Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-11-2022.pdf
PDF · 137.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a členov senátu sudcov JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX S., zast.: JUDr. Soňa Soboňová, advokát so sídlom F. V. X, XXX XX W. A., proti povinnej: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Z. XXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom, Y. XX, XXX XX C., v konaní o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom ako povinná, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č. k. 10Em/1/2021-179 zo dňa 3.6.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 370 ods. 1, § 374 a § 375, § 376, § 38 ods. 1 a 1 zákona č. 161/2015 Z. z. <. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP <.“), § 3 ods. 1 <., ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. <., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých a v časti trov konania s poukazom na § 52 CMP <. a článok 12 bod 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámené pod č. 104/1991 Zb.).
2. Okresný súd mal z obsahu spisu za preukázané, že oprávnený (otec) sa s maloletou stretáva avšak k stretávaniu nedochádza v čase a spôsobom upraveným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 7.2.2019, sp. zn. 10P/35/2018, ktorým súd schválil dohodu rodičov. Z prehľadu realizácie styku vypracovaného otcom vyplynulo, že maloletá sa s otcom nestretla 15.10.2021 (karanténne opatrenia dieťaťa), v dňoch 10.12. 2021, 22.12.2021, 7.1.2022, 21.1.20211, 4.2.2022, 11.2.2022, 18.2.2022, 4.3.2022, 18.3.2022, 1.4.2022 maloletá odmietla ísť s otcom. Otec sa v stanovený čas dostaví do miesta bydliska maloletej avšak maloletá nie je ochotná a schopná s otcom ísť do miesta bydliska otca. Jej predstava o stretávaní sa s otcom (pričom maloletá sa vyjadruje, že otca má rada) je, že čas budú tráviť v mieste jej bydliska resp. v blízkom okolí. Ako súd zistil z výsluchu maloletej (toto však vyplýva aj zo správ ÚPSVaR Ružomberok a tiež spoločností realizujúcich psychologické poradenstva) dieťa sa takto začalo správať po tom, čo otec ju zobral bez predchádzajúceho oznámenia a prípravy do miesta svojho bydliska do S., čo maloletá ako sa sama vyjadrila považovala za „únos“. Súd mal tiež za nepochybné, že obaja rodičia sa striktne držia toho, čo je z ich pohľadu správne, nedokážu sa zmeniť, striktne trvajú na svojich predstavách a postupoch a ťažko menia svoje nastavenia. Avšak nemal nepochybne zistené, že matka ako povinná svojim správaním zabraňuje stretávaniu sa otca s maloletou, matka sa dobrovoľne podrobuje psychologickému poradenstvu a s maloletým dieťaťom absolvuje psychologické konzultácie.
Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že v súčasnej dobe existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré k stretávaniu maloletej s oprávneným dochádza len čiastočne a nie v celom rozsahu v súlade s exekučným titulom. Prioritne je to postoj oboch rodičov, ktorí sa striktne držia toho, čo je z ich pohľadu správne, nedokážu sa zmeniť, čo medzi nimi vyvoláva neustále napätie, vyúsťujúce do konfliktných situácií. Neuvedomujú si , že tento ich problémový vzťah negatívne vplýva aj na maloletú X., čo vyjadrila nielen pred sociálnym orgánom, psychológmi ale ja priamo pred súdom, pričom rodičia ju nedokážu dostatočne počúvať a reagovať adekvátnym spôsobom na jej emócie. Oprávnený si nechce pripustiť skutočnosť, že tým, že X. bez predchádzajúcej prípravy zobral do svojho vzdialeného bydliska, spôsobil maloletej traumu, ktorá je v nej v súčasnosti ťažko odstrániteľná a maloletá vždy keď sa má s otcom stretnúť má obavy z jeho obdobného konania. Matka sa však na upokojení situácie zrejme nijako nepodieľa a pri stretnutiach otca s dieťaťom je len pasívnym pozorovateľom (i keď stretnutiam nebráni). Rodičia aktuálne nezvládajú svoju rodičovskú úlohu, nie sú schopní riadne komunikovať v záujme maloletej, ktorá sa nedokáže obrániť pred situáciou, ktorú rodičia vyvolali. Dieťa nemôže byť prostriedkom na riešenie nezdravých vzťahov jej rodičov, ktorí by si mali uvedomiť, že len oni svojím trpezlivým prístupom, zmenou vzájomných vzťahov môžu dosiahnuť aj zmenu postoja maloletej. Z vyššie uvedených ospravedlniteľných dôvodov súd dospel k záveru, že nie je dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia a preto návrh zamietol. Súd ani nenariadil psychologické