Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: Sinnai s.r.o., 072 17 Malé Raškovce 3, IČO: 46 591 311, zastúpenému JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 42 241 740, o zaplatenie 503,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -128 zo dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -146 zo dňa 18. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. -128 zo dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -146 zo dňa 18. novembra 2020.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 503,17 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 4.9.2017 do zaplatenia titulom nároku na pomernú časť poistného ku dňu, kedy zaniklo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodil, že pred začatím konania žalobou uplatňovaný nárok v mene žalobcu od neho vymáhali spoločnosti M.B.A. Financie s.r.o. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., pričom až do vymáhania pohľadávky spoločnosťou M.B.A. Financie s.r.o. nemal vedomosť o poistnej zmluve č. 6591624663, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Argumentoval, že čase jej uzavretia bol konateľom žalovaného U. V., ktorý popiera, že by poistnú zmluvu so žalobcom uzavrel, odmieta, že podpis na nej by mu patril a nemá ani vedomosť, že by na uzavretie poistnej zmluvy splnomocnil inú osobu. Keďže vôľu podpísať zmluvu neprejavil žalovaný, je tento právny úkon ex lege absolútne neplatný. S poukazom na uvedené vyzval žalobcu, aby ozrejmil, akým spôsobom bola overovaná identita osoby, ktorá mala v mene žalovaného spornú zmluvu uzavrieť, resp. aby predložil splnomocnenie, ktoré oprávňovalo túto osobu konať v mene žalovaného. Zároveň namietal, že vyčíslenie nároku žalobcom nezodpovedá zákonu a zmluvným dojednaniam. Dôvodil, že podľa o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poukázal, že žalobca uvádza, že poistenie za poistné obdobie sa stalo splatným 3.11.2016, a že žalovaný za prvé poistné obdobie z poistného neuhradil ani jednu splátku. To znamená, že už prvá splátka poistného nebola uhradená v lehote splatnosti dňa 3.11.2016, od ktorého dňa zároveň začala plynúť lehota pre zánik poistenia. Poistenie podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP zaniklo uplynutím jedného mesiaca odo dňa jeho splatnosti, t.j. 3.12.2016. Vzhľadom na to, že poistiteľ má právo na poistné iba za dobu, po ktorú trvá poistenie, žalobca by mohol mať nárok na poistné len za obdobie od 3.11.2016 do 3.12.2016 vo výške 49,46 eur.

4. Žalobca považoval za účelové tvrdenie žalovaného, že jeho vtedajší konateľ nemal vedomosť o uzavretí poistnej zmluvy. Poukázal, že druhá strana poistnej zmluvy je okrem podpisu žalovaného opatrená aj jeho pečiatkou. Dôvodil, že žalovanému zaslal na adresu jeho sídla aj poistku, pričom žalovaný vtedy nenamietal, že poistnú zmluvu uzavrel. Ďalej uviedol, že žalovaný nepopiera, že bol vlastníkom/držiteľom nákladného motorového vozidla zn. DAF FAR XF 105, EČV: MI XXXEA, ktorého sa malo poistenie týkať. Okrem toho z webovej stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov vyplýva, že žalovaný nemal v období od 3.11.2016 do 4.9.2017 uzavreté povinné zmluvné poistenie na predmetné motorové vozidlo u iného poisťovateľa. Ak bol žalovaný vlastníkom/držiteľom tohto vozidla, bolo jeho povinnosťou mať uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. V prípade, ak by nemal uzavretú poistnú zmluvu so žalobcom, túto povinnosť by nemal splnenú. Pokiaľ ide o zánik poistenia uviedol, že ako vyplýva z poistnej zmluvy, začiatok poistenia bol 3.11.2016, ročné poistné bolo 601,80 eur (platené štvrťročne = lehotné poistné 150,45 eur). Žalovaný mal uhrádzať poistné v štvrťročných splátkach po 150,45 eur splatných vždy 3.11., 3.2., 3.5., 3.8 príslušného kalendárneho roka). Podľa čl. IV ods. 10 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len ,,VPP“), ktoré sa vzťahovali na poistnú zmluvu, v prípade platenia poistného formou štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej alebo polročnej splátky poistného v rámci príslušného poistného obdobia, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Keďže posledná splátka poistného za prvé (ročné) poistné obdobie bola splatná dňa 3.8.2017, k zániku poistenia došlo 3.9.2017.

