Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sžk-5-2020.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sžk/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 1667/14, Petržalka, P.O.Box 218, Bratislava, právne zastúpeného: CLC advokátska kancelária, s.r.o., Panenská č. 18, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Považská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-PB-OSZP-2018/008541-4-AP7 5 zo dňa 15.8.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/106/2018-67 zo dňa 15. októbra 2019 ECLI:SK:KSTN:2019:3018200333.1, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Účastníkom sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Dňa 12.2.2018 bol žalovanému predložený zámer je Ing. Stanislava Kukuru - ELETHERM realizovať stavbu s názvom „Považská Bystrica - priemyselný park býv. Strojárne, multifunkčné haly s prevádzkovými časťami, parkovacie plochy“ (ďalej aj „zámer“), ktorý žalovaný podrobil zisťovaciemu konaniu (ďalej aj „zisťovacie konanie“) podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Dňa 16.2.2018 sťažovateľ ako dotknutá verejnosť doručil žalovanému stanovisko k zámeru s viacerými vecnými pripomienkami a návrhmi na jeho doplnenie. 2. Dňa 25.5.2018 vydal žalovaný rozhodnutie č. OÚ-PB-OSZP-2018/002487-21-ZK 2-A10 (ďalej aj „rozhodnutie o zámere“), podľa ktorého sa realizácia zámeru nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a pre navrhovanú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Rozhodnutie o zámere nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2018. 3. Sťažovateľ podal dňa 13.07.2018 žalovanému návrh na obnovu konania skončeného rozhodnutím o zámere. Následne bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku 165,50 € za podanie návrhu na obnovu konania do 15 dní od jej doručenia. Vo výzve žalovaný oznámil sťažovateľovi, že ho nepovažuje za osobu oslobodenú od správneho poplatku, ako sa toho sťažovateľ domáhal s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) a čl. 4 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len
„Aarhuský dohovor“), a súčasne ho poučil, že nezaplatenie správneho poplatku bude mať za následok zastavenie konania. Správny poplatok ku dňu 14.8.2018 nebol zaplatený. 4. Rozhodnutím č. OÚ-PB-OSZP-2018/008541-4-AP7 5 zo dňa 15.8.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný konanie o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy zisťovacieho konania zastavil pre nezaplatenie správneho poplatku. V ňom vyslovil názor, že oslobodenie od poplatku za podanie návrhu na obnovu konania v súvislosti s Aarhurským dohovorom sa týka len konania, v ktorom bolo porušené právo na informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. II. Konanie pred krajským súdom
5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a bolo vydané v konaní, ktoré je postihnuté závažnou procesnou vadou, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 6. Sťažovateľ v žalobe uviedol, že hoci podľa zákona č. 24/2006 Z. z. prejavil záujem na navrhovanej činnosti zaslaním písomného stanoviska k zámeru, žalovaný mu v rozpore s Aarhurským dohovorom nezákonne odoprel postavenie účastníka v zisťovacom konaní, čím mu znemožnil realizovať právo na úplné informácie v konaní o ochrane životného prostredia. Za pochybenie považoval aj skutočnosť, že správny orgán na jeho žiadosť o pomoc a poučenie v súvislosti doručenou výzvou na zaplatenie správneho poplatku 165,50 € za podanie jeho návrhu na obnovu konania nereagoval a s jeho námietkami sa vysporiadal až v rozhodnutí o zastavení konania. 7. Žalovaný navrhoval zamietnutie žaloby. Poukazoval na to, že čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru upravuje právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré garantuje aj cestou súdneho prieskumu za nízky poplatok alebo bezplatne. Mal však za to, že návrh sťažovateľa na obnovu konania sa netýkal poskytnutia informácie a preto sa sťažovateľ nemôže odvolávať na toto ustanovenie. 8. V replike i duplike obaja účastníci zotrvali na svojej predchádzajúcej argumentácii. 9. Správny súd dňa 15.10.2019 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 10. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že sťažovateľ ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. vo svojom stanovisku k zisťovaciemu konaniu vzniesol viaceré pripomienky a požiadavky k zámeru realizovať priemyselný park tak, aby podľa jeho predstáv zodpovedal požiadavkám právnych predpisov. Ani jeden bod tohto stanoviska však podľa správneho súdu nesmeroval k získaniu informácie o životnom prostredí vo vzťahu k zámeru. Zaujal názor, že z Aarhurského dohovoru, ktorý je záväzný pre Slovenskú republiku a jej orgány v ich rozhodovacej činnosti, vyplýva, že oslobodenie, resp. zníženie poplatkovej povinnosti, na ktoré poukazuje sťažovateľ, sa týka výlučne konaní, v ktorom sa poskytuje ochrana osobám oprávneným na poskytnutie informácie, ak im žiadané informácie neboli poskytnuté riadne alebo vôbec. V konaní vo veci samej, ktorého obnovy sa sťažovateľ domáhal, sa však riešila otázka možného posudzovania vplyvu navrhovanej stavby na životné prostredie a postavenia žalobcu ako účastníka tohto konania. Ani samotný žalobca sa svojim vyjadrením v zisťovacom konaní nedomáhal poskytnutia informácií o životnom prostredí. 11. Z uvedených dôvodov podľa správneho súdu nemožno na súdený prípad aplikovať ustanovenie čl. 9 ods. 1 Aarhurského dohovoru, ktoré umožňuje domáhať sa ochrany práva na informácie o životnom prostredí bezodplatne alebo len za znížený poplatok. Povinnosťou sťažovateľa podľa krajského súdu bolo zaplatiť správny poplatok spoločne s podaním návrhu na obnovu konania alebo v lehote určenej správnym orgánom, nakoľko sťažovateľ nebol osobou oslobodenou podľa § 4 ods. 5 zákona od poplatkovej povinnosti. Keďže tak neurobil ani v dodatočne určenej lehote, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ak konanie o návrhu na povolenie obnovy konania zastavil. 12. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku sťažovateľa o neposkytnutí súčinnosti zo strany žalovaného v súvislosti so žiadosťou o vysvetlenie výzvy na zaplatenie správneho poplatku. Konštatoval tiež, že žalovaný rozhodnutie o zastavení správneho konania riadne odôvodnil.
III.
Kasačná sťažnosť žalobcu / stanovisko žalovaného
13. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pre nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a navrhol zrušiť jeho rozsudok a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 14. Sťažovateľ dôvodil tým, že jedným zo základných procesných práv účastníka konania je i právo na informácie vo forme nazerania do spisu, možnosť robiť si výpisy, odpisy a dostávať informácie zo spisov, ktoré práva mu boli neuznaním jeho postavenia účastníka zisťovacieho konania odopreté. Nesúhlasil s výkladom čl. 4 Aarhuského dohovoru, ako ho v rozsudku prezentoval správny súd, a mal za to, že za žiadosť v zmysle tohto ustanovenia je potrebné považovať aj podanie, ktorým sa snažil vstúpiť do konania, aby mohol získať potrebné informácie týkajúce sa životného prostredia, aj keď toto podanie explicitne neobsahovalo žiadosť o informácie. Preto tvrdil, že pri obnove konania mal byť v zmysle čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru úplne alebo čiastočne od správneho poplatku oslobodený, keďže podľa tohto ustanovenia sú opravné prostriedky proti rozhodnutiam obmedzujúcim účasť v konaní a tým aj právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, zahrnuté v okruhu právnych nástrojov, ktoré je potrebné oslobodiť od poplatkov. 15. Výklad a aplikácia práva použitá žalovaným podľa sťažovateľa odporuje úmyslu, cieľu a účelu, ktoré zákonodarca vkladal do § 24 zákona č. 24/2006 a preto je nesprávnym aj rozsudok krajského súdu.
IV.
Vybrané ustanovenia aplikovaných právnych predpisov
Podľa § 4 ods. 5 zákona o správnych poplatkoch od poplatkov sú ďalej oslobodené úkony, o ktorých tak určuje medzinárodná zmluva alebo medzinárodná dohoda, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhurského dohovoru každá strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí. Podľa čl. 9 ods. 1 Aarhurského dohovoru každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby každý, kto sa domnieva, že jeho žiadosť o informácie na základe článku 4 nebola zohľadnená, bola neoprávnene zamietnutá, či už čiastočne alebo úplne, neprimerane zodpovedaná alebo sa s ňou nenaložilo tak, ako sa malo v súlade s ustanoveniami uvedeného článku, mal prístup k procesu preskúmania pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným zákonom. V tých prípadoch, keď strana umožní takéto opravné prostriedky pred súdom, zabezpečí, aby táto osoba mala tiež prístup k rýchlemu konaniu ustanovenému zákonom, a to bezodplatne alebo za nízky poplatok, k novému prejednaniu pred orgánom verejnej moci alebo preskúmaniu pred nezávislým a nestranným orgánom iným ako súd. Konečné rozhodnutia podľa odseku 1 sú záväzné pre orgán verejnej moci, ktorý má informácie. Ak je prístup k informáciám podľa tohto odseku zamietnutý, zdôvodnenie sa uvedie vždy písomne.
