Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/320/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: X. G., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Ľ. X, S.H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, pod. sp. zn. EX 1111/2013, o vymoženie 51,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.02.2019, č.k. -13, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Duklianskych hrdinov 2946/9, Malacky trovy exekúcie v sume 57,39 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II).

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.03.2013 poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie v predmetnej veci súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka poverením č. 5803 168874 zo dňa 05.04.2013. Dňa 31.08.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže súdny exekútor vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného nezistil žiaden majetok. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek všetkým vykonaným zisťovaniam sa úkonmi súdneho exekútora nepodarilo vymôcť vymáhaný nárok, a to ani v rozsahu potrebnom sa uspokojenie trov exekúcie, preto podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení do 31.03.2017 exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 57,39 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nakoľko toto rozhodnutie považoval za predčasné. Poukázal na to, že povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, čo svedčí v prospech predpokladu, že v budúcnosti nadobudne majetok. Podľa oprávneného v zmysle judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Ďalej mal za to, že pravdepodobne tak súdny exekútor, ako ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného dostatočne, keďže v napadnutom uznesení nie sú konkretizované úkony,

ktoré súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku povinného. Zdôraznil, že v konaní sa vymáha neuhradené poistné na verejnom zdravotnom poistení a zastavením exekúcie by došlo k premlčaniu práva oprávneného na vymáhanie tejto pohľadávky.

5. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnom konaní bola priebežne vylustrovaná negatívna majetková podstata povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii, preto ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR, v zmysle ktorých nie je rozhodujúcou skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle zrušil v znení neskorších predpisov. V zmysle ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

10. Podľa ust. Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

15. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že konanie sa začína v zásade len na návrh oprávneného (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku), prípadne jeho právneho nástupcu a proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať, pokiaľ nenastanú skutočnosti, s ktorými Exekučný poriadok spája obligatórne zastavenie exekúcie.

16. Dispozičný princíp ovládajúci exekučné konanie a postavenie oprávneného ako účastníka konania je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. Ak súd exekúciu zastaví bez stanoviska, resp. vyjadrenia oprávneného, výrazne sa oslabuje možnosť oprávneného vymôcť jeho pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.04.2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa . Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.

17. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam súdneho exekútora a ním uvádzaným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súčasne nebol oprávnený ani vyzvaný, aby navrhol vykonanie ďalších úkonov na zistenie majetku povinného. Odvolací súd je toho názoru, že pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku nemal súd prvej inštancie relevantné stanovisko oprávneného. Týmto postupom bola oprávnenému odňatá možnosť predniesť dôvody a argumenty, pre ktoré so zastavením exekúcie nesúhlasí a podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

18. Navyše, z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a zároveň či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony. Súčasne nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie vôbec oboznámil s obsahom exekútorského spisu a teda či mal možnosť dôkladne vyhodnotiť aké úkony súdny exekútor vykonal pri šetrení majetku povinného. Súd sa len stotožnil s dôvodmi uvedenými v podnete súdneho exekútora a exekúciu bez ďalšieho zastavil.

19. Dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. ).

20. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že od podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie (30.08.2017) do predloženia veci odvolaciemu súdu (22.12.2020) uplynula značná doba, počas ktorej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného. Preto v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade opätovne preveriť majetkové pomery povinného prostredníctvom súdneho exekútora. V prípade, ak súdny exekútor zotrvá na svojom podnete na zastavení exekúcie, je potrebné tento doručiť oprávnenému s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a na podporu svojich tvrdení predložil aj relevantné dôkazy. Následne súd prvej inštancie náležite preskúma dôvody na zastavenie exekúcie, aj s prihliadnutím na tvrdenia oprávneného uvedené v podanom odvolaní a prípadnom vyjadrení a predovšetkým vzhľadom na obsah exekučného spisu a opätovne rozhodne o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a svoje rozhodnutie jasne, stručne a presvedčivo zdôvodní.

21. V zmysle , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).