Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XX, XXX XX K., zastúpeného právnym zástupcom FALIS & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neexistencie záložného práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX- G. zo dňa 08.03.2007, uzavretej medzi žalovaným a žalobcom zastúpeným Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere č.3281158 zo dňa 04.01.2006 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, vedeným Okresným úradom Banská Štiavnica, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie K., Q. K., Q. G. Š., a to k stavbe - rodinnému domu súpisné číslo XX, postavenému na parcele registra CKN parc. č. XXX a k pozemkom parcely registra CKN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, parc. č. XXX, záhrada o výmere 448 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2 a parc. č. 125, záhrada o výmere 1230 m2, n e e x i s t u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 13.08.2021 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu (špecifikovaných v žalobe), vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Banská Štiavnica na liste vlastníctva č. XXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území K., na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 08.03.2007, uzavretej medzi žalovaným a žalobcom zastúpeným Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere č.XXXXXXX z 04.01.2006, neexistuje.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.01.2006 bola medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.987,46 Eur (90.000,-Sk). Súčasťou vopred pripravenej formulárovej úverovej zmluvy bol aj text splnomocnenia, ktorým žalobca - spotrebiteľ splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, aby tento za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy uzatvoril v mene dlžníka - spotrebiteľa záložnú zmluvu v súlade s . Na základe uvedeného

splnomocnenia bola dňa 08.03.2007 vyhotovená zmluva o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-G. v prospech žalovaného ako veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX pre katastrálne územie K., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený správou katastra pod V XXX/XXXX. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaného požiadal ako fyzická osoba len o poskytnutie úveru a poskytnuté prostriedky použil výhradne na osobnú potrebu, a preto spor má základ v spotrebiteľskej zmluve. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 08.03.2007 nepodpísal, ale táto bola podpísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, a to na základe splnomocnenia, ktorého text bol predtlačený vo formulárovej úverovej zmluve, pričom text neumožňoval žalobcovi ako dlžníkovi výber akéhokoľvek iného zástupcu, resp. ani nedával priestor pre vylúčenie splnomocnenia. Žalobca ďalej uviedol, že jeho podpis na úverovej zmluve sa vzťahoval len k podpisu úverovej zmluvy, a nie plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra. Žalobca mal záujem len o poskytnutie finančných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a v žiadnom prípade nemal v úmysle podpísať aj plnomocenstvo pre niekoho, kto by mohol neobmedzene nakladať s jeho majetkom niekoľkonásobne vyššej hodnoty, ako bola výška poskytnutého úveru. Plnomocenstvo tak bolo žalobcovi vnútené priamo v úverovej zmluve tým, že bolo vopred zapracované do textu úverovej zmluvy aj s menom zástupcu. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír opakovane vystupoval ako právny zástupca žalovaného, preto v zmysle bolo vylúčené zastupovanie žalobcu týmto istým zástupcom, lebo ich záujmy boli vo vzájomnom rozpore, keďže Mgr. Tomáš Kušnír hájil záujmy žalovaného ako veriteľa. Plnomocenstvo zároveň neobsahuje ani špecifikáciu nehnuteľností, ktorých sa malo týkať, čo spôsobuje jeho neplatnosť aj z dôvodu neurčitosti. Dohoda o zastúpení je preto absolútne neplatná s poukazom na , a pre absenciu slobodnej a vážnej vôle, ako aj z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu, pričom žalobca poukázal na právne závery vyslovené v obdobných veciach aj Ústavným súdom SR (napr. sp.zn.:I.ÚS 410/2012, sp.zn.:) ako aj Najvyšším súdom SR (napr. sp.zn.:5ECdo/139/2013).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o neplatnosti udeleného splnomocnenia, má za to, že udelené splnomocnenie je platné, bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne, a nie je ho možné kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Vážnosť vôle nemožno podľa žalovaného zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že žalobca predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal, pričom mal kedykoľvek po uzavretí úverovej zmluvy možnosť udelené plnomocenstvo v zmysle v plnom rozsahu odvolať, čo však neurobil. Žalovaný v rámci obrany namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe dostatočne preukázaný a strohé konštatovanie žalobcu „bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je moje právne postavenie neistým“ je bezpredmetné. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem nemôže byť založený len na subjektívnom pocite žalobcu, že uzavreté zmluvy sú pre neho nevýhodné. V danom prípade nie je podľa žalovaného daný stav objektívnej neistoty, pretože v katastri je už zriadené záložné právo v prospech žalovaného a žalobca jeho zriadenie nenamietal v katastrálnom konaní. Žalovaný poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn.:11Co/173/2013 z 21.05.2014 a judikatúru vo veci naliehavého právneho záujmu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca taktiež mohol predísť zriadeniu záložného práva tým, že by si plnil svoje povinnosti riadne včas. Podanú žalobu považoval žalovaný za žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle , ktorej prípustnosť však nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia, a preto ju žalovaný považoval za procesne neprípustnú. Žalovaný zároveň namietal, že súd nemá s poukazom na v spojení s právomoc rozhodovať o žalobou uplatnenom nároku. V závere poukázal na obchodnoprávny charakter vzťahov, založený uzavretou úverovou zmluvou, pre ktoré je charakteristická zásada profesionality a zmluvnej voľnosti, resp. minimalizácie zásahov do zmluvnej voľnosti.

