Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/141/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D. XXX/XX, XXX XX C. - D., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D. XXX/XX, XXX XX C. - D., t.č. G. D. XXX, právne zastúpená: Mgr. Barbora Hlavatá, advokátka so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., t.č. J. XXX/X, K., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -180 zo dňa 3. mája 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k -180 zo dňa 3. mája 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého A. B. v sume 260 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky maloletého, s účinnosťou od 22.03.2023. II. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. za obdobie od 22.03.2023 do 30.04.2024 vo výške 798 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, k rukám matky maloletého. III. Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -79 zo 06.08.2021. IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. V návrhu uviedla, že podľa rozsudku zo dňa 19.08.2021 je otec povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200 eur mesačne. Aktuálne náklady navrhovateľky predstavujú mesačne: 140 eur náklady na užívanie bytu - nájomné, 50 eur SIPO elektrina, voda, plyn, 103 eur školské obedy a mesačný poplatok za škôlku a ZRPŠ, 200 eur strava, 32 eur TV, internet a telefón, 250 eur pohonné hmoty, 5 eur krúžok, 150 eur oblečenie a obuv, 50 eur vyšetrenia u lekárov, 60 eur hygiena, 40 eur iné poplatky ako napríklad hračky, výlet, sezónne športy, napríklad lyžovanie, 100 eur sporenie. Ročné výdavky predstavujú 237,24 eur poistka auto, 226 detská autosedačka, 3000 eur letná dovolenka, 44 eur poplatok za smeti, 60 eur diaľničná známka. Celkovo priemerné mesačné náklady predstavujú sumu vo výške 1180 eur, čo sa týka príjmov navrhovateľky, tie sú vo výške 1107,10 eur. Matka vzhľadom na uvedené skutočnosti, pričom náklady na výživu maloletého sa neustále zvyšujú, navrhla, aby súd určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 300 eur mesačne, ktoré bude zasielať vždy do piateho dňa v mesiaci vopred na účet matky a to od podania návrhu. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Okresný súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -79 z 06.08.2021 súd schválil rodičovskú dohodu a maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. vo výške 200 eur mesačne. Keďže predmetom konania je úprava výživného - zvýšenie výživného na maloletého A., okresný súd v zmysle ustanovenia súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov. Naposledy súd o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2021. Okresný súd posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia súdu maloletý A. bol v osobnej starostlivosti matky. Matka s maloletým A. žila v spoločnej domácnosti u jej matky v byte. Matkin jediný príjem predstavoval rodičovský príspevok, ktorý za rok 2020 poberala vo výške 370 eur a pre rok 2021 vo výške 378,10 eur. Matka bola vlastníčkou nehnuteľnosti - novostavby rodinného domu, do ktorého sa plánovala s maloletým presťahovať. V súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou splácala hypotéku s mesačnou splátkou cca 250 eur. Otec pracoval, jeho priemerný mesačný príjem bol cca 550 eur mesačne. Výživné na maloletého mal určené vo výške 200 eur mesačne na základe dohody rodičov. Ani jeden z rodičov nemal inú vyživovaciu povinnosť.

