Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-19-2021.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: IMMO Service Group, s. r. o., so sídlom Tomášikova 50/E, 831 04 Bratislava, IČO: 36 740 012, právne zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: Q.. N. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. 3, XXX XX P., právne zastúpený Mgr. Milanom Kantuľákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na Pažiti 19, 831 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 511,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/351/2015 - 382 zo dňa 07. septembra 2020 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o vyhovení zvyšku žaloby po čiastočnom zastavení prvoinštančného konania a v závislom III. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 897,89 Eur zastavil (I. výrok); uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195,84 Eur spolu s príslušenstvom - úrokmi z omeškania (II. výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s povinnosťou zaplatiť ich v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (III. výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie čiastočne zastavil z dôvodu postupných čiastočných späťvzatí žaloby v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), o zvyšku žaloby na splnenie peňažnej povinnosti vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2020 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko boli splnené predpoklady na jeho vydanie v zmysle § 274 C. s. p., t.j. súd prvej inštancie riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalovaného na pojednávanie, poučil ho, že ak sa nedostaví, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, právny zástupca žalovaného, ani samotný žalovaný sa nedostavili na pojednávanie v určený čas, včas a vážnymi okolnosťami svoju neúčasť neospravedlnili. Súd prvej inštancie mal za to, že zo znenia § 274 C. s. p. vyplýva obligatórna povinnosť súdu za splnenia tam uvedených podmienok na návrh žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. a podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní.
4. V rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie poučil strany sporu o možnosti podania odvolania osobitne ohľadne I. výroku o čiastočnom zastavení konania, osobitne ohľadne II. výroku o vyhovení zvyšku žaloby a o odvolacom dôvode v zmysle § 356 písm. b) C. s. p., t.j. že odvolanie možno podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a osobitne o možnosti podania odvolania ohľadne III. výroku o nároku na náhradu trov konania. Zároveň žalovaného poučil o
možnosti podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie za podmienok uvedených v § 277 ods. 2 a 3 C. s. p.
5. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že po podaní žaloby dňa 11. 08. 2015 pôvodným žalobcom - spoločnosťou F. s. r. o., so sídlom G. 4, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX (ďalej aj „pôvodný žalobca“) sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu vo veci vyjadril (viď č. l. 85 spisu a nasl.). Následne súd prvej inštancie nariadil súdne pojednávanie na termín 26. 05. 2016 o 10.50 hod., na ktoré predvolal právnych zástupcov žalobcu a žalovaného. Títo predvolanie na pojednávanie riadne a včas prevzali, na pojednávanie sa dostavili, súd prvej inštancie po zistení neúčasti pôvodného žalobcu (jeho štatutárneho orgánu) a žalovaného, ale účasti ich právnych zástupcov vyhlásil uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti pôvodného žalobcu a žalovaného a pojednávanie vo veci otvoril. Ich právni zástupcovia sa na pojednávaní vyjadrili k veci a na základe ich vyjadrení súd prvej inštancie pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby presnej špecifikácie nárokov uplatnených v žalobe zo strany žalobcu. Po doručení špecifikácie súd prvej inštancie túto doručil na vyjadrenie žalovanému, ten sa k nej následne vyjadril (viď č. l. 114 spisu). K jeho vyjadreniu sa následne vyjadril pôvodný žalobca. Súd následne nariadil pojednávanie na termín 01. 06. 