4. Žalobca v žalobnej replike k vyjadreniu žalovaného spochybnil tvrdenia žalovaného o platnosti plnomocenstva udeleného pre Mgr. Tomáša Kušníra a zotrval na svojich tvrdeniach o jeho absolútnej neplatnosti. K namietanej neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že len rozhodnutie súdu o určení neexistencii záložného práva je spôsobilé zmeniť stav evidovaný v katastri nehnuteľností a odstrániť tak právnu neistotu o obsahu práv a povinností strán sporu pri výkone záložného práva. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom na rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít ohľadne neplatného plnomocenstva pre Mgr. Kušníra v úverových zmluvách požiadal Okresný úrad Banská

Štiavnica o výmaz záložného práva, pričom katastrálny odbor konštatoval, že nie je oprávnený zrušiť zápis záložného práva a odporučil žalobcovi obrátiť sa na súd so žalobou o neexistenciu záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že kataster nemôže vykonať výmaz, a ak žalovaný tak dobrovoľne neurobí, žalobca nemá inú možnosť, len sa domáhať súdnou cestou určenia neexistencie záložného práva, vzhľadom na čo má za to, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.:2Co/339/2018 zo dňa 25.07.2019, v ktorom sa odvolací súd vysporiadal s identickou obranou žalovaného, pričom ustálil, že rozhodnutie súdu o určení, či tu záložné právo je alebo nie je, predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcov ako vlastníkov. Na základe rozhodnutia súdu o určení, že záložné právo neexistuje, možno dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a definitívne ustáliť, že žalovaný nie je oprávnený na uspokojovanie svojich pohľadávok voči žalobcom z tohto záložného práva a žalobcovia nie sú obmedzovaní záložným právom pri nakladaní s nehnuteľnosťami.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že má za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam, pričom zotrval na svojich doterajších podaniach v celom rozsahu.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 26.11.2021, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 23.11.2021 a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa splnené neboli, súd v záujme hospodárnosti konania v súlade s rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalovaného a podanú žalobu prejednal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán a v súlade s rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

8. Z predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že dňa 04.01.2006 uzavrel žalobca a žalovaný zmluvu o úvere č.XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške istiny 90.000,-Sk. Žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 39.600,-Sk, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 129.600,-Sk, a to v 4 mesačných splátkach po 32.400,- Sk, počnúc dňom 07.02.2006. Súčasťou uzavretej úverovej zmluvy je časť nazvaná „Plnomocenstvo“, v zmysle ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby uznal záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa táto stala exekučným titulom. Dlžník ďalej advokáta splnomocnil za účelom zabezpečenia záväzku, aby v jeho mene uzatvoril záložnú zmluvu podľa alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s tým, že pokiaľ dlžník nesplní riadne a včas podmienky tejto úverovej zmluvy do dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia vyššie uvedenej zmluvy, berie dlžník na vedomie, že veriteľ sa stáva výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Ako dátum uzavretia zmluvy je na zmluve uvedený dátum 04.01.2006. Ako dátum overenia podpisu je na zmluve uvedený dátum 03.01.2006. Podľa pečiatky notárskeho úradu dlžník dňa 03.01.2006 vyhlásil, že uznáva svoj podpis za vlastný. Zmluva obsahuje osobitný podpis dlžníka aj pri vyhlásení, ktorým dlžník potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti. Pri plnomocenstve sa osobitný podpis dlžníka ako splnomocniteľa nenachádza.

