Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-71-2021.pdf
PDF · 163.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: BL PLUS, s. r. o., so sídlom Prenčov 177, Prenčov, IČO: 50 798 243, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 4.498,14 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi z a p l a t i ť sumu 2.311,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.311,05 eura od 22.06.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 287,09 eura s príslušenstvom a sumy 171,88 eura z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu A. A., E.. XX.XX.XXXX, ako spotrebiteľ (ďalej len v texte len právny predchodca žalobcu) prostredníctvom svojho zástupcu dňa 21.06.2021 žalobou, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.498,14 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 13.09.2006 podpísal Žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v časti A vyplnil údaje o klientovi. V časti B sa nachádzali údaje klasického úveru na refinancovanie kúpy mobilného telefónu. Tento úver bol právnym predchodcom žalobcu v plnej výške uhradený a nie je predmetom sporu. V časti C1 vyššie uvedenej zmluvy je uvedené, že ide o kreditnú kartu s mesačnou úrokovou sadzbou 1,95 %. Príklad RPMN: pri výške prvého čerpania 20.000,- Sk v predajni pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky bez poistenia je 31,76 %. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/ zmluvy je 45,- Sk. Ročná úroková sadzba 23,4 % (úrokové sadzby sú platné ku dňu podpisu žiadosti/ zmluvy). Výška poistného v bode 1 časť D: 2,99%. Následne v bode C Kreditná karta (drobným písmom) bolo uvedené "Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO, a. s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne
poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti C l. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C l dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B.“ V bode D boli uvedené podmienky a rozsah poistenia klienta a vyhlásenia spojené s poistením. Po podpise žiadosti/zmluvy o úvere na základe časti C zmluvy bola žalobcovi vydaná s odstupom času kreditná karta s úverovým rámcom, pričom zo strany žalobcu došlo na základe kreditnej karty k výberom od 3.3.2008 do 20.7.2016. Na základe vydanej kreditnej karty žalobca čerpal finančné prostriedky vo výške 2.793,64 eura v období od 3.3.2008 do 20.7.2016. Žalobca v mesačných splátkach na číslo úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXXX vedeného žalovaným ku kreditnej karte uhradil celkovú sumu 7.291,78 eura. Žalobca má postavenie spotrebiteľa, na zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru je potrebné uplatniť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy. Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, má formulárový charakter používaný žalovaným ako poskytovateľom finančnej služby v čase podpisu zmluvy pre veľký počet spotrebiteľov. Formulár bol vopred pripravený žalovaným, pričom písmo vo formulári v časti C, D,E, F,G je písané malým, prakticky nečitateľným písmom. Podpísaním žiadosti/zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 13.09.2006 žalobca podpísal aj záväzok /zmluva o revolvingovom úvere/, ktorý v daný moment nebol v jeho záujme, pretože z bodu C formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplýva nič iné, než to, že žalobcovi ako žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. V rámci tohto dojednania teda žalovaný vopred vnútil žiadateľovi o úver, t.j. žalobcovi, aj iný úkon než ten, ktorý bol v čase uzatvárania zmluvného vzťahu vo sfére záujmu žalobcu (kúpa mobilného telefónu). Toto vyplývalo zo žiadosti/zmluvy, kde sa žalobca súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá bola vytlačená inou formou a bez možnosti úpravy tejto časti textu, ktorá sa však týkala iného právneho vzťahu. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca sa podpísal aj pod ten záväzok, ktorý nebol predmetom ich dojednania a nebol uzatváraný v danom čase. Podpisom žiadosti/zmluvy dňa 13.9.2006 teda nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu. Pokiaľ mal žalovaný v úmysle uzavrieť so žalobcom nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť zákonným spôsobom podľa ustanovení zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný ako poskytovateľ finančnej služby tak nepostupoval, a preto je potrebné konštatovať, že úverový vzťah na základe ktorého bol žalobcovi žalovaným poskytnutý revolvingový úver prostredníctvom úverovej karty, tento nebol platne uzatvorený. Absentuje osobitná písomná zmluva, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona číslo 258/201 Z. z. Nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma, a preto je zmluva neplatná. Postup žalovaného, ktorým žalobcovi ako spotrebiteľovi vnútil iný právny úkon, než o aký mal záujem, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a aj z tohto dôvodu je potrebné považovať úverový vzťah z kreditnej karty za neplatný. Ako vyplýva z prehľadu debetných a kreditných finančných operácií na úverovom účte ku kreditnej karte, tak žalobca celkom vybral čiastku vo výške 2.793,64 eura a na úverový účet uhradil sumu 7.291,78 eura. V rozsahu sumy 4.498,14 eura tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a to prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa ani napriek výzve žalobcovi dlžnú sumu nevrátil, uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 22.06.2021 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,00 %. Žalobca si uplatňuje zároveň aj náklady na vymáhanie pohľadávky spočívajúce v predžalobnej výzve vypracovanej a zaslanej žalovanému právnym zástupcom žalobcu vypočítané za 1 úkon podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. (advokátska tarifa): 161,01 eura a k tomu prislúchajúci režijný paušál v roku 2021 10,87 eura, spolu vo výške 171,88 eura.