5. Žalovaný dôvodil, že dňa 3.11.2016, kedy mala byť uzavretá poistná zmluva, jeho vtedajší konateľ AK. podpísal ako fyzická osoba aj ako konateľ spoločnosti TSC s.r.o. splnomocnenia svojmu právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní na notárskom úrade. Mal za to, že aj laickým porovnaním podpisov na týchto splnomocneniach a poistnej zmluve je možné dospieť k záveru, že osoba, ktorá podpísala splnomocnenia, nie je totožná s osobou, ktorá podpísala poistnú zmluvu. Okrem toho poukázal aj na ďalšie listiny, na ktorých je úradne osvedčený podpis Andrei V. z relevantného časového obdobia (splnomocnenia zo dňa 23.2.2016 a 6.7.2017, ktoré na notárskych úradoch podpísal U. V. ako konateľ spoločností Sinnai s.r.o. a Fusion trans s.r.o.). Argumentoval, že porovnanie podpisov aj na týchto ďalších dokumentoch vedie k záveru, že splnomocnenia a poistnú zmluvu nepodpísala totožná osoba. Uviedol, že na podporu tohto tvrdenia predkladá čestné vyhlásenie U. V., že spornú poistnú zmluvu nepodpísal, že podpis na nej nie je jeho podpisom, a že ako konateľ žalovaného nikoho nepoveril a ani nesplnomocnil na jej uzavretie. Argumentoval tiež, že procesnú obranu neoslabuje ani to, že poistná zmluva je opatrená jeho pečiatkou. Poukázal, že hlavným predmetom jeho činnosti je autodoprava a disponuje niekoľkými rovnocennými pečiatkami. Mal za to, že žalobca by mal prijať zodpovednosť za to, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže uzavrel poistnú zmluvu s osobou jemu doposiaľ neznámou, ktorá nemala oprávnenie konať v mene žalovaného. Žalobca si neoveril identitu osoby, ktorá podpísala poistnú zmluvu v mene žalovaného, resp. neskúmal, či táto osoba je splnomocnená konať v mene žalovaného. Pokiaľ žalobca bude trvať na žalobe, od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby dokazoval, že podpis jeho vtedajšieho konateľa na poistnej zmluve nie je jeho podpisom, t.j. aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Keďže žalobca inicioval súdne konanie, je na ňom, aby uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaný s ním uzavrel poistnú zmluvu. Uviedol, že sa nebráni znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru písmoznalectva a v prípade potreby je pripravený poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť. Nakoľko popiera, že by na poistnej zmluve bol podpis jeho vtedajšieho konateľa (resp. oprávnenej osoby), je na žalobcovi, aby preukázal, že poistnú zmluvu za

žalovaného podpísala oprávnená osoba. Tento právny názor o presune dôkazného bremena na žalobcu oprel aj o závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. , podľa ktorého u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

