Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-220-2020.pdf
PDF · 123.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/220/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. č. 5, proti žalovaným: 1/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom v T., G. X, 2/ C. T., nar. X.X.XXXX, bytom v T., G. X, o odstránenie vád, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16. septembra 2019 č.k. 16C/260/2015-110 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, v znení jej zmeny pripustenej uznesením súdu zo dňa 25.4.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady uviesť do pôvodného stavu pozemok - parc. reg. „C“ č. 5212 v k.ú. D. E., zapísaný na LV č. XXX v obci D. E., okres N., a to odstránením násypu zeminy nachádzajúcej sa na susediacom pozemku - parc. reg. „C“ č. 5212 v k.ú. D. E., zapísaného na LV č. XXX v obci D. E., okres N., až po úroveň ukončenia betónovej podmurovky, ktorá sa nachádza na pozdĺžnej hranici tohto pozemku, ako i povinnosť na vlastné náklady odstrániť časť kamenného múrika nachádzajúceho sa na pozemku - parc. reg. „C“ č. 5212 v k.ú. D. E., zapísaného na LV č. XXX v obci D. E., okres N., v rozmedzí dĺžky 1 m od obvodovej steny stavby žalobcu - letnej kuchynky a v rozmedzí celej jeho výšky v tejto časti (výrok I/). Zároveň súd prvej inštancie v rozsudku vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú právo voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II/).
2. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal: 2.1. z tvrdení žalobcu v žalobe a v priebehu sporu, najmä, že: a) žalobca býva v obci D. E., kde majú žalovaní, ktorí sú jeho susedia, víkendovú chalupu, pričom označené nehnuteľnosti strán sporu stoja vedľa seba v teréne nad úrovňou obecnej cesty, ktorá predeľuje vrchnú a spodnú časť majetku strán sporu, ktorá je od cesty ohraničená plotom a bráničkou, pričom na pozemku žalobcu pod úrovňou cesty stojí stavba - letná kuchyňa a pred ňou stojí drevená kôlňa a vonkajšia drevená toaleta, a na pozemku žalovaných pod úrovňou cesty stojí kôlňa, resp. hospodárska budova, b) pozemky strán sporu oddeľuje vo vrchnej časti starší plot so železnými stĺpmi s pevným betónovým základom, tzv. betónovou podmurovkou, a v ďalšej spodnej časti samotná obvodová stena letnej kuchynky žalobcu,
c) žalovaní zemnými úpravami zmenili pôvodný prirodzený svahovitý terén na svojom pozemku tak, že na cca 5 až 6 metroch od hornej hranice pozemku pod obecnou cestou v smere nadol, z dôvodu osadenia septika, na pozemku vykonali násyp zeminy, d) násyp zeminy sa nenachádza po celej šírke pozemku žalovaných, lebo končí asi 30 až 50 cm od spoločnej hranice pozemku (od spoločného plota) pozdĺž 5 až 6 metrov, e) žalovaní umelo vyzdvihli terén svojho pozemku, a tým nedochádza k prirodzenému odtoku dažďovej vody prichádzajúcej z cesty i z pozemkov nad cestou a tečúcej zhora po pozemku žalovaných, avšak časť tečúcej vody je vyvýšeným násypom žalovaných nad úrovňou terénu odklonená na pozemok žalobcu, čo žalobcovi spôsobuje podmývanie letnej kuchynky, kôlne a vonkajšej toalety, f) žalovaní násyp nijako nespevnili, nie je upevnený oporným múrom a dochádza k zosuvu zeminy z pozemku žalovaných na pozemok žalobcu, g) nepostačuje náprava, akú žalovaní vykonali na pokyn štátneho stavebného dohľadu, h) žalovaní nevykonali opatrenie v zmysle záveru č. 1 záznamu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 