2. Dňa 01.07.2021 vydal súd platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor. Uviedol, že dňa 13.09.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako dlžníkom a žalovaným uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Úverová zmluva“), predmetom ktorej bolo/bola podľa časti C1) Úverová karta Úverovej zmluvy: Žiadosť právneho predchodcu žalobcu ako klienta, aby ho žalovaný zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- SKK (663,88 EUR) a vydal úverovú kartu na jeho meno. Ďalej sú v časti C) Úverová karta jednoznačne a zreteľne uvedené údaje týkajúce sa úverovej karty v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy. Taktiež sú v časti C1) ÚVEROVÁ KARTA uvedené podstatné náležitosti Úverovej zmluvy. Na základe Úverovej zmluvy bol právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý aj revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý právny predchodca žalobcu pravidelne čerpal. Právny predchodca žalobcu vyčerpal celkovo sumu vo výške až 4.769,14 eura. Suma, ktorú titulom jednotlivých splátok revolvingového spotrebiteľského úveru
uhradil žalovanému predstavuje 7.221,81 eura a nie 7.291,78 eura. Dňa 28.02.2017 bola právnemu predchodcovi žalobcu zaslaná Výpoveď zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX, pre nedodržanie zmluvných podmienok splácať poskytnutý úver riadne a včas. Keďže ani po opakovaných výzvach žalovaného nedochádzalo k úhrade úveru, žalovaný pristúpil k výpovedi z Úverovej zmluvy, ktorej účinnosťou sa stal úver splatný v celom rozsahu (viď čl. IV.-4.-2. Všeobecných podmienok revolvingového úveru, ďalej len „VÚP“), a to vo výške 2.241,05 eura. Právnemu predchodcovi žalobcu nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V Úverovej zmluve právny predchodca žalobcu ako klient prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej aj „VÚP“) a súhlasí s nimi bez výhrady. Žalovaný uviedol, že proces uzatvorenia Úverovej zmluvy, či už ide o časť B) KLASICKÝ ÚVER alebo časť C1) ÚVEROVÁ KARTA, je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“), upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv, vrátane spotrebiteľských zmlúv. V danom prípade bolo prijatím návrhu zo strany žalovaného odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca právnemu predchodcovi žalobcu ako klientovi, a to v nadväznosti na posúdenie priebehu splácania klasického úveru. Uvedené oznámenie zaslal žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu spolu s úverovou kartou. Žalovaný považoval tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o tom, že o revolvingový spotrebiteľský úver nežiadal, za nepreukázané, v rozpore s listinnými dôkazmi a následným konaním právneho predchodcu žalobcu (čerpanie z kreditnej karty počas viac ako 8 rokov). Terajšie tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, dané po takmer 15 rokoch od uzatvorenia zmluvy, o údajnom „vnútení“ právneho úkonu či o nedostatku vôle uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť ako nepreukázané, nakoľko nie je podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Neobstoja tvrdenia právneho predchodcu žalobcu o vnútení akéhokoľvek úkonu. Právny predchodca žalobcu z kreditnej karty opakovane čerpal peňažné prostriedky, teda svojim aktívnym konaním potvrdzoval svoju vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, správal sa ako zmluvná strana zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čerpaním z kreditnej karty, ako aj splácaním úveru). K čerpaniu z úverovej (kreditnej) karty právneho predchodcu žalobcu nikto nenútil, bolo to na jeho slobodnej a vážnej vôli, či bude z kreditnej karty čerpať alebo nie. Vôľa ako vnútorný psychický vzťah osoby k svojmu konaniu nespôsobuje sama osebe právne následky. Právne relevantnou sa stáva prostredníctvom jej vonkajšej manifestácie, objektivizáciou v prejave. Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná možnosť voľne sa rozhodnúť, či bude alebo nebude konať a akým spôsobom. Vzhľadom na uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu nemôže obstáť jeho tvrdenie o vnútení revolvingového spotrebiteľského úveru. Okolnosť, že žalobca po čerpaní z úverovej (kreditnej) karty tvrdí, že nemal vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť v súlade s existujúcimi listinnými dôkazmi a reálnym a preukázaným konaním žalobcu, ktorý opakovane čerpal z kreditnej karty, bez toho, aby namietal akýkoľvek nedostatok vo svojej vôli alebo v prejave vôle uzavrieť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Neskoršie tvrdenie právneho predchodcu žalobcu, dané po 15 rokoch od uzatvorenia zmluvy, o údajnom nedostatku vôle uzatvoriť zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť ako nepreukázané, nakoľko nie je podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žiadosť o uzavretie zmluvy zo dňa 13.09.2006, uskutočnená právnym predchodcom žalobcu ako klientom, adresovaná