2017 o 09.00 hod., na ktoré predvolal právnych zástupcov strán sporu. Na žiadosť právneho zástupcu žalovaného súd prvej inštancie termín pojednávania zrušil z dôvodu uvedeného žalovaným - ukončením správy bytového domu pôvodným žalobcom na základe jeho výpovede zmluvy o výkone správy. Po uzavretí zmluvy o výkone správy s novým správcom - žalobcom uvedeným v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie - spoločnosťou Q. C. S., s. r. o., so sídlom L. XX/E, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX (ďalej aj „nový žalobca“), jeho vyjadrení vo veci samej a následnom vyjadrení žalovaného k tomuto vyjadreniu (viď č. l. 227 spisu) súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na termín 18. 04. 2019 o 08.30 hod., na ktoré predvolal právnych zástupcov strán sporu. Títo sa na pojednávanie ustanovili, súd prvej inštancie preto otvoril pojednávanie, na ktorého začiatku skonštatoval, že medzičasom došlo k zmene subjektu na strane žalobcu, kde do práva spoločnosti F. s.r.o. vstúpila spoločnosť Q. C. S., s.r.o., so sídlom L. XX/E, XXX E., Q.: XX XXX 012. Následne po vykonaní ďalších úkonov súdu sa na pojednávaní vo veci samej vyjadrovali právni zástupcovia strán sporu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu poskytnutia dvojmesačnej lehoty na mimosúdne rokovania strán sporu. Po jej márnom uplynutí a vykonaní viacerých úkonov zo strany súdu a strán sporu súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na termín 07. 09. 2020 o 08.30 hod., na ktoré predvolal právnych zástupcov strán sporu a v písomnom predvolaní poučil strany sporu okrem iného v zmysle § 274 a § 278 C. s. p. o podmienkach, za ktorých môže rozhodnúť na návrh protistrany o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že do začiatku pojednávania o 08.37 hod., v jeho priebehu, ani do momentu jeho skončenia o 08.57 hod. právny zástupca žalovaného, ani žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Súd prvej inštancie po zistení neúčasti žalovaného, ani jeho právneho zástupcu a zistení, že právny zástupca žalovaného bol na termín pojednávania predvolaný riadne a včas na návrh žalobcu učinený prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Z úradného záznamu na č. l. 381 spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného neúčasť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky až o 10.25 hod., teda po skončení pojednávania z dôvodu sprevádzania jeho dvoch maloletých detí na ich súrne vyšetrenie na urológii v Bratislave. Ako dôvod oneskoreného ospravedlnenia uviedol, že ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania chcel súdu zaslať ešte v piatok 04. 09. 2020, avšak na to zabudol.
6. Proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vyhovení zvyšku žaloby po jej čiastočných späťvzatiach (a z toho dôvodu čiastočnom zastavení konania I. výrokom rozsudku pre zmeškanie) a proti III. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. II. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávny z dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) C. s. p. s tvrdením, že vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného bolo neprípustné, nakoľko vo veci samej sa jedná o spotrebiteľský spor a žalovaný je spotrebiteľ.
7. III. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval žalovaný podľa obsahu odvolania za nesprávny z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol názoru, že trovy konania mal znášať žalobca v zmysle § 256 ods. 2 C. s. p., nakoľko ich zavinil tým, že bezodkladne nenavrhol zastavenie konania potom, čo prijal od žalovaného v roku 2017 a roku 2018 platby prevyšujúce istinu nároku, ktoré mal zarátať voči tvrdeným nedoplatkom.
8. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Zároveň tým istým podaním žalovaný navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nariadenie nového pojednávania v zmysle § 277 C. s. p. Ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci uviedol nutnosť absolvovania cesty z Lučenca do Bratislavy na vyšetrenie a liečbu maloletého syna dňa 07. 09. 2020 v Urologickej ambulancii v Bratislave (lekársku správu doložil v prílohe návrhu), pričom konkrétny termín vyšetrenia bol známy až počas dňa z dôvodu mimoriadnej situácie v zdravotníctve. O tomto dôvode odročenia sa snažil vyrozumieť súd prvej inštancie, no došlo k tomu až po ukončení pojednávania.
