Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-65-2021.pdf
PDF · 131.23 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 222,17 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 222,17 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29. 06. 2021 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 222,17,
- EUR a na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200148, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť mal oznámiť žalovanému.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 40Up/562/2021 zo dňa 27. 07. 2021 (na č. l. 28, 29 spisu).
4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Poukázal na skutočnosť, že z
vyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť podania, a to náležitosť, ktorej veci sa týka, nakoľko všetko čo k tejto náležitosti Žalobca súdu a Žalovanému poskytol nasledovné nedostatočné tvrdenia „Na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu“. Z tohto všeobecného tvrdenia sa podľa žalovaného nedá vyvodiť o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto ju zavinil, kedy sa Žalobca dozvedel o jej vzniku, ako sa o ňom dozvedel, aké následky mala táto udalosť na MV, ako sú tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť zakladá nárok Žalobcu na plnenie, ktoré žaluje a ďalšie nevyhnutné skutkové tvrdenia. Mal za to, že Žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu, a uviedol, že len formálne úplná žaloba je spôsobilá vyvolať vecné prejednanie veci. Ďalej mal za to, že nakoľko Žalobca nepredložil včas základné prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby, súd by mal s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania žalobu zamietnuť v celom rozsahu pre jej nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie veci. Poukazoval na to, že žalobca predložil Zmluvu o prenájme, z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 09.03.2020 došlo medzi Žalobcom a Poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí malo byť dojednané, že nájom potrvá presne do 20.03.2020, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu. V nadväznosti na uvedené mal za to, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri jej uzavretí zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o prenájme, nakoľko pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporeného dôkazmi zo strany Žalobcu, je potrebné vyvodiť záver o tom, že Zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 09.03.2020, tak ako to tvrdí Žalobca, ale najskôr dňa 20.03.2020, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi Žalobcom a Poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná zmluva. Dôvodil, že Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Zo Žalobcom uvedeného skutkového stavu má vyplývať, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ má vyplývať, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom má vyplývať, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Poukazoval na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný. Z obsahu popisovaného predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že Poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči Žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany Žalobcu voči Poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, má zakladať absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP, nakoľko Poškodený zjavne postupuje pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok Poškodeného. Upozorňoval, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP, ani z OZ. Žalobca nemal nijako preukázať, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020, v zmysle ktorého Žalovaný plnil vo výške, ktorá zohľadňuje termín ukončenia opravy a dodania služby podľa faktúry o oprave vozidla a zároveň bola v plnení zohľadnená primeraná sadzba za typ požičaného vozidla a opotrebenie poškodeného vozidla, ku ktorému nedošlo v dôsledku jeho neužívania v dobe opravy.
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 20. 09. 2021 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.. Uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Poukázal na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Má byť tak zrejmé, že žaloba má všetky predpísané náležitosti. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené má potvrdzovať aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 28.02.2020 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Octavia, ev. č. F. XXX R., spôsobenej poškodenej V.. S. Š.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Fiat Ducato, ev. č. H. XXX Z., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. H. XXX C. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 139/701 zo dňa 09.03.2020. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200148 zo dňa 20.03.2020, s dátumom splatnosti 03.04.2020 na sumu 587,52 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.05.2020 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 365,35 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu mali byť žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a majú tvoriť podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Všetky relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto opätovne odkazoval. Náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený po dobu opravy v užívaní vlastného vozidla. Dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu / najrýchlejšiu autoopravovňu, resp. robil preukázateľne VÝBER medzi požičovňami / autoservismi podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver mal zaujať aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považoval preto za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa
však v tomto prípade nemalo stať, keďže žalovaný nemal nijako preukázať, že by fakturovaná sadzba bola v danom mieste a čase zjavne neprimeraná. Má sa jednať o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá mať reálny základ. Žalovaný nemal vykonať relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 40,- € s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou je tak nepatrný, a to nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Nepovažoval za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal za neopodstatnenú. V danom prípade ide o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 20.03.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 28.02.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky má byť zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nemal nahradiť škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla vo výške 222,17 €. Považoval za nezmyselné a nepodložené tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr v deň ukončenia nájmu, t.j. 20.03.2020. Spoločnosť SetCar sk, a.s. spolupracuje so servismi vykonávajúcimi opravu poškodeného vozidla a pri tejto spolupráci je cieľ čo najrýchlejšieho vykonania opravy a bezproblémového prevzatia a odovzdania náhradného vozidla tak, aby si spoločnosť SetCar sk, a.s. vedela zabezpečiť prenájom zapožičaného vozidla ďalším zákazníkom kontinuálne. Nie je cieľom ani servisu a ani žalobcu predlžovať opravu, má to byť nelogické, servis potrebuje preplatenie opravy čo najskôr a žalobca potrebuje prenajať vozidlo ďalšiemu zákazníkovi. Aj v tomto prípade bola so servisom už pri zapožičaní náhradného vozidla odkomunikovaná dĺžka opravy, ktorá sa zhodovala s opravou a bola uvedená v nájomnej zmluve. Ak by sa vyskytol problém s opravou a potreby doobhliadky resp. predĺženia opravy s objektívnych dôvodov, bolo by ďalšie trvanie nájmu odkomunikované s poškodeným. Nájomné zmluvy sú totiž vystavované ako predtlač v sídle spoločnosti žalobcu ešte pred odovzdaním vozidla s možnosťou dopísania neznámych údajov na mieste pri odovzdávaní náhradného vozidla zákazníkovi priamo v servise. V prípade, že údaj o ukončení opravy nie je známy ani len približne dopisuje sa údaj ...do ukončenia opravy... Rovnakým spôsobom dochádza aj k prevzatiu náhradného vozidla žalobcom od poškodeného priamo v servise v deň ukončenia nájmu a opravy vozidla. Zákazník si tak vie zariadiť dopredu kedy má odovzdať náhradné vozidlo a prevziať si opravené poškodeného vozidlo dopredu a bez zbytočného čakania na vybavenie papierov či potreby ísť vrátiť náhradné vozidlo do sídla spoločnosti žalobcu, všetko pre komfort zákazníka. Faktúra za opravu a rovnako tak aj faktúra za prenájom vozidla boli vystavené pred ukončením opravy a skutočným odovzdaním opraveného vozidla poškodenému, teda pred ukončením opravy vozidla a ukončením nájmu náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožňoval s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne nemá odporovať zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky mal za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a
až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval za nepodložené a účelové. Podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu UHRADIL predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k VZNIKU ŠKODY, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Pokiaľ ide o zmenu technickej hodnoty vozidla a prevádzkové náklady, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, tak takéto odpočítanie nákladov súčasná rozhodovacia prax súdov SR má považovať za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne ZNÍŽILA a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Pre doplnenie tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. júna 2019, podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj REÁLNE VZNIKLI, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Má byť nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Podotkol, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla, tak práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominie jeho faktické obmedzenie spôsobené dopravnou nehodou. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je podľa žalobcu možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. V tomto prípade došlo k vystaveniu krycieho listu až dňa 20.03.2020, teda najskôr v tento deň si poškodený mohol vyzdvihnúť svoje opravené vozidlo. Uvedenú skutočnosť mal potvrdiť sám poškodený priamo na zmluve o nájme, kde písomne uviedol, že 20.03.2020 mu vydali opravené vozidlo zo servisu.
7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 26. 11. 2021, a to v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, pričom právni zástupcovia strán sporu ospravedlnili svoju, ako aj neúčasť strán sporu na predmetnom pojednávaní, a súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:
8. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
10. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
11. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
13. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
14. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou zmluvou inému.
15. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 17. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
19. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
20. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
21. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
22. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
23. Dňa 23. 03. 2020 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 03. 04. 2020 fakturoval poškodenej (V.. S. Š.) za prenájom náhradného vozidla (ktoré si poškodená prenajala z dôvodu, že jej vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 28. 02. 2020 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o prenájme vozidla č. 139/701 zo dňa 09. 03. 2020 (na č. l. 9 spisu) zn. Škoda Kodiaq, EČV: H., a to za obdobie od 09. 03. 2020 do 20. 03. 2020, t. j. za 12 dní sumu 587,52,- eur vrátane DPH (12 x 40,80, - EUR bez DPH).
24. Z faktúry vystavenej obchodnou spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. OF2025 150919 vyplynulo, že poškodené vozidlo EČV F. XXX R. bolo prevzaté touto spoločnosťou za účelom jeho opravy (príjem zákazky) dňa 02. 03. 2020 (dôkaz produkovaný na č. l. 7 rub spisu).
