Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Co-18-2021.pdf
PDF · 157.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: K. C., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpenej Mgr. Stanislavou Liptákovou, advokátkou, IČO: 48 413 003, so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice - Juh, proti žalovanému: S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. X. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, IČO: 42 083 541, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/28/2018-187 z 29. júla 2020 v spojení s opravným uznesením, č. k. 20C/28/2018-231 z 9. septembra 2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Prešov, Katastrálnym odborom pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 3/8, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa na parcele KN-C č. XXXX/X na Orgovánovej ulici v Prešove, pozemok KN-C č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 443 m2 a pozemok KN-C č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 390 m2, spolu v hodnote 64.312,50 eur, prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci: chladnička zn. Leiber v hodnote 150,- eur, motorové vozidlo zn. DACIA Logan, EČV: S. v hodnote 800,- eur, šijací stroj v hodnote 100,- eur, televízor zn. Samsung s uhlopriečkou 38 cm v hodnote 50,- eur, domáce kino zn. Samsung v hodnote 100,- eur, obývačková stenová zostava v hodnote 150,- eur, stena - nábytok z detskej izby v hodnote 250,- eur, terasa - stoličky a stôl v hodnote 20,- eur, spolu v hodnote 1.470,- eur, prikázal z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci: mikrovlnná rúra v hodnote 25,- eur, televízor zn. LG s uhlopriečkou 107 cm v hodnote 200,- eur, sedacia súprava v hodnote 500,- eur, šijací stroj v hodnote 100,- eur, detská posteľ v hodnote 200,- eur, obuvník v hodnote 50,- eur, spolu v hodnote 1.075,- eur, prikázal pohľadávku žalobkyne a žalovaného voči Z. X.E., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S. vo výške 17.142,66 eur žalobkyni a žalovanému v rovnakom pomere v sume 8.571,33 eur, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 35.124,35 eur do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu 19. júna 2018 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že Okresný
súd Prešov rozsudkom, č. k. 24P/94/2014-110 z 19. januára 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. februára 2016, rozviedol manželstvo strán sporu. Ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Počas trvania manželstva strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli a ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existovali nehnuteľnosti: spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Prešov, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 443 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria a pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 390 m2, druh pozemku: záhrady, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 3/8, (ďalej všetko spolu ako "spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam"). Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 je v jej výlučnom vlastníctve (titul nadobudnutia dedenie) a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 je vo výlučnom vlastníctve jej matky. Spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam bol nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu od jej matky a dvoch bratov (každý z nich mal podiel vo výške 1/8) za symbolickú kúpnu cenu vo výške 30,- Sk, t. j. 1,- euro. Rodinný dom následne prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľností, v stave ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odhaduje na 150.000,- eur za celok, hodnota spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam o veľkosti 3/8 patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu je tak vo výške 56.250,- eur. Navrhuje, aby spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam pripadol do jej výlučného vlastníctva, keďže sa o jeho nadobudnutie zaslúžila, ide o jej rodičovský dom, v ktorom aj toho času býva rovnako ako jej matka. Strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ku dňu jeho zániku existovali tieto hnuteľné veci: chladnička, mikrovlnná rúra, televízor, stena - nábytok do detskej izby, sedacia súprava, televízor s uhlopriečkou 107 cm, domáce kino, obývačková stenová zostava, detská posteľ a práčka. O spoločnom dlhu, ktorý by existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý by bolo potrebné v rámci širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi bývalými manželmi vyporiadať nemá vedomosť. Počas trvania manželstva bola bývalými manželmi realizovaná rekonštrukcia rodinného domu. Na túto rekonštrukciu vynaložila zo svojich peňažných prostriedkov 433.000,- Sk, t. j. 14.372,97 eur. Išlo o peňažné prostriedky zo stavebného sporenia z času pred uzatvorením manželstva vo výške 150.000,- Sk, bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze vo výške 283.000,- Sk. Žalovaný na rekonštrukciu vynaložil zo svojich peňažných prostriedkov 850.000,- Sk, t. j. 28.214,83 eur. Na rekonštrukciu bolo zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložených 150.000,- Sk, t. j. 4.979,09 eur, ktoré ešte ako manželia získali z úveru, ktorý čerpali spoločne. Zároveň navrhla odchýlenie sa od rovnosti podielov, keďže spoluvlastnícky podiel nadobudli za symbolickú kúpnu cenu od jej matky a bratov. 2.2 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na ľstivé konanie žalobkyne spočívajúce v tom, že jej právna zástupkyňa komunikovala s jeho právnym zástupcom, vedela o tom, že má pripravenú žalobu, ľstivo túto žalobu vylákala od neho e-mailom v rámci listu o mimosúdnom rokovaní a o tri dni na to podala žalobu, pričom do dnešného dňa sa neozvala. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli hnuteľné veci: kotol, chodbovú vstavanú skriňu, gaučovú súpravu, obývačkovú zostavu, televízor zn. LG, televízor zn. Samsung, postele, materiál, vstavanú skriňu, kompletný nábytok, dve vstavané skrine v spálni, kuchynskú linku na mieru vrátane zabudovaných spotrebičov, mikrovlnku LG, chladničku Liebher, stoličky a stôl. Za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj osobné motorové vozidlo zn. DACIA Logan, rok výroby 2014, tmavomodrá farba, ŠPZ: S.. Rovnako za trvania manželstva nadobudli strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8 z celku k týmto nehnuteľnostiam: rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele KN-C, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Prešov na ulici X. X v S., pozemok KN-C, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 443m2, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 390 m2, a to všetko zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Prešov. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach o veľkosti 1/8 titulom dedenia po svojom nebohom otcovi. Ďalšou podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností je matka žalobkyne Z.Q. X., rod. E., H.. XX.XX.XXXX. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/8 titulom kúpnej zmluvy V 4222/2006 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uskutočnila za trvania manželstva rozsiahla rekonštrukcia rodinného domu, ktorá spočívala v tom, že sa zbúrala polovica pôvodného cca 40 - ročného rodinného domu a pristavalo sa schodište a veranda matke žalobkyne na vrchné poschodie a celé druhé nadzemné podlažie o výmere 100 m2 s počtom izieb tri, t. j. WC, kúpeľňa, kuchyňa, spálňa, obývačka, detská izba, samostatný vchod, kúrenie, elektrická energia, plyn aj voda. Hodnota rodinného domu po rekonštrukcii predstavuje 285.000,- eur, teda hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/8 z celku predstavuje 106.875,- eur, z čoho polovica predstavuje sumu 53.437,50 eur. Jeho otec investoval
do rekonštrukcie rodinného domu 6.000,- eur, na čo je potrebné prihliadnuť ako na vnos žalovaného. Práčku zakúpil až po rozvode manželstva a žalobkyňa nevynaložila zo svojich výlučných prostriedkov sumu 433.000,- Sk na rekonštrukciu rodinného domu, nakoľko stavebné sporenie vo výške 150.000,- Sk nemala a náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze v sume 283.000,- Sk jej bola vyplatená až po tom, ako sa strany sporu v novembri 2006 nasťahovali do rodinného domu, teda tieto peňažné prostriedky nemohli ísť na rekonštrukciu, ktorá už bola ukončená. 2.3 Žalobkyňa v replike poprela, že ľstivo vylákala od žalovaného žalobu a o tri dni na to podala žalobu. Žalobu poslal právny zástupca žalovaného sám, a to namiesto jeho vecnej odpovede k jej výzve. Žaloba nebola podaná o tri dni na to, ako to nepravdivo uvádza žalovaný, ale takmer o tri mesiace neskôr. Nepoprela však rozsiahlu rekonštrukciu nehnuteľnosti. Vo vzťahu k hnuteľných veciam uviedla, že žalovaný uvádza veci, ktoré nie sú samostatnými vecami, ale súčasťou hlavnej veci, t. j. rodinného domu, a to kotol, chodbová vstavaná skriňa, vstavaná skriňa v detskej izbe, dve vstavané skrine v spálni, kuchynská linka na mieru, vrátane zabudovaných spotrebičov. Vo vzťahu k žalovaným vyčíslenej hodnote gaučovej súpravy a obývačkovej zostavy uviedla, že tieto po desiatich rokoch užívania reálne nemôžu mať žalovaným odhadovanú zostatkovú hodnotu, rovnako ako osemročná mikrovlnka zn. LG a takmer desaťročná chladnička zn. Leibher. Má za to, že, že nie je dôvod vyporiadavať materiál v detskej izbe, ale vec, ktorá ich využitím vznikla, a teda detskú posteľ, ktorá má podľa jej odhadu oveľa vyššiu hodnotu. Súhlasila, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí stôl a stoličky z terasy. Vo vzťahu k priemyselným šijacím strojom zn. Brother uviedla, že ich nadobúdacia cena bola 10.000,- Sk a 8.000,- Sk, a teda žalovaným uvedená zostatková hodnota vo výške 400,- eur/kus presahuje aj ich nadobúdaciu cenu. Uznala, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí pračka. Vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu zn. DACIA Logan, EVČ: S. uviedla, že ide o vozidlo rok výroby 2006, nie 2014 ako to mylne uvádza žalovaný. Toto vozidlo nadobudla síce počas trvania manželstva, avšak za symbolickú kúpnu cenu, ktorú v celom rozsahu uhradila jej matka. Kúpna zmluva bola uzatvorená ústne, preto nemá žiaden listinný dôkaz, ktorý by k nadobudnutiu vozidla predložila. Keďže na nadobudnutie tejto veci neboli použité prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedená hnuteľná vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemá vedomosť, aby otec žalovaného investoval do rekonštrukcie rodinného domu 6.000,- eur. Rekonštrukcia domu bola realizovaná priebežne niekoľko rokov a nie je úplne dokončená dodnes. Rodinný dom po rekonštrukcii nebol ani doposiaľ skolaudovaný. K nasťahovaniu došlo až po narodení prvého syna Marka, ktorý sa narodil 04.12.2007. Protiargument žalovaného, že jej peňažné prostriedky nemohli byť použité na rekonštrukciu, je tak nedôvodný a ničím nepodložený. 