poradenstvo, nakoľko mal z dokazovania preukázané, že rodičia i maloletá sa v súčasnosti podrobujú psychologickému poradenstvu v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva NOSKO HEALTH PREVENTION Ružomberok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť výkon rozhodnutia príp. ho zrušiť (oprávnený uvádza „rozsudok“, avšak odvolací súd predpokladá, že správne má byť „uznesenie“) a vrátiť vec Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru oprávneného napadnuté uznesenie nie je správne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na nesprávne poučenie súdu, pretože odkazuje na zákonné ustanovenie § 357 písm. n/ CSP, ktoré uvádza, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164. Protestuje, že uznesenie bolo vydané pred ukončením dokazovania a bez možnosti predniesť záverečné návrhy. Na prvom pojednávaní, konanom 27.1.2022 súd prvého stupňa vyhláseným uznesením nariadil ÚPSVaR Ružomberok zaslať súdu písomnú správu, týkajúcu sa konzultácie rodičov so spoločnosťou Tenenet. Po tomto pojednávaní okresný súd, bez toho, aby akokoľvek verbalizoval, že uvedené pojednávanie je možno jediným a posledným pojednávaním s možnosťou vyjadrenia sa účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa druhé pojednávanie dňa 28.4.2022, na ktorom vykonal výsluch maloletého dieťaťa (oprávnený a jeho právny zástupca neboli na pojednávaní prítomní, nakoľko súd prvého stupňa nevyhovel žiadosti právneho zástupcu oprávneného o odročenie pojednávania z dôvodu odcestovania oprávneného mimo územia SR, pričom súčasne mal právny zástupca oprávneného kolíziu pojednávaní, čo bolo súdu riadne preukázané) a následne vydal Uznesenie, ktorým návrh oprávneného zamietol. V súvislosti s uvedeným namieta, že on, ako účastník konania, nemal možnosť vyjadriť sa k neskôr vykonaným dôkazom (vykonaným po pojednávaní dňa 27.1.2022), ako ani nemal možnosť predniesť záverečný návrh. Napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 3.6.2022 a Priebežné vyhodnotenie plánu práce s rodinou, vypracované Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, ktoré následne ÚPSVaR Ružomberok dňa 7.6.2022 adresoval súdu prvého stupňa bolo vypracované dňa 6.6.2022. S ohľadom na uvedené má za to, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu. Namieta, že okresný súd nedoručoval v súlade so zákonom právnemu zástupcovi oprávneného dôkazy zabezpečované v konaní súdom prvého stupňa, napr. Záverečnú správu o priebehu práce s rodinou vydanou spoločnosťou Tenenet, Správu za mesiac apríl 2022 a Priebežné vyhodnotenie plánu práce s rodinou, od súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention. Podľa jeho názoru, konaním Okresného súdu Ružomberok boli porušené jeho procesné práva a právo na spravodlivý proces. Nestotožňuje sa so všeobecným záverom súdu prvej inštancie, že maloleté dieťa odmieta sadnúť k otcovi do auta, lebo sa bojí, že ju oprávnený „unesie“ tak, ako v lete 2021. Podľa jeho názoru súd v rámci Uznesenia úplne opomenul, že maloleté dieťa sa začalo odmietavo stavať k nasadnutiu do auta oprávneného (otca) až zhruba od apríla 2022. Do apríla 2022 maloleté dieťa síce odmietalo odísť k oprávnenému na víkend, ale bez problémov nasadlo do auta oprávneného a išlo s ním do C.. Je zrejmé, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podal v čase, keď maloleté dieťa bez problémov nasadlo k oprávnenému do auta (maloletá odmietala ísť len k oprávnenému domov), teda
súd prvého stupňa nemal zákonný dôvod na vyvodenie záveru, že maloleté dieťa odmieta odísť s otcom a sadnúť k nemu do auta, lebo sa bojí, že bude „unesené“. Poukazuje na konanie vedené Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 11P/42/2021, kde bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že maloletá dcéra má so svojím otcom dobrý vzťah, chce s ním tráviť čas, avšak odmieta s ním odísť na dlhšie k nemu domov, pričom tento odmietavý postoj maloletej je spôsobený konfliktmi medzi rodičmi, ktoré vznikajú najmä pri odovzdávaní maloletej. Maloletá na uvedené konflikty reaguje obranným spôsobom, nakoľko vníma situáciu tak, že ak odmietne odísť s otcom, matka nebude smutná a nebudú sa jej rodičia hádať. S vyššie uvedenými skutočnosťami sa súd prvého stupňa v rámci Uznesenia nijakým spôsobom nevysporiadal, a preto je Uznesenie v tejto časti nepreskúmateľné. Oprávnený dodáva, že súd prvého stupňa rovnako úplne odignoroval