4.7.2016, aby úroveň terénu sa nachádzala nižšie, ako ukončenie podmurovky, i) žalobca nesúhlasí so závermi štátneho stavebného dohľadu a namieta výsluch W.. R. Y. ako dôkaz, j) žalovaní vybudovali pred niekoľkými rokmi na svojom pozemku cca na úrovni stojacej letnej kuchynky žalobcu kamenný múrik, ktorý sa v minulosti kolmo dotýkal obvodovej steny letnej kuchynky, po upozorneniach zo strany žalobcu a štátneho stavebného dohľadu bol tento múrik žalovanými odstránený v nepatrnej časti (len v hornej časti), čo žalobca považuje za nedostatočné, k) kamenný múrik bráni prirodzenému odtoku dažďovej vody po pozemku žalovaných, čím dochádza k podmývaniu letnej kuchynky žalobcu,
2.2. z tvrdení žalovaných v rámci ich obrany, najmä že tvrdeným konaním žalobcovi žiadnu škodu nespôsobujú, pričom i vykonané dokazovanie ohliadkou na mieste samom preukázalo, že žalobca zasahuje do pozemku žalovaných celou stavbou domu, záchodom, a dokonca aj múrikom,
2.3. z výpovede svedkyne W.. R. Y., pracovníčky stavebného úradu - Spoločného obecného úradu Mníšek nad Hnilcom, z ktorej súd zistil, že na pozemku žalovaných bola vykonaná kontrola: a) na základe podnetu žalobcu v roku 2015 za účelom ochrany jeho stavby pred podzemnými a zrážkovými vodami, a na základe skúmania, či žalovaní vykonanou činnosťou spôsobili také účinky, ktoré by mali voči stavbe žalobcu negatívny vplyv nad mieru obvyklú, a po zistení stavby múrika a s tým súvisiacich úprav prisypaním zeminy tak, aby sa vyrovnala malá teraska, bolo dané žalovaným odporučenie upraviť dĺžku múrika tak, aby odstupová vzdialenosť medzi rodinným domom a múrikom bola cca 0,5 m, aj vzhľadom na žiadosť žalobcu, aby sa múrik dostal aspoň 0,5 m od rodinného domu, b) výsledkom následnej kontroly v roku 2016 bolo konštatovanie, že žalovaní vykonali odobratie zeminy a odporúčané opatrenia uložené stavebným úradom žalovaní splnili, a tiež, že vody nevznikajú na pozemkoch žalovaných, ale rodinný dom žalobcu nemá potrebnú izolačnú ochranu, pričom žalobca z hľadiska ochrany svojej nehnuteľnosti žiadne opatrenia neurobil, a tiež z listinných dôkazov:
2.4. zo záznamu M. D. E. spísaného dňa 24.6.2015 v kancelárii Spoločného obecného úradu Mníšek nad Hnilcom, pracovisko Gelnica, z podania stavebného úradu - Obce D. E., zo dňa 26.6.2015 adresovaného žalobcovi, z výzvy žalobcu zo dňa 18.11.2015 žalovanému v 1. rade označenú ako posledná výzva vo veci na odstránenie spôsobovania škody na pozemku parc. č. 5212 v k.ú. D. E., záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 4.7.2016 na pozemku parc. č. 5219 v k.ú. D. E. za prítomnosti W.. R. Y., pracovníčky Spoločného obecného úradu Mníšek nad Hnilcom poverenej na výkon štátneho stavebného dohľadu v obci D. E. a žalovanej v 2. rade, vlastníčky pozemku parc. č. 5219, za účelom zistenia, či boli uskutočnené opatrenia na pozemku podľa výsledku štátneho stavebného dohľadu zo dňa 3.7.2015 za účelom úpravy režimu povrchových zrážkových vôd tak, aby sa čo najviac eliminoval vplyv susedného pozemku a jeho súčasti na stav susednej nehnuteľnosti (zamákanie stavby žalobcu), ako i zo zistenia kontroly uskutočnenej dňa 4.7.2016, v zmysle ktorej opatrenia vlastníkov pozemku parc. č. 5219 boli uskutočnené podľa výzvy a odporúčania štátneho stavebného dohľadu, ako aj
2.5. z ohliadky súdu prvej inštancie na mieste samom vykonanej dňa 29.5.2019 a fotografických záznamov z tejto ohliadky (fotografie č. 1 až 38).