V.
Právne závery kasačného súdu
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 1. augusta 2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol. 17. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť správnosť výkladu relevantných ustanovení Aarhuského dohovoru vo väzbe na zákon o správnych poplatkoch, z ktorých krajský súd vychádzal pri zamietnutí správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení správneho konania o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy zisťovacieho konania pre nezaplatenie správneho poplatku.
18. Kasačný súd pripomína, že dôvodom zastavenia obnovovacieho konania bolo nesplnenie poplatkovej povinnosti zo strany sťažovateľa ani po predchádzajúcej výzve žalovaného, na ktorú sťažovateľ reagoval nesúhlasným vyjadrením smerom k jeho poplatkovej povinnosti, tvrdiac, že v zmysle § 4 ods. 5 zákona o správnych poplatkoch v nadväznosti na článok 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru je od platenia správnych poplatkov za podanie návrhu na obnovu konania oslobodený. Túto argumentáciu používal sťažovateľ aj v neskorších štádiách prejednávania veci, pričom v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu tvrdí, že za žiadosť o informáciu o životnom prostredí v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru je treba považovať aj podanie (návrh na obnovu konania), ktorým sa snažil vstúpiť do právoplatne skončeného konania, aby mohol získať potrebné informácie týkajúce sa životného prostredia a uplatňovať aj svoje iné práva a povinnosti, aj keď vo svojom podaní explicitne nežiadal o informácie o životnom prostredí. Tvrdí, že mu bolo bezdôvodným odopretím postavenia účastníka zisťovacieho konania odmietnuté právo získať informácie o životnom prostredí a preto má byť podľa čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru oslobodený od správnych poplatkov aj pri obnove konania. 19. Kasačný súd s takouto extenzívnou interpretáciou aplikovaných ustanovení Aarhuského dohovoru vo vnútroštátnom práve nesúhlasí a právne posúdenie veci zo strany krajského súdu považuje v podstate za správne. 20. Senát kasačného súdu principiálne nemá nič proti tomu, že realizáciu práva na informácie o životnom prostredí podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru možno považovať za implicitne zahrnutú vo vstupe verejnosti reprezentovanej formálnymi či neformálnymi enviromentálnymi zoskupeniami alebo aj jednotlivcami do konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z., keďže s účasťou verejnosti v týchto konaniach je vždy spojený i jej prístup k informáciám o životnom prostredí. V tomto duchu uvedený zákon naširoko otvára prístup verejnosti do tam upravených konaní, keď jej priznáva postavenie účastníka konania, ak určeným spôsobom prejaví záujem na posudzovanej činnosti. 21. V prejednávanej veci sťažovateľ takýto záujem prejavil, keď zaslal žalovanému odôvodnené písomné stanovisko k posudzovanému zámeru, ktorého sa zisťovacie konanie týkalo, čím zo zákona získal postavenie účastníka predmetného konania (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.). Z administratívneho spisu v súdenej veci vyplýva, že žalovaný po výzve adresovanej sťažovateľovi na doloženie stanov združenia, zápisníc z valného zhromaždenia o voľbe predsedníctva a zo zasadnutia predsedníctva o voľbe predsedu združenia (všetko aktualizované ku dňu podania stanoviska v zisťovacom konaní), na ktorú sťažovateľ nereagoval, ďalej neprihliadal na stanovisko sťažovateľa a samotného sťažovateľa viac nepovažoval za účastníka predmetného konania, ako mu to vopred oznámil vo výzve zo dňa 05.03.2018. 22. Kasačný súd rozumie výhradám sťažovateľa voči zákonnosti uvedeného postupu žalovaného, pripomína však, že sťažovateľ voči tomuto postupu nepodnikol žiadne právne kroky, najmä nepodal odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní, hoci toto rozhodnutie bolo povinne zverejnené (§ 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.). Potom, čo žalovaný so sťažovateľom ďalej nekonal ako s účastníkom konania, sa sťažovateľ neobrátil ani na správny súd so správnou žalobou, aby si uhájil svoje procesné postavenie a zachoval si prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorých sa toto konanie týkalo. Sťažovateľ podal až návrh na povolenie obnovy právoplatne skončeného konania, navyše bez konkrétnej právnej argumentácie k niektorému zo zákonom predpokladaných dôvodov pre povolenie obnovy podľa § 62 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), o ktoré sa v návrhu opieral. 