2.4 Žalovaný v duplike uviedol, že po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/8 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom kúpnej zmluvy V 4222/2006 sa uskutočnila za trvania manželstva rozsiahla rekonštrukcia rodinného domu, ktorá spočívala v tom, že sa zbúrala polovica pôvodného cca 40 - ročného rodinného domu a pristavalo sa schodište a veranda matke žalobkyne na vrchné poschodie a celé druhé nadzemné podlažie o výmere 100m2 s počtom izieb tri, t. j. WC, kúpeľňa, kuchyňa, spálňa, obývačka, detská izba, samostatný vchod, kúrenie, elektrická energie, plyn aj voda. Z toho dôvodu má za to, že hodnota rodinného domu po rekonštrukcii predstavuje sumu 285.000,- eur, teda hodnota spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/8 z celku predstavuje 106.875,- eur, z čoho polovica predstavuje sumu 53.437,50 eur. Jeho otec investoval do rekonštrukcie rodinného domu sumu 6.000,- eur, na čo je potrebné prihliadnuť ako na vnos žalovaného. Nie je pravdou, že kotol, vstavaná skriňa na chodbe, vstavaná skriňa v detskej izbe, dve vstavané skrine v spálni, kuchynská linka a vstavané spotrebiče sú súčasťou rodinného domu ako hlavnej veci, nakoľko tieto veci sú odmontovateľné a môžu slúžiť ako samostatná vec technicky i funkčne v inom rodinnom dome alebo byte, samozrejme po menších úpravách. Tieto hnuteľné veci ako súčasti hlavnej veci do všeobecnej trhovej hodnoty rodinného domu nezohľadnil ani znalec v znaleckom posudku z roku 2016. Z rodinného domu, potom ako opustí spoločnú domácnosť, by si chcel zobrať detskú posteľ a gaučovú súpravu v celkovej zostatkovej hodnote 550,- eur, ktoré by pripadli do jeho výlučného vlastníctva. Položka „postele - materiál" bola mienená ako detská posteľ. Položka „priemyselné šijacie stroje zn. Brother" bola pravdivá v sume 2 x 400,- eur, pričom ich hodnota nemohla klesnúť na 2 x 75,- eur. K rozdeleniu hnuteľných vecí požaduje len detskú posteľ a gaučovú súpravu a zvyšok nech pripadne žalobkyni. Nesúhlasí s tým, že osobné motorové vozidlo zn. DACIA Logan, je rok výroby 2006 a nie 2014, a že toto bolo nadobudnuté za symbolickú kúpnu cenu, ktorú zaplatila matka žalobkyne a že táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Opäť poprel skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe o vynaložení sumy 433.000,- Sk zo svojich výlučných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu.
2.5 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že Okresný súd Prešov rozsudkom, č. k. 24P/94/2014-110 z 19. januára 2016 rozviedol manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzatvorené 12. júna 2004. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. februára 2016 a stal sa vykonateľným 3. februára 2016. Podľa notárskej zápisnice zo 7. augusta 2006 bola medzi Z. X., A. X. a P. X. ako predávajúcimi a stranami sporu ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Prešov, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 443 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 390 m2, druh pozemku, záhrady, pričom kúpna cena bola vo výške 30,- Sk. Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom P.. Z. U. č. XXX/XXXX bola hodnota rodinného domu pred rekonštrukciou 56.022,36 eur a hodnota rodinného domu po rekonštrukcii je 130.092,98 eur. Podľa oznámenia o poistnom plnení bolo žalobkyni 19. novembra 2007 vyplatené poistné plnenie za bolestné a sťaženie spoločenské uplatnenia vo výške 269.490,- Sk. Podľa výpisu z účtu vedeného na meno žalobkyne bol na tomto účte k 31. decembru 2003 zostatok 88.516,10 Sk (2.938,20 eur). 2.6 Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že do domu sa nasťahovali, keď sa narodil ich syn. Mohlo to byť v decembri 2007. Vtedy sa nasťahovali na horné poschodie. Mali tam iba postele. Bola tam ešte kuchynská linka, ktorá sa dokončovala. Kúpeľňa už bola hotová. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, toto nadobudli počas manželstva. S rekonštrukciu nehnuteľnosti sa začalo v lete 2006 a ani dnes nie je úplne dokončená, nakoľko ešte nie je skolaudovaná. Rekonštrukcia sa robila z peňažných prostriedkov žalovaného, zo stavebného sporenia a z bolestného, ktoré dostala. 2.7 Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s búracími prácami začali v máji 2006. V novembri už bývali v dome. V dome už bolo všetko hotové. Plyn, voda, elektrina. V obývačke sa už iba dorábala podlaha. V detskej izbe nebol urobený strop a na schodišti boli iba dosky. Na schodišti sa potom dorábal ešte obklad na strope. Museli zbúrať celé horné podlažie. K rodinnému domu pribudovali schodište plus verandu pre svokru. Mali vlastný vchod s osobitným bývaním. Potom sa robili úpravy, a to betónovanie pred domom, dlažby pred vchodom do domu a v záhrade sa robili dlažby okolo bazéna. Tento sa tam dával. Žalobkyňa z peňažných prostriedkov, ktoré jej boli vyplatené za úraz, neinvestovala do domu žiadnu sumu. Tieto peniaze minula na oblečenie a pre seba. Žalobkyňa si počas manželstva kúpila Daciu. Rekonštrukcia bola robená z peňažných prostriedkov, ktoré mal nasporené pred uzatvorením manželstva. Z polovice peňažných prostriedkov, ktoré mala žalobkyňa nasporené pred uzatvorením manželstva a ešte zo stavebného úveru, ktorý mali. Pred uzatvorením manželstva mal cez 30.000,- eur a v hotovosti 6.000,- eur od otca. ďalej uviedol, že dom je dokončený. Chýba vrchná omietka a okapy. 2.8 Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozdelenie spoločného majetku, vecí strán, ktoré nadobudli počas trvania manželstva a vyporiadanie aj spoločných dlhov strán v zmysle zásad podľa ustanovenia § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, t. j. vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt oceniteľných peniazmi. Zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky príjmy oboch manželov, nech už je ich právny pôvod akýkoľvek. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom a ďalšie veci špecifikované v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní sa v zásade vychádza z princípu parity, teda rovnosti podielov oboch manželov na spoločnom majetku. Každý z manželov má právo žiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. 2.9 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 24P/94/2014 - 110 z 19. januára 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. februára 2016 a stal sa vykonateľným 3. februára 2016. Zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol podaný na súde pred uplynutím trojročnej lehoty podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán cestou súdu, pretože strany sporu sa nedohodli na vyporiadaní ich spoločného majetku. 2.10 V konaní nebolo sporné, že strany sporu počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli tieto hnuteľné veci a zároveň sa dohodli na ich zostatkovej hodnote: chladnička zn. Leiber