3. Vychádzajúc z medzi stranami sporu nespornej skutočnosti, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, k.ú. D. E., ako parc. č. 5212, záhrada o výmere 144
m2, parc. č. 5213, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 168 m2 a parc. č. 5219, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 148 m2, a žalobca je vlastníkom susediaceho pozemku a naň stojacich nehnuteľností, zo záznamu výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 4.7.2016, z výsluchu W.. R. Y., ktorá potvrdila, že výsledkom stavebného dohľadu a vykonanej kontrolnej obhliadky bolo zistenie, že žalovaní vykonali úpravu múrika, ako i že rodinný dom žalobcu nemá potrebnú izolačnú ochranu, a preto stavba žalobcu bude atakovaná pri prívalových dažďoch a silných búrkach, úpravy terénu žalovaných nezabránia všetkým vodám dostať sa k nehnuteľnosti žalobcu, lebo vody nevznikajú na pozemku žalovaných, po právnom posúdení veci podľa § 123, § 124, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 98 ods. 1, § 102 ods. 1 stavebného zákona, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi tak, ako to tvrdí, žalovaní nijakým spôsobom neškodia, lebo žalovaní násyp odstránili tak, ako im to nariadil stavebný dohľad. Dôvodil, že žalobca sa domáhal, aby múrik bol vo vzdialenosti 50 cm od steny jeho domu, aby to bolo zarovno a z fotografie č. 3 je zrejmé, že úprava bola vykonaná, a to 50 cm zospodu a zvrchu je ubratých až 80 cm od steny kuchynky žalobcu. Pretože žalovaní úpravy vykonali v súlade s výzvou štátneho stavebného dohľadu, tieto úpravy ich pozemku boli vykonané v dostatočnom rozsahu a žalovaným voda steká do kanála, ktorý je obecný, súd žalobu žalobcu zamietol. Dodal, že ak žalobca tvrdil, že má v kôlni vodu od susedov, ohliadka na mieste samom vykonaná dňa 29.5.2019 preukázala opak, lebo miesto, ktoré žalobca ukazoval, nebolo zamočené vodou napriek tomu, že ohliadka bola vykonaná za silného dažďa a po predchádzajúcich dažďových týždňoch, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že v čase ohliadky a aj pred ňou bolo sucho a v čase vykonania obhliadky nebolo dostatočne mokro. Naopak, pri obhliadke bolo daždivo a mokro a na fotografiách z obhliadky je viditeľná voda stekajúca od vrchu bránky smerom k domu žalobcu, na ktorom chýbajú žľaby, a je podmočená aj záhradka žalobcu v zadnej časti domu, ktorá má naviac jemný sklon.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko mali plný úspech v spore s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5.1. Namietol, že sa mu nedostalo súdnej ochrany, ktorej sa domáhal preto, lebo žalovaní vykonali na svojom pozemku terénne úpravy, ktoré zamáčaním ohrozujú výkon jeho vlastníckeho práva a súčasne poškodzujú jeho letnú kuchynku. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že žalovaní vykonali úpravy, na ktoré boli vyzvaní štátnym stavebným úradom, čo malo vyplynúť zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dozoru a výsluchu svedkyne, že násyp žalovaní odstránil tak, ako im to nariadil stavebný úrad a že žalobca sa domáhal, aby múrik (fotografia č. 3) bol vo vzdialenosti 50 cm od jeho steny domu, aby to bolo zarovno. Namietol tiež, že žiadnym dôkazom nie je objektivizované tvrdenie o tom, že úprava múrika je vykonaná 50 cm zospodu, lebo fotografia nemôže byť dôkazom preukazujúcim akúkoľvek vzdialenosť a žalovaní svoje tvrdenie nijako neverifikovali.