4. K zmene pomerov okresný súd uviedol, že matka po rodičovskej dovolenke od 02/2022 opätovne nastúpila k zamestnávateľovi KIA Slovakia, s.r.o. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 04/2022 - 03/2023 bol 1.197,83 eur, za obdobie bol 1.359,54 eur. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým synom a svojou matkou. Bývajú v byte, ktorý vlastní jej matka. Náklady na bývanie má 140 eur náklady na užívanie bytu, 50 eur SIPO - elektrina, voda, plyn. Oproti poslednému rozhodnutiu zmena pomerov na strane matky nastala pokiaľ ide o príjem, ktorý má vyšší, neplatí hypotéku, ktorá predstavovala 250 eur mesačne, nehnuteľnosť, ktorú vlastnila, predala. Aktuálne zabezpečuje pre syna a seba samostatné bývanie v podobe 2- izbového bytu, má podpísanú rezervačnú zmluvu. Kúpu bytu bude financovať z finančných prostriedkov, ktoré jej ostali z predaja nehnuteľnosti cca 80.000 eur, a vybavuje si pôžičku. Otec do 31. 07. 2022 pracoval u zamestnávateľa NITRABUS, s.r.o. Podľa predloženého potvrdenia o príjme v období od 08/2021 do 07/2022 dosahoval priemerný mesačný príjem 721,06 eur. Prácu u zamestnávateľa ukončil s tým, že sa sťahoval do miesta svojho bydliska, kde plánoval usadiť sa, rozhodol sa zabezpečiť si tu vlastné bývanie - rodinný dom, ktorý stavia, resp. aktuálne dokončuje, a rovnako mal záujem si tu nájsť aj prácu. V období od 01.08.2022 do 18.01.2023 poberal dávku v nezamestnanosti spolu 2.379,70 eur (v priemere 431,40 eur mesačne). Z dôvodu zvýšených výdavkov, ktoré súviseli s výstavbou domu, sa rozhodol zabezpečiť si potrebné peniaze prácou v zahraničí. Prácu vykonával v Rakúsku v lyžiarskom stredisku v období od januára do októbra 2023. Podľa predložených výplatných pások jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 1.414,48 eur. Možno konštatovať, že dosahoval podstatne vyšší príjem ako u svojho posledného zamestnávateľa NITRABUS, s.r.o. Po návrate zo zahraničia bol vedený na úrade práce a aj aktuálne je vedený ako uchádzač o zamestnanie. V období od 08.01.2024 do 22.01.2024 bol zamestnaný v SAD Prešov, a.s. Podľa správy SAD Prešov bol pracovný pomer skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca. Za obdobie od 08.01.2024 do 22.01.2024 bol jeho čistý mesačný príjem 390 eur. Podľa vyjadrenia otca mu žiadne objektívne okolnosti nebránia prácu vykonávať, je to jeho vlastné rozhodnutie, nakoľko chce čo najskôr dokončiť rodinný dom. Naviac v priebehu roka 2023, napriek prebiehajúcemu konaniu o zvýšenie výživného, si zobral úver, ktorý spláca mesačne 400 eur. Napriek tomu, že jeho výdavky sa navýšili o spomínaný úver a má vyživovaciu povinnosť, pokračuje v stavbe domu, čo možno považovať za ďalší zvýšený až mimoriadny výdavok, no nepracuje. Ako sám uviedol, aj svoje bežné výdavky teraz hradí z pôžičky. Súdu príde takýto prístup nezodpovedný alebo naopak správanie, na ktoré súd nemá dôvod pri zvýšení výživného prihliadať alebo ho vyhodnocovať ako zhoršené finančné pomery na strane otca, ktoré mu neumožňujú, napriek preukázateľne zvýšeným výdavkom na strane maloletého, sa na týchto podieľať zvýšeným výživným. Oprávnené potreby maloletého a s tým súvisiace výdavky

od poslednej úpravy výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia s jeho fyzickým vekom, ako aj s tým, že navštevuje predškolské zariadenie Materskú školu v L.. V súvislosti s návštevou predškolského zariadenia došlo k navýšeniu výdavkov, ktoré spočívajú v platení stravy mesačne cca 40 eur, v úhrade poplatku za pobyt v materskej škole vo výške 50 eur mesačne a ďalej poplatku ZRŠ 5 eur mesačne a ďalších poplatkov v priebehu školského roka, ktoré súvisia s aktivitami absolvovanými v rámci predškolského zariadenia. Len vyššie uvedené výdavky predstavujú mesačne sumu cca 95 eur. Maloletý má naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním, pričom je možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako zvláštne potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne známe ( ). Každý vie, koľko stálo a stojí bývanie, stravovanie, obliekanie.

5. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, súčasná suma výživného je nedostatočná pre pokrytie zvýšených výdavkov maloletého. Za odôvodnené potreby maloletého súd považoval: strava doma cca 150 eur, strava v MŠ 40 eur, poplatok za pobyt v MŠ 50 eur, ZRPŠ, triedny fond, akcie v MŠ 5 eur, oblečenie, obuv 50 eur, hygiena 40 eur, folklórny krúžok 5 eur, voľnočasové aktivity 40 eur. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, otec so synom nie je v žiadnom kontakte a tak výživné je jediný spôsob ako sa na výchove a zabezpečovaní potrieb syna podieľa. Rovnako okresný súd konštatoval zmenu pomerov u matky a otca, ktorá zmena nastala v súvislosti s ich príjmami a majetkovými pomermi. Matka začala pracovať a dosahuje pravidelný príjem, uplatňuje si na maloletého daňový bonus a je poberateľkou rodinných prídavkov. Rodinný dom predala, vyplatila hypotéku a ďalšie úvery, ktoré mala, za zostávajúce finančné prostriedky rieši pre seba a syna samostatné bývanie. Otec zmenil zamestnanie, nakoľko sa presťahoval do miesta svojho bydliska, kde po určitý čas aj pracoval. V priebehu roka 2022 odišiel pracovať do zahraničia. Po návrate sa krátko opätovne zamestnal. V súčasnosti je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, plánuje opätovne vycestovať za prácou do zahraničia. Za uvedené obdobie postavil rodinný dom. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť, nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby si obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce. V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený nad záujem povinného rodiča. Doterajší spôsob života a zaobstarávanie príjmu je rozhodnutím otca, za ktoré nesie zodpovednosť výlučne otec a ktoré správanie nemôže byť vyhodnotené na úkor dieťaťa, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Podiel na výžive či nákladoch dieťaťa rodiča, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, výška a charakter bežných výdavkov zodpovedá štandardu potrieb detí v rovnakom veku. Pri určovaní výživného súd vychádzal z naposledy zisteného príjmu otca v zahraničí a ustálil ho ako potenciálny príjem otca, ktorý je otec schopný dosahovať.

6. Okresný súd ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletého A. na sumu 260 eur mesačne s účinnosťou od 22.03.2023, t.j. od podania návrhu. Vo zvyšnej časti, kde návrh matky prevyšoval súdom priznané výživné, návrh matky zamietol s poukazom na vyššie vyhodnotené odôvodnené výdavky maloletého, osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa. Zameškané výživné okresný súd priznal od 22.03.2023, t. j. od podania návrhu a určil nedoplatok vo výške 798 eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným (pomerná časť za mesiac marec 2023 60/31 x 10 a 13 mesiacov x 60 eur). Otcovi uložil povinnosť zameškané výživné zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 eur pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou nedoplatku na zameškanom výživnom, platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Keďže sa zmenili pomery, okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -79 z 06.08.2021 v časti úpravy výživného. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že si je vedomý vyživovacej povinnosti k synovi, ktorú aj plní po 200,- EUR mesačne. Je si vedomý aj toho, že syn rastie a s tým sú spojené aj zvýšené výdavky. Poukázal však na to, že jeho finančná situácia nedovoľuje platiť zvýšené výživné. Je vedený na úrade práce, nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Je pravdou, že si požičal finančné prostriedky na zabezpečenie bývania, nakoľko sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a ešte stále býva u svojej sestry, kým si nedokončí svoje bývanie. Sestre neprispieva na chod domácnosti, nakoľko aj svoje mesačné výdavky, ktoré činia cca 650,- EUR, hradí z požičaných finančných prostriedkov. Nie je nezamestnaný pre to, že by nechcel pracovať, ale situácia na východnom Slovensku čo sa týka zamestnania je veľmi zlá. Aj preto plánuje odísť znova do zahraničia, aby sa zamestnal a aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, splácať svoje podlžnosti a hradiť svoje výdavky. Nebráni sa zvýšeniu výživného v neskoršom období, avšak teraz mu to finančná a ekonomická situácia nedovoľuje. Aj keď to nesúvisí s konaním o zvýšení výživného, poukázal na skutočnosť, že keď sa odsťahoval zo spoločného domu, do ktorého veľa investoval, robil na ňom, nechal tam veľa hodnotných hnuteľných vecí (napr. chladničku za 1200,- EUR a iné) a aj svoje osobné veci, ktoré od matky maloletého nedostal späť. M.

M..N.