- zostatková hodnota 150,- eur, mikrovlnná rúra - zostatková hodnota 25,- eur, televízor Samsung s uhlopriečkou 38 cm - zostatková hodnota 50,- eur, stena - nábytok z detskej izby - zostatková hodnota 250,- eur, sedacia súprava - zostatková hodnota 500,- eur, televízor LG s uhlopriečkou 107 cm - zostatková hodnota 200,- eur, domáce kino zn. Samsung - zostatková hodnota 100,- eur, obývačková stenová zostava - zostatková hodnota 150,- eur, detská posteľ - zostatková hodnota 200,- eur, obuvník
- zostatková hodnota 50,- eur, terasa - stoličky a stôl - zostatková hodnota 20,- eur, dva šijacie stroje
- zostatková hodnota každý 100,- eur, motorové vozidlo zn. DACIA Logan, EČV: S. - zostatková 800,- eur. Strany sporu počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli tieto nehnuteľné veci a zároveň dohodli na ich zostatkovej hodnote: rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele KN-C, parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Prešov na ulici X.H. X N. S., pozemok KN-C, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 443 m2, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere 390 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/8, to všetko zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Prešov. Zostatková hodnota 64.312,50 eur. Zároveň sa strany v priebehu konania dohodli komu prípadne hnuteľná vec a nehnuteľnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 2.11 Žalovaný navrhol, aby súd zohľadnil, že zo spoločného majetku bol zhodnotený podiel žalobkyne na rodinnom dome o veľkosti 1/8. V konaní nebolo sporné, že počas manželstva prebehla rozsiahla rekonštrukcia rodinného domu, pričom nebolo preukázané, aby túto rekonštrukciu financoval niekto iný, ako strany konania. Súd preto zhodnotenie podielu žalobkyne započítal ako investíciu zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne. Pri určení jej výšky súd vychádza z hodnoty rodinného domu pred rekonštrukciou vo výške 56.022,36 eur a hodnoty rodinného domu po rekonštrukcii vo výške 124.592,98 eur (strany zhodne súhlasili, že sa odráta suma 5.500,- eur), podľa znaleckého posudku č. 152/2020 vypracovaného znalcom P.. Z. U.. Rozdiel predstavuje 68.570,62 eur, z toho 1/8 predstavuje 8.571,33 eur. 2.12 Ďalej súd poukázal na rozhodnutie R 42/1972, podľa ktorého, ak vznikla počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva pohľadávka voči inej osobe z toho dôvodu, že zo spoločného majetku boli vynaložené náklady na majetok tejto osoby, alebo ak v tejto dobe vznikla inej osobe pohľadávka voči obom manželom preto, že boli na ich spoločný majetok vynaložené náklady z majetku tejto osoby, vysporiadajú sa v súvislosti s vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva aj tieto pohľadávky a dlhy analogicky podľa ustanovenia § 150 OZ. V nadväznosti na to súd konštatoval, že žalovaný navrhol, aby súd vyporiadal pohľadávku voči matke žalobkyne v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu, ktorou bol zhodnotený podiel o veľkosti 4/8 na rodinnom dome. Počas manželstva prebehla rozsiahla rekonštrukcia rodinného, pričom nebolo preukázané, aby túto rekonštrukciu financoval niekto iný, ako strany konania. Súd preto pri vyporiadaní pohľadávky vychádza z hodnoty rodinného domu pred rekonštrukciou vo výške 56.022,36 eur a hodnoty rodinného domu po rekonštrukcii vo výške 124.592,98 eur (strany zhodne súhlasili, že sa odráta suma 5.500,- eur), podľa znaleckého posudku č. 152/2020 vypracovaného znalcom P.. Z. U.. Rozdiel predstavuje 68.570,62 eur, z toho 4/8 predstavujú 17.142,66 eur. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cz 6/89 z 23. marca 1989, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že ak sa súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaoberá aj pohľadávkami a dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj k tomu, či už tu neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je správne, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere. Keďže pohľadávka voči matke žalobkyne už je premlčaná, čo v danom prípade strany ani nerozporovali, žalovaný iba uviedol, že súd by mal prihliadnuť na rozpor s dobrými mravmi, súd ju rozdelil pomerne medzi strany konania po 8.571,33 eur. 2.13 Žalobkyňa navrhla, aby súd vysporiadal sumu 433.000,- Sk, ktorú zo svojho majetku investovala do spoločného majetku, k čomu predložila výpis z účtu, podľa ktorého k 31. decembru 2003 bol na účte zostatok 88.516,10 Sk (2.938,20 eur) a oznámenie o poistnom plnení, podľa ktorého žalobkyni bolo 19. novembra 2007 vyplatené poistné plnenie za bolestné a sťaženie spoločenské uplatnenia vo výške 269.490,- Sk (8.945,43 eur). Žalovaný tieto tvrdenia poprel. Súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o sumu 2.938,20 eur tak žalobkyňa jednoznačne preukázala, že tieto peňažné prostriedky mala na účte, boli v jej výlučnom vlastníctve a boli jej vyplatené pri čerpaní stavebného úveru. Tieto boli účelovo viazané, a teda nemohli byť použite iným spôsobom ako na rekonštrukciu. Pokiaľ ide o vyplatené bolestné a sťaženie spoločenské uplatnenia vo výške 269.490,- Sk (8.945,43 eur) aj tu mal súd za to, že tieto boli použite na rekonštrukciu rodinného domu. Je vysoko nepravdepodobné, aby žalobkyňa tieto prostriedky použila podľa tvrdenia žalovaného na oblečenie a sama spotrebovala. Aj podľa vyjadrenia žalovaného dom ešte nebol celkovo dokončený. Žalovaný nepoprel, že rodinný dom nie je ani dodnes skolaudovaný, a preto tvrdenia žalovaného sa súdu javia ako účelové. Keďže strany nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva 3/8 nehnuteľnosti súd započítal ako vnos pre žalobkyňu sumu 4.456,36 eura (3/8 zo sumy 11.883,63 eur), a to z toho dôvodu, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vyporiadať pohľadávky vzniknuté z výlučného majetku jedného z manželov voči tretím osobám.