5.2. Zopakoval, že žalovaní vykonali na svojom pozemku parc. č. 512, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D. E., terénne úpravy, ktoré boli objektívne štátnym stavebným dohľadom vyhodnotené ako stavebné úpravy so závadou, a to dňa 3.7.2015 a tiež dňa 4.7.2016, čo plynie z textu záznamu z výkonu štátneho stavebného dozoru uskutočneného dňa 3.7.2015, berúc do úvahy citované časti záznamu z výkonu štátneho stavebného dozoru a znenie § 102 ods. 1 stavebného zákona. Je podľa názoru žalobcu nesporné, že závady na terénnych úpravách pozemku žalovaných mali byť následne odstránené, resp. upravené, pričom sa tak nestalo v plnej miere, to je dôvodom prečo sa rozhodol iniciovať súdne konanie a dožadovať sa v ňom svojich práv.
5.3. Podľa názoru žalobcu v závere záznamu z výkonu štátneho stavebného dozoru, čo sa týka násypu zeminy pozdĺž spoločnej hranice pozemkov, došlo prakticky k výzve zo strany štátneho stavebného dohľadu, aby žalovaní odobratie zeminy uskutočnili vo väčšej miere tak, aby úroveň terénu bola nižšie, ako ukončenie podmurovky, čo žalovaná v 2. rade prisľúbila vykonať. Výzva zo dňa 4.7.2016 podľa
žalobcu len dokumentuje, že žalovaní neupravili doposiaľ závadu na terénnych úpravách, ktorá im bola vytknutá dňa 3.7.2015 v plnej miere, lebo inak by štátny stavebný dohľad logicky opakovane nevyzýval žalovaných na odobratie zeminy vo väčšej miere tak, aby úroveň terénu sa nachádzala nižšie, ako ukončenie podmurovky. Poukazom na fotografiu zo dňa 20.8.2015, ktorú do konania ako dôkaz predložili žalovaní na pojednávaní dňa 8.7.2019 s argumentom, že tam je vidno ako je urobená úprava, ktorú mali žalovaní spraviť na základe stavebného úradu (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 9.7.2019, str. 9 hore), žalobca tvrdil, že nakoľko fotografia zo dňa 20.8.2015 predchádza štátnemu stavebnému dohľadu dňa 4.7.2016, ktorý v bode 1 záveru vyzval žalovaných na odobratie zeminy vo väčšej miere, je nutné uzavrieť, že po štátnom stavebnom dohľade dňa 4.7.2016 už žalovaní nevykonali žiadne úpravy v časti sporného násypu, hoci tak mali urobiť v zmysle výzvy zo dňa 4.7.2016.
5.4. Žalobca v odvolaní označil výpoveď svedkyne W.. Y. na pojednávaní dňa 21.6.2019 za spornú tvrdiac, že na pojednávaní svedkyňa skutočnosti bagatelizovala a nedržala sa striktne ani záznamu o výkone štátneho stavebného dozoru. Podľa názoru žalobcu čítaním záznamu o výkone štátneho stavebného dozoru, berúc do úvahy jeho kontext, nemožno uzavrieť, že sa jednalo o odporúčanie štátneho stavebného dohľadu, lebo išlo o výzvy. Zopakoval, že ak došlo k umelému navýšeniu terénu násypom zeminy a kameniva na pozemku žalovaných tak, že pôvodne prirodzene sklonený pozemok na cca 3 až 5 m žalovaní prakticky zarovnali a ak pozemok žalobcu je naďalej v prirodzenom pôvodnom sklone, tak dažďová voda nemá vytvorené na pozemku žalovaných prirodzené podmienky na odtekanie, ale z bočnej strany tohto násypu odteká na pozemok žalobcu, a to za predpokladu, že nedôjde k odobratiu zeminy minimálne, ak už nie odstránenie celého násypu, na úrovni 50 cm od podmurovky pozdĺž spoločnej hranice tak, že úroveň terénu sa bude nachádzať nižšie ako ukončenie podmurovky.
