Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Cb-48-2020.pdf
PDF · 119.27 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Gálom, v právnej veci žalobcu: DISKONT - PLUS, s.r.o., sídlo: Partizánska 90, Kalinovo, IČO: 36 618 837, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), sídlo: Mierové námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: OSP World s.r.o., sídlo: Čajkovského 434/40, Nitra, IČO: 46 532 935, zastúpený: JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s.r.o., sídlo: Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47 255 021, o zaplatenie sumy 85.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 85.000,- eur, spolu so:
- zmluvným úrokom vo výške 0,5 % mesačne zo sumy 20.000,- eur od 12.09.2017 do 10.10.2017,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 25.000,- eur od 24.12.2017 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 16.000,- eur od 14.01.2018 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 02.02.2018 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 16.02.2018 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 22.02.2018 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 4.000,- eur od 24.02.2018 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 15.03.2018 do 30.06.2018,
- zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 06.05.2018 do 30.06.2018,
- zmluvnou pokutou vo výške 0,025 % denne zo sumy 20.000,- eur od 11.10.2017 do zaplatenia,
- zmluvnou pokutou vo výške 0,025 % denne zo sumy 65.000,- eur od 01.07.2018 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 11.10.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 65.000,- eur od 01.07.2018 do zaplatenia a s
- paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou na súd dňa 17.08.2020 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 85.000,- eur s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok vymedzil ako nárok na vrátenie peňažných prostriedkov a príslušenstva, ktoré peňažné prostriedky boli žalobcom poskytnuté žalovanému na základe troch zmlúv o pôžičkách.
1.1. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08.09.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému peňažná pôžička vo výške 120.000,- eur. Poskytnuté peňažné pôžičky podľa tejto zmluvy o pôžičke spolu s dohodnutým
príslušenstvom sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 10.10.2017. V termíne konečnej splatnosti si žalovaný svoj záväzok z dotknutej zmluvy o pôžičke splnil iba čiastočne, a to v rozsahu 100.000,- eur.
1.2. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému ďalšia peňažná pôžička vo výške 46.000,- eur, a to platbami zo dňa 21.12.2017 vo výške 17.000,- eur a vo výške 8.000,- eur, zo dňa 11.01.2018 vo výške 16.000,- eur, zo dňa 30.01.2018 vo výške 1.500,- eur a zo dňa 13.02.2018 vo výške 3.500,- eur. Poskytnuté peňažné pôžičky podľa tejto zmluvy o pôžičke spolu s dohodnutým príslušenstvom sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 30.06.2018. V termíne konečnej splatnosti si však žalovaný svoj záväzok z dotknutej zmluvy o pôžičke nesplnil.
1.3. Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému posledná peňažná pôžička vo výške 20.000,- eur, a to platbami zo dňa 19.02.2018 vo výške 10.000,- eur, zo dňa 21.02.2018 vo výške 4.000,- eur, zo dňa 12.03.2018 vo výške 500,- eur a vo výške 3.000,- eur a zo dňa 03.05.2018 vo výške 1.500,- eur. Nakoľko časť pôžičky vo výške 1.000,-eur bola zo stany žalobcu žalovanému poskytnutá v hotovosti, pričom žalobca t. č. nedisponuje listinným dôkazom na preukázanie uvedenej skutočnosti, žalobca sa zaplatenia uvedenej sumy žalobou nedomáha. Poskytnuté peňažné pôžičky podľa tejto zmluvy o pôžičke spolu s dohodnutým príslušenstvom sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 30.06.2018. V termíne konečnej splatnosti si však žalovaný svoj záväzok z dotknutej zmluvy o pôžičke nesplnil.
1.4. Keďže žalovaný si ako dlžník svoje záväzky z vyššie uvedených zmlúv o pôžičkách riadne a včas nesplnil, vyzval žalobca dňa 17.06.2020 prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie žalovaného na úhradu príslušného dlhu, a to v lehote do 7 dní od prevzatia výzvy. Výzvu si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný si svoju povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy voči žalobcovi nesplnil, a preto je žalobca nútený domáhať sa svojho nároku voči žalovanému súdnou cestou.
