počas mesiaca august je podľa názoru matky postačujúci až nad mieru, keď maloletá sa dlhšieho kontaktu nikdy ani nedožadovala. Skôr je opačný problém, že dieťa odmieta ísť k otcovi. Rozhodnutie je tak skôr prianím súdu ako realitou. Záver súdu o tom, že dieťa rieši konflikt medzi rodičmi tým, že odmieta stretávanie s otcom, je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dieťa odmieta stretávanie s otcom z dôvodov na strane otca. Toto však nikto neskúmal a nezisťoval v miere potrebnej na riadne zistenie skutkového stavu. Je toho názoru, že dieťa nie je vec, ktorú možno obrazne povedané rozdeliť na dve polovice, lebo tak chcú rodičia. Títo sú povinní vnímať dieťa, jeho názory a potreby, vyslovené túžby a priania a hoci je samozrejmé, že nie všetkému, čo dieťa chce, bude vyhovené, bolo by dobré, aby to dieťaťu primerane veku bolo citlivo a bez agresie vysvetlené. Otec takto komunikovať s maloletou nevie. Odôvodnenie rozsudku, že dieťa netreba nechávať rozhodovať, najlepšie je postaviť ho pred hotovú vec, je úplným popretím zásad a ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, resp. jeho nepochopením. Nie je potom zrejmé, prečo sa súd odvolával na výsluch dieťaťa. Odvolateľka mala výhrady aj k samotnému spôsobu vedenia výsluchu maloletej pred súdom, keď podľa nej tento bol stresujúci a má na jej psychiku vážne dôsledky. Odvolateľka má za to, že súd sa má pri výsluchu obmedziť na zistenie názoru dieťaťa, nie jeho hodnotenie, či spochybňovanie priamo pred dieťaťom, či na navádzanie dieťaťa na nejaké konanie, odpovede a pod. Maloletá vo výsluchu uviedla opakovane, že k otcovi ísť nechce. Súd napriek tomu rozhodol ešte o rozšírení styku, čo je v priamom rozpore so zisteniami súdu v rámci výsluchu maloletej. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá nie je pripravená na odlúčenie od matky na dlhšiu dobu. Otec maloletej nemá rešpekt k názorom a prianiam maloletej, čo sa čoraz viac zhoršuje a maloletá odmieta k otcovi chodiť. Situácia sa tak viackrát vyhrotila (napr. stretnutie 12. 07. 2021). Otec privolal políciu a po prísľube, že pôjdu spolu len na výlet a dcéra sa vráti domov, toto nesplnil, namiesto toho dieťa odviezol do Y. a matku o tom ani vopred neinformoval. Matke nie je zrejmé, ako sa kolízny opatrovník dopracoval k názoru, že dieťa to vníma tak, že na jednej strane otca má rada, na druhej nechce, aby mama bola smutná. Má za to, že príčinou problémov v stretávaní je otec, jeho necitlivý a neempatický postoj k dcére. Súhlasila s tým, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, najmä keď otec komunikovať s matkou odmieta. V závere matka maloletej uviedla, že z rozhodnutia nie je celkom zrejmé, čo je „všeobecná úprava styku“ a čo „osobitná úprava stretávania.“ Uvedené možno len dedukovať. Súd však rozhodol, že ak sa bude prelínať všeobecná úprava a osobitná úprava, platí osobitná úprava. Z uvedeného je potom možné logicky vyvodiť, že tieto úpravy majú platiť súčasne. Navyše, oproti predchádzajúcemu rozsudku, podľa ktorého platila buď úprava počas roka alebo úprava počas prázdnin. Nie je žiaden dôvod na to, aby tieto úpravy platili súčasne. Z týchto dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh otca ako nedôvodný zamietol.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením matky v tom, že otec nemá rešpekt k názorom a prianiam maloletej. Opisovaný incident z posledného stretnutia, keď otec dieťa namiesto na výlet odviezol do Y. nasvedčuje tomu, že maloletá nebola dostatočne pripravená na stretnutie, nakoľko otec maloletú prevzal v zmysle právoplatného rozsudku. Maloleté dieťa je zverené matke a právo otca na výchovu maloletej je časovo obmedzené na nepárne víkendy a dva týždne cez letné prázdniny, resp. pár dní počas vianočných sviatkov. Je preto dôležité maloletú viesť a motivovať k tomu, aby neprežívala stres z toho, že sa má rozhodovať, či chce alebo nechce ísť k druhému rodičovi, ale že to je jej právo byť s druhým rodičom. Čo sa týka výsluchu maloletej, zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Zisťovanie a spôsob je na súde a predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti dieťaťa. Kolízny opatrovník prihliadal na túto skutočnosť a nezasahoval do rozhovoru sudcu s dieťaťom, nakoľko tento sa dotazovaním prispôsoboval veku dieťaťa, jeho rozpoloženiu a jeho slovníku. To však neznamená, že pri zisťovaní názoru dieťaťa opatrovník nehájil záujmy maloletej. Súd
