Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/234/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, právnej veci maloletých detí: P. W., N.. XX.XX.XXXX a mal. W. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov: matka Q. C.Y., N.. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXX/XX a otec W. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom R., N. C. XXXX/XX, t.č. bytom XXX N. G., F., N., M. A., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. P. W., N.. XX.XX.XXXX a mal. W. W., N.. XX.XX.XXXX tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. P. zo sumy 40,- Eur na sumu 80,- Eur mesačne a u mal. W. zo sumy 40,- Eur na sumu 80,- Eur počnúc od XX.XX.XXXX, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

II. Dlh na výživnom zo strany otca na mal. P. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške 520,- Eur a na mal. W. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške 520,- Eur, spolu na obe mal. deti 1.040,- Eur súd povoľuje otcovi splácať po 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej z nich, od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka sa návrhom doručeným na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. P.P. zo sumy 40,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne a na mal. W. zo sumy 40,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX, vždy k 20-tému dňu v mesiaci.

2. Matka podaný návrh zdôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/ XXX/XXXX bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. P. a mal. W. po 40,- Eur mesačne. Od úpravy výživného uplynula doba 4 rokov, za ktorú sa podstene zmenili pomery. Mal. P. navštevuje už X. ročník Základnej školy X.. S. M. R. a mal. W. navštevuje Materskú školu. Úmerne ich veku sa zvýšili náklady na výživu, ošatenie a ďalšie potreby. Okrem uvedenej sumy otec nad rámec výživného neprispieva ničím. Matka je nezamestnaná a poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Otec žije a pracuje v P. a jeho príjem je dostačujúci, aby mohol prispievať na výživu aj zvýšeným výživným.

3. Otec sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadril.

4. Dňa XX.XX.XXXX súd uskutočnil pojednávanie, na ktorom bola prítomná matka a zástupca kolízneho opatrovníka. Otec sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť písomne neospravedlnil ani nežiadal, aby súd odročil pojednávanie. Dokazovanie súd vykonal výsluchom matky a oboznámením s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zveril mal. deti P. a W. W. do osobnej starostlivosti matky s právom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a súčasne otca zaviazal prispievať na výživu oboch maloletých detí výživným vo výške po 40,- Eur mesačne. Súčasne súd určil dlh na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške po 104,67 Eur na každé z detí, ktorý súd uložil otcovi splatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

6. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla, že je nezamestnaná, doposiaľ nepracovala, nevie si nájsť prácu, vzdelanie má základné. Príjem matky pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na obe deti, spolu vo výške 119,- Eur. Býva v byte priateľa jej matku, hradí mu nájomné mesačne 140,- Eur vrátane energií. Na stravu minie zhruba 300,- Eur, nevie to určiť presne. Mal. P. chodí do X. ročníka základnej školy, mal. W. navštevuje škôlku. Stravu v škole nehradí, hradí však cestovné do školy, 1,20 Eur jedna cesta. Uhradila 10,- Eur pri nástupe do škôlky, stravu uhrádza 5-6 Eur mesačne. Na začiatku školského roka musela nakúpiť deťom ošatenie, obuv a pomôcky do školy, všetky tieto výdavky uhradila z jednorazovej dávky 333,- Eur, ktorá jej bola poskytnutá kvôli pandémií covid-19. Mal. W. má chronický zápal priedušiek, je často chorý, aj preto si matka má problém nájsť prácu. Mesačne preto dopláca 20,- Eur na lieky a zhruba 10,- Eur minie na nákup prieduškových čajov. Syn P. nemá žiadne zdravotné problémy. Chcel by navštevovať krúžky, avšak matka nemá ich nemá z čoho uhradiť. Otec výživné neuhrádza, naposledy uhradil asi XX.XX.XXXX sumu 42,- Eur. Finančne jej pravidelne vypomáha matkin druh, niekedy prispeje sumou 100,- Eur. Tiež sa otec nezaujíma o deti, nekontaktuje sa s nimi. V P. matku kontaktoval, že by sa s deťmi chcel stretnúť, nevidel deti už zhruba rok a pol.

7. V záverečnom prednese matka dodala, že sa medzičasom kontaktovala s otcom, tento už má pracovné povolenie a súčasne pracuje. Dňa XX.XX.XXXX uhradil sumu 100,- Eur z dlhu 200,- Eur, avšak mu vznikol nový dlh za ďalší mesiac 80,- Eur, má teda stále dlh na výživnom 180,- Eur.

8. Otec zaslal súdu vyjadrenia formou emailových správ, nesúhlasil so zvýšením výživného, uvádzal, že žije vo M. A., nemá však pracovne povolenie ani žiaden príjem, živí ho jeho priateľka, ktorá je tehotná.

9. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v W. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tohto matka urobila oznámenie o neplnení si vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom W. a P. zo obdobie od Q. XXXX, čim mu vznikol dlh na výživnom 200,- Eur.

10. Súd sa taktiež oboznámil so svedeckou výpoveďou otca učinenou v súdnom konaní sp.zn. XXP/ XXX/XXXX na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Z tejto výpovedi otca je okrem iného zrejmé, že má ukončené základne vzdelanie, študoval dvojročný odbor pomocný murár, tento však neukončil, brigádnicky si privyrábal v oblasti stavebných prác.