9. Z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-G. N. zistil, že dňa 08.03.2007 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so žalobcom ako záložcom, za ktorého pri uzatváraní zmluvy konal advokát Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia udeleného v uzavretej úverovej zmluve, záložnú zmluvu podľa a nasl. , predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie K.. Vklad záložného práva bol správou katastra povolený pod č. V XXX/XXXX dňa 11.04.2007.

10. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to stavby - rodinný dom so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na pozemku registra C KN parc. č. XXX a pozemkov parcely registra C KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č. XXX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m 2, parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, parc. č. XXX, záhrada o výmere 448 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2 a parc. č. XXX, záhrada o výmere 1230 m2. V časti „C“ sú na predmetnom liste vlastníctva zapísané v prospech žalovaného dve ťarchy, a to pod V XXX/ XXXX záložné právo a pod L. XXXX/XXXX exekučné záložné právo.

11. Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Banská Štiavnica zo dňa 16.07.2021 súd zistil, že žalobca sa so žiadosťou o výmaz záložného práva obrátil na príslušnú správu katastra, ktorá jeho žiadosti nevyhovela.

12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa (ďalej len „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou.

Podľa , pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou.

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.

13. Ako prvou sa súd zaoberal námietkou nedostatku právomoci súdu, ktorú žalovaný vzniesol vo svojej obrane a dospel k záveru, že táto námietka nebola vznesená dôvodne. Podľa článku 1 základných princípov (ďalej len „“), spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žaloba o určenie, že záložné právo neexistuje nesporne predstavuje procesne prípustnú žalobu, predmetom ktorej je určenie, či subjektívne právo záložného veriteľa je (existuje) alebo nie je (neexistuje); preto rozhodovanie o existencii alebo neexistencii tohto subjektívneho práva patrí do právomoci súdu, keďže právne predpisy rozhodovanie o tejto otázke nezverujú žiadnemu inému osobitnému orgánu. Námietka žalovaného, v ktorej poukazuje na to, že by mal súd postupovať podľa , t.j. podľa , a nie podľa , nedostatok právomoci súdu nezakladá. Podanou žalobou sa žalobca nedomáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia o vklade záložného práva, resp. nesprávnosti postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o povolení vkladu záložného práva, ale určenia, že zapísané záložné právo neexistuje. Jedná sa teda o spor podľa . Predmetný spor preto patrí do právomoci súdu, pričom súd pri jeho prejednaní postupuje podľa , keďže ani iný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

15. Ako druhú otázku súd v konaní riešil, či daný spor je sporom spotrebiteľským, t.j. takým, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve alebo súvisí so spotrebiteľskou zmluvou ( ), pričom dospel k záveru, že tomu tak je. Predmetom konania je určenie neexistencie záložného práva, ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva č.XXX/XXXX-G., ktorú dňa 08.03.2007 uzavrel žalovaný v pozícii záložného veriteľa a žalobca v pozícii záložcu, pričom záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe úverovej zmluvy č.3281158 uzavretej medzi záložcom a záložným veriteľom dňa 04.01.2006. Záložnú zmluvu nepodpisoval žalobca, ale v jeho zastúpení advokát Mgr. Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia, ktoré bolo obsiahnuté v texte formulárovej úverovej zmluvy. Uvedené splnomocnenie má podobu vopred predtlačeného textu, ktorý neumožňuje dlžníkovi zo zmluvy zvoliť inú možnosť, príp. iného zástupcu, alebo uvedený text zo zmluvy vylúčiť, či obmedziť. Z rozhodovacej činnosti je súdu pritom známe, že daný typ úverovej zmluvy žalovaný používal v obrovskom množstve prípadov. Podľa o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nakoľko v danom prípade žalobca obsah záložnej zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa a nasl. , vôbec nemohol ovplyvniť, keďže ju neuzavieral osobne, ale na základe neplatného splnomocnenia (k tomu záveru súdu je odôvodnenie uvedené nižšie) ju uzavieral v jeho mene advokát Mgr. Tomáš Kušnír, a takéto zmluvy boli uzavierané vo viacerých prípadoch (skutočnosť súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti), záložná zmluva má spotrebiteľský charakter. Takúto povahu má nesporne podľa súdu aj uzavretá úverová zmluva, bez ohľadu na to, že bola uzavretá podľa a nasl. . Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú osobitne upravené aj v , totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo . Žalovaný ako poskytovateľ úveru konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere je preto zároveň aj spotrebiteľským vzťahom a je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách a ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia úverovej zmluvy.