6. Žalobca argumentoval, že skutočnosť, že podpisy na splnomocneniach predložených žalovaným sa na prvý (laický) pohľad odlišujú od podpisu poistníka na poistnej zmluve ešte nie je dôkazom, že poistnú zmluvu nepodpísal konateľ žalovaného. Poukázal na to, že aj podpisy na jednotlivých splnomocneniach sa na prvý pohľad v určitej miere odlišujú, hoci sú podpísané jednou osobou. S poukazom na uvedené mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že poistnú zmluvu nepodpísal a ani nenavrhol vykonanie relevantného dôkazu, ktorý by túto skutočnosť preukázal. Argumentoval, že žalovaný doposiaľ nerozporoval, že bol v rozhodnom období vlastníkom/držiteľom poisteného vozidla, a že nemal uzavreté poistné zmluvné poistenie v inej poisťovni. Dôvodil, že ak by žalobca neevidoval poistnú zmluvu uzavretú so žalovaným, ktorú zaevidoval v registri Slovenskej kancelárie poisťovateľov, žalovanému by mohla byť udelená pokuta za neuzavretie poistnej zmluvy v zmysle zákona o PZP vo výške 500 - 100.000,- Sk. Bolo teda v záujme žalovaného, aby jeho motorové vozidlo, ktoré používal pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, bolo riadne poistené v zmysle zákona o PZP, a žalobca mu toto poistné krytie poskytoval. Preto má nárok na poistné za poskytovanie poistnej ochrany v predmetnom období.

7. Žalovaný dôvodil, že miera odlišnosti podpisov na jednotlivých splnomocneniach v komparácii s podpismi na poistenej zmluve je natoľko markantná, že aj bežný pozorovateľ (laik) musí skonštatovať, že poistnú zmluvu nepodpísala tá osoba, ktorá podpísala zmieňované splnomocnenia. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že v rozhodnom čase nebola na motorové vozidlo uzatvorená iná zmluva o povinnom zmluvnom poistení, túto považoval za právne irelevantnú. Uzavrel, že ak chce žalobca uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia, musí preukázať, že podpis na poistnú zmluvu za žalovaného podpísal jeho vtedajší konateľ U., prípadne iná žalovaným na to splnomocnená osoba.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §; 35; 40; 788; 789; 790; 791; 792; 796 ods. 1 , ktoré obsahujú úpravu pojmu právneho úkonu, prejavu vôle a jeho výkladu; neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok formy, pojmu poistnej zmluvy, foriem poistenia, druhov poistenia, písomnej formy právnych úkonov, podmienok vzniku poistnej zmluvy, platenia poistného. Ďalej podľa §, 4, 6, 8, 9, 11 zákona o PZP, ktoré obsahujú úpravu povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu, rozsahu poistenia zodpovednosti, poistnej zmluvy, poistného, zániku poistenia zodpovednosti a práv a povinností poisťovateľa.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že v čase, kedy mala byť uzavretá sporná poistná zmluva (3.11.2016) bol jediným konateľom žalovaného Andrei V., ktorý v čestnom prehlásení zo dňa 1.6.2020 uviedol, že predmetnú zmluvu nepodpísal, podpis na tejto zmluve nie je jeho podpisom, a že nepoveril ani nesplnomocnil inú osobu na uzavretie poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal, že laickým porovnaním podpisu U. V. na splnomocneniach, ktoré žalovaný predložil ako listinné dôkazy s podpisom poistníka na poistnej zmluve zo dňa 3.11.2016 je možné zistiť, že podpisy na poistnej zmluve sa nezhodujú s podpismi na splnomocneniach. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca nepreukázal, že uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, preto si nemôže uplatňovať nároky z nej.

10. Pokiaľ ide o to, že poistná zmluva bola opatrená pečiatkou žalovaného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje jej uzavretie, nakoľko rozhodujúci je podpis konateľa (štatutárneho zástupcu). To, že žalovaný nemal k vozidlu v rozhodnom období uzavretú inú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla považoval vo vzťahu k preukázaniu uzavretia poistnej zmluvy za bezpredmetné. Argumentoval, že nakoľko poistnú zmluvu nepodpísal žalovaný, resp. jeho splnomocnený zástupca, táto nemôže zakladať pre žalovaného práva a povinnosti z nej vyplývajúce.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepredložil a ani nenavrhol dôkaz na preukázanie toho, kto mal za žalovaného podpísať poistnú zmluvu, teda kto mal konať v mene žalovaného pri uskutočnení predmetného právneho úkonu.