1.5. Príslušenstvom pohľadávky žalobcu tvorí jednak dohodnutý úrok z poskytnutej pôžičky vo výške 0,5 % mesačne zo sumy 20.000,- eur (doposiaľ nevrátená časť istiny podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 08.09.2017) od 12.09.2017 až do zaplatenia, 6 % ročne zo sumy 25.000,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa prvej platby a základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2017) od 24.12.2017 až do zaplatenia, zo sumy 16.000,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa druhej platby na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2017) od 14.01.2018 až do zaplatenia, zo sumy 1.500,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa tretej platby na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2017) od 02.02.2018 až do zaplatenia, zo sumy 3.500,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa štvrtej platby na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2017) od 16.02.2018 až do zaplatenia, zo sumy 10.000,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa prvej platby na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2018) od 22.02.2018 až do zaplatenia, zo sumy 4.000,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa druhej platby na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2018) od 24.02.2018 až do zaplatenia, zo sumy 3.500,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa tretej platby na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2018) od 15.03.2018 až do zaplatenia a zo sumy 1.500,- eur (doposiaľ nevrátaná istina podľa štvrtej platby na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.02.2018) od 06.05.2018 až do zaplatenia, jednak zmluvne dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,025 % denne zo sumy 20.000,- eur od 11.10.2017 až do zaplatenia a zo sumy 65.000,- eur od 01.07.2018 až do zaplatenia, jednak zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 11.10.2017 až do zaplatenia a zo sumy 65.000,- eur od 01.07.2018 až do zaplatenia, a jednak trovy spojené s uplatnením nároku žalobcu na súde pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, z paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a z odmeny za zastupovanie žalobcu advokátskou kanceláriou.
1.6. Žalobca k podanej žalobe pripojil viaceré listinné dôkazné prostriedky, o ktoré opieral uplatnený nárok.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo včas podanom odpore v ktorom navrhol platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie.
2.1. Žalovaný v rámci podaného odporu potvrdil, že medzi stranami sporu boli uzavreté viaceré zmluvy o pôžičke, na podklade ktorých poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky.
2.2. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na tom, že rozporuje výšku žalovanej sumy, nakoľko žalobca v žalovanej sume nezohľadnil skutočnosť, že mu žalovaný odovzdal investičný diamant, ktorý obstaral konateľ žalovaného (U. X.) v roku 2012 v hodnote 57.480,- €. Investičný diamant bol odovzdaný U. I., priamo konateľom žalobcu (L. U. a X. X.). Žalobca má tento investičný diamant aj v súčasnosti v držbe, pričom táto skutočnosť však nebola v žalobnom návrhu a v žalovanej sume zohľadnená. V danom prípade bolo dohodnuté pri odovzdaní tohto diamantu, že poskytnutá pôžička sa v prípade jej splatnosti čiastočne zníži o sumu takto poskytnutého diamantu a hodnotu tohto diamantu sa teda žalovaná suma mala jednoznačne znížiť.
2.3. Žalovaný ďalej okrem iného uviedol, že na zabezpečenie vrátenia pôžičky bola žalobcovi poskytnutá nehnuteľnosť a investičný diamant, ktoré sú vo vlastníctve U. X. ako fyzickej osoby.
2.4. Žalovaný k podanému odporu pripojil viaceré listinné dôkazné prostriedky, z ktorých vyvodzoval svoju procesnú obranu a navrhol tiež výsluch U. I., ktorý mal objasniť okolnosti odovzdania investičného diamantu. Žalovaný ďalej navrhol vypočuť aj oboch konateľov žalobcu.
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril replikou v tom zmysle, že odmietol (poprel) procesnú obranu žalovaného založenú na poskytnutí investičného diamantu. Žalobca od žalovaného ani od žiadnej tretej osoby konajúcej v jeho mene alebo ako jeho zástupca neprijal akýkoľvek investičný diamant ani inú naturálnu hodnotu, ktorá by mala slúžiť na zníženie evidovaného záväzku žalovaného voči žalobcovi, na účel preukázania čoho navrhol vypočuť konateľa žalovaného.
