Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Er-235-2015.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/235/2015
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36432105, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: S. D., F.. XX. XX. XXXX, D.. U. XXX/ XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 2 646,34 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou (r. Sitášovou), Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 7534/15, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 50,63 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 090544, zo dňa 12. 06. 2015 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Janu Virličovú (r. Sitášovú), Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2014-6485, zo dňa 07. 11. 2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 19. 12. 2014 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Dňa 29.10.2015 doručil povinný súdu podanie s označením „Odpor voči začatiu exekúcie (2Er/235/2015)“, ktoré okresný súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu uviedol, že vymáhanú sumu 4.200 Eur považuje za neprimeranú. Namietal, že o tejto pohľadávke rozhodol Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie bez jeho prítomnosti a bez jeho vedomia, s ktorým postupom sa dosiaľ nestretol. Uviedol tiež, že pohľadávku právneho predchodcu oprávneného (VÚB, a. s.) prestal splácať z dôvodu, že prišiel o zamestnanie a už viac ako päť rokov je jeho maximálnym príjmom sociálna dávka vo výške 117,40 Eur, o čom oprávneného aj upovedomil.
3. Okresný súd vydal dňa 08. 12. 2016 uznesenie sp. zn. 2Er/235/2015-38, ktorým rozhodol o odklade predmetnej exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Zároveň poukázal na pochybnosti o zákonnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na to, že povinný vystupuje v konaní ako spotrebiteľ a všeobecné obchodné podmienky oprávneného obsahujú výhradnú rozhodcovskú doložku.
4. Proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 2Er/235/2015-38 zo dňa 08. 12. 2016 podal oprávnený odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom nezistil rozpor uvedených inštitútov so zákonom a vydal poverenie. Dal do pozornosti, že od prvého preskúmania žiadosti súdom po druhé preskúmanie s nezmenil skutkový stav a ani právny poriadok. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Z § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z .z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, pričom ozrejmil postup banky po tom, ako ju informoval o jeho vzniknutej situácii po strate zamestnania. Uviedol, že sa podpisom zmluvy nedopustil žiadneho podvodu, nemal úmysel nikoho poškodiť, ale stratou zamestnania v roku 2009 sa jeho situácia nepredpokladateľne zmenila Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a exekúciu zastavil.
6. K vyjadreniu povinného sa vyjadril oprávnený tak, že odvolacie dôvody, ktoré uviedol v odvolaní, ostávajú nezmenené.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o odklade exekúcie sp. zn. 2Er/235/2015-38 zo dňa 08. 12. 2016 ako vecne správne potvrdil.
8. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu.
9. V prejednávanej veci je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Slovenskej bankovej asociácie , sp. zn. II/2014-6485, zo dňa 07. 11. 2014,ktorý sa stal právoplatným 19. 12. 2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2 646,34 Eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 646,34 Eur odo dňa 15. 04. 2014 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 126,00 Eur. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 10. 11. 2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Rozhodcovský súd si právomoc predmetný spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v bode 11.5. všeobecných obchodných podmienok.
10. Podľa bodu 11,5 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty sa akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodnutý Rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk Slovenskej republiky podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.
11. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r.) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
18. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
19. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva a to, či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Jedným z predpokladov vedenia exekúcie je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom, materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje presnú individualizáciu povinného a hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18). Exekučný súd je oprávnený preskúmavať formálnu stránku exekučného titulu, a teda správnosť údajov uvedených v potvrdení o jeho vykonateľnosti.
20. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou - oprávneným) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý bežný účet spolu s produktami a službami flexiúčtu ), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým prostriedkov. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.
21. V ustanovení § 53 OZ je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Nakoľko je rozhodcovská doložka upravená vo všeobecných obchodných podmienkach, dlžník nemal možnosť ovplyvniť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjednal a rozhodcovská doložka znemožnila voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu príslušným súdom. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu a navyše, dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny súd, ktorý sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený prístup k právnej (súdnej) ochrane. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia OZ týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, a teda oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a to pred podpisom zmluvy. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09. 02. 2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
24. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
25. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
26. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie je potrebné vyhovieť, nakoľko súd zistil, že v prípade dojednania rozhodcovskej doložky sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky.
27. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.
28. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
29. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu v sume 50,63 Eur, z toho odmena podľa § 14 vyhlášky vo výške 39,19, náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 9,00 Eur a DPH 20 % z odmeny podľa § 14 a § 22 vyhlášky, t. j. 8,44 Eur.
30. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
31. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
32. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
33. Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
34. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t. j. neprípustnosť exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
35. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
36. Po preštudovaní špecifikácie trov exekúcie predloženej súdnym exekútorom okresný súd konštatuje, že trovy si súdny exekútor vyčíslil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a Exekučného poriadku. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 vyhlášky vo výške 39,19 Eur a náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 9,00 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu spolu s náhradou hotových výdavkov.
37. Z internetovej stránky o registrácii DPH vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z odmeny aj uplatnenú 20% DPH.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti III. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.