12. Z dôvodov uvedených v odsekoch 9. až 11 tohto rozsudku dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; ods. 2 (ďalej len „“) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

15. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že bol to on, kto nepredložil a ani nenavrhol dôkaz na preukázanie toho, kto mal za žalovaného podpísať spornú poistnú zmluvu. Argumentoval, že nemal dôvod preukazovať skutočnosť, že niekto iný ako konateľ žalovaného podpísal poistnú zmluvu, keď žalovaný relevantným dôkazom nepreukázal, že poistnú zmluvu nepodpísal. Žalobca dôvodil, že

- predložil poistnú zmluvu, na ktorej sa nachádza podpis konateľa žalovaného spolu s údajmi nákladného motorového vozidla zn. DAF FAR XF 105, EČV: Q. a tiež odtlačok firemnej pečiatky;

- v konaní bolo nesporné, že žalovaný je držiteľom vozidla a vzťahovala sa na neho povinnosť mať uzavretú poistnú zmluvu v zmysle ust. o PZP;

- bolo preukázané, že v rozhodnom období ako jediný poisťovateľ poskytoval poistné krytie vozidlu, ktoré žalovaný používal na výkon podnikateľskej činnosti, a že žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie u iného poisťovateľa,

- uzavretie poistnej zmluvy bolo nielen v záujme žalovaného, ale bolo jeho zákonnou povinnosťou.

16. Ďalej žalobca uviedol, že napriek uvedeným dôvodom a dôkazom, ktoré predložil, súd prvej inštancie na základe laického porovnania podpisov konateľa žalovaného na iných dokumentoch a jedného čestného vyhlásenia konateľa usúdil, že žalobca nepreukázal uzavretie poistnej zmluvy. Dôkazy predložené žalovaným, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol, považoval žalobca za nedostatočné v otázke preukázania pravosti podpisu na poistnej zmluve. Mal za to, že nepravosť podpisu mohla byť za takýchto okolností preukázaná jedine znaleckým dokazovaním, ktoré však žalovaný nenavrhol, čím neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania tvrdenej skutočnosti o tom, že poistnú zmluvu nepodpísal.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu vedie k stavu, že počas obdobia 10 mesiacov poskytoval poistné krytie vozidlu a nemá pritom nárok na poistné od osoby, ktorá s týmto vozidlom vykonávala podnikateľskú činnosť. S poukazom na ust. , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, považoval za nepochopiteľný záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu nebola uzavretá poistná zmluva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval v tomto smere ani za náležite a dostatočne odôvodnené.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadanom rozhodnutí. Pokiaľ ide o nesúhlas žalobcu so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil ani nenavrhol dôkaz na preukázanie toho, kto mal za žalovaného podpísať poistnú zmluvu, žalovaný dôvodil, že nemal dôvod preukazovať, že zmluvu podpísal niekto iný ako jeho konateľ. Poukázal, že jeho obrana je od počiatku konzistentná. Ešte pred začatím tohto konania popieral uzavretie poistnej zmluvy v komunikácii so spoločnosťami M.B.A. Financie s.r.o. a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktoré v mene žalobcu vymáhali žalobou uplatňovaný nárok. Žalobca teda mohol dôvodne predpokladať, že aj v súdnom konaní bude žalovaný popierať uzavretie poistnej zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal, že v priebehu konania na podporu svojho tvrdenia predložil štyri splnomocnenia, na ktorých je notárom úradne osvedčený podpis vtedajšieho konateľa Andrei V.. Dôvodil, že aj laickým porovnaním je zrejmé, že tieto podpisy sa diametrálne líšia od podpisu na spornej poistnej zmluve. Navyše dve z predložených splnomocnení boli konateľom žalovaného podpísané