4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu duplikou vyjadril, že na svojom tvrdení o poskytnutí investičného diamantu trvá, pričom jeho poskytnutie malo byť v žalobe zohľadnené. Žalovaný tiež zotrval na navrhnutých výsluchoch.
5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP).
6. Žalobca v rámci prednesu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, pričom okrem iného poukázal na účelovosť postupu žalovaného, ktorá je daná aj tým, že žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil ani časť sumy, ktorú sám nerozporuje. Na dopyt súdu žalobca uviedol, že diamant nebol poskytnutý.
6.1. V ďalšom priebehu pojednávania žalobca uviedol, že netrvá na ním navrhnutom výsluchu konateľa žalovaného a poukázal na existenciu záložných práv k nehnuteľnostiam, ktorými boli pôžičky zabezpečované s tým, že pri takejto forme zabezpečenia nemal žalobca žiaden dôvod zabezpečiť pohľadávky prevzatím akéhokoľvek investičného diamantu.
7. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany na pojednávaní pridržal všetkých svojich doterajších písomných podaní. Potvrdil uzatvorenie zmlúv o pôžičkách, ale rozporoval výšku žalovaných súm, kedy sa nezohľadnilo odovzdanie investičného diamantu. Predmetný diamant mal slúžiť ako forma zábezpeky, z ktorej sa mal žalobca uspokojiť do výšky hodnoty diamantu. Na dopyt súdu žalovaný uviedol, že presný zabezpečovací inštitút nebol medzi stranami výslovne uvádzaný. Z povahy veci a faktického stavu možno vyvodiť, že sa jednalo o záložné právo, prípadne o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva.
7.1. V ďalšom priebehu pojednávania žalovaný zotrval na vykonaní ním navrhovaných osôb (t. j. svedka U. I. a žalobcu, resp. jeho dvoch konateľov), pričom uviedol, že čo sa týka U. I. tento mal podľa vedomostí žalovaného odovzdať predmetný diamant žalobcovi a mal zabezpečovať aj predzmluvnú komunikáciu k zmluvám o pôžičke a ďalej komunikovať vo vzťahu k žalobcovi. Z týchto dôvodov žalovaný považuje za nevyhnutné a účelné vypočuť jednak ako svedka U. I. a súčasne aj uvedených konateľov žalobcu L. U. a X. X., a to za účelom preukázania prípadnej dohody ohľadom zabezpečovacieho inštitútu a ohľadom a prevzatia predmetného diamantu. Žalovaný ďalej doplnil svoj návrh na vykonanie dokazovania aj o výsluch konateľa žalovaného, ktorého navrhol vypočuť z toho dôvodu, aby preukázal vlastnícke právo k diamantu, ako aj skutočnosť, že ho odovzdal U. I., ktorý ho mal ďalej odovzdať konateľom žalobcu. A tiež vo vzťahu k tomu, ako prebiehali predzmluvné rokovania.
7.2. Na dopyt súdu komu v súčasnosti svedčí vlastnícke právo k tvrdenému diamantu žalovaný uviedol, že to záleží od povahy dohodnutého zabezpečovacieho inštitútu. Na dopyt súdu, aký bol vzťah medzi žalovaným a U. I. uviedol, že U. I. mal neformálne zastupovať spoločnosť, najmä v rámci komunikácie a predzmluvných dojednaní s tým, že finálny návrh zmlúv odovzdával na podpis priamo konateľovi žalovanému. Na dopyt súdu, či mal U. I. od žalovaného mandát na uzatváranie zmlúv so žalobcom v mene žalovaného a ak áno aký žalovaný uviedol, že U. I. takýmto mandátom nedisponoval. Finálnu podobu zmlúv schvaľoval a podpisoval konateľ. Tieto boli len predtým neformálne odobrené U. I..
7.3. Žalovaný pokiaľ išlo existenciu záložných práv, ktoré mali pohľadávky zo zmlúv o pôžičkách zabezpečovať uviedol, že takéto zabezpečenie priamo nevylučuje odovzdanie diamantu.
8. V konaní bolo nesporné, že došlo k uzavretiu pôžičiek, že peňažné prostriedky boli na základe zmlúv o pôžičkách poskytnuté tak ako tvrdí žalobca a že tieto pôžičky doposiaľ neboli žalovaným vrátené späť. Sporným bola to, či došlo k poskytnutiu investičného diamantu žalobcovi a v prípade že áno, za akým účelom.
9. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v rámci písomnej fázy konania, ako aj krátkou cestou priamo na pojednávaní, pričom zistil nasledovné, pre posúdenie veci relevantné, skutočnosti:
10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.09.2017 súd zistil, že žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 120.000,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť do 10.10.2017 spolu so zmluvným úrokom v sadzbe 0,5 % mesačne z poskytnutej istiny odo dňa poskytnutia pôžičky až do úplného vrátenia istiny. Pre prípad omeškania s vrátením poskytnutej peňažnej pôžičky spolu s dohodnutým príslušenstvom vzniká žalobcovi ako veriteľovi právo na zmluvnú pokutu v sadzbe 0,025 % denne z dlžnej sumy, a to za každý aj začatý deň omeškania.
11. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.12.2017 súd zistil, že žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 46.000,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť do 30.06.2018 spolu so zmluvným úrokom v sadzbe 6 % ročne z poskytnutej istiny odo dňa poskytnutia pôžičky až do úplného vrátenia istiny. Pre prípad omeškania s vrátením poskytnutej peňažnej pôžičky spolu s dohodnutým príslušenstvom vzniká žalobcovi ako veriteľovi právo na zmluvnú pokutu v sadzbe 0,025 % denne z dlžnej sumy, a to za každý aj začatý deň omeškania.
12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.02.2018 súd zistil, že žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 20.000,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť do 30.06.2018 spolu so zmluvným úrokom v sadzbe 6 % ročne z poskytnutej istiny odo dňa poskytnutia pôžičky až do úplného vrátenia istiny. Pre prípad omeškania s vrátením poskytnutej peňažnej pôžičky spolu s dohodnutým príslušenstvom vzniká žalobcovi ako veriteľovi právo na zmluvnú pokutu v sadzbe 0,025 % denne z dlžnej sumy, a to za každý aj začatý deň omeškania.
13. Z výpisu z účtu č. 1330029505 vedeného v Prima Banka vyplýva, že dňa 08.09.2017 bola pod položkou s popisom transakcie P1709085030OP08 priorit.platba poskytnutá suma 120.035,20 eura.
14. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 21.12.2017 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 17.000,- eur.
15. Z výpisu z účtu č. 1330029505 vedeného v Prima Banka vyplýva, že dňa 21.12.2017 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 8.000,- eur.
16. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 11.01.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 15.000,- eur.
17. Z výpisu z účtu č. 1330029505 vedeného v Prima Banka vyplýva, že dňa 30.01.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 1.500,- eur.
18. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 13.02.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 3.500,- eur.
19. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 19.02.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 10.000,- eur.
20. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 21.02.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 4.000,- eur.
21. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 12.03.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 500,- eur.
22. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 12.03.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 3.000,- eur.
23. Z výpisu z účtu vedeného vo VÚB Banka pre klienta s IČO: 366 188 37 vyplýva, že dňa 03.05.2018 bola na účet SK97 0200 000 0038 8584 8853 vykonaná platba v sume 1.500,- eur.
24. Z výzvy na splatenie dlhu zo dňa 17.06.2020 a dokladov o jej doručovaní (kópia obálky, podací hárok) súd zistil, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na zaplatenie, pričom žalovaný si výzvu neprevzal v odbernej lehote na pošte.
25. Z faktúry č. 01201001 súd zistil, že spoločnosťou DIAMONDS INTERNATIONAL CORPORATION - D.I.C. SK, s.r.o., sídlo: Krasovského 3742/13, Bratislava, IČO: 36 645 974 bola U.X. vystavená faktúra za investičný diamant so špecifikáciou 2,01ct; VVS1: F6B40769, pričom dátum splatnosti bol 12.01.2012 a fakturovaná suma 57.480,- eur.
26. Z odovzdávacieho protokolu VSOST 12000576 súd zistil, že dňa 09.03.2012 bol spoločnosťou DIAMONDS INTERNATIONAL CORPORATION - D.I.C. SK, s.r.o., sídlo: Krasovského 3742/13, Bratislava, IČO: 36 645 974 odovzdaný U.X. tovar s názvom Lift,D12JR20503,0,235ct,J/6*G-H.