Záverečnú správu o priebehu práce s rodinou za mesiac február 2022, vydanou psychologickým centrom pre deti a rodiny Tenenet, v ktorej sa uvádza, že „otec sa snažil riadiť krokmi, ktoré sme spoločne nastavili a videl prvotné úspechy. Neskôr dcéra odmietala už ísť s otcom aj na výlety po okolí C., stretla sa s otcom len na chvíľu v mieste bydliska... Dcéra X. sa vyjadrila, že k otcovi nechce chodiť, lebo tam sú stále návštevy, sú tam jeho frajerky, stále veľa ľudí a on sa jej nevenuje“. Má za to, že maloletá odmieta s ním odísť domov výlučne z dôvodu, že má pocit, že ak s ním neodíde, matka (ktorá je pre maloletú rozhodujúcim činiteľom, maloletá je na ňu emočne naviazaná, nakoľko s ňou trávi prevažnú väčšinu času) nebude smutná. Vyjadrenie súdu, že nebolo nepochybne zistené, že matka, ako povinná, svojim správaním zabraňuje stretávaniu sa otca s maloletou, dodávajúc, že matka sa dobrovoľne podrobuje psychologickému poradenstvu a s maloletým dieťaťom absolvuje psychologické konzultácie, oprávnený uvádza, nepovažuje za pravdivé, nakoľko povinná sa podrobuje psychologickému poradenstvu s maloletým dieťaťom z dôvodu, že toto psychologické poradenstvo bolo nariadené súdom, pričom konzultácie v centre pre deti a rodiny Tenenet povinná zbojkotovala (ktorá skutočnosť vyplýva aj zo Záverečnej správy o priebehu práce s rodinou za mesiac február 2022, vydanou centrom pre deti a rodiny Tenenet) a konzultácie v druhom psychologickom poradenskom centre, ktoré nariadil Okresný súd Ružomberok v januári 2022, povinná týždne odkladala a psychologické centrum začala s maloletou dcérou navštevovať až v apríli 2022. Oprávnený teda považuje za neprijateľné, aby súd prvého stupňa vyhodnotil, a to dokonca v prospech povinnej, že sa dobrovoľne podrobuje psychologickému poradenstvu s maloletou dcérou. Vyslovuje presvedčenie, že súd prvej inštancie konštatovaním, že : „matka sa však na upokojení situácie zrejme nijako nepodieľa a pri stretnutiach otca s dieťaťom je len pasívnym pozorovateľom (i keď stretnutiam nebráni)“ prakticky potvrdil, že povinná marí výkon súdneho rozhodnutia opomínaním svojich povinností pri realizácii styku oprávneného s maloletou dcérou. Zároveň dáva do pozornosti nový dôkaz, ktorým súd prvého stupňa disponuje a je súčasťou súdneho spisu, avšak nemohol naň prihliadnuť, keďže Uznesenie vydal už dňa 03.06.2022. Ide o priebežné vyhodnotenie plánu práce s rodinou v mesiaci máj 2022, vypracované Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, v ktorom riaditeľka centra Mgr. Bc. Y. J., PhD. - psychológ a sociálny pracovník E. V., PhD. uvádzajú, že si myslia, „že nedochádza k efektívnemu nastavovaniu dcéry X. na stretávanie sa s otcom zo strany mamy“, pričom toto vyjadrenie následne aj zdôvodňujú tým, že „tomu svedčí aj fakt, že si X. pár týždňov dozadu sama k otcovi do auta sadla (napriek tvrdeniu X. a mamy, že to bolo pod nátlakom, X. mala možnosť pod nátlakom urobiť takéto rozhodnutia a veľa krát ich neurobila, pár dní po stretnutí sa telefonovalo s mamou a pozitívne opisovala spomínané stretnutie X. a otca) a strávili spolu popoludnie. Na konci stretnutia ju otec priviezol domov, takže mala osobnú skúsenosť s tým, že ju otec „neunesie“. Napriek tomu zážitku si na ďalšie osobné stretnutie opätovne odmietla sadnúť k otcovi do auta.“ Ďalším novým dôkazom v konaní je Priebežné vyhodnotenie plánu práce s rodinou v mesiaci jún 2022, vypracované Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, ktoré bolo odoslané na ÚPSVaR Ružomberok koncom mesiaca jún 2022. Oprávnený záverom poukazuje aj na skutočnosť, že Okresný súd Ružomberok pristúpil dňa 14.03.2022 k Upozorneniu povinnej podľa § 6 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorá skutočnosť je v ostrom kontraste s tým, že následne Uznesením ten istý súd konštatoval, že zo strany matky maloletého dieťaťa vlastne nedochádza k žiadnemu mareniu výkonu právoplatného súdneho rozhodnutia.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že z dôvodu problémovej komunikácie medzi rodičmi maloletej a za účelom nastavenia bezproblémového stretávania sa maloletej s otcom, bola rodina zaradená do programu Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, kde im je poskytované sociálne a psychologické poradenstvo. Súdu predložil správu o priebehu poradenstva z uvedeného centra za mesiac júl, pričom s jeho odporúčaním sa plne stotožnil.
5. Povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa nestotožňuje s názorom otca, že napadnuté uznesenie nie je správne. Nesúhlasí s tým, že by došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, či k porušeniu procesných práv účastníkov konania. Takisto nepovažuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o nesprávne poučenie súdu má za to, že toto nie je podstatné, nakoľko oprávnený bol o možnosti podať odvolanie poučený (čo napokon aj využil), a teda chyba v písaní spočívajúca v nesprávnom uvedení paragrafového ustanovenia nemôže byť porušením procesných práv oprávneného a ani dôvodom, pre ktorý by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť. Pokiaľ ide o skutočnosť, že oprávnený nebol prítomný na pojednávaní nariadenom na deň 28.04.2022, predpokladá, že o tom, že žiadosti o odročenie pojednávania nebolo vyhovené bol oprávnený informovaný a teda bolo na ňom, aby si zabezpečil svoje záležitosti tak, aby sa na pojednávanie dostavil on resp. jeho právny zástupca. Navyše, mal možnosť vyžiadať si zápisnicu z tohto pojednávania resp. do nej nahliadnuť v elektronickom súdnom spise a po oboznámení sa s priebehom pojednávania mal možnosť až do vydania predmetného uznesenia podávať písomne návrhy na dokazovanie či svoje vyjadrenia, ak to považoval za potrebné. Pokiaľ ide o doručovanie podaní účastníkom konania, poukazuje na súdny spis z ktorého je zrejmé, že tieto boli súdom riadne doručované. Nie je jej známe, že by bolo povinnosťou súdu doručovať správy, ktoré súd do spisu zabezpečí. Dodala, že v tejto veci ide o konanie o výkon rozhodnutia, kde súd ani nie je povinný nariaďovať pojednávanie a priebeh tohto konania nie je totožný s priebehom konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že mal súd opomenúť, že dieťa sa začalo odmietavo stavať k nasadnutiu do auta oprávneného až od apríla 2022. K tomuto uvádza, že matka maloletej podrobne súdu opísala priebeh jednotlivých stretnutí otca s maloletou, vyjadrila sa k tomu aj sama maloletá. Tvrdenie oprávneného, že - citujem: „...maloletá ...má pocit, že ak s otcom neodíde, matka .... nebude smutná." považuje za absurdné a je len tvrdením či domnienkou oprávneného, nie je to nijako preukázané a ani pravdivé. Maloletá súdu vysvetlila dôvody svojho postoja a bolo na oprávnenom, aby citlivo a vnímavo pristúpil k názorom a potrebám svojho dieťaťa, k čomu však nedošlo. Taktiež nemá vedomosť o tom, že by jej bolo psychologické poradenstvo nariadené súdom (čo by predpokladalo konanie o uloženie výchovného opatrenia). K tomuto pristúpila dobrovoľne, v záujme najmä dcéry, aby sa rodinné vzťahy usporiadali. Tvrdenie oprávneného, že konzultácie v centre Tenenet matka „zbojkotovala“ je nepravdivé a neprimerané - matka vyjadrila nesúhlas so spôsobmi a metódami pracovníčky centra, so zariadením Nosko Health Prevention matka spolupracuje. Oprávnený namieta, že centrum začala matka s dcérou navštevovať až v apríli 2022 - akoby opomenul situáciu s pandémiou Covid začiatkom roka 2022, navyše ona mala zdravotné problémy. Nesúhlasí s tým, že ona marí výkon súdneho rozhodnutia, odvolanie otca a tvrdenia v ňom uvedené považuje za ilustráciu spôsobu komunikácie a myslenia otca, ktorý vždy chyby hľadá len v iných, nikdy nie v sebe. Otec poukazuje na právoplatný rozsudok, treba však podotknúť (na čo matka poukazovala už skôr), že maloletá má problém chodiť k otcovi, avšak byť s ním chce, nie však u otca. Otec za celé letné prázdniny prišiel za dcérou 2x, hoci mal a má možnosť tráviť s dcérou viac času. O listinách, na ktoré oprávnený poukazuje, nemá vedomosť a nevie, v čom by tieto mali meniť súdom zistený skutkový stav. V závere uvedeného vyjadrenia vyslovila názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, ani na zrušenie napadnutého uznesenia (oprávneným označené ako rozsudok). S ohľadom na dané skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k vyjadreniu oprávneného a k vyjadreniu povinnej uviedol, že k výkonu rozhodnutia sa vyjadroval priamo na súdnom pojednávaní. Na zmene názoru maloletého dieťaťa a zlepšení komunikácie medzi rodičmi intenzívne pracujú s dieťaťom a rodičmi odborníci Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention. Zároveň poukázal na správu o priebehu poradenstva za mesiac júl 2022, ktorú súdu zaslal dňa 8.8.2022. Taktiež dal do pozornosti nesprávne uvedený mesiac na správe, kde namiesto mesiaca „JÚN 2022“ malo byť správne uvedené „JÚL 2022“. S predmetnou správou sa plne stotožňuje.