Keď chcel navštíviť syna, boli prípady, keď mu matka povedala, že je chorý alebo uviedla akýkoľvek dôvod, aby sa s ním nemohol stretnúť. Syna nechce vystavovať súdnym konaniam ohľadom úpravy styku. Otec žiadal ponechať v platnosti pôvodný rozsudok, kde bol zaviazaný hradiť po 200,- EUR mesačne. Ak sa krajský súd s odvolaním nestotožní a potvrdí rozsudok okresného súdu, navrhol, aby výživné bolo zvýšené od právoplatnosti rozsudku, nie od podania návrhu.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v zmysle metodiky pre výpočet výživného platnej od roku 2024 by malo byť výživné na jedno dieťa približne vo výške 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Otec zavádza, keď priznal sezónny príjem iba vo výške 1.600,00 EUR mesačne, nakoľko je všeobecne známe, že práve sezónne práce v rekreačných lyžiarskych a turistických strediskách v Rakúsku či Taliansku sú výborným zdrojom príjmu, kde nezriedka s ohľadom na počet odrobených hodín a málo voľných/nepracovných dní v sezóne osoba zarobí aj niekoľko tisíc eur mesačne, pričom iba časť z týchto prostriedkov môže byť oficiálnym príjmom a zostávajúca časť môže pozostávať z tzv. „tringeltov“ či sprepitného, alebo sú vyplácané zo strany zamestnávateľa na ruku. Tomuto príjmu by zodpovedal aj životný štandard otca, ktorý dokáže v čase, kedy nie je oficiálne zamestnaný, nielen prispievať na domácnosť svojej sestre, ale navyše realizuje aj stavbu rodinného domu. Otec navyše fajčí, realizuje si nové tetovania, oblieka sa do značkového oblečenia a chodí na dovolenky či predĺžené víkendy v zahraničí. Otec naposledy realizoval styk s maloletým v auguste 2023, odvtedy výlučne zatelefonuje, aj to sporadicky. Ak sa otec s maloletým nestretáva, je to výlučne v dôsledku vlastného rozhodnutia. Matka v žiadnom prípade maloletého nemanipuluje, práve naopak, snaží sa maloletého povzbudzovať ku kontaktu s otcom, avšak maloletý po opakovaných sklamaniach o tento nemá záujem. Matka je zamestnaná, pričom okrem hlavného zamestnania sa snaží realizovať aj bočné príjmy, na rozdiel od otca, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný.

10. Na doručené vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka otec písomne nereagoval.

11. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) potvrdil rozsudok okresného súdu, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. , stotožnil.

12. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, krajský súd za aplikácie , odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.

13. Podľa ust. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie otca nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Otec svoje odvolacie dôvody skoncentroval do tvrdenia, že jeho finančná situácia mu nedovoľuje platiť zvýšené výživné, je vedený na úrade práce, nepoberá žiadnu sociálnu dávku, na zabezpečenie bývania si požičal finančné prostriedky. Odvolacie dôvody uplatnené otcom sa tak v rozhodujúcej časti prekrývajú s dôvodmi, ktorými sa v konaní na súde prvej inštancie otec bránil návrhu na zvýšenie výživného. Krajský súd k týmto dôvodom v celom rozsahu odkazuje na vecne správne závery okresného súdu, s ktorými sa ako súd odvolací stotožnil. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa dôsledne zaoberal pomermi na strane matky, pomermi na strane otca a zohľadnil zvýšené výdavky na strane maloletého súvisiace s jeho fyzickým vekom, výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia a nárast bežných výdavkov spojených s bývaním, stravovaním a obliekaním. Maloletý A. je oproti pôvodnému rozhodnutiu o 3 roky starší a začal navštevovať predškolské zariadenie.