je ten, kto posudzuje najlepší záujem dieťaťa komplexne, nielen s ohľadom na jeho názory a priania. Taktiež sa opatrovník nestotožnil s vyjadrením v odvolaní matky, že dva roky života maloletého dieťaťa nie sú podstatnou zmenou pomerov. Poukázal tiež na to, že opatrovník ponúkol v snahe riešiť rodičovský konflikt spoločné psychologické poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb, kde dňa 21. 07. 2021 bolo odporučené pretransformovať konfliktný rodičovský vzťah na prijateľný so zreteľom na psychické potreby maloletého dieťaťa s tým, že dieťa potrebuje obidvoch rodičov. Pracovať by mali na efektívnej a konštruktívnej komunikácii v procese riešenia základných dohôd a uzatvárania vzájomných kompromisov spojených s výchovou a starostlivosťou o maloleté dieťa, striktne oddeliť nedoriešené partnerské záležitosti od rodičovských, zachovávať pozitívny obraz a pozitívny vzťah maloletého dieťaťa k obidvom rodičom, neznevažovať hodnotu druhého rodiča, motivovať dieťa na stretnutie s otcom, dodržiavať súdom stanovený rozsah stretávania, rozvíjať vzájomné vzťahy a skvalitniť vzájomné väzby v rodine, ktoré sú pre dieťa dôležité. Celkový záver opatrovník vyjadril tak, že je stotožnený s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby rozsudok odvolací súd potvrdil.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý taktiež napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, správny, založený na správnom posúdení podstatných skutkových okolností a zákonnom zhodnotení vykonaných dôkazov. Podľa neho je dôvodné zachovanie záujmu a riadnej výchovy maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že preferenčný rodič, ktorý svojím konaním obmedzuje práva nielen druhého rodiča, ale i práva maloletého dieťaťa na styk, a teda na riadnu výchovu, je v zásade dôvodom pre rozhodnutie o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom. Matka nesprávne chápe pozíciu súdu, ktorý ako autoritatívny orgán musí v prípade nefunkčnosti vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom vstúpiť do týchto vzťahov a svojím rozhodnutím sa ich snažiť ovplyvniť a modelovať tak, aby v budúcnosti bolo ich fungovanie lepšie. Matka dieťaťa počas pojednávania opakovane verbalizovala svoju nevôľu voči otcovi maloletého dieťaťa, pričom neustále odôvodňovala zlepšenie styku otca s dieťaťom zlepšením komunikácie matky s otcom dieťaťa. Aj napriek tomu, že otec maloletého dieťaťa si uvedomuje, že s matkou je povinný komunikovať, považuje takúto komunikáciu za účelnú len vo vzťahu k otázkam, týkajúcim sa konkrétne maloletého dieťaťa. Nepovažuje za vhodné, ani potrebné, aby s matkou komunikoval ohľadne ňou vytváraných problémov, ktoré sa maloletého dieťaťa netýkajú (napr. prejednávania dlhov otca voči matke dieťaťa). Čo sa týka zmeny pomerov, otec dieťaťa poukázal na to, že dieťa je staršie, rozumovo vyspelejšie ako tomu bolo v čase posledného rozhodovania o úprave styku. Otec pristúpil ku zmene citlivo, požadujúc len jeho zmenu v období letných prázdnin, ktoré túžil stráviť v prítomnosti dcéry, čo sa mu však napokon v mesiaci august aj tak nepodarilo, nakoľko podľa vyjadrenia matky predtým ako dcéra mala odcestovať na prázdniny dieťa dostalo nešpecifikované ochorenie. Pokiaľ matka poukazuje na uskutočnenie styku od 12. 07. 2021, podľa otca tento prebehol bez akýchkoľvek väčších ťažkostí, dieťa bolo šťastné, že môže tráviť čas s otcom a svojimi súrodencami, hoci je nutné podotknúť, že javilo známky zvýšenej nervozity vždy keď telefonovalo s matkou a matka mu niečo prikázala alebo zakázala. Otec sa snaží vytvoriť taký program, aby sa dieťa odpútalo od smútku za matkou, avšak neustále telefonáty matky maloletému dieťaťu ho následne opätovne vracajú do pôvodnej pozície, pretože v dieťati vyvolávajú pocit smútku, že nemôže byť aj s matkou. Povinnosťou matky bez ohľadu na jej vzťah k otcovi je nielen maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, ale mu ho i osobne odovzdať v určenom čase. Počas celého konania pred súdom prvej inštancie matka verbalizovala nesprávne chápanie svojej úlohy vo vzťahu k riešeniu otázky styku dieťaťa s otcom, pričom matka by bola zrejme najradšej, keby o styku rozhodlo samotné dieťa, čo však nie je ani možné a ani vhodné vzhľadom k veku dieťaťa, na čo správne poukázal aj konajúci súd. Je nepochopiteľné, že matka úplne opomenula fakt, že počas