5.5. Žalobca tiež tvrdil, že žaloba je dôvodná aj v časti, „čo sa týka múrika v spodnej časti pozemku žalovaných, ktorý smeruje kolmo na žalobcovu stavbu letnej kuchynky a ktorý žalobca navrhol upraviť v zmysle druhého žalobného návrhu tak, aby ho žalovaní odstránili na vlastné náklady v rozmedzí dĺžky 1 m od obvodovej steny stavby žalobcu letnej kuchynky a v rozmedzí celej jeho výšky“, lebo vybudovanie múrika, teda zábrany prirodzeného odtoku dažďovej vody v blízkom susedstve žalobcovej stavby - letnej kuchynky, zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu nad mieru primeranú pomerom, keďže neprirodzený odtok, resp. odklon dažďovej vody žalobcovi zamáča letnú kuchynku.
5.6. Podčiarkol, že protiprávnosť konania žalovaných je podložená záznamom z výkonu štátneho stavebného dozoru, kde sa uvádza, že žalovaní boli vyzvaní dňa 3.7.2015, aby kamenný múrik ukončili minimálne 0,5 m od zadnej obvodovej steny letnej kuchyne žalobcu, že kamenný múrik bol skrátený a od spoločnej hranice je teraz s odstupom 0,5 až 1 m v jeho hornej časti, z čoho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že štátny stavebný dohľad nemyslel len odstránenie vrchnej časti múrika v rozmedzí cca 0,5 až 1 m, ale „pri zachovaní všetkej logickosti a rozumnosti tejto výzvy“, malo dôjsť k odstráneniu múrika po celej jeho výške v rozmedzí 0,5 až 1 m, čo sa nestalo, čo vyplýva z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Za sporný označil žalobca aj „štátny stavebný dohľad“ majúc pritom za nepochopiteľné, ako mohlo postačovať stavebnému úradu pri vykonaní kontroly dňa 4.7.2016, že múrik bol odstránený vo vrchnej časti v rozmedzí cca 0,5 až 1 m, lebo „takáto úprava pôvodných terénnych úprav nemôže prispieť k lepšiemu odtoku povrchových dažďových vôd a práve v tejto súvislosti sa žalobca domáha súdnej ochrany, ktorá mu poskytnutá nebola“.
6. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznili, že súd vykonal riadne konanie so všetkými dôkazmi, vrátane obhliadky miesta samého a súdom vyhotovenej objektívnej fotodokumentácie, ktorá v rozhodujúcom rozsahu potvrdila objektívny stav, ako to tvrdili žalovaní, a rovnako súd vykonal aj výsluch svedkyne W.. Y. z Obecného úradu v D. E., ktorý tiež potvrdil záver, že vykonali všetky potrebné terénne úpravy, na ktoré boli vyzvaní štátnym stavebným dohľadom v zmysle záznamu zo dňa 4.7.2016, a že sklon pozemku bol technicky zadokumentovaný. Akcentovali, že fotodokumentácia pri obhliadke miesta súdom, potvrdzuje, že terénnymi úpravami, ktoré na základe úradnej výzvy vykonali, žalovaní nijako nepoškodili vlastnícke, či iné práva žalobcu, ktorý naopak sám nemá na svojej nehnuteľnosti zabezpečenú ochranu pred zrážkovými vodami, napr. odvodnením strechy, resp. iných plôch. Napokon podčiarkli, že žiadnym spôsobom žalovaní nezasahujú riadnym užívaním upravenej vlastnej nehnuteľnosti do riadneho užívania nehnuteľnosti žalobcom, a to ani nad mieru primeranú obvyklým pomerom, a teda žalobcu žalovaní nijako nepoškodzujú, pričom žiaden dôkaz nepotvrdil, resp. žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že vôbec alebo nesprávne
vykonali žiadané terénne úpravy. Podľa názoru žalovaných je naopak zrejmé, že zásadný vplyv na zamáčanie stavby žalobcu má podzemná voda spolu s nezabezpečením vlastnej ochrany nehnuteľnosti práve zo strany samotného žalobcu.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
8. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
9. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu žalobcu zamietol.