15. K odvolacej argumentácii otca krajský súd uvádza, že zo spisového materiálu možno konštatovať, že v súčasnej dobe je otec vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Otec pritom do októbra 2023 vykonával prácu v Rakúsku s priemerným čistým mesačným príjmom 1.414,48 eur. Následne bol síce na Slovensku krátko zamestnaný u zamestnávateľa NITRABUS, s.r.o., avšak s podstatne nižším príjmom; ďalší pracovný pomer v SAD Prešov, a.s. bol z jeho strany v skúšobnej dobe ukončený. Sám otec pritom uviedol, že žiadne objektívne okolnosti mu nebránia prácu vykonávať, je to jeho vlastné rozhodnutie, pretože chce čo najskôr dokončiť rodinný dom. Vecne správne tak okresný súd pri určovaní výživného vychádzal z naposledy zisteného príjmu otca v zahraničí a ustálil ho ako potenciálny príjem otca, ktorý je otec schopný dosahovať. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné doplniť, že v zmysle inštitútu potencionality zakotveného v citovanom ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné zohľadniť nielen reálne dané okolnosti a pomery preukazované osobou povinnou platiť výživné, ale je možné vychádzať aj z domnienky existencie určitých skutkových okolností a prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a tiež prípadne na skutočnosť, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, prípadne finančne výhodnejšieho zamestnania alebo iného zdroja príjmov. Okresný súd s prihliadnutím na tento inštitút vecne správne konštatoval, že podľa otcovho vyjadrenia mu žiadne objektívne okolnosti nebránia vykonávať prácu a jedná sa len o jeho vlastné rozhodnutie. Možno tak krajským súdom konštatovať, že na strane otca neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v tom, aby začal riadne pracovať. Krajský súd je preto názoru, že v okolnostiach posudzovanej veci je inštitút potencionality v plnej miere aplikovateľný. Tento inštitút umožňuje vychádzať pri určovaní výšky výživného nie zo skutočne dosahovaného príjmu, ale z príjmu, ktorý by povinná osoba mohla pri štandardne očakávateľnom prístupe k plneniu si zákonnej vyživovacej povinnosti a s ohľadom na svoje danosti – vek, vzdelanie, prax a zdravotný stav, dosiahnuť. Prístup otca, ktorý pred vykonávaním práce a dosahovaním tejto práci zodpovedajúcemu príjmu dáva prednosť stavbe domu, v žiadnom prípade nemôže obstáť za situácie, kedy má otec vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Je potrebné zvýrazniť, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred plnením iných záväzkov povinného rodiča, teda aj pred plnením jeho záväzkov súvisiacich so stavbou domu. Otec okrem všeobecných, ničím nepodložených tvrdení o nedostatku pracovných miest, neuviedol žiadne relevantné okolnosti, ktoré by mu aktuálne bránili v tom, aby sa zamestnal a aby si tak zabezpečil príjem zodpovedajúci jeho vzdelaniu vo výške potrebnej na to, aby na výživu mal. A. mohol prispievať primeranou sumou. Otec si musí uvedomiť, že má vyživovaciu povinnosť a výživu

svojho maloletého dieťaťa je povinný zabezpečovať, pričom na jeho strane nemožno konštatovať žiadne okolnosti, ktoré by mu znemožňovali sa zamestnať, resp. by ho na pracovnom trhu znevýhodňovali. Ak teda v prejednávanej veci okresný súd ohľadom potencionality príjmu otca vychádzal z výšky príjmu, ktorý otec v roku 2023 dosahoval v Rakúsku, voči jeho postupu nemá odvolací súd žiadne výhrady. Pre prípad potvrdenia rozsudku otec v podanom odvolaní žiadal, aby výživné bolo zvýšené od právoplatnosti rozsudku a nie od podania návrhu. Odvolací súd k tejto otázke poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého vo všeobecnosti platí, že výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania. Odvolací súd konštatuje, že samotný odvolateľ v podanom odvolaní túto svoju žiadosť neodôvodnil a ani odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu žiadny relevantný dôvod pre odklon od zákonnej úpravy nezistil. Odvolací súd preto túto žiadosť otca vyhodnotil ako nedôvodnú.

16. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam otca uvedeným v ním podanom odvolaní, kde otec poukázal na svoje investície do spoločného domu, na to, že tam nechal hodnotné hnuteľné veci a svoje osobné veci, a na to, že matka nedodržiava súdnym rozhodnutím stanovený styk otca s maloletým, je potrebné uviesť, že sa jedná o okolnosti, ktoré nemajú dopad na riešenie v konaní relevantnej otázky určenia výšky výživného na maloletého A..

17. V podanom odvolaní otec neuviedol žiadne námietky, ktorými by spochybnil závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k aktuálnej príjmovej situácii na strane matky a vo vzťahu k okresným súdom ustáleným výdavkom na maloletého A.. Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu dospel k záveru o vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie aj v tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku.

18. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil krajský súd podľa ust. , k potvrdeniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo výživné na mal. A. zvýšené na sumu 260,- Eur mesačne a ktorým bola zároveň otcovi uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné, s tým, že krajský súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne závery okresného súdu.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.