žalovanému, pozostávala z dvoch súčastí (dvoch čiastkových návrhov), pričom prvou súčasťou bolo poskytnutie tzv. klasického úveru - viď časť B) Klasický úver, a druhou súčasťou bolo poskytnutie úverového rámca (revolvingového úveru) a vydanie úverovej karty - viď časť C1) Úverová karta. Obidve tieto časti, B) a C1), sú uvedené rovnakým písmom, v ľavom stĺpci žiadosti/ zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Právny vzťah, podľa ktorého žalovaný poskytol žalobcovi revolvingový spotrebiteľský úver, vznikol rovnakým postupom ako právny vzťah, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobcovi klasický spotrebiteľský úver - žalovaný akceptoval žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru podľa podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve. Právna úprava s účinnosťou až od 01.01.2015 zakotvila, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Keďže Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 13.09.2006, nie je možné na ňu aplikovať právnu úpravu, účinnú od 01.01.2015. Ak aj napriek vyššie uvedeným skutkovým a právnym dôvodom súd posúdi, že Úverová zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola uzatvorená v písomnej forme, žalovaný poukázal na ustanovenie § 455 ods. 1 OZ a uviedol, že nesplnenie formálnej náležitosti právneho úkonu nemôže mať vplyv na prípadné dobrovoľné plnenie zmluvných strán, a ani nemá za následok vznik bezdôvodného obohatenia. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Napriek tomu, žalovaný vznáša námietku premlčania, týkajúcu sa všetkých platieb žalobcu, uhradených pred viac ako dvoma
rokmi od podania žaloby (žaloba je datovaná dňom 21.06.2021), teda týkajúcu sa uplatneného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia u platieb žalobcu, uhradených pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby (t.j. pred 21.06.2019). Ak žalobca namieta, že o revolvingový spotrebiteľský úver a o úverovú kartu nemal záujem, pri každom čerpaní z kreditnej karty (predtým úverovej karty) mal preukázateľnú vedomosť, že čerpá niečo, o čo nemá záujem, a ak splácal jednotlivé splátky, taktiež musel mať vedomosť, že uhrádza plnenie, o ktoré pôvodne nemal záujem. Taktiež od uzatvorenia Úverovej zmluvy mal vedomosť o tom, kto mu poskytol úver, resp. kto je veriteľom, ako aj o tom, komu uhrádza jednotlivé splátky úveru či zostatok úveru. Vedomosť o právnom posúdení nie je v tomto prípade relevantnou. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.
3. V replike právny predchodca žalobcu vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eur s príslušenstvom späť z dôvodu, nesprávnym výpočtom resp. nedopatrením nebol do výšky poskytnutého úveru zahrnutý poplatok financie v prospech právneho predchodcu žalobcu zo dňa 07.04.2016. Právny predchodca žalobcu si teda uplatňuje od žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 2.598,14 eura s príslušenstvom. Žalovaný spochybňuje výšku uhradených splátok zo strany právneho predchodcu žalobcu na účet žalovaného, keď tvrdí, že právny predchodca žalobcu uhradil žalovanému len sumu 7.221,18 eura a nie 7.291,78 eura ako tvrdí žalobca. Tvrdenie žalovaného nie je správne, nakoľko žalovaný do úhrad nezahrnul poplatok za prehľad platieb zo dňa 15.01.2021. Tento poplatok si žalovaný zaúčtoval od právneho predchodcu žalobcu za zaslanie prehľadu splácania. Právny predchodca žalobcu má za to, že takýto poplatok nemá oporu v zmluvných ustanoveniach zmluvy, zmluva je ako celok neplatná pre nedostatok písomnej formy a tento poplatok je taktiež bezdôvodným obohatením žalovaného na strane právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu navrhol, aby súd uvedený poplatok vo výške 70 eur posúdil aj vzhľadom na jeho prijateľnosť, rozpor s dobrými mravmi a či zo strany žalovaného ako dodávateľa finančnej služby sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny predchodca žalobcu zdôrazňuje, že predmetná úverová zmluva je vopred pripravený formulár zmluvy, ktorý v danom období žalovaný ako dodávateľ finančnej služby používal pre spotrebiteľov aj prostredníctvom zmluvných partnerov (obchodníkov), kde si spotrebitelia mali záujem zakúpiť tovar, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov využili možnosť splácať zakúpený tovar formou splátok. Právny predchodca žalobcu sa o svojom práva na uplatnenie bezdôvodného obohatenia dozvedel po posúdení a zistení všetkých skutkových okolností po porade so svojim právnym zástupcom po tom, ako mu dal k nahliadnutiu zmluvu o úvere a od žalovaného vyžiadaný prehľad výberov a úhrad, ktoré mu zaslal žalovaný a v ten deň aj udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie v konaní t. j. 15.06.2021. Žalovaný nijakým spôsobom vo svojom odpore nepreukázal, že od momentu, keď sa právny predchodca žalobcu dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil do momentu podania žaloby, márne uplynula dvojročná subjektívna lehota.