10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobca v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:
14. Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu nemá oporu tvrdenie žalobcu, že súd pri hodnotení dôkazov nesprávne hodnotil dôkazy, a to najmä dôkaz výpoveďou svedkyne W.. Y. na pojednávaní dňa 21.6.2019, označiac ju v odvolaní „za spornú“ s tvrdením, že na pojednávaní svedkyňa skutočnosti bagatelizovala a nedržala sa striktne ani záznamu o výkone štátneho stavebného dozoru, ako aj dôkaz záznamom z výkonu štátneho stavebného dozoru i súdom vykonanej obhliadky na mieste samom a z tejto obhliadky vyhotovenej fotodokumentácie, predkladajúc pritom v odvolaní ich vlastné hodnotenie. Žalobca vo svojom odvolaní tiež nedôvodne tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo dôkazy hodnotil nesprávne, ak uzavrel, že žalovaní vykonali sporné terénne úpravy v súlade s požiadavkou stavebného úradu, vážne nezasahujú užívaním upravenej vlastnej nehnuteľnosti do riadneho užívania nehnuteľnosti žalobcom a žalobcu nepoškodzujú.
15. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov.
16. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobil o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.
17. Hodnotenie dôkazov môže urobiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené má za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.
18. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý sa stal podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú sporovú stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov pritom vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere súdu prvej inštancie nemožno vyčítať žiadne pochybenie, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo že by súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Nemožno preto priznať relevanciu polemike žalobcu v odvolaní, že súd mal uveriť tvrdeniam žalobcu, resp. že súd mal hodnotiť vykonané dôkazy (výpoveď svedkyne W.. Y. na pojednávaní dňa 21.6.2019, záznamy z výkonu štátneho stavebného dozoru, obhliadka na mieste samom a z tejto obhliadky vyhotovená fotodokumentácia) v zmysle požiadavky žalobcu.
20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aj pri dôkaze výpoveďou svedkyne W.. Y. náležite vyhodnotil jej vierohodnosť s prihliadnutím k tomu, aký má vzťah k stranám sporu, k prejednávanej veci a k okolnostiam, ktoré sprevádzali jej vnímanie skutočností, o ktorých svedkyňa vypovedala, a to aj vzhľadom na spôsob ich reprodukcie, ako i k poznatkom získaným na základe hodnotenia ostatných dôkazov, t.j. do akej miery je dôkaz výpoveďou svedkyne súladný s inými dôkazmi, či im (ne)odporuje, poprípade či sa vzájomne dopĺňajú. Pretože v tomto smere súdu nemožno vytknúť žiadne pochybenie, žalobca neopodstatnene polemizoval s jeho závermi, že žalovaní v danom prípade vykonali sporné úpravy, na ktoré boli vyzvaní štátnym stavebným úradom, ktorý súd náležite vyvodil z vykonaných dôkazov (o.i. aj zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dozoru a výsluchu svedkyne).
21. Odvolací súd, súc viazaný žalobcom uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia, dospel k záveru, že žalobcovi sa vecnú správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť ani uplatneným odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
22. Nakoľko uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu (nesprávneho právneho posúdenia veci) vo svojom odvolaní žalobca nijako bližšie nešpecifikoval a konkrétne odvolacie námietky v tomto smere nepredniesol, odvolací súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu, ktorý sa ako vlastník stavieb (letnej kuchynky, kôlne a vonkajšej toalety) na pozemku susediacom s pozemkom žalovaných, domáhal uloženia povinnosti žalovaným, aby pozitívne konali, t.j. aby na vlastné náklady: a) „uviedli do pôvodného stavu pozemok - parc. č. 5212 v k.ú. D. E., odstránením násypu zeminy na susediacom pozemku - parc. č. 5212 v k.ú. D. E., až po úroveň ukončenia betónovej podmurovky, ktorá sa nachádza na pozdĺžnej hranici tohto pozemku“, b) odstránili časť kamenného múrika na pozemku - parc. č. 5212 v k.ú. D. E., v rozmedzí dĺžky 1 m od obvodovej steny stavby žalobcu - letnej kuchynky a v rozmedzí celej jeho výšky v tejto časti, vychádzajúc v podstate zo záveru, že v súdenej veci nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaní spornými úpravami pozemku - vyzdvihnutím terénu svojho pozemku a vyvýšeným násypom nad úrovňou terénu, spôsobujú podmývanie letnej kuchynky, kôlne a vonkajšej toalety žalobcu, čím vážne ohrozujú výkon jeho vlastníckeho práva.