7. Oprávnený vo vyjadrení k vyjadreniu povinnej a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrval na svojom podanom odvolaní. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné. Vyjadrenie povinnej k odvolaniu hodnotí, ako vyjadrenie založené na nesprávnom vyhodnotení veci a vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu oprávneného podľa jeho názoru neobsahuje riadne stanovisko k odvolaniu. Opätovne vyslovil svoj názor k nesprávnemu poučeniu súdu. V žiadnom prípade nemožno považovať nesprávne poučenie súdu za chybu v písaní. Zároveň odmieta právny názor povinnej vyjadrený v bode V. jej vyjadrenia v ktorom sa povinná zameriava na neúčasť oprávneného na poslednom pojednávaní vo
veci, vykonanom dňa 28.04.2022, a analyzuje povinnosti oprávneného oboznamovať sa vo vlastnej réžii s dokladmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Argumenty povinnej oprávnený považuje za nesprávne a uvádza, že je povinnosťou súdu riadne doručovať všetky písomnosti stranám konania, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva stranám konania povinnosť kontrolovať elektronický súdny spis, či nahliadať do súdneho spisu v budove súdu a de facto suplovať zákonné povinnosti súdu. Pokiaľ ide o argumentáciu povinnej ohľadne jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu na pojednávanie konané dňa 28.4.2022, toto považuje oprávnený za minimálne nevhodné konštatovanie, nakoľko súdu bolo riadne preukázané, že nie je možné, aby sa na pojednávanie oprávnený dostavil, pričom nesúhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti. Zároveň konštatuje, že súd prvého stupňa z neznámych dôvodov vôbec nerozhodol o žiadosti oprávneného na odročenie pojednávania, ktorá bola súdu preukázateľne doručená dňa 5.4.2022, teda s dostatočným časovým predstihom. Vyslovil názor, že pokiaľ konajúci súd rozhodol o nariadení pojednávania (ktoré dokonca vykonal opakovane), bol povinný konanie vo veci riadne ukončiť v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Vyjadrenie povinnej v bode VI. dotýkajúce sa odmietavého postoja maloletej odísť s oprávneným považuje oprávnený za účelové. Maloletá preukázateľne mení svoje dôvody, pre ktoré odmieta odísť s oprávneným. Logickým vysvetlením pravidelných zmien v dôvodoch maloletej, prečo nechce tráviť čas / odísť s oprávneným, je podľa jeho názoru ovplyvňovanie maloletej dcéry zo strany povinnej. Dodal, že v dôsledku neriešenia situácie zo strany súdu, ako aj z dôvodu nedostatočne autoritatívneho prístupu súdu k celej prejednávanej veci, je maloletá postupným plynutím času stále viac a viac odstrihnutá od neho a ich puto sa plynutím času oslabuje, za súčasného posilňovania puta medzi maloletou a povinnou. Taktiež za účelovú považuje i argumentáciu povinnej uvedenú v bode VII. vyjadrenia. Takisto ako absolútne neprijateľné vidí tvrdenie povinnej, že „otec za celé letné prázdniny prišiel za dcérou 2x, hoci mal a má možnosť tráviť s dcérou viac času“. Oprávnený uvádza, že povinná preukázateľne prihlásila maloletú dcéru do letného denného tábora v čase, keď mala byť maloletá v zmysle rozhodnutia súdu s oprávneným. Uvedené vyplýva zo správy o priebehu poradenstva za mesiac jún 2022, vypracovanej Súkromným Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka toto nepovažuje za vyjadrenie k odvolaniu, nakoľko len odkazuje na správy o priebehu poradenstva za mesiac máj a jún 2022, vydané Súkromným Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, pričom v ňom absentuje akékoľvek právne relevantné stanovisko k odvolaniu oprávneného.
8. Povinná k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k správam Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention uviedla, že poradenstvo poskytované týmto centrom vníma ako postup, ktorý je na prospech maloletej. Nestotožňuje sa však s jeho názorom (uvedené v správe za mesiac máj 2022), že z jej strany nedochádza k efektívnemu nastaveniu dcéry na stretnutia s otcom. Má za to, že z jej strany je snaha zlepšiť situáciu a dosiahnuť, aby stretávanie otca a dcéry prebiehalo bez problémov. Poukazuje na to, že aj centrum v správach poukazuje na netrpezlivosť a naliehavý postoj otca maloletej. Taktiež na to, že matka vníma pozitívne poradenstvo zo strany centra a snaží sa nastaviť komunikáciu s dcérou v súlade s ich odporúčaniami, ale X. nie vždy reaguje konštruktívne a matka musí hľadať vhodné formy, ako s ňou komunikovať ohľadom stretávania. V správe centra za mesiac jún 2022 je uvedené, ako otec zo stretnutia impulzívne odišiel. Práve tieto aspekty v správaní sa otca maloletej (hnev, náhly odchod, osočovanie) vníma ako problém a do istej miery aj príčinu súčasnej situácie v jeho stretávaní sa s dcérou. Ona je ochotná sedieť v centre viac ako dve hodiny s otcom a hľadať riešenia a to isté očakáva aj od otca. Ak však reaguje smerom k nej vulgárne alebo ju osočuje, má právo brániť svoju dôstojnosť, o to viac, ak sa to deje pred dcérou. Už len to, že pracovníci centra musia otca upozorňovať, aby sa na matku nevyjadroval vulgárne (práve toto je v správe uvedené), je veľavravné. Napriek tomuto je stále ochotná otcovi pomôcť, aby sa situácia v stretávaní zlepšila, ale aj u nej sú isté hranice a znášanie útokov na svoju osobu ju nesmierne vyčerpáva. Ona s X. komunikovala aj ohľadom letných prázdnin a toho, že by u otca mala stráviť viac času. Maloletá však o tomto nechcela ani počuť a keď toto chcela ešte riešiť, začala X. plakať a povedala, že sa jej vracajú spomienky spred roka (keď ju otec zobral na týždeň preč, hoci jej povedal, že idú iba na výlet). Tento „zážitok" zrejme X. ešte stále nespracovala. Pokiaľ ide o denný tábor, na ktorý poukazuje správa centra tento zvolila z dôvodu, aby dieťa nebolo tak na ňu naviazané. Ak by sa jej podarilo X. presvedčiť, aby išla k otcovi, tábor by sa zrušil. Pričom psychologičke centra povedala, že počas prázdnin sa bude snažiť otcovi vyjsť v ústrety v maximálne možnej miere, keďže dieťa nebude mať školské povinnosti, že si môžu zavolať a kedykoľvek sa dohodnúť na tom, že otec príde. Toto rovnako povedala aj otcovi. Keď otec prišiel za dcérou 08.07.2022, navrhla mu, že keď bude chcieť, nech príde od pondelka do piatku od 15:00 do 20:00 a sobotu a nedeľu aj na celý deň -
na toto otec reagoval, že on nemá čas. Počas prázdnin bol otec s dcérou 08.07.2022, 20.07.2022 a 24.08.2022 - čo vníma tak, že si mohol nájsť aj viac času. Vyjadrila ochotu s centrom pokračovať a verí, že toto prispeje k zlepšeniu situácie a dôjde k situácii, keď X. bude tráviť s otcom viac času (v zmysle rozsudku) - teraz však dieťa na to pripravené nie je, chce to čas a akýkoľvek nútený výkon by podľa jej presvedčenia zmaril výsledky doterajšej práce s dieťaťom a bol by hrozbou pre jej psychický stav. Otec navyše dcére rozprával o tom, že je podaný návrh na výkon rozhodnutia (dcéra sa matky pýtala, či jej prišli listy zo súdu, či pôjde do basy a či bude platiť pokutu - dieťa by toto z vlastnej hlavy nemalo).