4. Dňa 26.07.2021 doručil právny predchodca žalobcu súdu návrh na zmenu strany konania na strane žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd uznesením zo dňa 18.08.2021 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu, keď na miesto žalobcu A. A., E.. XX.XX.XXXX, vstúpil žalobca BL PLUS, s. r. o. so sídlom Prenčov 177, IČO: 50 798 243.
5. V duplike žalovaný uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu o vnútení právneho úkonu (resp. revolvingového spotrebiteľského úveru) za nepreukázané, v rozpore s listinnými dôkazmi a následným konaním žalobcu (čerpanie z kreditnej karty počas viac ako 8 rokov). Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ, o ktoré sa opiera žalobca, bolo začlenené do OZ s účinnosťou od 01.03.2010. Neskoršie súdne rozhodnutia preto nemôžu mať vplyv na skôr vzniknuté právne vzťahy. Táto okolnosť vylučuje použitie § 53a ods. 1 OZ, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 575/2009 Z.z. To znamená, že povinnosť dodávateľa vyplývajúca z § 53a ods. 1 OZ platí počnúc od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Iný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty. Na zmluvné ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve, upravujúce predmet plnenia a cenu plnenia, sa ochrana inštitútom neprijateľnej zmluvnej podmienky nevzťahuje. Žalovaný ďalej uviedol, že suma vo výške 70,- eur predstavuje poplatok v súlade so Sadzobníkom poplatkov, a to za prehľad transakcií k revolvingovému spotrebiteľskému. Prehľad transakcií, resp. splácania si žalobca vyžiadal osobitne, napriek pravidelne zasielajúcim výpisom z účtu, ktoré musel mať k dispozícií. Tento poplatok nepredstavuje plnenie, týkajúce sa revolvingového spotrebiteľského úveru a jeho splácania. Ide o osobitný poplatok za osobitnú službu, poskytnutú žalovaným v prospech žalobcu na jeho žiadosť a účtovanú podľa platného Sadzobníka poplatkov. Preto sumu vo výške 70,- eur nie je možné zahrnúť
do platieb, prijatých k príslušnej kreditnej karte, resp. platieb, uhrádzaných žalobcom v prospech revolvingového spotrebiteľského úveru. Žalobca svoj návrh na posúdenie poplatku vo výške 70,- eur ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nijako neodôvodnil; nepostačuje len prostá žiadosť súdu o posúdenie, či nejde o rozpor s dobrými mravmi. Nie je preto zrejmé, v čom podľa žalobcu spočíva rozpor s dobrými mravmi; z uvedeného dôvodu sa k tomuto návrhu žalobcu nie je možné kvalifikovane vyjadriť a zaujať ďalší procesný postoj. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania. Ak žalobca tvrdí, že čerpanie revolvingového úveru nebolo v sfére jeho záujmu, resp. že nemal záujem o kreditnú (úverovú) kartu alebo že mu bola zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere „vnútená“, potom počas každého čerpania mal preukázateľnú vedomosť o tom, že čerpá na základe právneho úkonu, o ktorý nemal záujem (inak povedané, na základe neplatného právneho úkonu - podľa tvrdenia žalobcu). Teda pri plnení každej splátky po úhrade istiny mal vedomosť, že plní bezdôvodne v prospech žalovaného.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalobca v zastúpení konateľa a právna zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich písomných podaniach. Súd sa oboznámil obsahom listinných dôkazov založených v spise a to - Prehľadom platieb právneho predchodcu žalobcu od 03.03.2008 do 15.01.2021, Žiadosťou / zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.09.2006, Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 16.06.2021, Všeobecnými podmienkami Cetelem Slovensko, a. s., Prehlásením a poučením o ochrane osobných údajov zo dňa 13.09.2006, Sumárom splátok právneho predchodcu žalobcu, Sumárom výberov právneho predchodcu žalobcu, Výpoveďou zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 28.02.2017, Cenníkom žalovaného. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Dňa 13.09.2006 právny predchodca žalobcu podpísal Žiadosť/ zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského úveru, kde v časti A vyplnil údaje o klientovi a partnerovi. V časti B sa nachádzali údaje klasického úveru a v časti C1 bolo uvedené, že ide o úverovú kartu s mesačnou úrokovou sadzbou 1,95%. Príklad RPMN: pri výške prvého čerpania 20.000 Sk v predajni pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky bez poistenia je 31,76%. Mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/ zmluvy je 45 Sk. Ročná úroková sadzba 23,4% (úrokové sadzby sú platné ku dňu podpisu žiadosti/ zmluvy). Výška poistného v bode 1 časť D: 2,99%.
