Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/138/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľa T. T. nar. X.XX.XXXX bývajúceho na T. ul. č. XXXX/XXX v T. zastúpeného Mgr. Miroslavou Pyšniakovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Gorkého ul. č. 1 v Michalovciach a manželky navrhovateľa I. T. rod. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. ul. č. XXXX/XXX t. č. na ul. J. V. č. XX v T. zastúpenej splnomocneným zástupcom Pomoc v rodine o.z. v zastúpení JUDr. Luciou Kurajdovou so sídlom P.O. Box 142 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T. T. nar. X.XX.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na čas po rozvode manželstva o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 16.5.2019 č.k. - 108 v spojení s dopĺňacími rozsudkami z 31.3.2020 č.k. - 156 a z 25.3.2021 č.k. -196 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami v napadnutých výrokoch o výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému T. T. nar. X.XX.XXXX od 9.7.2019 do budúcna.

Zrušuje rozsudok vo výroku o určení výživného od navrhovateľa pre mal. T. od vyhlásenia rozsudku do 8.7.2019 a konanie v tejto časti zastavuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16.5.2019 č.k. - 108 rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky uzavreté 4.6.2016 v Michalovciach, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Michalovce vo zväzku 38, ročník 2016, str. XX pod poradovým číslom XX a na čas po rozvode zveril mal. T. do osobnej starostlivosti matky. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletého 100 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred manželke navrhovateľa počnúc vyhlásením rozsudku. Súd upravil styk navrhovateľa s mal. T. počas bežného roka každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod; každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod.; počas Silvestra každý nepárny rok od 31.12. od 9:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že otec a matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok samostatne.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. T. na čas po rozvode manželstva podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a . Namietal, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie na prijatie rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pri rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Ďalej namietal, že v súvislosti s vykonávaním dôkazov, vyhodnotením vykonaného dokazovania a na to nadväzujúcim nesprávnym a nedostatočným ustálením skutkového stavu bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Konštatoval, že napadnutý rozsudok je odôvodnený v podstate tým, že preukázateľne neboli splnené podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal preukázané, že komunikácia medzi rodičmi je zatiaľ na veľmi zlej úrovni a súd si nevie predstaviť ako by fungovala striedavá starostlivosť, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme dieťaťa, a či by boli rodičia schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou. Súd skúmal, či rodičia, napriek rozvratu ich vzťahov, dosahujú takú psychickú a mentálnu vyspelosť, že sú schopní v záujme dieťaťa eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny vplyv. Podľa názoru súdu bolo aj na prebiehajúcich pojednávaniach badať negatívne vzťahy medzi rodičmi, pričom akékoľvek vyjadrenie manželky navrhovateľ komentoval a spochybňoval a opačne, pričom obaja rodičia zhodne uviedli, že komunikácia medzi nimi je veľmi strohá, zameraná na organizačné veci ohľadom mal. dieťaťa, čo je podľa názoru súdu absolútne neprijateľné, pokiaľ by mali riešiť veci dôležitejšieho rozmeru súvisiace s predškolskou dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, zdravotným stavom maloletého a iné. Ďalej bol súd prvej inštancie toho názoru, že v záujme dieťaťa je rozšírená úprava styku s navrhovateľom, ktorá predíde sporom medzi rodičmi a zároveň navrhovateľ bude mať možnosť prispôsobiť si stanovenému styku svoj pracovný a študijný program. Vo vzťahu k výroku o výživnom konštatoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z kritérií uvedených v a Zákona o rodine, pričom zohľadnil jeho zárobkové a majetkové pomery, vzal do úvahy jeho výdavky na stravu, bývanie ošatenie a zdravotnú starostlivosť, no na výdavky ako sú splátky pôžičiek, ktoré nie sú nevyhnutné a nemôžu mať prednosť pred výživným neprihliadol. Vzhľadom na uvedené bola preto podľa názoru súdu suma výživného 100 Eur mesačne primeraná ako jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, tak aj odôvodneným potrebám maloletého. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záveru, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletého vidí v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal ďalšie dôkazy a obmedzil sa iba na konštatovanie, že zlá komunikácia medzi rodičmi je jej prekážkou. S poukazom na ust. Zákona o rodine uviedol, že súd skúma záujem maloletého, a to či už výsluchom mal. dieťaťa alebo v prípade jeho nízkeho veku nariadením znaleckého dokazovania o vhodnosti zverenia mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti, ktoré dokazovanie súd v tomto smere nevykonal. Je pravdou, že medzi ním a manželkou viazne vzájomná komunikácia, ktorá je potrebná pri starostlivosti o mal. dieťa, no jedným z hlavných dôvodov je ten, že sa nedokážu dohodnúť na výkone osobnej starostlivosti. Tvrdil, že manaželka zámerne sťažuje styk tým, že určuje jeho pravidlá a čas, a tiež používa rôzne výhovorky, ktorými navodzuje obraz, že aktuálna situácia v jej domácnosti (či už choroba alebo plánovaný program) styk nedovoľuje. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu Českej republiky z 18.8.2010 sp.zn. a z 23.11.2010 sp.zn. I. ÚS. 2661/2010, z ktorých vyplýva, že neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať nemožno absolutizovať, pretože by to znamenalo porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu nekomunikujú, bude striedavá starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať, nakoľko striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme starostlivosti naklonený, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že dôjde k zmene výchovného prostredia dieťaťa. Vzhľadom na uvedené je podľa jeho názoru zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi nemôže byť prekážkou pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti. Ďalej vyslovil názor, že v konaní neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili tomu, aby mohol byť maloletý zverený do tejto formy výchovy. Poukázal na to, že manželka mu v konaní nevytkla nič konkrétne a svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou založila iba na tvrdení, že si to ona nepraje a nevie sa vysporiadať s tým, že maloletý bude tráviť niekoľko dní aj u neho, keďže je maličký a doposiaľ bol iba s ňou. Tvrdenie manželky však nemá oporu v zákone. Maloletý je vo veku (2,5 roka), v ktorom je nevyhnutný pravidelný kontakt s obomi rodičmi, aby sa ich vzájomný vzťah prehlboval a udržiaval. Navyše ide o chlapca, preto je dôležité, aby rovnaký čas trávil aj v jeho spoločnosti. Tvrdil, že s maloletým si veľmi dobre rozumie, maloletý je na neho zvyknutý, je medzi nimi vytvorené citové puto a pre syna je rodičovským a mužským vzorom, čo je v jeho veku potrebné pre budovanie