27. Z čestného prehlásenia U. I. zo dňa 24.09.2020 súd zistil, že U. I. vystavil čestné vyhlásenie opatrené úradne overeným podpisom, v ktorom uviedol, že v septembri 2017 odovzdal investičný diamant s označením F6B40769 konateľom žalobcu. Investičný diamant bol odovzdaný ako poistka pre prípad včasného nevrátenia pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému v roku 2017.
28. Z ostatných vykonaných dôkazov (internetové výpisy z obchodného registra pre strany sporu, fotografia diamantu, preklad listiny označenej ako „diamond report“ - správa o diamante z 2. septembra 2011, návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 19.02.2018, návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 14.12.2017, rozhodnutie Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor zo dňa 04.10.2017, rozhodnutie Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor zo dňa 12.01.2018, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 08.08.2017) súd nezistil skutkové okolnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci.
29. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001?ucinnost=08.11.2021>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
30. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
31. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
32. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
33. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
34. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
35. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
36. Podľa § 369c ods. 1 OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001?ucinnost=28.06.2021> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
38. Podľa § 1 ods. 3 nariadenia, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1 , použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
39. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
40. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je v rozsahu uvedenom v I. výroku tohto rozhodnutia dôvodný. Súd prejednávanú vec vyhodnotil tak, žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník spolu uzavreli postupne tri zmluvy o pôžičke, na základe ktorých boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu spolu vo výške 186.000 eur, z ktorých sumu v rozsahu 100.000,- eur žalovaný žalobcovi vrátil ešte pred podaním žaloby a sumu v rozsahu 1.000,- eur neurobil žalobca predmetom konania. Predmetom konania tak bola suma čo do istiny v úhrne vo výške 85.000,- eur. Ako už bolo uvedené vyššie, uzavretie zmlúv o pôžičkách, ako aj splnenie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky boli v konaní nesporné.
41. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku a nesporné skutkové okolnosti prichádzalo v rámci vykonávania dokazovania do úvahy predovšetkým odstraňovanie spornej skutkovej okolnosti, ktorou bolo poskytnutie investičného diamantu, o ktorého hodnotu žalovaný požadoval znížiť žalovanú sumu a prípadnej existencie dohody ohľadom čiastočného uspokojenia záväzku žalobcu týmto diamantom. Žalobca poskytnutie diamantu, a teda aj akúkoľvek s tým súvisiacu dohodu, popieral a žalovaný to naopak tvrdil a k tejto okolnosti navrhoval vykonanie výsluchov svedka U. I. a výsluchy sporový strán (t. j. konateľov žalobcu a konateľa žalovaného). Okrem uvedených výsluchov za účelom preukázania žalovaným tvrdených skutkových okolností ohľadom odovzdania diamantu predložil čestné prehlásenie U. I., ktoré však súd v rámci hodnotenia dôkazov nepovažoval za procesne spôsobilú listinu na preukázanie takto tvrdených skutkových okolností.
42. S ohľadom na charakter procesnej obrany žalovaného však súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za rozhodujúce odstránenie spornej skutkovej okolnosti týkajúcej sa žalovaným tvrdeného a žalobcom popretého odovzdania diamantu, a to najmä z dôvodu, že ani pri zistení, že by zo strany žalovaného bol prostredníctvom tretej osoby (U. I.) skutočne žalobcovi poskytnutý investičný diamant v hodnote 57.480,- eur, táto okolnosť by v kontexte žalobcom prezentovaných tvrdení a procesnej obrany nebola spôsobilá zmeniť výsledok toho konania. Žalovaný pôvodne (v podanom odpore) tvrdil, že vlastnícke právo k predmetnému diamantu patrí U.X. - fyzickej osobe, ktorá je konateľom žalovaného, že tento diamant bol žalobcovi, resp. jeho konateľom odovzdaný U. I. a že žalobca má tento diamant v držbe.