2.14 Žalovaný navrhol, aby súd vyporiadal sumu 36.000,- eur, ktorú zo svojho majetku, investoval do spoločného majetku. K tomu súd uviedol, že bolo nesporné, že žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov investoval do spoločného majetku sumu 26.660,17 eur (23.235,74 eur + 3.424,43 eur) (vyjadrenie žalobkyne z 3. mája 2019). Nad túto sumu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vlastné peňažné prostriedky nad túto sumu. Suma 6.000,- eur (nebolo ani preukázané) mala navyše patriť jeho otcovi, ktorý podľa vyjadrenia k žalobe ich mal použiť na rekonštrukciu, pričom nebolo tvrdené, že sa malo jednať o dar výlučne pre žalovaného. Keďže strany nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva 3/8 nehnuteľnosti súd započítal ako vnos pre žalovaného sumu 9.997,56 eur, a to z toho dôvodu, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vyporiadať pohľadávky vzniknuté z výlučného majetku jedného z manželov voči tretím osobám. 2.15 Aktívny majetok patriaci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol tak súdom ustálený na sumu 66.857,50 eur, pohľadávka voči matke žalobkyne predstavuje sumu 17.142,66 eur a investícia zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne vo výške 8.571,33 eur, pasívny majetok nebol tvrdený; spolu 92.571,49 eur. Vnos žalobkyne predstavuje sumu 4.456,36 eur a vnos žalovaného sumu 9.997,56 eur. Od celkovej hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nutné odpočítať vnos žalobkyne a žalovaného. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavuje sumu 78.117,57 eur. Táto hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každú zo strán; pri rovnosti podielov by mala každá strana obdŕžať polovicu uvedenej sumy, t. j. 39.058,79 eur. K podielu žalobkyne je nutné prirátať výšku ňou uskutočneného vnosu v sume 4.456,36 eur a odrátať polovicu zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne vo výške 4.285,67 eur. K podielu žalovaného je nutné prirátať výšku ním uskutočneného vnosu v sume 9.997,56 eur a polovicu zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobkyne vo výške 4.285,67 eur. Konečná výška podielu žalobkyne predstavuje 39.229,48 eur a konečná výšku podielu žalovaného predstavuje 53.342,02 eur. Súhrn oboch uvedených súm musí dať vo svojom súčte celkovú hodnotu aktív spoločného majetku t. j. v danom prípade sumu 92.571,49 eur (39.229,48 eur + 53.342,02 eur). Žalobkyňa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov získala majetok v hodnote 74.353,83 eur (nehnuteľné veci v hodnote 64.312,50 eur, hnuteľné veci v hodnote 1.470,- eur + pohľadávka voči matke žalobkyne predstavuje sumu 8.571,33 eur). Žalovaný pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov získal majetok v hodnote 10.027,52 eur (hnuteľné veci v hodnote 1.075,- eur + pohľadávka voči matke žalobkyne predstavuje sumu 8.571,33 eur). Ak teda vyrovnávací podiel žalobkyne predstavuje sumu 39.229,48 eur a získava majetok v hodnote 74.353,83 eur, musí v rámci vyporiadania spoločného majetku zaplatiť žalovanému sumu 35.124,35 eur (74.353,83 eur - 39.229,48 eur). Vzhľadom na uvedené bolo namieste žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 35.124,35 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku tak, aby podiely oboch strán na spoločnom majetku boli rovnaké. 2.16 Pri vyporiadaní spoločného majetku sa uplatňuje základná zásada vyplývajúca z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Súdna prax uznáva, že uplatnenie tejto zásady nie je bezpodmienečné a pripúšťa situácie, kedy je na mieste sa od tejto zásady odchýliť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 1096/2011 z 28. novembra 2012 odklon od zásady rovnosti podielov je výnimočný a musí byť odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní o výške podielov a úvahe o rozdielnosti podielov (disparite podielov) treba vychádzať z hľadísk uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, ktorými sú potreby maloletých detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti, obstarávanie spoločnej domácnosti. Ide o demonštratívny výpočet rozhodujúcich kritérií, a preto je nutné zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti, medzi ktoré patria napríklad negatívne okolnosti v manželstve, ktorými môže byť napríklad ak jeden z manželov vôbec nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov, gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva, alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Žalobkyňa navrhla disparitu podielov strán iba s poukazom na to, že nadobudli podiel na nehnuteľnostiach za symbolickú cenu. Súd sa s týmto nestotožnil. Súd mal za to, že samotná skutočnosť, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za symbolickú sumu nemá samo o sebe za následok použitie disparity podielov. Iba príbuzenský vzťah žalobkyne s predávajúcimi podľa názoru súdu nepostačuje na použitie disparity. Nič predávajúcim nebránilo tieto nehnuteľnosti žalobkyni darovať, čím by sa stali výlučným majetkom žalobkyne, čo sa v danom prípade nestalo. Iné dôvody na použitie disparity neboli žalobkyňou tvrdené.