citových väzieb v budúcnosti. Maloletému zabezpečuje všetky potreby a má záujem podieľať sa na jeho výchove a osobne vplývať na rozvoj jeho osobnosti, pričom ako otec má všetky predpoklady, aby zvládol túto starostlivosť a nebránia mu v tom ani jeho pracovné povinnosti. Do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti zabezpečovali starostlivosť o maloletého spoločne a skutočnosť, že manželka sa rozhodla odísť bez udania relevantného dôvodu nemôže mať vplyv na výkon jeho rodičovských práv a povinností. Vyslovil názor, že striedavá starostlivosť je v najlepšom záujme mal. T., ktorý tým bude mať možnosť prirodzene rozvíjať vzťah k obom rodičom bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že by si na tento model, vzhľadom na svoj vek, nevedel zvyknúť a bol by v jeho neprospech. Vzhľadom na to, že má záujem o výchovu a starostlivosť o maloletého, súdom upravený styk považuje za nedostatočný. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie ani pri určení výšky výživného, pretože neskúmal oprávnenosť a odôvodnenosť jednotlivých výdavkov a obmedzil sa len na konštatovanie, že takto určené výživné je v jeho možnostiach a schopnostiach. V závere zdôraznil, že pri určení výživného je potrebné prihliadať na celý rad faktorov, tak na strane povinného rodiča, ako aj maloletého dieťaťa, pričom vodiacou zásadou na strane detí je ich právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a na strane povinného rodiča je to miera schopností, možností a majetkových pomerov.