16. Následne sa súd zaoberal obranou žalovaného založenou na námietke procesnej neprípustnosti podanej žaloby v dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom súd dospel k záveru, že ani táto obrana žalovaného nebola dôvodná. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 08.03.2007 neexistuje, teda žalobca podal určovaciu žalobu v zmysle , pre ktorej procesnú prípustnosť je rozhodujúce posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V danom prípade sa nejedná o žalobu podľa , teda o žalobu o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu, pri ktorej nie je otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právne významná, keďže prípustnosť takejto žaloby (o určenie právnej skutočnosti) vyplýva priamo z osobitného predpisu. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že žalovaný si vo svojej obrane vzájomne odporuje, keď na jednej strane tvrdil, že sa jednalo o žalobu podľa a zároveň na druhej strane tvrdil, že žaloba nie je procesne prípustná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorého existencia sa však posudzuje len pri žalobách podľa ; (pri žalobách podľa písm. d/ sa existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neposudzuje, nakoľko vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu). Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby, súd skôr ako sa začal zaoberať vecou samou, riešil otázku, či je u žalobcu na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa , musí byť pritom naliehavý. Z listu vlastníctva č. 590 mal súd preukázaný zápis záložného práva, t.j. obmedzujúcej ťarchy na liste vlastníctva, voči ktorej žalobca namietal, že záložné právo neexistuje, nakoľko bolo zriadené na základe neplatnej záložnej zmluvy, ktorú za záložcu uzatvoril na základe neplatného splnomocnenia právny zástupca uvedený v uzavretej úverovej zmluve, ktorého žalobcovi „nanútil“ žalovaný. Ako správne poukázal právny zástupca žalobcu na ustálenú rozhodovaciu prax súdov ohľadne posudzovania existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, rozhodnutie súdu o určení, či tu záložné právo je alebo nie je, predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcu ako vlastníka. Na základe rozhodnutia súdu o určení, že záložné právo neexistuje, možno dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností a definitívne ustáliť, že žalovaný nie je oprávnený na uspokojovanie svojich pohľadávok voči žalobcovi z tohto záložného práva a žalobca nie je obmedzovaný záložným právom pri nakladaní s nehnuteľnosťami. S poukazom na obsah podanej žaloby v nadväznosti na požadovaný žalobný petit súd dospel k záveru, že sa jedná o žalobu podľa , pričom zároveň vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K rovnakému záveru dospel v rozsudku sp.zn.:2Co/339/2018 zo dňa 25.07.2019 aj Krajský súd v Košiciach. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže záložné právo, ktorého určenia neexistencie sa žalobca domáha je evidované v katastri nehnuteľností a určovacie rozhodnutie súdu je spôsobilé tento stav zmeniť ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv). Súčasne určovacie rozhodnutie je spôsobilé odstrániť právnu neistotu ohľadne toho, či je žalobca dôvodne obmedzovaný zápisom záložného práva, a či je prípadne žalovaný oprávnený realizovať záložné právo.