K odovzdaniu diamantu malo teda prísť prostredníctvom tretej osoby, U. I., ktorá osoba však podľa vyjadrení žalovaného prednesených na pojednávaní nemala žiaden mandát na uzatváranie zmlúv v mene žalovaného. Preto ak by aj skutočne došlo k uzavretiu žalovaným tvrdenej dohody, ktorá mala byť dojednaná pri žalovaným tvrdenom odovzdaní diamantu, o tom, že poskytnutá pôžička sa v prípade jej splatnosti čiastočne zníži o sumu takto poskytnutého diamantu, takáto dohoda by nemohla byť platná, nakoľko nebola uzavretá na to oprávneným subjektom konajúcim v mene a na účet žalovaného. V tomto kontexte súd zdôrazňuje, že žalovaný tvrdiac, že U. I. nemal mandát (splnomocnenie) na uzatváranie zmlúv za žalovaného, netvrdil - neuniesol bremeno tvrdenia o tom, že by U. I. konal za žalovaného hoci bez plnomocenstva, avšak s dodatočným schválením právneho úkonu bez zbytočného odkladu podľa § 33 ods. 2 OZ. Akékoľvek prípadné konanie U. I. teda nemohlo žalovaného nijako zaväzovať.
43. Žalovaný v rámci procesnej obrany špecifikoval druh zabezpečovacieho inštitútu, ktorý mal byť medzi stranami sporu v súvislosti s tvrdením o poskytnutí diamantu dojednaný, ako záložné právo, prípadne malo ísť o zabezpečovací prevod práva.
44. Vychádzajúc z pôvodného tvrdenia žalovaného o tom, že vlastníkom diamantu má byť U.X. a žalobca ho má mať (iba) v držbe, ktoré tvrdenie neskôr na pojednávaní zmenil tak, že vlastníka diamantu nevedel presne označiť z toho dôvodu, že to má závisieť od povahy dojednaného zabezpečovacieho inštitútu, je zrejmé, že sa nemohlo jednať o zabezpečovací prevod práva v zmysle § 553 a nasl. OZ, nakoľko podstatou tohto zabezpečovacieho inštitútu je práve prevod vlastníckeho práva. Okrem toho pre tento typ zmluvy je zákonom vyžadovaná písomná forma (§ 553a ods. 1 OZ), ktorá aj nie je dodržaná, nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 40 ods. 1 OZ). V tejto veci však nedošlo k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v písomnej forme (existencia takejto písomnej zmluvy nebola v konaní ani len tvrdená), a teda zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetnému diamantu nemohol byť platne dojednaný.
45. Žalovaný okrem možnosti zabezpečovacieho prevodu práva pripustil možnosť zriadenia záložného práva. Aj pre zmluvu o zriadení záložného práva sa vyžaduje obligatórne písomná forma (151b ods. 1 OZ), ktorá sa podobne ako pri zmluve o zabezpečovacom prevode práva ani len netvrdila. Pri záložnom práve však zákon pripúšťa aj výnimku, a síce ak ide o tzv. posesórne záložné právo (§ 151e ods. 5 OZ) za predpokladu, že ide o hnuteľnú vec, táto sa odovzdala záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy a záložca a záložný veriteľ sa na vzniku záložného práva dohodli. Aj pri tomto type záložného práva však platí, že všeobecné pravidlo, že akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, na ktorú je zriadené záložné právo, je neplatná (§ 151j ods. 3 OZ). Zákon teda pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky (čo je aj tento prípad, keďže k odovzdaniu diamantu malo dôjsť v septembri 2017, pričom práva s troch pôžičiek bola splatná až v októbri 2017) zakazuje uzavrieť dohodu o tzv. prepadnom zálohu, pričom porušenie zákazu je sankcionované neplatnosťou takejto dohody pre rozpor zo zákonom (len pre úplnosť súd na tomto mieste poznamenáva, že obdobné pravidlo platí v zmysle § 553c ods. 2 OZ platí aj pre zabezpečovací prevod práva). Tieto dôvody teda opätovne vylučujú platné uzavretie takej dohody, o akej žalovaný tvrdí, že mala byť dohodnutá pri ním tvrdenom odovzdaní investičného diamantu žalobcovi a mala by byť dôvodom na zníženie žalovanej sumy o hodnotu diamantu.