3. Manželka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny. Tvrdenia navrhovateľa označila za fabulácie a konšpirácie, ktorých cieľom je všetko spochybniť. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie dostatočne skúmal vážnosť situácie, zhodnotil všetky predložené dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a rozhodol na základe svojho vedomia a svedomia ako je uvedené v napadnutých výrokoch rozsudku. Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že striedavá starostlivosť nie je vhodná pre maloletého a upravil styk, vzhľadom na vek dieťaťa tak, že navrhovateľ bude mať možnosť stýkať sa s ním aj počas noci a ona mu v styku nijako nebráni. Nesúhlasila s tvrdeniami v podanom odvolaní a tieto označila za nepravdivé. Zdôraznila, že zo spoločnej domácnosti neodišla bez udania relevantného dôvodu, čo niekoľkokrát potvrdil aj navrhovateľ na súdnom pojednávaní. Ako dôkaz predložila sms konverzáciu z obdobia keď ju navrhovateľ poslal bývať na pár dní k jej rodičom v záujme dokončenia opráv na dome a následne od nej po pár dňoch bez udania relevantného dôvodu pýtal späť kľúče od spoločnej domácnosti a niekoľkokrát ju žiadal o zmenu trvalého bydliska. Tvrdenie navrhovateľa, že mu bráni v styku s maloletým označila za nepravdivé a ničím nepodložené a v tejto súvislosti uviedla, že súdu predložila presný zoznam termínov a časov, kedy bol maloletý s navrhovateľom. Tvrdila, že navrhovateľovi vždy vychádzala v ústrety aj napriek tomu, že ju neustále atakoval, poučoval a spochybňoval jej starostlivosť a výchovu o maloletého. Poukázala na to, že navrhovateľ si maloletého brával vždy keď mal voľno v práci, čo sám pred súdom potvrdil, no zároveň hneď degradoval slovami, že mu v styku bráni, čo považuje za absolútne nelogické a ničím nepodložené tvrdenie. Navrhovateľ si žiadal maloletého aj keď bol chorý a mal vysoké horúčky, pričom opäť spochybnil jeho zdravotný stav a ju ako matku. Konštatovala, že jej komunikácia s navrhovateľom je na veľmi zlej úrovni, ale nie z dôvodu navrhovateľom tvrdeného zamedzovania styku s maloletým. Dôvodom ich zlej komunikácie je neustála šikana zo strany navrhovateľa voči jej osobe, degradovanie a deformovanie už zastaraných návykov, zvykov a režimu maloletého, ako sú napr. odplienkovanie, odnaučenie od cumlíka a hľadanie chýb na maloletom zakaždým keď si po neho navrhovateľ príde. Hlavným dôvodom prečo nesúhlasí so striedavou starostlivosťou je ten, že táto nie je vhodná pre zdravý psychický vývoj a rozvoj maloletého, nakoľko starostlivosť a výchova sú u oboch rodičov rozdielne. Uvedené je badať vždy keď sa maloletý vráti od navrhovateľa domov, pretože je podráždený, nervózny až agresívny, zabúda na zaužívané zvyky a má narušený celý režim. Napriek rozšírenej úprave styku, túto navrhovateľ nerešpektuje a nevie si zariadiť čas, aby bol so synom v súdom určené dni. Ďalej označila za nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady pre striedavú starostlivosť a v tejto súvislosti poukázala na to, že navrhovateľ pracuje na zmeny s dvanásť hodinovou pracovnou dobou. Tvrdila, že navrhovateľ si do dnešného dňa nedokázal prispôsobiť pracovné zmeny podľa úpravy styku predmetného rozsudku s odôvodnením, že ešte nie je právoplatný. Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že keď je navrhovateľ s maloletým tak sa o neho stará a trávi s ním čas, nakoľko pracuje na spomínané zmeny a tým pádom si nemôže dovoliť mať toľko voľných dní, preto starostlivosť o maloletého preberajú iní príslušníci rodiny navrhovateľa suplujúc jeho rodičovské povinnosti. Ďalej tvrdila, že navrhovateľ sa o maloletého nestaral ani pred ich odchodom zo spoločnej domácnosti, pretože bol okrem práce zaneprázdnený externým štúdiom a v neposlednom rade, ako sám uviedol, prácou okolo domu a záhrady. Navyše navrhovateľ trávil celé manželstvo mimo spálne, aby ho maloletý v noci nevyrušoval a on si mohol oddýchnuť. Vo vzťahu k odvolaniu voči výroku o výživnom uviedla, že po jej odchode zo spoločnej domácnosti jej navrhovateľ na maloletého nijako