8. Následne v bode C Úverová karta (drobným písmom) bolo uvedené „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000 Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO, a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1 dohodnuté inak a spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B.“
9. V bode E Dohoda o zrážkach zo mzdy (§ 551 OZ v platnom znení) bola zahrnutá dohoda o zrážkach zo mzdy. Súčasťou zmluvného vzťahu bolo prehlásenia a poučenie o ochrane osobných údajov zo dňa 13.09.2006.
10. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov za obdobie od 03.03.2008 do 19.07.2016 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyčerpal sumu 4.769,14 eura.
11. Z potvrdenia prijatia splátok vyplývalo, že od 10.04.2008 do 08.10.2020 právny predchodca žalobcu žalovanému na splátkach uhradil sumu 7.221,81 eura Taktiež bolo preukázané, koľko právny predchodca žalobcu uhradil z jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky. Dlžná čiastka k 15.12.2017 predstavovala sumu 2.241,05 eura a uhradené bolo celkom 4.980,73 eura. Po zosplatnení právny predchodca žalobcu uhradil od 11.05.2020 do 08.10.2020 sumu 2.241,05 eura. Dňa 15.01.2021 právny predchodca žalobcu uhradil sumu 70,- eur titulom poplatku za prehľad platieb.
12. Žalovaný listom zo dňa 28.02.2017, ktorý bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený dňa 06.03.2017 vypovedal zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXX. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere bol právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.265,42 eura, s ktorého splácaním sa mal právny predchodca žalobcu dostať do omeškania a preto žalovaný vypovedal úverovú zmluvu s účinnosťou ku dňu doručenia druhej strane a dňom účinnosti výpovede sa stáva revolvingový úver splatný v celom rozsahu. Zároveň uviedol, že aj nebude dlžná suma vo výške 2.241,05 eura uhradená do 14 dní od doručenia tejto výpovede, žalovaný pristúpi k vymáhaniu súdnou cestou.
13. Podaním zo dňa 16.06.2021 právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.498,14 eura spolu s nákladmi na uplatnenie pohľadávky vo výške 343,76 eura. Toto podanie bolo odoslané na mail sekretariat@cetelem.sk dňa 16.06.2021.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.07.2006 do 31.12.2007, t. j. v čase podpísania Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 13.09.2006 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 3 ods. l zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
17. Podľa § 3 ods. 2 zákona spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
21. Podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 455 ods. l Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
37. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
38. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
39. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
40. Právny predchodca žalobcu vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eura s príslušenstvom späť z dôvodu, že nesprávnym výpočtom resp. nedopatrením nebol do výšky poskytnutého úveru zahrnutý poplatok financie v prospech právneho predchodcu žalobcu zo dňa 07.04.2016. Súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eur s príslušenstvom zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Predmetom konania zostala suma 2.598,14 eura s príslušenstvom a suma 171,88 eura titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.
41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 13.09.2006 platne len jednu individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere a to zmluvu určenú na nákup tovaru.
42. Predmetný nárok právneho predchodcu žalobcu uplatnený v tomto konaní sa však odvíjal od záväzku, ktorý bol uvedený v časti C a C1 predmetnej zmluvy, a netýkal sa zmluvy o úvere určenej na nákup tovaru, ale spotrebiteľského revolvingového úveru. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. V rámci tohto dojednania žalovaný vopred vnútil žiadateľovi o úver, t.j. právnemu predchodcovi žalobcu, aj iný úkon než ten, ktorý bol v čase uzatvárania zmluvného vzťahu vo sfére záujmu právneho predchodcu žalobcu. Toto vyplývalo zo žiadosti/ zmluvy, kde sa právny predchodca žalobcu súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá bola vytlačená inou formou a bez možnosti úpravy tejto časti textu, ktorá sa však týkala iného právneho vzťahu. Z uvedeného vyplývalo, že právny predchodca žalobcu sa podpísal aj pod ten záväzok, ktorý nebol predmetom ich dojednania a nebol uzatváraný v danom čase. Neobstojí pritom námietka žalovaného, že išlo o žiadosť, ktorú po splnení zmluvne dohodnutých podmienok akceptoval a vydal právnemu predchodcovi žalobcu kreditnú kartu, ktorú on použil. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že pri uzatváraní sporného zmluvného vzťahu absentovala nielen vôľová zložka právneho predchodcu žalobcu, ktorý si nebol ani vedomý podávania žiadosti, a preto nemohlo byť platné ani akceptovanie vôle právneho predchodcu žalobcu žalovaným a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch neumožňoval konkludentné uzatváranie spotrebiteľských úverov, ale vyžadoval obligatórne písomnú formu, prejavenú na jednej listine. Na zdôraznenie súd dodáva, že takýto nový záväzkovoprávny vzťah, týkajúci sa kreditnej karty, bolo nutné uzavrieť spôsobom uvedeným v zákone o spotrebiteľských úveroch, teda v písomnej forme s individuálne dojednanými všetkými náležitosťami tak, ako sú vymedzené v § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a pri ich absencii neobstojí zhojenie spočívajúce v čerpaní úveru, preto bolo potrebné ustáliť, že pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy bola predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná. Súd má za to, že predmetná listina označená ako „žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka“, ktorá v časti C/ obsahuje žiadosť dlžníka o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie kreditnej karty nie je v časti C/ zmluvou o revolvingovom úvere. Žalovaný mal oznámiť právnemu predchodcovi žalobcu akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy a stanoviť konkrétne podmienky čerpania úveru. Takéto oznámenie by bolo možné považovať za návrh na uzavretie zmluvy, ku ktorému by však muselo pristúpiť aj písomné prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy právnym predchodcom žalobcu. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere vyžaduje písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby. Podmienka písomnosti pri vzniku predmetnej zmluvy dodržaná nebola, v dôsledku čoho je táto zmluva neplatná podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je možné považovať, že v zmysle bodu 1. - 4. VÚP je žalovaný vo vzťahu ku právnemu predchodcovi žalobcu osobou, ktorej je návrh na uzavretie zmluvy určený a že oznámenie o akceptácii kreditnej karty je prijatím návrhu na uzavretie zmluvy, nakoľko súd
poukazuje na spôsob vytvorenia predmetnej zmluvy, pri ktorom právny predchodca žalobcu nevedel, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára aj ďalší záväzkový vzťah. Po príchode do predajne za účelom kúpy konkrétneho tovaru mu bol predložený formulár obsahujúci aj žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie kreditnej karty. Takéto ustanovenie časti C/ nie je možné považovať za návrh na uzavretie zmluvy, nakoľko právny predchodca žalobcu ani nemusel vedieť o jeho obsahu. Preto ani prípadnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.09.2006 nie je možné považovať za prijatie návrhu a tým splnenie podmienky na platné uzatvorenie danej zmluvy.
43. Naviac, právny predchodca žalobcu v písomných podaniach poprel akúkoľvek vôľu pri uzatváraní sporného zmluvného vzťahu, čo predstavuje ďalší nedostatok platnosti zmluvného vzťahu. Uvedené tvrdenie žalovaný popieral a namietal čerpaním finančných prostriedkov a ich následnou úhradou, avšak žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu vedel v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, že uzatvára nie jeden klasický úver, ale aj druhý revolvingový úver, resp. si bol vedomý podania žiadosti o vydanie kreditnej karty. S poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd mal za to, že v prípade rozporu je potrebné vychádzať z ustanovenia priaznivejšieho pre spotrebiteľa, a preto žalovaný nepreukázal vedomosť právneho predchodcu žalobcu o uzatváraní žiadosti o vydanie kreditnej karty a jeho vôľovú zložku. Nedostatok vôle právneho predchodcu žalobcu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na túto skutočnosť je potom irelevantné, či následne právny predchodca žalobcu kreditnú kartu aj reálne využíval právny predchodca žalobcu a čerpal finančné prostriedky.
44. Z dôvodu, že sporný právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, ako aj z dôvodu nedostatku vôle právneho predchodcu žalobcu pri uzatváraní sporného právneho úkonu, jednalo sa o neplatný právny úkon podľa § 37 ods. l a § 40 ods. l Občianskeho zákonníka, a preto v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka si strany sporu boli povinné vrátiť všetko, čo na základe zmluvného vzťahu získali. Neobstojí tak ani tvrdenie žalovaného, poukazujúce na ustanovenie § 455 ods. l Občianskeho zákonníka, vylučujúce vznik bezdôvodného obohatenia pri neplatnosti zmluvného vzťahu len pre nedostatok formy, pretože súd vyhodnotil neplatnosť zmluvného vzťahu nielen s poukazom na nedostatok písomnej formy, ale aj absenciu vôle právneho predchodcu žalobcu uzatvoriť zmluvný vzťah. Vzhľadom k dôvodom neplatnosti právneho úkonu sa tak súd nezaoberal ani tvrdeniami strán ohľadom aplikácie ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj poukazmi na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn.: 14C/86/2011 - 77 zo dňa 15.11.2011 o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovaného. S poukazom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, neobstála ani námietka žalovaného, týkajúca sa toho, že z každej splátky bezdôvodné obohatenie vzniklo len v časti úrokov, poistenia a poplatkov, pričom žalovanému oprávnene vznikol nárok na úhradu splátok istiny. Uvedené by obstálo za situácie, ak by bol zmluvný vzťah bezúročný a bez poplatkov.