na notárskom úrade v ten istý deň (3.11.2016), ako mal podľa tvrdenia žalobcu konateľ žalovaného podpísať poistnú zmluvu. Mal za to, že pokiaľ bol žalobca presvedčený, že podpis na poistnej zmluve patrí skutočne konateľovi žalovaného, mal navrhnúť dôkaz na podporu svojho tvrdenia - t.j. znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva. Žalovaný sa znaleckému dokazovaniu nebránil, v tejto súvislosti dokonca deklaroval, že je pripravený za tým účelom znalcovi poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť. Žalobca však ostal v konaní pasívny a žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia nenavrhol. Žalovaný tiež poukázal na záver uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. , že u súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Uzavrel, že nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že poistnú zmluvu za žalovaného podpísal konateľ žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu spolu s výzvou na vyjadrenie mu bolo doručené dňa 16.3.2021.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či konanie pred súdom prvej inštancie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

24. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Konanie pred súdom prvej inštancie netrpelo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

25. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza: 26. Článok 8 ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo resp. právom chránený záujem. Žalovaný za predpokladu, že chce byť v spore úspešný, má preukazovať a tvrdiť skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že

každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - čo sa nestalo, čo neexistuje a pod.). Preukazovanie tejto skutočnosti je totiž objektívne nemožné a v týchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. 27. Žalovaný svoju procesnú obranu v spore založil na tvrdení, že so žalobcom poistnú zmluvu neuzavrel. Dôvodil, že v čase jej údajného uzavretia bol jeho konateľom U. V., ktorý odmietol, že by poistnú zmluvu so žalobcom uzavrel, poprel, že podpis na nej by mu patril a uviedol, že nemá ani vedomosť, že by na uzavretie poistnej zmluvy splnomocnil inú osobu. Keďže vôľu podpísať zmluvu neprejavil, mal za to, že tento právny úkon je ex lege absolútne neplatný. Na podporu svojich tvrdení žalovaný predložil listinné dôkazy a to čestné vyhlásenie U. V. a splnomocnenia, ktoré Andrei V. podpísal ako fyzická osoba aj ako konateľ spoločnosti TSC s.r.o. na notárskom úrade zhodou okolností v ten istý deň, kedy malo dôjsť k uzavretiu spornej zmluvy. Mal za to, že aj laickým porovnaním podpisov na týchto splnomocneniach a poistnej zmluve je možné dospieť k záveru, že osoba, ktorá podpísala splnomocnenia, nie je totožná s osobou, ktorá podpísala poistnú zmluvu. Pokiaľ ide o prípadné znalecké dokazovanie na stotožnenie podpisu osoby, ktorá mala za poistníka zmluvu uzavrieť, deklaroval, že znalcovi v prípade potreby poskytne potrebnú súčinnosť.

28. Ak sa žalovaný v spore bránil, že so žalobcom poistnú zmluvu neuzavrel, pretože podpis poistníka na tejto zmluve patrí jemu neznámej osobe, potom dôkazná povinnosť svedčí žalobcovi, že podpis poistníka na zmluve patrí osobe oprávnenej za žalovaného konať (prípadne k tomuto úkonu žalovaným splnomocnenej osobe). Bolo teda na žalobcovi, aby uzavretie zmluvy preukázal. Ako správne uviedol žalovaný, ak žalobca dôvodil, že podpis na poistnej zmluve patrí konateľovi žalovaného (prípadne osobe, ktorú k tomuto úkonu žalovaný splnomocnil), mal navrhnúť dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia. Žalovaný nemal v poukazom na závery týkajúce sa dokazovania negatívnych skutočností uvedené v odseku 26. tohto rozsudku dôvod preukazovať, že spornú zmluvu podpísal niekto iný ako jeho konateľ. Odvolací súd pritom poukazuje, že žalovaný sa znaleckému dokazovaniu pokiaľ ide o skúmanie podpisu poisteného nebránil. Avšak dôkazné bremeno pokiaľ išlo o preukázanie, že žalovaný ako poistník uzavrel so žalobcom spornú zmluvu, bolo na žalobcovi a nie na žalovanom. 29. Odvolací súd preto podľa , na základe vyššie uvedených skutočností potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).