25. Dňa 20. 03. 2020 uzavreli žalobca ako postupník a poškodená ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.11 rub spisu), v ktorej poškodená deklarovala, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Fiat Ducato, EČV: H., vo výške 587,52,- EUR s DPH z titulu jej nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28. 02. 2020 na
vozidle zn. Škoda Octavia, EČV: F. XXX R. (bod 1 zmluvy). Poškodená touto zmluvou ďalej postupovala žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 587,52,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 200148 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Škoda Kodiaq, EČV: H. XXX C.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
26. Listom zo dňa 20. 03. 2020 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 spisu) poškodená oznamovala žalovanému, že dňa 20. 03. 2020 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 02. 2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 587,52,- EUR spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jej pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.
27. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 12. 05. 2020 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 rub spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 11. 05. 2020 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 365,35, - EUR, pričom táto suma je náhradou za prenájom náhradného vozidla v dôsledku škody spôsobenej na poškodenom motorovom vozidle, pričom z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla v počte 12 dní bolo priznaných 10 dní s upravenou dennou sadzbou na 40 eur s DPH/deň.
28. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný. Súd posúdil pohľadávku poškodenej voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenej v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorá si počas opravy poškodeného vozidla prenajala náhradné vozidlo. Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodenej voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodenou, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 OZ nevylučuje postúpenie predmetnej pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodenej voči žalovanému na žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodenej voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo totiž vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodenej na odplatu za postúpenie pohľadávky).
29. Poškodená ako právny predchodca žalobcu mala z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej medzi posteným žalovaného a žalovaným právo, aby žalovaný za ňu nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 13Cob/110/2017). Vzhľadom na potrebu poškodenej počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 09. 03. 2020 do 20. 03. 2020 (t.j. 12 dní nájmu). Faktúra za opravu poškodeného vozidla bola síce vystavená dňa 18. 03. 2020 (č. l. 7 rub spisu), avšak v konaní bolo preukázané, a to v rámci
„prehlásenia nájomcu o rozsahu využívania náhradného vozidla“, že poškodené vozidlo bolo servisom vydané dňa 20. 03. 2020 (dôkaz produkovaný na č. l. 9 rub spisu), preto súd priznal nárok za všetky fakturované dni prenájmu náhradného vozidla. Súd poukazuje na skutočnosť, že dátum dodania na faktúre vystavenej obchodnou spoločnosťou GALIMEX s.r.o. nie je možné bez ďalšieho považovať za deň, kedy svoje opravené vozidlo poškodená od tejto spoločnosti prevzala. Súd poukazuje na skutočnosti uvádzané zo strany žalobcu, ktoré žalovaný v tomto spore nepopieral, a to že v predmetnom prípade došlo k vystaveniu krycieho listu zo strany žalovaného dňa 20. 03. 2020, od vystavenia ktorého autoservis vykonávajúci opravu podmieňuje odovzdanie auta poškodenému. Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že bolo dôvodné si zo strany žalobcu voči poškodenej účtovať nájomné za 12 dní prenájmu náhradného motorového vozidla. Zníženie sumy stanoveného denného nájomného zo strany žalovaného taktiež nie je možné akceptovať, nakoľko nemožno objektívne požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí škodu na vozidle, ktoré má v držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla, ktorý účtuje čo možno najnižšie nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii zaťažilo nad primeranú mieru. Súd sa navyše nemohol stotožniť s úpravou dennej sadzby za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, z ktorej žalovaný následne vypočítal sumu odlišnú od sumy nájomného ako poškodenej fakturoval žalobca, nakoľko táto úprava dennej sadzby nebola zo strany žalovaného odôvodnená žiadnymi skutočnosti, tvrdeniami a ani dôkazmi. Pokiaľ žalovaný upravil dennú sadzbu nájomného, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o prenájme uzatvorenou medzi žalobcom a poškodenou, s uvedením, že ide o neprimerane účtovanú dennú sadzbu na náhradné vozidlo, také odôvodnenie úpravy sadzby zo strany žalovaného podľa názoru súdu vykazuje znaky svojvoľnosti. Neobsahuje totiž žiadne vysvetlenie, z akého dôvodu má byť účtovaná sadzba nájomného neprimeraná. S prihliadnutím na uvedené závery súd priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z rozdielu medzi fakturovaným nájomným za prenájom náhradného vozidla a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi z tohto titulu vyplatil (t.j. 587,52 eur - 365,35 eur = 222,17 eur).
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, súd mu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).