23. Správnosť tohto záveru súdu sa žalobcovi nepodarilo spochybniť odvolacou námietkou založenou bez ďalšieho jedine na tvrdení v odvolaní, že závady na terénnych úpravách pozemku žalovaných mali byť na základe výzvy stavebného úradu odstránené, resp. upravené, pričom to, že žalovaní v plnej miere neupravili doposiaľ závadu na terénnych úpravách, ktorá im bola vytknutá dňa 3.7.2015,
dokumentuje výzva zo dňa 4.7.2016, a aj fotografia zo dňa 20.8.2015, ktorá predchádza štátnemu stavebnému dohľadu dňa 4.7.2016, ktorý v bode 1 záveru vyzval žalovaných na odobratie zeminy vo väčšej miere. Relevanciu nemožno priznať ani odvolacej námietke žalobcu založenej iba na samotnom tvrdení, že žalobcovi zamáča letnú kuchynku neprirodzený odtok, resp. odklon dažďovej vody spôsobený tým, že žalovaní na svojom pozemku vybudovali múrik protiprávne, lebo zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dozoru, že „kamenný múrik bol skrátený a od spoločnej hranice je teraz s odstupom 0,5 až 1 m v jeho hornej časti“, je nutné vyvodiť, že „štátny stavebný dohľad nemyslel len odstránenie vrchnej časti múrika v rozmedzí cca 0,5 až 1 m, ale pri zachovaní všetkej logickosti a rozumnosti tejto výzvy, malo dôjsť k odstráneniu múrika po celej jeho výške v rozmedzí 0,5 až 1 m, čo sa nestalo“.
24. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že právo žalobcu domáhať sa v tomto konaní ním uplatneného nároku ani povinnosť žalovaných takémuto nároku vyhovieť nemožno dovodiť z ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
25. Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom generálnou klauzulou predstavujúcou obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k tretím osobám, ktorým patrí iné právo, do ktorého vlastník zasahuje výkonom vlastníckeho alebo iného práva. Sleduje, aby realizácia práv z týchto vzťahov nezasahovala (alebo čo najmenej zasahovala) do práv iných, v zmysle princípu vyjadreného v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
26. V prípade ohrozovania stavby alebo pozemku úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom postavenej, ak ide o činnosť, ktorej dôsledkom môže byť vážne ohrozenie stavby alebo susediaceho pozemku, citované ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi ochranu proti samotnému zásahu, ktorý trvá alebo opakovanie ktorého hrozí a ohrozenému vlastníkovi umožňuje, aby sa na súde domáhal uloženia povinnosti ohrozujúcemu vlastníkovi pri výkone svojich práv zdržať sa (omittere) ohrozujúcej činnosti (teda zákazu pozitívneho konania), t.j. akejkoľvek činnosti, ktorou by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv.
27. Nakoľko z obsahu žaloby a súdneho spisu plynie, že žalobca podanou žalobou v skutočnosti chce zamedziť tomu, aby z pozemku žalovaných povrchová voda neprenikala na pozemok žalobcu a nezamáčala jeho stavby (letnú kuchynku, kôlňu a vonkajšiu toaletu), a teda žalobcovi bezpochyby ide o to, aby sa žalovaní zdržali určitej imisie (podmývanie letnej kuchynky, kôlne a vonkajšej toalety žalobcu), vecne správne súd prvej inštancie rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Žalobou smerujúcou proti vlastníkovi, ktorá sa opiera o § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa totiž žalobca môže domáhať úspešne len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie povinnosť niečo pozitívne konať (upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva).
28. Poukazom na uvedené sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny, vrátane akcesorického výroku o trovách konania.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a to tak, že procesne úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).