11. Z tabuľky priemernej mesačnej mzdy podľa odvetí zverejnenej na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky je zrejmé, že v druhom kvartáli roka 2021 bola priemerná mesačná mzda v oblasti stavebníctva 809,- Eur.

12. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

16. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

17. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od X.X.XXXX predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

21. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na skutočnosť, že u mal. P. a W. došlo k zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v pôvodných rozsudkoch o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom a o výške výživného, je potrebné návrhu matky vyhovieť. Maloletý P. je v súčasnej dobe žiakom 4. ročníka základnej školy, v čase poslednej úpravy navštevoval škôlku, mal. W. v súčasnej dobe navštevuje škôlku, v čase poslednej úpravy bol v celodennej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že nie je možné vyhovieť matke vo výške ňou požadovanom rozsahu výživného, nakoľko síce odôvodnené potreby dieťaťa to odôvodňujú, avšak súd má zato, že v súčasne dobe nie je v možnostiach a schopnostiach otca takého výživné hradiť. Je tiež nutné uviesť fakt, že súdom určená posledná výška vyživovacej povinnosti otca na každé z maloletých detí je len vo výške 40,- Eur, suma blízka výške zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti. Uvedená suma výživného nevychádza z subjektívnych pomerov otca, kde tento nevyužil všetky možnosti pre zlepšenie si svojej finančnej situácie, ale výlučne z objektívnej povinnosti rodiča plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť.

28. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd predovšetkým skúma, či nastala zmena pomerov či už u rodičov alebo dieťaťa, a v kontexte toho prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Tu možno konštatovať, že za odôvodnené potreby možno považovať výživu vo vlastnom slova zmysle, osobné hmotné potreby ako aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, jeho mimoškolské a záujmové aktivity. Uvedené potreby je však nutné posudzovať v kontexte majetkových pomerov rodičov. Tiež je potrebné uviesť, že nepochybne matkou vyčíslené pravidelné výdavky nezahŕňajú a ani nemôžu zahŕňať všetky nevyhnutné výdavky spojené s dennodenným životom. Zo strany otca je prirodzená snaha o čo najnižšiu možnú sumu výživného zvlášť v situácií ak ku stretávaniu sa, ako aj kontaktovaniu otca s deťmi nedochádza. Určitý benevolentný postoj vidí súd aj v tom, že výživné zo strany otca je uhrádzané nepravidelne, matka bola nútená podať trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu neplnenia si vyživovacej povinnosti otcom. Na druhej strane vo vzťahu k matke to vytvára nutnosť vykonávať celodennú starostlivosť o dve maloleté deti vrátane materiálnej stránky starostlivosti. V prípade pravidelného kontaktu otca s deťmi je časť finančných výdavkov spojených či už s trávením voľného času, stravou a pod. prenášaných na otca. Avšak ak k tomuto nedochádza, je nutné zo strany otca uvedené kompenzovať zvýšenou čiastkou sumy výživného. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je totiž nutné vždy prihliadať na rozsah styku a aj jeho skutočnú realizáciu.

29. Nesporné je tiež, že náklady na maloleté deti objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu resp. škôlku, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku XXXX, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloleté deti stúpli, ale aj u oboch detí došlo o posun na ďalší stupeň vzdelávania a preto súd musel brať zreteľ aj túto okolnosť, ktorá sama osebe odôvodňuje zvýšenie sumy výživného.

31. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

32. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 01.04.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného, napríklad vymáhanie výživného súdnym exekútorom z dôvodu jeho neplatenia. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka požadovala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. P. a W. po 100,- Eur. Príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť relevantným spôsobom, otec so súdom komunikoval len cez emailové správy, súdneho pojednávania sa nezúčastnil, svoje majetkové pomery, napriek opakovaným výzvam súdu nezdokladoval. Zohľadňujúc vyššie uvedené, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, má súd zato, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné na mal. P. ako aj mal. W. v sume po 80,- Eur. Ako miesto plnenia výživného súd určil k rukám matky a deň zročnosti výživného 20-tého deň v mesiaci.

33. Súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc odo dňa XX.XX.XXXX, t.j. prvého dňa nasledujúceho mesiaca po dni začatia konania vo veci zvýšenia výživného. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. P. a mal. W. v súvislosti so zvýšením výživného zo sumy 40,- Eur na sumu 80,- Eur mesačne, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške po 520,- Eur; spolu na všetky obe mal. deti predstavuje nedoplatok 1.040,- Eur. Tento súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Nedoplatok súd u oboch detí vyčíslil za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX u oboch detí ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 80,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 40,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu výživného 40,- Eur na každé z maloletých mesačne za mesiace N. XXXX - N. XXXX, spolu 13 mesiacov po 40,- Eur na každého z maloletých.

34. S poukazom na súdom priznanú sumu výživného, súd návrh matky v prevyšujúcej časti nad sumu 80,- Eur u oboch maloletých, zamietol.

35. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. sp.zn. XXP/XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. P. a mal. W..

36. Podľa ), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé

38. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

39. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.