23. Podľa názoru kasačného súdu správny súd dôvodne upozornil na skutočnosť, že oslobodenie od poplatkovej povinnosti (resp. jej zníženie) v zmysle čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru, na ktorý poukazoval sťažovateľ, sa týka opravných konaní, v ktorých verejnosti vôbec neboli poskytnuté informácie o životnom prostredí, alebo boli poskytnuté v nedostatočnom rozsahu či neprimeraným spôsobom. Ako už kasačný súd naznačil, za oslobodených od poplatkovej povinnosti je možné považovať zástupcov verejnosti i v riadnych opravných konaniach týkajúcich sa prieskumu rozhodnutí o ich účastníctve v konaniach týkajúcich sa životného prostredia. V súdenej veci, ktorá sa týka obnovy ukončeného zisťovacieho konania, však o takýto prípad nejde a ani sám sťažovateľ v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku nenaznačuje, čomu má z hľadiska prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí jeho návrh na obnovu zisťovacieho konania slúžiť. Skutkový stav v predmetnej veci je uzavretý a všetky zistenia a podklady, z ktorých žalovaný v konaní vychádzal, sú zhrnuté v odôvodnení rozhodnutia o zámere. 24. Je potrebné si uvedomiť, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok slúži predovšetkým na opravu skutkových omylov a závažných právnych pochybení v administratívnych konaniach a rozhodnutiach, ktoré nemohli byť odstránené v odvolacom konaní (§ 62 ods. 1 Správneho poriadku). Mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je daná i tým, že z právoplatného rozhodnutia i v predmetnom
v zisťovacom konaní nadobudol práva a povinnosti minimálne navrhovateľ posudzovaného zámeru, prípadne aj iné tretie osoby. 25. Ani pri akceptovaní argumentácie sťažovateľa, že už samotnou účasťou sťažovateľa v zisťovacom konaní sa napĺňa právo verejnosti na informácie o životnom prostredí a preto v zmysle Aarhuského dohovoru patrí sťažovateľovi bezplatný prístup k preskúmaniu rozhodnutí v tomto konaní, nie je možné súhlasiť s názorom, že oslobodenie od poplatkovej povinnosti mu prináleží i po právoplatnom skončení konania a vzťahuje sa i na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. 26. Kasačný súd pripomína, že sťažovateľ mal v súlade s citovanými ustanoveniami Aarhuského dohovoru, ktorých sa dovolával, bezplatný prístup k preskúmaniu rozhodnutia žalovaného č. j. OÚ- PB-OSZP-2018/002487-21-ZK2-A10 zo dňa 25.05.2018 v odvolacom konaní a ak sa cítil postupom žalovaného ako účastník predmetného konania opomenutý, nič mu ako zainteresovanej verejnosti nebránilo obrátiť sa na správny súd so správnou žalobou (§ 42 SSP), pričom aj v takomto konaní by bol ako ekologická organizácia (vychádzajúc z obsahu jeho stanov) oslobodený od súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). 27. Ako však už bolo uvedené, zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom sťažovateľ ako jeho účastník uplatňoval prístup k informáciám o životnom prostredí, bolo právoplatne skončené bez akejkoľvek procesnej aktivity sťažovateľa po doručení výzvy na doloženie dokladov týkajúcich sa statusu sťažovateľa a oprávnenia osôb konať v jeho mene. 28. Kasačný súd je v okolnostiach daného prípadu toho názoru, že článok 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru v časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti za súdne alebo iné nezávislé preskúmanie rozhodnutí o úplnom alebo čiastočnom neposkytnutí informácií o životnom prostredí nie je možné vykladať tak extenzívne, že by garantoval sťažovateľovi ako zástupcovi verejnosti bezplatný prístup k obnove právoplatne skončeného konania, v ktorom sťažovateľ vlastnou pasivitou nevyužil možnosť podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. 29. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd správne vyhodnotil preskúmavané rozhodnutie o zastavení správneho konania pre nezaplatenie správneho poplatku ako zákonné a preto kasačný súd postupoval podľa § 461 SSP a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.