troch rokov pred podaním návrhu na rozšírenie styku sa tento realizoval s otcom a dieťaťom riadne a bez akýchkoľvek problémov. Ťažkosti vznikli až po tom, ako matka maloletého dieťaťa zažalovala otca za vrátenie pôžičky. Čo sa týka výsluchu dieťaťa, podľa otca je plne na uvážení súdu, v akom duchu a akým spôsobom viedol výsluch dieťaťa s ohľadom na jeho vek a vyspelosť. Preto námietky v tejto časti odvolania považuje za irelevantné. Otec maloletého dieťaťa považuje za základný problém matky v tejto otázke to, že ona sama žije absolútne izolovane v domácnosti so svojou matkou a dvomi bratmi. Maloleté dieťa dokonca nenavštevuje pravidelne ani škôlku (na matkin podnet), preto má absolútny nedostatok rovesníkov vo svojom živote, čo môže mať nenapraviteľné následky pre jeho budúci psychosociálny vývoj. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
5. Vo svojich ďalších vyjadreniach sa účastníci a opatrovník obsahovo stotožnili so svojimi predchádzajúcimi prednesmi.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahu odvolania konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
8. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Vo veci úpravy styku rozhodoval súd rozsudkom zo dňa 07. 02. 2019, ktorým bola schválená dohoda rodičov ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 150,- eur + 50,- eur na tvorbu úspor a oprávnený bol stretávať sa s maloletou každý nepárny víkend od piatku od 13,00 hod. do nedele do 17,30 hod., počas letných prázdnin vždy druhý júlový týždeň od pondelka do nedele a druhý augustový týždeň taktiež od pondelka do nedele. Upravený bol aj styk v nepárny rok na Vianoce od 22. 12. 2021 do 25. 12. 2021 a párny rok na Vianoce od 29. 12. do 01. 01. kalendárneho roka. Otec maloletej požiadal o rozšírenie styku počas letných prázdnin s poukazom na vyšší fyzický vek dieťaťa a rozumové schopnosti. Žiadal, aby aj v prípade strávenia dovolenky v zahraničí bol styk rozšírený na dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august letných prázdnin. Poukazoval na väčšiu vzdialenosť od bydliska maloletej, a preto nemožnosť počas kalendárneho roka viac vplývať na vývoj a výchovu dcéry, a preto požiadal o rozšírenie styku počas letných prázdnin. Pri vykonanom dokazovaní súd zistil, že stretávanie sa otca s maloletou v čase pred rozhodovaním súdu sa skomplikovalo, jednak pre pandemickú situáciu, ale aj pre zhoršenie vzťahov medzi rodičmi maloletého dieťaťa, resp. pod vplyvom týchto nedorozumení maloletá odmieta realizovať styk v mieste bydliska otca. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je daný dôvod pre rozšírenie styku s maloletou a takáto zmena by mala napomôcť rozširovať budovanie vzťahu a vzájomnej dôvery medzi rodičom a dieťaťom, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti. Súd považoval za spravodlivé, aby v období letných prázdnin mohli rodičia tráviť s dieťaťom približne rovnaký čas, a to 4 týždne s otcom a 4 týždne s matkou. Ak dieťa nemalo problém tráviť dva týždne prázdnin u otca už ako 4,5 ročné, nevidel súd dôvod, prečo by nemohlo tráviť u otca celkovo o dva týždne viac, keď je dieťa staršie a rozumnejšie. Napriek vyjadreniu maloletej, ktorá uviedla, že nemá záujem realizovať stretávanie sa u otca, súd dospel k záveru, že rozšírenie styku je v záujme maloletého dieťaťa a je prospešné pre jej ďalší zdravý vývoj.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri určení rozsahu styku otca s maloletou dcérou súd prvej inštancie správne a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Je nepochybné, že budovanie vzťahu s druhým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktoré má len vymedzený čas na trávenie u rodiča je komplikovanejšie, avšak takéto stretávanie je pre budúci vývoj dieťaťa nepochybne dôležité a v jeho záujme. Nemožno preto poukazovať len na skutočnosť, že dieťa pred súdom neprejavilo záujem stretávať sa v tomto prípade s otcom v mieste jeho bydliska, ale je to práve druhý rodič (matka), ktorý má dieťa na styk s otcom pripraviť, tak aby nedochádzalo ku konfliktom, ktoré matka popísala v odvolaní, resp. pred súdom prvej inštancie (zásah polície). V tomto prípade je dieťa dostatočne rozumovo vyspelé, aby pochopilo, že stretávanie sa s druhým rodičom vo vymedzenom čase je potrebné (prípadne aj stretávanie sa so súrodencami) a obohacuje to jeho život. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).