Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoCsp-13-2021.pdf
PDF · 75.89 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: L. P. J., J., so sídlom H. 5, T., O.: XX XXX XXX, zast. S. A., J., so sídlom H. 5, T., O.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, a žalovanej 2/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XX, H. T., zastúpení D.. H. R., advokát, H. E. XXXX/X, W., o zaplatenie 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 1. októbra 2020, č.k. 6Csp/30/2020-263, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol jeho právny predchodca. Súd prvej inštancie skúmal, či zmluva obsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje správne uvedenie celkovej čiastky úveru, keď veriteľ uviedol v zmluve sumu 20.891,47 eur. Pri jednoduchom vynásobení mesačnej splátky a počtu splátok však súd prvej inštancie dospel k sume 20.880 eur, a to aj za situácie, že neprihliadal na úhradu poistného obsiahnutého v každej splátke. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval aj nesprávne uvedenú RPMN.
2. Vzhľadom na absenciu týchto povinne vyžadovaných náležitostí súd prvej inštancie úver posúdil v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 12.001 eur a tí ho splatili sumou 12.007,95 eur, považoval súd prvej inštancie dlh žalovaných za splnený v celom rozsahu a žalobu preto zamietol. Plne úspešným žalovaným priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa nestotožnil so súdom prvej inštancie, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa žalobcu je v zmluve tento údaj uvedený správne. V zmysle obchodných podmienok je posledná splátka tvorená zostatkom pohľadávky banky, ktorý nie je presne vo výške dohodnutej mesačnej splátky. Preto súd prvej inštancie vec podľa presvedčenia žalobcu nesprávne právne posúdil a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
4. Žalobca uviedol, že závery súdu prvej inštancie ohľadom celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom sú podľa jeho názoru aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.02.2020, sp. zn. 3Co/232/2019.
5. Cieľom § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je podľa žalobcu poskytnutie dostatočného množstva informácií spotrebiteľovi v rámci uzatváraných zmluvných vzťahov s dodávateľom týkajúcich sa podmienok úveru, nákladov a záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Spotrebiteľ (žalovaný) bol v zmysle požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaný o celkovej čiastke spojenej s úverom, pričom tento údaj bol postupcom uvedený v súlade so zákonom.
6. Žalobca poukázal na to, že aj keď by sa nezohľadnila iná výška poslednej splátky vyplývajúca z obchodných podmienok jedná sa o zanedbateľný rozdiel (11,47 eur), ktorý je navyše v zmluve uvedený v prospech žalovaných, keďže postupca by v skutočnosti uviedol vyššie celkové náklady spojené s úverom, než by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť. Žalovaní preto nemohli byť v žiadnom prípade údajom o celkovej čiastke uvedení do omylu v otázke výšky svojich záväzkov zo zmluvy a súd prvej inštancie svojím rozhodnutím neprimerane prísne sankcionuje veriteľa za situácie, kedy zmluva spĺňa náležitosti vyžadované zákonom.
7. Žalobca ďalej zastával názor, že zistenie súdu prvej inštancie o výške RPMN nemá základ v zákonom predpísanom výpočte a nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záverom o RPMN úveru.
8. Vzhľadom na to žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní a napadnuté rozhodnutie žiadali potvrdiť.
10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Žalobca sa nestotožnil so súdom prvej inštancie v závere, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že povinné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj RPMN sú v zmluve vyjadrené súladne so zákonom.
12. So záverom súdu prvej inštancie o bezúročnom a bezpoplatkovom úvere pre neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa odvolací súd stotožňuje.
13. Súd prvej inštancie správne zdôraznil že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť vyjadrený presne už pri podpise zmluvy. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, ktorý odkazoval na všeobecné obchodné podmienky, nakoľko v samotnej zmluve si zmluvné strane dojednali, že splácanie má byť rovnomerné, pričom i rozdielna výška poslednej splátky musí byť v zhode s celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Nemožno tak akceptovať názor žalobcu, že posledná splátka mala byť vo výške zostatku pohľadávky banky.
14. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého je pre vec podstatné, že v zmluve uvedená a skutočná celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje len zanedbateľný rozdiel, ktorý je navyše uvedený v prospech žalovaných. Čo i len zanedbateľný rozdiel spôsobuje nesprávnosť uvedeného údaju [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch] a opačný prístup by vnášal neistotu do právnych vzťahov, pretože by nebolo možné ustáliť, do akej miery je ešte odchýlka od správneho údaja tolerovateľná. Ani skutočnosť, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v prospech spotrebiteľa, nepredstavuje podklad pre záver, že takto nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Iba v prípade RPMN totiž zákon stanoví, že nesprávne uvedený údaj nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ak je nesprávne uvedený v prospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch). Pre iné povinne vyžadované údaje preto otázka, či sú vyjadrené nesprávne v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa, nemá žiadnu právny význam.
15. Samotná nesprávne vyjadrená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch), a pretože boli závery súdu prvej inštancie ohľadom tejto náležitosti úverovej zmluvy správne, boli dostatočné pre konštatovanie vecnej správnosti výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto nezaoberal správnosťou ostatných dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie duplicitne založil svoje zamietavé rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko boli žalovaní plne úspešní v odvolacom konaní, odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).