Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-59-2021.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky: A. E., rod. E., nar. X. U. XXXX, trvale bytom XXX XX S. XXX, X. K. Q., proti manželovi: O. H., rod. H., nar. XX. B. XXXX, bytom X L. XX C. X-XXX, K. D., E.-. E., D., A., X. A., právne zastúpený A.. T. B. Z., B. so sídlom H. S. XX, XXX XX C. C., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 18Pc/22/2019-172 zo dňa 14. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 18Pc/22/2019-172 zo dňa 14. júna 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) manželstvo navrhovateľky - manželky A. E., rod. E., nar. X.X.XXXX a manžela O. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v meste X. v A., zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky MV SR Bratislava, vo zväzku X./XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por.č.XXX rozviedol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že v manželstve sa začali prejavovať kultúrne a názorové rozdiely na fungovanie manželstva a udržiavanie manželského spolužitia; navrhovateľka z dôvodu prehlbujúcich sa problémov a straty dôvery začala proti manželovi pociťovať silný odpor; v apríli 2019 opustila spoločnú domácnosť v A. a odsťahovala sa späť na Slovensko k svojím rodičom. Uviedla, že zo vzťahu sa vytratila dôvera, porozumenie, city a manželia sa navzájom odcudzili; rozvrat manželstva považovala za trvalý a manželstvo považovala už len za formálny zväzok. Druhý manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, vo vyjadrení popísal vývoj vzťahu s navrhovateľkou; mal za to, že žili spokojný manželský život a trávili spoločný voľný čas pri rôznych aktivitách. Potom, ako navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť (apríl 2019) sa ju snažil opakovane kontaktovať, prišiel za ňou aj na Slovensko, ospravedlnil sa za svoje správanie a navrhovateľku požiadal o obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka spočiatku návrat k manželovi pripustila, napokon svoje rozhodnutie zmenila a s ním nekomunikuje. Druhý manžel uviedol, že rozvrat manželstva nepovažuje za hlboký a nezvratný, je ochotný absolvovať poradenský proces. Navrhol, aby súd konanie o rozvod manželstva prerušil a manželom nariadil absolvovanie poradenského procesu.
1.2 Súd prvej inštancie s prihliadnutím na cudzí prvok aplikoval ustanovenie § 22 ods.1 a § 38 ods.1 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č.97/1963 Zb.“); pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva aplikoval ustanovenie § 23 ods.1, ods.2 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „zákon č.36/2005 Z.z.“); z procesných ustanovení aplikoval ustanovenie § 2 ods.1, § 92 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.); pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p.. Vykonal dokazovania oboznámením sa s návrhom na rozvod manželstva, vyjadreniami účastníkov konania (za tým účelom pribral do konania prekladateľa a tlmočníka do japonského jazyka) ako aj sobášnym listom.
1.3 S prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods.1 zákona č.97/1963 Zb. súd prvej inštancie konštatoval, že právomoc slovenského súdu je daná; podľa § 22 zákona č.97/1963 Zb. sa konanie o rozvode manželstva spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky. Preto vo veci konal a rozhodol.
1.4 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v X. v A., spoločnú domácnosť viedli do apríla 2019, kedy sa navrhovateľka od manžela odsťahovala na Slovensko. Manželia tak v spoločnej domácnosti nežijú už dva roky, žijú samostatne, v rôznych krajinách, na rôznych kontinentoch; manželia sa nestretávajú. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasil, prejavil záujem o obnovenie manželského vzťahu, záujem o absolvovanie poradenského procesu a ochotu presťahovať sa za účelom záchrany manželstva za navrhovateľkou na Slovensko. Oľutoval svoje predchádzajúce správanie v manželstve a prisľúbil nápravu. Navrhovateľka však obnovenie manželského vzťahu odmietla, nevedela si ho predstaviť, s manželom odmietala komunikovať. Snahu manžela o kontaktovanie považuje za obťažujúcu a nepríjemnú, neskrývala, že voči manželovi pociťuje silnú apatiu. Kategoricky vyhlásila, že manželské spolužitie obnoviť nemieni, chce sa rozviesť a zabudnúť.
1.5 Okresný súd mal tak za splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, odcudzenie zo strany navrhovateľky vnímal ako definitívne s tým, že obnova manželského vzťahu z jej strany neprichádza do úvahy. Mal za to, že obnoveniu manželského vzťahu by poradenský proces nepomohol vzhľadom na stanovisko navrhovateľky, v poradenskom procese tak význam nevidel a nenariadil ho.
1.6 Súd prvej inštancie ustálil, že v manželstve účastníkov konania existuje vážny a dlhodobý rozvrat; manželstvo neplní svoj účel a obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať. Poradenský proces by mal význam iba v prípade, ak by bolo možné očakávať obnovenie partnerského a manželského spolužitia, čo vzhľadom na postoj navrhovateľky neprichádzalo do úvahy. Ochota a snaha iba jedného z manželov nepostačuje. Okresný súd tak uzavrel, že navrhovateľku nie je možné spravodlivo nútiť, aby zotrvala v manželstve, v ktorom sama zostať nechce, manželstvo by bolo v takom prípade iba formálnym zväzkom. Manželstvo účastníkov konania neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj účel, manželia sa spoločne nestýkajú, nekomunikujú, spoločne nehospodária, každý z manželov žije v inej krajine, manželia sa osobne nestretávajú. Príčiny rozpadu manželského spolužitia podľa názoru súdu prvej inštancie spočívajú v rozdielnej predstave manželov o manželskom spolužití, v rozdielnych očakávaniach, v rozdielnych povahách, v rozdielnom osobnostnom nastavení vyplývajúcom aj z kultúrnych rozdielností, v nedostatku komunikácie a nepochopení sa. Napokon z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Z uvedených dôvodov okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
1.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden nemá nárok na náhradu trov konania, aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, manželom uložil povinnosť podrobiť sa poradenskému procesu v manželskej poradni za účelom obnovenia manželského spolužitia. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods.1 písm. f) C.s.p.; tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1 V konkrétnostiach odvolateľ namietal záver o trvalom rozvrate manželstva; je toho názoru, že po absolvovaní manželskej poradne by dokázali obnoviť manželské spolužitie. Uviedol, že navrhovateľka ho bez varovania opustila v apríli 2019, nemali možnosť bez zbytočných emócií sa porozprávať a
vydiskutovať si nedorozumenia, zamerať sa na to, čo ich spája a nájsť kompromis spolunažívania. Uviedol, že manželku hlboko miluje, ten pocit v ňom stále pretrváva, nezmenil sa a nezoslabol; nedokáže si bez manželky svoj život predstaviť; je pripravený urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby manželstvo zachránil.