2.17 Vo vzťahu ku kotlu, ktorý chcel žalovaný poňať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd uviedol, že kotol je súčasťou stavby. K tomu súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2482/2008 zo 14. júla 2010, v zmysle ktorého zabudovaný (na rozvod plynu pripojený) kotol je v zásade súčasťou stavby v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o chodbovú vstavanú skriňu, vstavanú skriňu v detskej izbe, dve vstavané skrine v spálni a kuchynskú linku na mieru, vrátane zabudovaných. spotrebičov tak súd sa v danom prípade stotožnil s tvrdením žalobkyne, že predmetné veci sú súčasťou rodinného domu. Súčasť veci sleduje právny osud veci, ktorej je súčasťou, a to preto, že súčasť veci nemôže byť sama o sebe predmetom právneho vzťahu. Tieto veci boli ohodnotené spolu s rodinným domom. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 20 Cdo 1781/2006 z 29. augusta 2006, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že súčasťou veci je súčasť, oddelenie ktorej znamená pre vec hlavnú (rovnako pre jej oddeľovanú súčasť) ujmu na jej hodnote. Znehodnotením nemusí byť len strata hodnoty peňažná (avšak tá býva spravidla výsledným odrazom straty akýchkoľvek iných hodnôt), ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické či iné. Znehodnotením sa mieni stav, kedy hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec. Skoršie faktické oddelenie súčasti sprevádzané znehodnotením veci hlavnej prináša právny dôsledok, že skoršia súčasť sa stáva vecou samostatnou a na doterajšej hlavnej veci nezávislou. 2.18 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 143, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka. 2.19 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na čiastočný úspech, resp. neúspech strán rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o prikázaní pohľadávky žalobkyne a žalovaného voči Z. X., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S. vo výške 17.142,66 eur žalobkyni a žalovanému v rovnakom pomere v sume 8.571,33 eur a výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 35.124,35 eur podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzhliadol v závere súdu prvej inštancie, podľa ktorého pohľadávka voči matke žalobkyne je premlčaná, a preto ju súd pomerne rozdelil medzi strany sporu po 8.571,33 eur. Mal za to, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho súd na ňu nemal prihliadať a celú pohľadávku mal prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne, zaviazať vyplatiť z tejto pohľadávky žalobkyňu voči nemu v rozsahu 1 tejto pohľadávky a zvýšiť sumu celkového peňažného vyrovnania žalobkyne v prospech neho o sumu 8.571,33 eur. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami tvrdil, že žalobkyňa nedoniesla do manželstva sumu 88.156,10 Sk a suma vo výške 269.490,- Sk bola žalobkyni vyplatená až po zrekonštruovaní rodinného domu a dokončení rekonštrukcie, v dôsledku čoho súd nepostupoval správne, ak uznal vnos žalobkyne do rekonštrukcie v sume 4.456,36 eur (3/8 zo sumy 11.883,63 eur). Ohľadom údajného vnosu žalobkyne do spoločného majetku vo výške 88.156,10 Sk tiež zdôraznil, že žalobkyňa ho síce preukazovala výpisom z jej bankového účtu z 31. decembra 2003, avšak k uzatvoreniu manželstva došlo až v júni 2004, a teda za šesť mesiacov roku 2003 boli tieto peňažné prostriedky spotrebované a žalobkyňa ich ako vnos do manželstva nedoniesla. Navyše vtedajšia právna úprava stavebného sporenia umožňovala vyplatenie plnenia aj bez preukázania rekonštrukcie alebo účelu, a preto nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že tieto prostriedky mohli byť použité len na rekonštrukciu rodinného domu. Popritom podotkol, že na úhradu výdavkov na svadbu si žalobkyňa dokonca musela požičať peňažné prostriedky od svojej kamarátky, ktorej ich vrátila z peňazí svojho brata, takže ak by žalobkyňa mala sumu 88.156,10 Sk ku dňu uzatvorenia manželstva, tak určite by si nepožičiavala peňažné prostriedky na svadbu, ale by zaplatila svoju časť svadby sama. Z toho teda podľa neho vyplýva, že tento vnos žalobkyne nemal byť uznaný. K údajnému vnosu žalobkyne do spoločného majetku vo výške 269.490,- Sk titulom bolestného uviedol, že suma bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyni vyplatená až po tom, ako bol rodinný dom zrekonštruovaný a rekonštrukcia dokončená, keď sa už nekupoval žiaden materiál ani sa nevykonávali žiadne práce. Keďže rekonštrukcia rodinného domu bola ukončená v roku 2007, v novembri 2007 sa do rodinného domu nasťahovali a bolestné bolo vyplatené žalobkyni až v decembri 2007 na jej bankový účet, tento vnos žalobkyne nemal byť uznaný. Súčasne súd aj napriek tomu, že preukázal, že sumu 6.000,- eur dostal darom od svojho otca, neuznal jeho vnos do bezpodielového vlastníctva manželov vo výške 2.250,- eur (3/8 zo 6.000,- eur). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že pohľadávku žalobkyne a žalovaného voči Z. X.E., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S. vo výške 17.142,66 eur prikazuje žalobkyni v celom rozsahu v sume 17.142,66 eur a žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 48.322,70 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 29. októbra 2020, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie postupoval správne, keď pohľadávku voči jej matke súvisiacu s rekonštrukciou rodinného domu pomerne rozdelil medzi strany sporu, pretože aj z judikatúry, na ktorú súd prvej inštancie poukázal, je zrejmé, že súd nemôže prehliadať skutočnosť, že výsledky objasnenia otázky plynutia premlčacej doby nasvedčujú tomu, že táto už ubehla. Aj keď v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka voči jej matke je premlčaná, je zrejmé, že nemôže ísť a ani nejde o definitívne rozhodnutie v otázke premlčania, ktoré by zakladalo následky pre akékoľvek tretie osoby, keďže v tomto spore ide o vyporiadanie spoločnej pohľadávky medzi bývalými manželmi voči tretej osobe a nie o vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a námietku premlčania môže vzniesť voči veriteľovi vždy len dlžník. To však neznamená, že otázka premlčania by bola úplne irelevantná a že súd by na ňu nemal prihliadať. Vzhľadom na to, že výsledky objasnenia otázky premlčania nasvedčovali tomu, že premlčacia doba (čo i len pravdepodobne) už uplynula, je správne, aby sa obidve strany sporu stali preberateľmi pohľadávky v rovnakom pomere. Ak by sa totiž preberateľom spoločnej pohľadávky stala len ona, ako to nedôvodne navrhuje žalovaný a započítalo by sa to pri vyporiadaní len jej, potom v prípade úspešnosti námietky premlčania tejto pohľadávky zo strany tretej osoby, by bol žalovaný zvýhodnený, ak by mala voči tretej osobe následne plniť iba ona, keďže by sa jej zo spoločného majetku dostalo menej. Má tiež za to, že žalovaný v odvolaní ohľadom tzv. vnosov neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať dopad na iný záver súdu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 27. novembra 2020, v ktorom zopakoval svoje argumenty ohľadom rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, prikázania celej pohľadávky voči matke žalobkyne do výlučného vlastníctva žalobkyne a hodnoty vnosov oboch manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvádzané už v odvolaní. Na základe uvedených skutočností žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že pohľadávku žalobkyne a žalovaného voči Z. X., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S. vo výške 17.142,66 eur prikazuje žalobkyni v celom rozsahu v sume 17.142,66 eur a žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 48.322,70 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 16. decembra 2020, v ktorom uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval svoje tvrdenia a argumenty uvádzané v odvolaní, ku ktorým sa už podrobne vyjadrila. Keďže vyjadrenie žalovaného nijako nereaguje na argumenty ňou uvedené vo vyjadrení z 29. októbra 2020, nemá na čo (nové) reagovať, pričom v plnom rozsahu odkazuje na vyjadrenie z 29. októbra 2020 a na skutočnosti v ňom uvedené. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa opätovne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 21. decembra 2020, v ktorom opakovane uviedol svoje argumenty týkajúce sa rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, prikázania celej pohľadávky voči matke žalobkyne do výlučného vlastníctva žalobkyne a hodnoty vnosov oboch manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvádzané už v odvolaní a vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že pohľadávku žalobkyne a žalovaného voči Z. X., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S. vo výške 17.142,66 eur prikazuje žalobkyni v celom rozsahu v sume 17.142,66 eur a žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 48.322,70 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 11Co/1/2021-229 z 22. júna 2021 vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom vydania opravného uznesenia, pretože pri preskúmavaní spisu zistil, že súd prvej inštancie vo výroku rozsudku o prikázaní pohľadávky žalobkyne a žalovaného voči matke žalobkyne vo výške 17.142,66 eur žalobkyni a žalovanému v rovnakom pomere v sume 8.571,33 eur uviedol nesprávne priezvisko matky žalobkyne, keďže matka žalobkyne sa volá Z. X., nie Z. X..
9. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 20C/28/2018-231 z 9. septembra 2021 opravil IV. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/28/2018-187 z 29. júla 2020, ktorý správne znie: „Pohľadávku žalobkyne a žalovaného voči Z. X., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. X, S., vo výške 17.142,66 eur prikazuje žalobkyni a žalovanému v rovnakom pomere v sume 8.571,33 eur.“
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
14. V zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Pokiaľ žalovaný v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pohľadávka voči matke žalobkyne je premlčaná, a preto ju súd pomerne rozdelil medzi strany sporu po 8.571,33 eur, trval na tom, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie zaplatenie pohľadávky strán sporu, ktorú majú voči matke žalobkyne. Ak sa však súd prvej inštancie pri vyporiadavaní tejto pohľadávky patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov opieral aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cz 6/89 z 23. marca 1989 tým neprijal záver, že právo strán sporu na zaplatenie tejto pohľadávky je premlčané, len poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o vyporiadaní takejto pohľadávky, je nevyhnutné prihliadať aj na tento aspekt.
16. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a že predmetná pohľadávka mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a mala jej byť uložená povinnosť vyplatiť mu polovicu hodnoty tejto pohľadávky, senátu odvolacieho súdu je známy nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS 33/2012 z 3. októbra 2012, v ktorom ústavný súd vyslovil, že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných či spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores ( § 3 ods. 1 OZ).
17. So zreteľom na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky však odvolací súd konštatuje, že v danej veci možno prípadnú námietku premlčania hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k žalobkyni, v dôsledku čoho by sa žalobkyni pri uplatnení tejto celej pohľadávky žalobou voči jej matke, rovnako ako žalovanému pri uplatnení polovice tejto pohľadávky žalobou voči jeho bývalej svokre mohlo stať, že matka žalobkyne, resp. bývalá svokra žalovaného by vzniesla námietku premlčania. Avšak následne, či už v prípade sporu iniciovaného žalobkyňou alebo žalovaným by bolo úlohou konajúceho súdu posúdiť rozpor námietky premlčania vznesenej matkou žalobkyne, resp. bývalou svokrou žalovaného ako dlžníčkou s dobrými mravmi.
18. Za týchto okolností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol nielenže zákonne, ale aj spravodlivo, keď prikázal pohľadávku obom bývalým manželom, pretože len takýmto rozhodnutím neznevýhodnil žalobkyňu a nezvýhodnil žalovaného. Zároveň takéto rozhodnutie v tomto konaní nebráni žalovanému, aby sa zaplatenia takto získanej pohľadávky domáhal žalobou voči svojej bývalej svokre a ak by ona v konaní vzniesla námietku premlčania, on by namietal jej rozpor s dobrými mravmi, pričom ak by súd tento jeho argument akceptoval, mohol by uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu hodnotu žalovanej pohľadávky.
19. K žalovaným namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
20. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nevniesla do spoločného majetku sumu 88.156,10 Sk, keďže žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie výpis z účtu stavebnej sporiteľky za rok 2004 (č. l. 114 spisu), z ktorého vyplýva, že k 31. decembru 2003 bol na tomto účte zostatok 88.156,10 Sk, 1. januára 2004 bol z prostriedkov na tomto účte uhradený poplatok za vedenie tohto účtu vo výške 300,- Sk, 21. decembra 2004 bol na tento účet vložený vklad vo výške 17.000,- Sk a 31. decembra 2004 boli na tento účet pripísané úroky vo výške 2.668,20 Sk a bola z tohto účtu uhradená daň
z úrokov vo výške 506,20 Sk, pričom konečný zostatok na tomto účte predstavoval k 31. decembru 2004 sumu 107.678,30 Sk. Vzhľadom na tento listinný dôkaz je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné nielen to, že v čase uzatvorenia manželstva žalobkyňa mala na účte stavebnej sporiteľky deklarovanú sumu a žiadne peniaze z tohto účtu pred svadbou nevybrala, ale aj to, že na tento účet vkladala peňažné prostriedky aj po uzatvorení manželstva so žalovaným.
21. Rovnako odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že nemal byť uznaný vnos žalobkyne do spoločného majetku vo výške 269.490,- Sk, a to z dôvodu, že táto suma predstavujúca bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bola vyplatená žalobkyni až po rekonštrukcii rodinného domu a po ich nasťahovaní sa do rodinného domu v novembri 2007, v decembri 2007, keďže z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom 7. januára 2019 vyplýva, že v čase ich nasťahovania bol rodinný dom obývateľný, ale bolo potrebné nejaké práce ešte urobiť a žalobkyňa vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedla, že rekonštrukcia nie je úplne dokončená ani dnes.
22. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému daru od otca vo výške 6.000,- eur a jeho neuznaniu ako vnos do spoločného majetku súdom prvej inštancie vo výške 2.250,- eur odvolací súd konštatuje, že žalovaný síce v konaní tvrdil, že jeho otec kúpil v súvislosti s rekonštrukciou rodinného domu stavebný materiál v hodnote 6.000,- eur, za ktorý mu nezaplatili, ale toto tvrdenie nijako nepreukázal.
23. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní neuviedol ani jeden dôkaz ním navrhnutý v prvoinštančnom konaní, ktorý by súd prvej inštancie nebol vykonal, a preto sa odvolací súd touto odvolacou námietkou žalovaného nezaoberal.
24. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
25. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).