46. V neposlednom rade ani zo samotného faktu, že by žalobca od tretej osoby konajúcej v mene žalovaného prijal bez akejkoľvek dohody investičný diamant a tento by mal doposiaľ u seba v držbe nevyplýva žiadna možnosť na zníženie žalovanej sumy. Predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky, pričom diamant ako hnuteľná vec nepredstavuje spôsobilý predmet započítania (§ 580 a nasl. OZ a § 358 a nasl. OBZ) na takúto pohľadávku (popri peňažnej pohľadávke žalobcu totiž nejde o pohľadávku rovnakého druhu ani inú, na započítanie spôsobilú, pohľadávku), a preto nie je relevantná ani tá časť procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej v odpore navrhol započítanie „vzájomných“ nárokov.
47. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté výsluchy svedka U. I. a sporových strán (resp. konateľov žalobcu a konateľa žalovaného), a to z dôvodu hospodárnosti konania a tiež s prihliadnutím na dôvody uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia, z ktorých vyplýva nadbytočnosť takýchto výsluchov, nakoľko by neboli spôsobilé zmeniť výsledok tohto konania.
48. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia, pričom mal nepochybne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému tri finančné pôžičky, ktoré však žalovaný v dohodnutých termínoch splatnosti nevrátil, v dôsledku čoho mu vznikol dlh čo do istiny v sume 85.000,- eur. Žalovaný sa tak svojím konaním (resp. opomenutím konania) dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti tej ktorej pôžičky aj nárok na úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 OBZ) a nárok na zmluvnú pokutu v sadzbe dohodnutej podľa čl. II ods. 3 tej ktorej zmluvy o pôžičke (§ 544 ods. 1 a 2 OZ). Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním uplatnenej sadzbe (§ 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia) a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur (§ 369c ods. 1 OBZ v spojení § 2 nariadenia). Zmluvný úrok súd priznal s ohľadom na skutočnosti uvedené v nasledujúcom bode do dňa splatnosti tej ktorej pôžičky (§ 657 a § 658 ods. 1 OZ) a v sadzbe dohodnutej v čl. II ods. 2 tej ktorej zmluvy o pôžičke.
49. Podľa názoru súdu zmluvné úroky z požičaných peňažných prostriedkov patria len do dohodnutého termínu splatnosti dlhu. Od splatnosti je následne dlžník v prípade nesplnenia záväzku vrátiť predmet pôžičky (peňažné prostriedky) v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (k tomu bližšie v Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 658.). S ohľadom na uvedené je zrejmé, že po splatnosti pohľadávky vyplývajúcej z peňažnej pôžičky možno požadovať len úroky z omeškania, na čom nič nemení ani formulácia čl. II ods. 2 všetkých troch zmlúv o pôžičkách, v zmysle ktorého majú zmluvné úroky patriť až do úplného vrátenia istiny. Toto zmluvné dojednanie, ktoré fakticky obsahuje právo veriteľa na zmluvné úroky aj za čas omeškania dlžníka, odporuje účelu zákona, a preto je podľa § 39 OZ neplatné. Neplatnosť tejto časti zmluvného ustanovenia o zmluvnom úroku sa v zmysle § 41 nevzťahuje na zvyšok inak platného právneho úkonu, resp. právnych úkonov - troch zmlúv o pôžičkách, ktoré sú predmetom tohto sporu. Inak povedané zmluvy o pôžičkách sú neplatné iba v tých častiach, v ktorých je dojednaný zmluvný úrok aj za čas, kedy je žalovaný už v omeškaní s plnením záväzku vrátiť požičané finančné prostriedky v dohodnutých termínoch splatnosti. Za čas omeškania žalovaného teda žalobcovi nepatrí popri zmluvnej pokute a úroku z omeškania aj zmluvný úrok, a preto súd rozhodol o tejto časti žalobcom uplatneného nároku tak, ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia.
50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol v III. výroku tohto rozsudku v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v konaní úspech čo do istiny v celom rozsahu. O jej výške rozhodne súd po právoplatnom skončení konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.