Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-11-2021.pdf
PDF · 109.49 KB
Case nature
Subarea
52C/11/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XE, I. zast.: JUDr. Peter Vachan, so sídlom Pavla Mudroňa 5, Žilina, IČO: 47 445 092 proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení), uzatvorenej ako súčasť zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2011 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu
- Spojená škola internátna pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím, Mzdové oddelenie, Hrdličkova 17, 833 20 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej .
II. Súd ukladá žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení), uzatvorenej dňa 19.02.2011, ako súčasť zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere číslo 260267079868039 zo dňa 19.02.2011, a to v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 17.11.2021 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako "Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)" uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - Spojená škola internátna pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím, Mzdové oddelenie, Hrdličkova 17, 833 20 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
2. Svoj návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM Slovensko a.s. došlo dňa 19.02.2011 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaný eviduje vo svojej databáze pod evidenčným číslom XXXXXXXXXXXXXXX. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa v zmysle zápisu v Obchodnom registri SR stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s a to v dôsledku cezhraničného zlúčenia. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že súčasťou uzatvorenej formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode E zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s názvom:"Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)" ( ďalej len " Dohoda o zrážkach zo mzdy"). V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pri ktorom fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh zmluvy buď prijať alebo neprijať. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nemôžu obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa t.j. neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy. Poukázala na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, K. A./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: "Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy." Žalobkyňa ďalej poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. XXXX/XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa zdôraznila, že ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Poukázala na skutočnosť, že § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uvádza, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s citovaným ustanovením, čo tiež spôsobuje jej neplatnosť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 17.09.2021 adresovaným jej zamestnávateľovi a označeným ako "Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy" prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobkyne prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobkyne, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa názoru žalobkyne dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobkyne nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017 a taktiež Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 25Co/30/2018. Žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2011, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.09.2021 a žiadosť o dobrovoľné zrážky zo mzdy.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d ) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14.Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15.Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
16. Podľa 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 336 ods. 2 CSP prvá veta, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
18. Podľa 52 ods.1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
19.Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
20.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
23. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
24. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom od 01.05.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,1ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť,
25. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa neodkladné opatrenie nariadi, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a len vtedy, ak existuje potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením sa poskytuje spravidla iba dočasná úprava, nie definitívna. Súdne nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strany a z osvedčenia hrozby porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia vysoko pravdepodobné. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinulo procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie
neodkladného opatrenia má spravidla dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na požadované neodkladné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010). Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aspoň osvedčené právo a aspoň také osvedčené ohrozenie tohto práva, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení skúma splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali .
26. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s priloženými listinnými dôkazmi, pričom dospel k záveru že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnený a preto mu vyhovel.
27. Žalobkyňa sa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáha, aby sa žalovaný zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej realizácia umožňujú žalovanému získať plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná, a to bez súdneho prieskumu Taktiež poukázala na to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne.
28. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané veriteľovi.
29. Je nepochybné, že právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným ( jeho právnym predchodcom ) uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.02.2011 je vzťahom spotrebiteľským.
30.Dohoda o zrážkach zo mzdy upravená v Občianskom zákonníku je v našom právnom poriadku legitímnym zabezpečovacím prostriedkom. Súd však poukazuje na skutočnosť, že zákon o č.250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom od 01.05.2014 v § 5a sprísnil aplikáciu dohody o zrážkach zo mzdy pri zabezpečovaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv. Predmetné ustanovenie nadobudlo platnosť a účinnosť až po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu, ale aj táto skutočnosť potvrdzuje istú rizikovosť kombinácie dohody o zrážkach zo mzdy a zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd poukazuje na skutočnosť, že aj podľa názoru Ústavného súdu SR "ak je neprijateľnou podmienkou samotné ustanovenie o spôsobe vymáhania (dohoda o zrážkach zo mzdy), potom dôsledkom je, že veriteľ týmto spôsobom vymáhania nemôže vymôcť žiadne nároky, teda ani nároky, ktoré by inak boli úplne v poriadku. Ak je neprijateľnou podmienkou sama dohoda o zrážkach zo mzdy, tak dôsledkom je, že ju veriteľ nemôže uplatňovať, teda nemôže si priamo zrážať zo mzdy dlžníkov nič, a to ani na uspokojenie nárokov, ktoré samy o sebe sú úplne v poriadku." (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 176/2020 zo dňa 28.4.2020).
31. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa spochybňuje samotnú platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, preto je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dovtedy však žalobkyňa vykonávaniu zrážok zo mzdy nedokáže bez zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia zamedziť. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere poskytuje žalovanému v spojení s
Dohodou o zrážkach zo mzdy priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly. Je preto daná obava, že žalovaný sa prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobkyne aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok. Uvedené konanie by malo za následok nebezpečenstvo značnej ujmy, ktorá by z hľadiska ochrany subjektívnych žalobkyne práv, ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu, mala na žalobkyňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu), v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.
32.Žalobkyňa prostredníctvom predložených listinných dôkazov dostatočne osvedčila najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predložením uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je preukázaná existencia spotrebiteľského právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a vyplýva z nich, že žalobkyňa a žalovaný ( jeho právny predchodca) uzavreli dňa 19.02.2011 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou pod písmenom E bola aj žalobkyňou namietaná Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch. Taktiež žalobkyňa osvedčila, že žalovaný dňa 17.09.2021 písomnou žiadosťou požiadal zamestnávateľ a žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to až do úplného splatenia dlhu. Žalovaný zrážky zo mzdy požadoval vykonať na základe zabezpečenia svojej pohľadávky voči žalobkyni predmetnou Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobkyňa by realizáciou zrážok zo mzdy stratila právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná, keď´ žalobkyňa namieta samotnú neplatnosť uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch.
33. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd zároveň uvádza, to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, nakoľko žalovaný sa žalobou môže kedykoľvek od žalobkyne domáhať plnenia, ktorého sa domáha zrážkami zo mzdy, a ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne, keďže ide len o dočasné opatrenie, kým sa spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu s konečnou platnosťou nevyrieši. Preto súd zároveň uložil žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 a ods. 2 CSP povinnosť podať proti žalovanému žalobu o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 19.02.2011, pričom na splnenie tejto povinnosti stanovil žalobcovi lehotu 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Takto bude naplnený účel vydaného neodkladného opatrenia a to zabrániť konaniu zo strany žalovaného, ktorý na podklade spornej Dohody o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly by mohol docieliť uspokojenie pohľadávky, čo však nie je namieste skôr, než súd preskúma Dohodu o zrážkach zo mzdy a jej prípustnosť na podklade námietok žalobkyne.
34. Žalobkyňa formulovala návrh neodkladného opatrenia ako neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia z dôvodu, že sa už neodkladným opatrením dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Avšak podľa názoru súdu bez riadneho dokazovania vo veci samej nie je možné len v zmysle argumentov žalobkyne posúdiť ako predbežnú otázku platnosť resp. neplatnosť uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Súd sa preto nestotožňuje s návrhom žalobkyne, aby neodkladné opatrenie bolo časovo neohraničené. V danom prípade neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a nemôže trvalo riešiť spornosť vzťahov, ale má slúžiť iba na dočasné zachovanie stavu bez zrážok zo mzdy až do času, kým sa otázka platnosti či neplatnosti spornej Dohody o zrážkach zo mzdy nevyrieši, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch ako právny inštitút zabezpečenia záväzkov sám osebe bez ďalšieho nie je neprípustný. Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť komplexne aj v nadväznosti na obsah, platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorej sa dohoda viaže, posúdiť ju aj vzhľadom na opodstatnenosť zabezpečovanej pohľadávky, ako aj v nadväznosti na okolnosti, za akých došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch, na čo však v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je časový priestor. Súd dospel k záveru, že na konanie o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej, preto aj časovo limitoval trvanie neodkladného opatrenia tak, že obmedzil jeho trvanie len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom žalobkyni tak, ako už súd uviedol vyššie, uložil povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej.
35. Súd pri rozhodovaní o otázke prípadného časového obmedzenia neodkladného opatrenia nie je viazaný návrhom strany, časové obmedzenie môže pritom vo výroku uznesenia vyjadriť aj vtedy, keď tak strana podávajúca návrh neurobila. Nakoľko sa však strana v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne domáhala trvania neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, súd návrh žalobkyne na nariadenia neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol, pričom zamietnutou časťou je teda len časť, ktorá predstavovala žalobkyňou navrhované neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Nakoľko bola žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia úspešná, súd jej priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.