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje. (ust. § 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, keď na základe existujúcich ospravedlniteľných dôvodov návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zamietol.
11. V posudzovanej veci sa otec podaným návrhom domáhal výkonu rozhodnutia na základe rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 10P/35/2018-132 zo dňa 7. 2. 2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadne zverenia maloletej, výšky výživného a stretávania sa otca s maloletou. Tento návrh oprávnený odôvodnil tým, že napriek existencii uvedeného rozsudku dochádza zo strany matky maloletej - povinnej k opakovanému mareniu jeho výkonu v časti úpravy styku otca s maloletou. Podľa jeho názoru matka neposkytuje otcovi maloletého dieťaťa potrebnú súčinnosť, nevedie maloletú dcéru k styku s otcom a nepripravuje dieťa na styk s otcom, teda maloletá dcéra nie je na styk riadne pripravená (a to ani v psychickej a emočnej rovine) a pobalená.
12. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 10P/35/2018-132 zo dňa 7. 2. 2019 upravil styk otca s maloletou nasledovne: „určil, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny víkend od piatku od 13:00 hod. do nedele do 17:30 hod. s tým, že maloletú prevezme vždy v piatok pred bytom matky a odovzdá ju v nedeľu takisto pred bytom matky. Iný termín stretávania sa otca s maloletou bude na základe vzájomnej dohody rodičov. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý rok druhý júlový týždeň, a to tak, že maloletú prevezme vždy v pondelok o 8:30 hod. pred bytom matky a vráti maloletú v nedeľu o 19:00 hod. pred bytom matky a každý druhý augustový týždeň tak, že maloletú prevezme vždy v pondelok o 8:30 hod. pred bytom matky a vráti maloletú v nedeľu o 19:00 hod. pred bytom matky. Nepárny rok na Vianoce v čase od 22.12. od 8:30 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a každý párny rok od 29.12. od 8:30 do 01.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. s tým, že maloletú prevezme pred bytom matky a túto aj matke pred jej bytom vráti. Po vzájomnej dohode rodičov počnúc rokom 2020 matka umožní otcovi vycestovať s maloletou mimo hraníc Slovenskej republiky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.2.2019.„ Rozsudkom č.k. 11P/42/2021-70 zo dňa 4.6.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/49/2021-154 zo dňa 25.11.2021, došlo k zmene rozsudku č.k. 10P/35/2018-132 zo dňa 7. 2. 2019 v časti osobitnej úpravy styku otca s maloletou počas letných prázdnin.
13. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je sporné, že styk otca určený vykonateľným rozhodnutím okresného súdu v časti všeobecnej úpravy styku otca s maloletou nie je realizovaný v čase a spôsobom upraveným rozsudkom, táto skutočnosť vyplynula i z vykonaného dokazovania súdom. Okresný súd preto správne postupoval, keď v rámci rozhodovania o nariadení výkonu rozhodnutia skúmal, či sú dané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré povinný rodič rozhodnutie neplnil. Ide o obligatórny postup súdu, ktorý je odôvodnený povahou zásahu, ktorý samotný výkon rozhodnutia predstavuje.
14. Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje štvrtá časť Civilného mimosporového poriadku <.. V zmysle právnej úpravy ust. § 376 ods. 1 a 2 CMP, je zrejmé, že súd nariadi výkon rozhodnutia za predpokladu, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým je súdne rozhodnutie. Podrobnosti postupu súdu upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“), ktorá vo svojom ustanovení § 3 ods. 1 zdôrazňuje povinnosť súdu po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu, ešte pred
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu súdu, pričom pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd musí okrem iného zohľadniť aj správanie sa a názor maloletého. Zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Právna úprava vyplývajúca z CMP <. v spojení s vyhláškou zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia. Je potrebné si uvedomiť, že inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nie je možné považovať každé nerealizovanie styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom, prípadne i občasné predĺženie (skrátenie) rozsahu styku s dieťaťom, za spôsobilé byť podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletého dieťaťa, nakoľko je potrebné skúmať dôvod, pre ktorý sa styk rodiča s dieťaťom nerealizoval, či realizoval, avšak v dlhšom či v kratšom časovom rozpätí ako mal v zmysle exekučného titulu, či sa jedná o dôvod, ktorý povinný rodič mohol ovplyvniť, alebo zaň dokonca nesie zodpovednosť, t. j. vedome a zámerne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul.
16. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že v danej veci nebolo možné jednoznačne vysloviť záver, že matka maloletej - povinná svoje povinnosti súvisiace s realizáciou styku otca s dieťaťom zámerne neplní a že v dôsledku takéhoto úmyselného konania matky k styku nedochádza v rozsahu určenom exekučným titulom. Odvolací súd má za to, že okresný súd dostatočne a komplexne posúdil okolnosti daného prípadu a správne ustálil, že v danom prípade je to prevažne postoj rodičov - ich konflikty, ktoré bránia tomu, aby maloletá prekonala svoje obavy, pre ktoré nechce s otcom odísť do miesta bydliska, pričom jej predstavy o stretávaní sa s otcom a trávení spoločného času sú iné. Vzhľadom na postoj maloletej nepovažuje odvolací súd za dôležité, či maloletá odmieta resp. neodmieta nastúpiť do auta otca, nakoľko maloletá, ktorá aj napriek tomu, že do auta otca nastúpi, odmieta odísť s otcom do miesta jeho bydliska, na čo sám poukazuje i otec v odvolaní. Uvedené uviedla maloletá pri výsluchu pred okresným súdom, zároveň vyplynuli i zo správ predložených kolíznym opatrovníkom. Taktiež zo správ vypracovaných Centrom pre deti a rodiny TENENET, Senec vyplynulo, že obaja rodičia striktne trvajú na svojich predstavách, postupoch, pričom len ťažko menia svoje nastavenie. K posunu ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletou nedošlo. Odvolací súd podotýka, že takéto nastavenie rodičov nie je v záujme maloletej.
17. Odvolací súd na margo vyjadrenia otca, že povinná sa psychologického poradenstva s maloletou podrobuje z dôvodu, že toto bolo nariadené súdom dopĺňa, že Dohoda o spolupráci medzi Centrom pre deti a rodiny TENENET, Senec a matkou bola spísaná na základe dobrovoľnosti, dňa 24.9.2021, na základe odporúčania SPODaSK. Súd nepristúpil k opatreniu podľa § 3 ods. 3 vyhlášky, nenariadil povinnosť účastníkom konania účasť na psychologickom poradenstve v pravidelných intervaloch.
18. Odvolací súd má preukázané, že toho času sa obaja rodičia zúčastňujú sociálneho a psychologického poradenstva v inštitúcii - Nosko Health Prevention, Ružomberok. Cieľom stretnutí je zlepšiť naštrbenú komunikáciu medzi rodičmi, dosiahnuť bezproblémové trávenie času maloletej s otcom v zmysle rozsudku. Obidvaja rodičia pokračujú v spolupráci s týmto centrom. Stretnutia sú realizované individuálne, kombinovane (osobne i telefonicky), tak aj spoločné stretnutia s maloletou. Praktizujú sa pravidelne v dohodnuté termíny. Z predložených správ vyplynulo, že nastal výrazný kladný posun vo vzťahu bývalých partnerov a to konkrétne v komunikácii. Pokiaľ ide o posun, a to bezproblémové trávenie času maloletej s otcom v zmysle rozsudku, došlo k posunu len z časti. K námietke otca ohľadom prihlásenia maloletej matkou do letného denného tábora odvolací súd poznamenáva, že z obsahu správy o priebehu poradenstva - Jún 2022 má zistené, že maloletá v tom čase nemusela byť odhodlaná ísť k otcovi na týždeň, nakoľko je na mamu veľmi naviazaná a na odlúčenie od nej k otcovi ešte nie je pripravená. Nie je teda možné ustáliť, že povinná prihlásila maloletú do tábora výlučne účelne. Aj napriek tomu, že aj odvolací súd vníma správanie matky, ktorá dôvodiac akceptovaním názoru maloletej, dostatočne nemotivuje maloletú, až tak sa nesnaží zmeniť postoj maloletej čo sa týka jej stretnutí s otcom, nemožno hovoriť o aktívnom bránení matky v styku s druhým rodičom. Zo správ je zrejmé, že maloletá nie je pripravená na stretávanie s otcom v zmysle rozsudku. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením riaditeľky centra, že ak je prianie povinnej naďalej také, ako viackrát deklarovala a to zachovať rolu
otca v živote jej dcéry a nebrániť jej v stretávaní, nepostačuje rešpektovať prežívanie X.. Je nevyhnuté a to odvolací súd zdôrazňuje s jej nastavením a prežívaním pracovať. Krajský súd pripomína, že v záujme maloletej je, a je to jej právom, aby bola vychovávaná obidvoma rodičmi, aby v prípade rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov mala možnosť vytvoriť si zdravý vzťah k obom rodičom, žiť a rozvíjať sa v pokojnej atmosfére, bez potreby konfrontovania sa s napätými vzťahmi rodičov, pričom je povinnosťou rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti primeraným spôsobom vplývať na dieťa tak, aby nedochádzalo k narušeniu vzťahov k druhému rodičovi a nie naopak. Práve preto je dôležité maloletú viesť a motivovať k tomu, aby chcela tráviť s otcom čas aj v mieste jeho bydliska. Je dôležité, aby sa rodičia sústredili na to, ako spolu správne komunikovať, akceptovať sa navzájom.