17. Vykonané dokazovanie potvrdilo skutkový stav, ktorý v konaní nebol sporný, a to, že dňa 04.01.2006 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu úverovej zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 90.000,-Sk. Žalobca sa predmetnou úverovou zmluvou zaviazal žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných 4-mesačných splátkach po 32.400,- Sk, a to spolu s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 39.600,-Sk. Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa tak žalobca zaviazal celkovo zaplatiť žalovanému sumu 129.600,-Sk. Súčasťou predmetnej úverovej zmluvy bolo aj plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na to, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy uzatvoril v mene dlžníka z predmetnej úverovej zmluvy okrem iného záložnú zmluvu v súlade ustanovením . Na základe uvedeného splnomocnenia dňa 08.03.2007 došlo medzi žalovaným a žalobcom, zastúpeným advokátom určeným v uzavretej úverovej zmluve, k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorou došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.XXX v katastrálnom území K., ako rodinný dom

súpisné číslo XX, nachádzajúci sa na parcele číslo XXX, a ako pozemok parc. č.XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, parc. č.XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 63 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, parc. č. XXX, záhrada o výmere 448 m2, parc. č.XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2 a parc. č. XXX, záhrada o výmere 1230 m2. Na základe predmetnej záložnej zmluvy bol rozhodnutím I. XXX/XXXX príslušnou správou katastra dňa 11.04.2007 povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, kde je toto právo v prospech žalovaného dodnes zapísané v časti C listu vlastníctva č.XXX pre k.ú. K..

18. S poukazom na obsah uzavretej úverovej zmluvy, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade žalobca plnomocenstvo, ktoré bolo uvedené vo formulárovom texte úverovej zmluvy, nepodpísal, pretože jeho podpis v závere úverovej zmluvy nemožno považovať za podpis plnomocenstva, na čo ani žalobca nemohol usudzovať, pretože pred jeho podpisom je vždy uvedené “podpis dlžníka” (nie splnomocniteľa). Zároveň súd poukazuje na to, že kým potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti je v závere uzavretej zmluvy o úvere žalobcom osobitne podpísané, k plnomocenstvu a plnomocenstvu na zadanie prevodného príkazu žalobca osobitné podpisy nepripojil. Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Plnomocenstvo v predmetnej úverovej zmluve žalobcom podpísané nie je (je podpísané len splnomocnencom ), a teda nie je možné zistiť, či žalobca mal vôľu uzavrieť aj túto dohodu o plnomocenstve alebo nie. Nakoľko vôľa bez prejavu nemôže byť poznateľná, nie je možné jednoznačne určiť, či žalobca mal dostatok vôle takýto právny úkon (dohodu o splnomocnení) uzavrieť alebo nie, keďže plnomocenstvo sa nachádza zhruba v strede úverovej zmluvy, pričom miesto kde žalobca uviedol svoj podpis evokuje dojem, že žalobca súhlasí len s predmetnou úverovou zmluvou, teda s časťami o výške úveru a o splátkach, nie s plnomocenstvom v nej zakomponovaným. Aj na základe uvedeného je tak potrebné konštatovať, že takýto právny úkon je neplatný, nakoľko žalobca dostatočne neprejavil svoju vôľu so v zmluve udelením splnomocnením. Na všeobecné podmienky sa odvoláva zmluva pri splnomocnení veriteľa dlžníkom na všetky úkony, ktoré sa majú vykonať v centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Pokiaľ teda nemožno prijať spoľahlivý záver, že žalobca plnomocenstvo slobodne a vážne podpísal, chýba okrem slobodnej a vážnej vôle aj písomná forma plnomocenstva, ktorá je potrebná pre splnenie zákonnej požiadavky na písomnú formu záložnej zmluvy. Súd zároveň poukazuje na to, že plnomocenstvo obsiahnuté v predmetnej úverovej zmluve neobsahuje ani akúkoľvek špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu tak, ako to vyžaduje zákon, resp., na ktoré sa môže vzťahovať záložná zmluva uzavretá povereným splnomocnencom. Text plnomocenstva je tak neurčitý, nakoľko z neho nijako nie je zrejmé vo vzťahu k akému majetku - nehnuteľnostiam je splnomocnenec oprávnený zriadiť záložné právo. Vzhľadom k uvedenému je tak daná zmluvná formulácia, ktorou dlžník splnomocňuje splnomocnenca na zabezpečenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy neurčitá, a teda aj v rozpore s ustanovením , čo má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu.

19. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa totiž je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, teda že išlo o vopred predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj automatické udelenie splnomocnenia veriteľom určenému splnomocnencovi nemožno vyvodiť záver, že zo strany dlžníka došlo k slobodnému výberu zástupcu, nakoľko tento bol už v zmluve vopred stanovený žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že výber splnomocnenca bol výlučne v réžii žalovaného, žalobca nemal žiadnu možnosť namietať nielen podpísanie takéhoto splnomocnenia, ale už vôbec nie osobu splnomocnenca. Vzhľadom k tomuto takýto úkon treba považovať za absolútne neplatný, nakoľko takto „zvolená“ osoba splnomocnenca hájila záujmy žalovaného, a nie žalobcu, ako osoby, ktorá si mala týmto úkonom zvoliť svojho zástupcu. Podľa o advokácii, každý má právo na slobodný výber advokáta. Nakoľko to bol práve žalovaný, kto vytvorením formulárovej úverovej zmluvy zvolil dlžníkovi (žalobcovi)

splnomocnenca - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, nemožno v žiadnom prípade hovoriť o slobodnej voľbe advokáta v zmysle zákona o advokácii. Uvedená skutočnosť len umocňuje, že na predmetnú zmluvu a zároveň samotné splnomocnenie treba nazerať ako na neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia , nakoľko v prejednávanom prípade došlo ku konaniu

- právnemu úkonu urobenému v rozpore so zákonom, čo uvedené ustanovenie sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.

20. Súdu je zároveň z jeho rozhodovacej činnosti, a to najmä v exekučnej agende, ako aj rozhodovacej činnosti iných súdov (napr. rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.:6Csp/57/2017) známe, že uvedený advokát vystupoval v minulosti ako právny zástupca žalovaného. Hájil teda záujmy žalovaného, čo spôsobuje priamy rozpor so záujmami žalobcu, pretože nie je možné, aby advokát zastupoval strany, ktorých záujmy sú protichodné. Podľa názoru súdu išlo o situáciu, kedy bol advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb ( zákona o advokácii), a nie ako tomu bolo v prejednávanej veci, že zmluva o úvere jeho bývalého klienta (žalovaného) priamo obsahuje splnomocnenie pre neho, čo s poukazom na má za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva, a tým aj následnú neplatnosť záložnej zmluvy, ktorú advokát nemohol platne v mene žalobcu uzavrieť.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s rozhodovacou praxou dospel k záveru, že plnomocenstvo na zastupovanie udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi vo formulárovej úverovej zmluve je neplatné, a to z viacerých vyššie uvedených dôvodov, pričom sa v danom prípade jedná o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.

22. Súd zároveň v súlade s rozhodovacou praxou v obdobných prípadoch dospel aj k záveru, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru vo výške 90.000,-Sk spolu s príslušným poplatkom vo výške 39.600,-Sk, t.j. súhrnne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 129.600,-Sk v 4 mesačných splátkach po 32.400,-Sk. Žalobca sa tak zaviazal zaplatiť 1,44 násobok poskytnutého úveru v lehote 4 mesiacov, čo predstavuje po 4 mesiacoch o 44 % viac ako poskytnutá istina (39600/90000). Ročný úrok by tak pri uzavretej úverovej zmluve dosiahol 132 %, vzhľadom na čo súd dospel k záveru, že uzavretá úverová zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Táto skutočnosť, vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy vo vzťahu k (neplatnej) úverovej zmluve, má za následok, že aj následne uzavretá záložná zmluva ako „vedľajšia“ zmluva nemohla byť uzavretá v súlade so zákonom, ak v súlade so zákonom a dobrými mravmi nebola uzavretá „hlavná“ zmluva o úvere. Ak teda nebola platne uzavretá úverová zmluva, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá mala záväzok z úverovej zmluvy zabezpečovať.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a určil, že záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 08.03.2007, uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom v zastúpení Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva obsiahnutého v zmluve o úvere č.3281158 zo dňa 04.01.2006 neexistuje, keďže záložná zmluva je z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu absolútne neplatná.

24. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v konaní bol teda úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi súd nezistil a žalovaný ich existenciu ani netvrdil. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.:6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn.:6Cdo/57/2017 zo dňa

30.05.2017, sp.zn.:6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn.:7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.

27. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).