finančne neprispieval, pričom vedel, že poberá len rodičovský príspevok vo výške 220 Eur mesačne. navrhovateľ nerešpektuje ani predbežne vykonateľný rozsudok a na výživu maloletého poslal 15.7.2019 len 50 Eur. V závere poukázala na to, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, bol vypočutý, mal možnosť predkladať a navrhovať dôkazy, preto jeho tvrdenie o tom, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces považuje za neracionálne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal na to, že v rámci vykonaného šetrenia v rodine bolo preukázané, že rodičia mal. dieťaťa majú narušené vzťahy, komunikujú iba prostredníctvom sms správ a ich komunikácia je výhradne zameraná na organizačné veci ohľadom dieťaťa. Negatívne vzťahy medzi rodičmi boli badať aj v rámci súdnych pojednávaní, pričom navrhovateľ všetky vyjadrenia manželky spochybňoval a naopak. Zdôraznil, že je potrebné prihliadať na komunikáciu rodičov, nakoľko táto je základnou podmienkou pre nariadenie striedavej starostlivosti a jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú vplyv na to, či striedavá starostlivosť bude v záujme mal. dieťaťa. Má za to, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti manželky a úprava styku s navrhovateľom je v jeho záujme a súdom určené výživné je adekvátne jeho odôvodneným potrebám.

5. Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ma rozhodnutie o celom predmete konania, nakoľko vo výroku rozhodnutia absentoval výrok o spôsobe prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa.

6. Dopĺňacím rozsudkom z 31.3.2020 č.k. - 156 súd prvej inštancie doplnil rozsudok zo 16.5.2019 č.k. - 108 v tomto znení:

,, Súd upravuje styk otca s maloletým T. nasledovne:

-počas bežného roka je otec oprávnený sa s maloletým stýkať každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod..

- každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od štvrtka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod..

- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 24.12. do 17:00 hod..

- počas Silvestra každý nepárny rok od 31.1. od 9:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod..

- počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod..

Otec je oprávnený si maloleté dieťa prevziať od matky v mieste jej bydliska a v súdom stanovený čas matke v mieste jej bydliska riadne odovzdať.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.“

7. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal opäť odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku podáva z opatrnosti a toto odvolanie sa opiera o identické odvolacie dôvody ako jeho odvolanie z 5.7.2019 proti rozsudku z 16.5.2019 č.k. - 108 čo do výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Zopakoval predmetné odvolacie dôvody, ktoré vzhľadom na to, že boli identické s jeho predošlým odvolaním nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací sú potvrdil dopĺňací rozsudok ako vecne správny a dôvodný.

9. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol ako nedôvodné, pričom zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Dodala, že toho času sa styk navrhovateľa s maloletým realizuje tak, že navrhovateľ sa s ním stretáva každý párny týždeň od štvrtka od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že v nepárny týždeň komunikuje s dieťaťom prostredníctvom videohovorov, o čom súdu predkladá listinný dôkaz. Predloženú sms komunikáciu s navrhovateľom označila za ,,progres“ v ich vzájomnom vzťahu ohľadom maloletého a zotrvala na svojom tvrdení, že navrhovateľovi v styku s maloletým nijako nebráni a ani ho nesťažuje. Vyslovila názor, že navrhovateľ má dostatočný kontakt s maloletým, ktorý pravidelne udržiava a prehlbuje a jej obavy skôr smerujú k tomu, že navrhovateľ má od ich rozvodu už druhú partnerku, čo podľa jej názoru nie je ten pravý vzor pre dieťa vo veku mal. T., na ktorý sa navrhovateľ odvoláva. Udivuje ju, ako navrhovateľ poukazuje a

vyzdvihuje, že ide o syna. Uviedla, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že má s maloletým citové puto, hrajú sa spolu a zabezpečuje všetky jeho potreby nijako nespochybňuje, no poukázala na to, že to isté robí aj ona ako jeho matka. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na to, že má záujem podieľať sa na výchove maloletého a vplývať na rozvoj jeho osobnosti, mohol to robiť aj doposiaľ, keby fungovali ako rodina a navrhovateľ sa nerozhodol vyhodiť ju zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa síce odvoláva na to, že pre výchovu maloletého má všetky predpoklady a nijako mu v tom nebránia jeho pracovné povinnosti, no už jej navrhol, aby bol s maloletým v inom čase ako sa pôvodne dohodli, o čom predkladá sms komunikáciu. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie a tiež so závermi kolízneho opatrovníka, že maloletý má byť po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti a vzhľadom na rozšírený styk tu toho času nie je dôvod pre nariadenie striedavej starostlivosti.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ma rozhodnutie o celom predmete konania, nakoľko vo výroku rozhodnutia absentoval výrok o tom, kto bude maloletého T. zastupovať a spravovať jeho majetok.

12. Dopĺňacím rozsudkom z 25.3.2021 č.k. - 196 súd prvej inštancie doplnil rozsudok zo 16.5.2019 č.k. - 108 v tomto znení:

„Otec a matka sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok samostatne“.

13. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa (ďalej len „“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol od 9.7.2019, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejdnávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj , , , ). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný

názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňované verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi i správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom a predpokladom na rozhodovanie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (článok 5 Zákona o rodine). Predpokladom pre jeho fungovanie je však vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť ich intenzívnej a účelnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa totiž nevyhnutne musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s financovaním potrieb dieťaťa, s presúvaním jeho osobných vecí z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča, so zdravotnou starostlivosťou o maloleté dieťa, hlásením jeho pobytu a pod. Striedavá starostlivosť môže teda skutočne fungovať iba pri vzájomnej komunikácii rodičov a ich schopnosti dohodnúť sa na výchove detí, existencie ich spoločnej vôle, vzájomnej tolerancie a schopnosti vzájomne spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov potlačením ich vzájomnej rivality bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Z dokazovania však vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu účelne a efektívne o uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého ani len osobne komunikovať (vzájomná komunikácia prebieha len prostredníctvom sms správ), nieto ešte sa dohodnúť resp. spolupracovať, čo vyplýva okrem iného z ich výpovedí, vyjadrení i záverov kolízneho opatrovníka a ich vzájomná komunikácia sa neupravila ani počas odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zo strany rodičov upraviť komunikáciu a eliminovať konflikty, pričom je potrebné, aby obaja rodičia k riešeniu problémov pristupovali aktívnejšie, nakoľko bez nich a bez ich pozitívneho prístupu uvedený problém nedokáže vyriešiť žiaden súd. Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa a teda rodičovi nie je umožnené vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku navrhovateľa, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia vhodnosti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že otázka vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, prípadne posudzovanie jej podmienok alebo úprava styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými, ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania, preto nebolo potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie, a to aj s poukazom na útly vek dieťaťa, kde je v podstate vylúčené prípadné odborné skúmanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že znalecké dokazovanie je možné nariadiť len za účelom zistenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním neboli spochybnené osobnostné predpoklady rodičov vychovávať svoje dieťa a ani negatívny vzťah dieťaťa k niektorému z rodičov, preto ani odvolací súd nevidel potrebu vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania navrhovateľa preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o úprave styku. Z odvolania nie je zjavné, akým konkrétnym spôsobom navrhuje úpravu styku s maloletým dieťaťom. Argumentácia v odvolaní sa týka iba úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a jeho nesúhlasu s nenariadením striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje s úpravou styku navrhovateľa s maloletým v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá vychádza zo zákonných kritérií v spojení so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými súdom v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, vzdialenosť bydlísk a útly vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný

kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval a teda správne rozhodol o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým.

19. Napokon súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o výživnom pre maloleté dieťa na čas po právoplatnosti výroku o rozvode, ktorá nastala dňa 9.7.2019 v súlade so zákonnými kritériami určovania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplývajúcimi zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku zohľadniac príjem manželky, ktorý v čase rozhodnutia tvoril rodičovský príspevok 214,70 Eur, jej osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného navrhovateľa, ktorý je zamestnaný s priemerným mesačným príjmom cca 700 Eur, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd nijako neskúmal výdavky maloletého, odvolací súd uvádza, že náklady na výdavky maloletého súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku hodnotil komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečenú záujmovú činnosť adekvátnu jeho veku s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne odkazovať.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacími rozsudkami v napadnutých výrokoch o úprave pomerov k mal. dieťaťu na čas po rozvode podľa ako vecne správny potvrdil od 9.7.2019 a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody a vysporiadal sa s odvolacou argumentáciou odvolateľa.

21. Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. Aplikačný rozsah citovaného ustanovenia vymedzuje, že úprava pomerov mal. dieťaťa rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia po rozvode manželstva rodičov. Rozvodový súd nemá právomoc rozhodovať v akomkoľvek rozhodnutí o úprave pomerov mal. detí rodičov, ktorých manželstvo sa rozpadlo, na dobu pred rozvodom, respektíve do rozvodu. Ak treba upraviť pomery mal. detí pre dobu pred rozvodom manželstva rodičov, musí sa tak stať v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré vedie súd k tomu príslušný podľa a nasl. . Rozhodujúcim momentom, ktorý oddeľuje jednotlivé právne úpravy je právoplatnosť rozvodu manželstva, ktorá v danej veci nastala 9.7.2019.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak neboli splnené procesné podmienky. 24. Medzi nedostatok procesnej podmienky patrí okrem iných aj vada v obsadení súdu, napríklad vtedy, keď o nároku rozhodoval nezákonný sudca.

25. Z ustanovenia vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú splnené procesné podmienky. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň o jediný prípad, keď odvolací súd nie je viazaný odvolacími dôvodmi ( ).

26. Podľa , na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

27. Podľa , na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iných zákonným spôsobom.

28. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu mal. T. 100 Eur mesačne od vyhlásenia rozsudku, t.j. 16.5.2019. Vzhľadom k tomu, že s

konaním o rozvod manželstva je v zmysle spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich mal. dieťaťu len na čas po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, súd prvej inštancie pochybil, keď určil navrhovateľovi výživné už od vyhlásenia rozsudku, ktoré dátumovo predbiehalo právoplatnosť výroku o rozvode manželstva. Keďže o výživnom do rozvodu manželstva rozhoduje súd v agende „P“ na základe iných kritérií miestnej príslušnosti ako rozvodový súd, v časti výživného do právoplatnosti výroku o rozvode tzv. rozvodový sudca rozhodoval nezákonne, v dôsledku čoho bolo potrebné túto časť výroku zrušiť, pretože na takého rozhodnutie nemal splnené procesné podmienky. Odvolací súd nevrátil vec súdu prvej inštancie v tejto časti späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože nezistil, že by si účastníci konania uplatňovali nárok na výživné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie v tejto časti zastavil.

29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).