2.2 Manželke po jej odchode pravidelne zasielal listy, prejavoval v nich pretrvávajúce city, ospravedlnil sa za svoje konanie a požiadal ju o odpustenie. Nie je pravda, že by sa navrhovateľke vyhrážal. Manželke nikdy vedome neublížil; vždy vedel, že je pre neho najdôležitejšia. Mal šťastie, že ju stretol a jediné, čo si želá, je urobiť ju znova šťastnou. Manželku miluje a nechce ju stratiť. Za účelom obnovenia manželského spolužitia je ochotný kedykoľvek prísť a aj sa natrvalo presťahovať na Slovensko a začať s ňou nový život, ak si to bude želať. Vyjadril tiež, že svojich chýb a zlých rozhodnutí a nedokonalostí si je vedomý a v budúcnosti ich nechce opakovať. Zmenil sa, uvedomil si, čo musí v živote, zvykoch meniť aby už viac nedal manželke príležitosť o jeho láske a oddanosti pochybovať. Vyjadril presvedčenie a vieru, že s manželkou dokážu byť znovu šťastní a čaká ich nádherná spoločná budúcnosť.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že manželovu snahu o obnovenie manželstva považuje za absurdnú vzhľadom na skutočnosti, ktoré viedli k jeho rozvratu. Po prerušení manželského spolužitia v apríli 2019 nie je žiadna nádej na jeho obnovenie. Rozvrat manželstva považovala za hlboký a nezvratný a žiadala, aby odvolací súd manželstvo rozviedol.
4. Manžel navrhovateľky sa k vyjadreniu navrhovateľky napriek výzve okresného súdu písomne nevyjadril.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a to z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutočný stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie. Prvoinštančný súd sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.
8.1 Zákon o rodine vo svojich ustanoveniach (§ 22 zákona č. 36/2005 Z. z.) uvádza, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch; tieto dôvody na zánik manželstva rozvodom upravuje § 23 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8.2 Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade existujú objektívne preukázané skutočnosti, ktoré vedú k jednoznačnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Z dokazovania vykonaného okresným súdom nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú, maloleté deti z manželstva nepochádzajú. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú de facto potvrdené aj samotným odvolateľom, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvoinštančného konania a ani v odvolaní. Inak povedané, odporca počas celého konania ani v odvolacom konaní nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie a spolu intímne žijú.
Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine.
8.3 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením formálnej logiky. Odvolateľ však ani neuviedol, ktorý dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil nesprávne, ktorému z dôkazov prisúdil nenáležite väčšiu dôležitosť, prípadne či pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, prípadne v čom súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov porušil pravidlá formálnej logiky. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie pritom založil v zásade na nesporných skutkových zisteniach, že manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú a nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté deti, čím absentuje naplnenie čo len jednej z funkcií manželstva. Následný záver o tom, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a je len formálnym zväzkom tak nie je nesprávny a nie je výsledkom nesprávneho vyhodnotenia dôkazov.
8.4 Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere je zrejmé, že manžel argumenty navrhovateľky ani nerozporoval, čím potvrdil len formálny charakter manželského zväzku. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne uzavrel, že nie je na mieste niekoho (navrhovateľku) nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jej vôli. Dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva z obsahu odvolania a predovšetkým z vyjadrenia navrhovateľky nemal preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľky, ktorá v manželstve zotrvať nemieni, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas odvolateľa s rozvodom manželstva. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval.
8.5 Obsahom podaného odvolanie nie je tak ani právna argumentácia vo vzťahu k správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale iba verbalizovaná vôľa manžela obnoviť manželské spolužitie, ktorému má napomôcť absolvovanie poradenského procesu. S uvedenou argumentáciou sa už vysporiadal súd prvej inštancie, konanie za účelom vykonania poradenského procesu za kategorického nesúhlasu navrhovateľky neprerušil a pojednávanie za tým účelom neodročil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu by poradenský proces na konštatovaní trvalého rozvratu manželských vzťahov nič nezmenil; navrhovateľka aj v podanom odvolaní možnosť obnovenia manželského spolužitia vylúčila.
8.6 Za takejto skutkovej situácie ani manželom v odvolaní prejavený silný citový vzťah, jeho ospravedlnenie manželke a žiadosť o odpustenie nemôže mať za následok zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal na zásadu, že navrhovateľku nemožno spravodlivo, a to ani súdnym rozhodnutím nútiť, aby zotrvala v manželskom vzťahu, v ktorom zotrvať nechce.
9. V zmysle vyššie uvedených záverov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, keď okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 52 a § 58 C.m.p.. Vo veci ide o konanie o rozvod manželstva upravené Civilným mimosporovým poriadkom a odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p..
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).