19. Vzhľadom na súčasný stav je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade nútený výkon rozhodnutia by bol nateraz kontraproduktívny a mohol by mať za následok úplné odmietanie maloletej stretávať sa s oprávneným, mohlo by to viesť k zhoršeniu vzťahu medzi oprávneným a maloletou, čo je v rozpore s jej najlepším záujmom a v konečnom dôsledku aj so záujmami oprávneného.
20. Pokiaľ ide o ďalšie námietky oprávneného odvolací súd uvádza, nasledovné:
21. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, pred ukončením dokazovania. V čase vydania napadnutého rozhodnutia súd disponoval, správami z Centra pre deti a rodiny, TENENET, správou zo súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Healt Prevention, vyjadreniami ÚPSVaR Ružomberok, bolo nariadené pojednávanie, súd vykonal výsluch maloletej, vypočul oprávneného i povinnú. Možno konštatovať, že okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, pri vykonaní dokazovania postupoval tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Výber dôkazov je výlučne na súde prvej inštancie. Dôkazy súd prvej inštancie hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Je potrebné si uvedomiť, že súd zhromažďuje resp. získava poznatky, informácie, ktoré potrebuje a sú nevyhnutné pre jeho rozhodnutie.
22. Taktiež odvolaciu námietku oprávneného, vo vzťahu k správe ÚPSVaR Ružomberok považuje za nedôvodnú. Pokiaľ oprávnený poukazuje na to, že prvé pojednávanie konané 27.1.2022 súd odročil za účelom poskytnutia 2 mesačnej lehoty ÚPSVaR Ružomberok na zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov, o čom mala byť vyhotovená správa ÚPSVaR Ružomberok odvolací súd uvádza, že ÚPSVaR Ružomberok s rodinou spolupracoval a to prostredníctvom do februára 2022 s centrom pre deti a rodiny, TENENET, od marca 2022 spolupracuje so súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention. K uvedenej spolupráci s týmito inštitúciami došlo na základe bezúspešného psychologického poradenstva, ktorého sa rodičia zúčastnili na ÚPSVaR Ružomberok. Tieto inštitúcie vyhotovujú mesačné správy, ktoré sú zasielané ÚPSVaR Ružomberok a preposielané na okresný súd. Uvedené správy spolu s ďalšími dôkazmi tvorili podklad súdu pre rozhodnutie v predmetnej veci.
23. Práve tak i námietku oprávneného, že ako účastník konania, nemal možnosť vyjadriť sa k neskôr vykonaným dôkazom (vykonaným po pojednávaní dňa 27.01.2022), ani nemal možnosť predniesť záverečný návrh, nakoľko sa nemohol on ani jeho právny zástupca zúčastniť na pojednávaní konanom 28.4.2022, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a CMP, vytvoril oprávnenému dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv. Oprávnený bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu upovedomený o tom, že v uvedenom termíne sa uskutoční výsluch maloletej, pričom oprávnenému nič nebránilo, aby do spisu nahliadol a s výpoveďou maloletej sa oboznámil. Oprávnený mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.4.2022, či už priamo na súde, alebo elektronicky v súdnom spise, rovnako mohol, a to až do vydania napadnutého uznesenia podávať písomné vyjadrenia. Zároveň oprávnený má možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu súdu i k dôkazom aj v odvolacom konaní, ktoré právo v celom rozsahu uplatnil práve podaním odvolania. Rovnako tak súd prvej inštancie nie je povinný informovať účastníkov konania, že pojednávanie
28.4.2020 je možno posledným pojednávaním s možnosťou vyjadrenia sa účastníka konania, taktiež vykonať dôkazy na pojednávaní a to z dôvodu, že v právnej veci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v zmysle ustanovenia § 374 CMP pojednávanie netreba nariaďovať. Rovnako s poukazom na uvedené ustanovenie nebol súd povinný odročiť pojednávanie na iný termín. Zároveň na námietku oprávneného, že okresný súd nereagoval na jeho žiadosť o zmenu termínu pojednávania, v ktorom vyslovil i nesúhlas s pojednávaním bez jeho prítomnosti, a to s poukazom na ust. § 67 CMP neprihliadal. Odvolací súd k vadám konania môže prihliadnuť len vtedy, ak majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo v danom prípade nemožno konštatovať.
24. Napokon ani námietka o nesprávnom poučení o odvolaní v napadnutom uznesení nie je opodstatnená, pretože CSP v ust. § 362 ods. 3 poskytuje stranám (účastníkom) ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia, čo však nie je situácia, ktorá vznikla v danom prípade.
25. Na záver odvolací súd vzhľadom na rozsiahle odvolanie otca považuje za potrebné doplniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.