45. Ako bolo uvedené a stranami nepopreté, bolo nepochybné, že strany sporu si na základe tohto neplatného právneho úkonu plnili, pričom žalovaný poskytol právnemu predchodcovi žalobcu peňažné prostriedky, ktoré právny predchodca žalobcu aj vyčerpal v čiastkach. Posledný výber bol realizovaný dňa 19.07.2016 a posledný vklad bol dňa 08.10.2020. Aj samotné čerpanie peňažných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu na základe absolútne neplatného právneho úkonu je spojené s následkom vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré tak bol právny predchodca žalobcu povinný žalovanému vrátiť, čo sa aj stalo, keďže žalovanému reálne vrátil viac, než sám čerpal. Právny predchodca žalobcu vyčerpal sumu 4.769,14 eura a zaplatil sumu 7.291,78 eura. Zaplatené peňažné prostriedky vo výške 2.552,64 eura tak predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je tak žalovaný povinný rovnakým titulom vydať žalobcovi. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa tak v ďalšom zaoberal jej dôvodnosťou.
46. Premlčanie (inveteratio) je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tohto spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva. Súd sa môže zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Premlčaním (na rozdiel od preklúzie) právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje v tej svojej zložke, ktorá predstavuje nárok. Subjektívne právo aj po aplikácii námietky premlčania trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, ktorého uplatniteľnosť je ale obmedzená na dobrovoľné splnenie povinným. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročnú. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok a priebeh ich plynutia aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie §-u 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.
47. V prípade práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
48. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
49. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o sebaobohateného a to bez ohľadu na to, že sa o tých skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. V podstate to znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. V tomto smere súd poukazuje na právny záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021, podľa ktorého pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actionata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. V danom prípade právny predchodca žalobcu uviedol, že sa o svojom práve na uplatnenie bezdôvodného obohatenia dozvedel po posúdení a zistení všetkých skutkových okolností po porade so svojim právnym zástupcom po tom, ako mu dal k nahliadnutiu zmluvu o úvere a od žalovaného vyžiadaný prehľad výberov a úhrad, ktoré mu zaslal žalovaný a v ten deň aj udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie v konaní t. j. 15.6.2021. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021 uvádza, že pre určenie momentu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobca sám musel byť vedomý, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedol na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom je porada, ktorú absolvoval právny predchodca žalobcu ako priemerný spotrebiteľ - fyzická osoba s jeho právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych dojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou.
50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zistil, že právnemu predchodcovi žalobcu začala plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 15.06.2021, kedy právny predchodca žalobcu absolvoval poradu so svojim právnym zástupcom. Týmto okamihom
boli právnemu predchodcovi žalobcu známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške. Žaloba bola doručená súdu dňa 21.06.2021.
51. V prejednávanej veci súd ustálil, že nie sú premlčané splátky uhradené pred podaním žaloby odo dňa 12.05.2020 do 08.10.2020 v súhrne 2.241,05 eura. Predchádzajúca platba uhradená právnym predchodcom žalobcu dňa 27.06.2016 (ako aj všetky ďalšie platby pred týmto dátumom) už premlčané boli. Súd zároveň priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zaplateného poplatku za vyhotovenie prehľadu platieb zo dňa 15.01.2021 vo výške 70,- eur. Súd má za to, že takýto poplatok nemá oporu v zmluvných ustanoveniach, keďže je zmluva ako celok neplatná. Súd preto rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.311,05 eura (t. j. 2.241,05 eura + 70,- eur). Vo zvyšnej časti sumy 287,09 eura uplatnenej titulom bezdôvodného obohatenia súd žalobu zamietol.
52. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.311,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.311,05 eura od 22.06.2021 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby, ktorý stranami sporu rozporovaný nebol.
53. Súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 171,88 eura ako ďalšieho nákladu žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) spojeného s uplatnením pohľadávky. Právny predchodca žalobcu súdu v konaní síce predložil ako listinný dôkaz aj predsporovú (predžalobnú) výzvu, čím preukázal jej existenciu. Súd ale poukazuje na to, že samotné vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy dlžníkovi nepredstavuje bez ďalšieho príslušenstvo pohľadávky. Je potrebné odlišovať trovy právneho zastúpenia ako trovy konania (§ 251 CSP) a príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ), a to sa netýka len rozdielu samotného okamihu ich vzniku, či už vzniknú v rámci súdneho konania alebo nie. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu vzniknúť aj v predsúdnom štádiu konania (napríklad cena znaleckého posudku pripojeného k žalobe a podobne, ide teda o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa týkajú splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore. Ide ale o hmotnoprávny nárok odlišný od trov súdneho konania, ktoré vzniknú v konaní a na ktoré má nárok v spore úspešná strana. Pokiaľ teda ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky spojené s predžalobnou výzvou realizovanou advokátom pred začatím súdneho konania, ide o hmotnoprávny nárok (odlišný od trov konania) a žalobca (resp. jeho právny predchodca) v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vynaloženie týchto nákladov a dôvodnosť tohto nároku. Kým náhradu trov konania súd prizná strane podľa pomeru jej úspechu vo veci, príslušenstvo pohľadávky je hmotnoprávnym nárokom, ktorý je potrebné v spore preukázať, nestačí len odkaz na tarifnú odmenu advokáta v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože ide o náklad, ktorý si uplatňuje žalobca a ten je povinný pre úspech v konaní preukázať vznik takého nákladu. Pokiaľ aj právny zástupca žalobcu spísal a zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, advokátovi síce za tento úkon právnej služby patrí odmena, ktorá sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom alebo, ak nedôjde k dohode použijú sa ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene. Avšak v danom prípade si žalobca (resp. jeho právny predchodca) neuplatňuje trovy právneho zastúpenia, ale náklad ako príslušenstvo pohľadávky ako hmotnoprávny nárok, čo znamená, že v rámci sporového konania je strana pre úspech v konaní povinná nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci ako aj podoprieť tieto svoje tvrdenia dôkazmi. Tak ako žalobca preukázal dôvodnosť príslušenstva v podobe zákonných úrokov z omeškania, je potrebné, aby pre úspech vo veci preukázal aj dôvodnosť príslušenstva v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pokiaľ žalobca vynaložil náklady spojené s uplatnením pohľadávky tým, že svojmu právnemu zástupcovi zaplatil odmenu za predžalobnú výzvu (či už zmluvne dohodnutú odmenu za právne služby alebo vo výške tarifnej odmeny), čím by mu vznikol náklad spojený s uplatnením pohľadávky, túto skutočnosť nielenže v konaní nepreukázal, ale k uvedenému neuviedol ani žiadne relevantné skutkové tvrdenia, keď iba uviedol, že žalobca ako ďalší náklad spojený s uplatnením pohľadávky požaduje trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (predsporovú výzvu), ktorej výšku odôvodnil tarifnou odmenou v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalobca v rámci skutkových tvrdení ani len neuviedol, akú si s právnym zástupcom dohodli odmenu a či vôbec. Či malo ísť o zmluvnú odmenu (hodinovú, paušálnu alebo podielovú alebo ich kombináciu) alebo odmenu vo výške tarifnej odmeny. Napokon ani len neuviedol, či taká odmena bola alebo nebola právnemu zástupcovi vyplatená, a teda či žalobcovi taký náklad aj reálne vznikol. Žalobca uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal
(napríklad dokladom o úhrade faktúry za právne služby). Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani sumu 171,88 eur uplatňovanú v tomto spore ako ďalší náklad spojený s uplatnením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
58. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
59. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.498,14 eura titulom bezdôvodného obohatenia a sumy 171,88 eura titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.
60. Právny predchodca žalobcu po podaní žaloby vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eur späť a žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.598,14 eura titulom bezdôvodného obohatenia a sumy 171,88 eura titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.
61. V danom prípade platí, že žalobca, na ktorého bola pohľadávka jeho právneho predchodcu postúpená, zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 1.900,- eur, pretože ak by právny predchodca žalobcu postupoval dôsledne pri podaní žaloby, nebolo by potrebné žalobu v tejto časti vziať späť. V zastavujúcej časti vo výške 1.900,- eur vnikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
62. Vo zvyšnej uplatnenej časti vo výške 2.770,02 eura (t.j. sumy 2598,14 eura + 171,88 eura) bol žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 2.311,05 eura a neúspešný v časti o zaplatenie sumy 458,97 eura. Hrubý úspech žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.770,02 eura preto predstavuje 83,43 % (t. j. 2.311,05 eura) a hrubý neúspech predstavuje 16,57 % (t. j. 458,97 eura). Čistý úspech žalobcu v časti o zaplatenie sumy 2.770,02 eura predstavuje 66,86 % (83,43 - 16,57). Na základe uvedeného v časti o zaplatenie sumy 2.770,02 eura vznikol žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,86%.
63. V danom prípade bol žalobca z uplatnenej sumy 4.670,02 eura celkovo úspešný v časti o zaplatenie sumy 2.311,05 eura, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a neúspešný v časti o zaplatenie sumy 2.358,97 eura (t. j. v tejto časti bol úspešný žalovaný), keďže súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 458,97 eura zamietol a v časti uplatnenej sumy 1.900,- eur zastavenie konania zavinil žalobca, čím v tejto časti vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania majúcich sa zaplatiť. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je približne rovnaký, t. j. úspech žalobcu 49,47% (neúspech žalobcu 50,53%), úspech žalovaného 50,53% (neúspech žalovaného 49,47%), čo predstavuje čistý úspech žalovaného 1,06%. Súd preto s poukazom na § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.