10. Nový žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolanie odmietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Bol totiž názoru, že odvolanie žalobcu (zrejme mal na mysli žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) nespĺňa náležitosti podľa § 277 C. s. p., preto nie je dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
11. Ďalej nový žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mohol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože v danej veci nejde o spotrebiteľský spor. Povinnosť správcu vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a vymáhať nedoplatky na platbách spojených s vlastníctvom bytu vyplýva zo zákona (žalobca poukázal na ust. § 8a ods. 2 a § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z.z.“)).
12. Nový žalobca sa taktiež vyjadroval k návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a mal za to, že žalovaným uvedený dôvod neúčasti na pojednávaní nemožno považovať za ospravedlniteľný.
13. Napokon sa nový žalobca vyjadroval aj k argumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní ohľadne III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, považoval ju za neopodstatnenú, pričom poukázal v tejto súvislosti na svoje vyjadrenie zo dňa 11. 06. 2020 v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Žalovaný sa k vyjadreniu nového žalobcu nevyjadril.
15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že do listinnej podoby spisu bola následne založená kópia plnomocenstva právneho zástupcu nového žalobcu na zastupovanie nového žalobcu v konaní spolu s osvedčovacou doložkou, že tento elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou ako elektronická podoba pôvodného dokumentu v listinnej podobe v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v platnom znení (ďalej aj „zákon o e-Governmente“). V elektronickej podobe spisu boli uvedené dokumenty od 19. 10. 2018. V konaní pred súdom prvej inštancie bola do elektronickej aj listinnej podoby spisu o súdneho spisu doručená aj kópia plnomocenstva právneho zástupcu žalovaného na zastupovanie žalovaného v konaní avšak bez osvedčovacej doložky (viď č. l. 89 spisu). Súd prvej inštancie zrejme preto vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby aj on predložil nielen kópiu plnomocenstva, ale aj osvedčovaciu doložku v zmysle zákona o e-Governmente. Ani na urgenciu však právny zástupca žalovaného uvedenú osvedčovaciu doložku nepredložil.
16. Prvoinštančné konanie sa začalo dňa 11. 08. 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Odvolanie žalovaného bolo podané na súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 29. 10. 2020. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. preto pri prejednaní odvolania aplikoval v zmysle príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.
17. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich len z hľadiska splnenia procesných podmienok na vydanie rozhodnutia podľa § 380 ods. 2 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
18. V prvom rade odvolací súd k námietke nového žalobcu, že odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti podľa § 277 C. s. p., uvádza, že toto ustanovenie stanovuje lehotu na podanie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku a podmienky, za akých možno tomuto návrhu vyhovieť. Náležitosti odvolania sú stanovené v ust. § 363 C. s. p., podľa ktorého v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Všetky tieto náležitosti odvolanie žalovaného spĺňa (viď body 6. - 8. odôvodnenia tohto uznesenia). Odvolací dôvod nemusí byť citovaný ustanovením zákona, stačí, že vyplýva z obsahu odvolania. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného neodmietol a pristúpil k jeho vecnému prejednaniu.
19. Odvolací súd je názoru, že zmluva o výkone správy bytového domu je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko na jednej strane vystupuje správca bytového domu ako dodávateľ služieb pre bytový dom a na druhej strane vlastníci bytov a nebytových priestorov ako konečný spotrebitelia týchto služieb. Na tom nič nemení skutočnosť, že na základe tohto zmluvného vzťahu vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti nielen zo zmluvy, ale aj zo zákona (vrátane zákona č. 182/1993 Z.z.). Preto aj spor, v ktorom správca vymáha od vlastníka bytu a nebytového priestoru nedoplatky na úhradách do fondu prevádzky údržby a opráv je sporom spotrebiteľským. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na uznesenie sp. zn. 8Cdo/172/2019 zo dňa 19. 08. 2019, kde NS SR pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska majetkového cenzu vyjadril názor, že „Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním o ktorej sa uplatní aj režim ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V zmluve o výkone správy sú upravené najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi a pod.“, ďalej na rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžo/262/2015 zo dňa 26. 04. 2017 a sp. zn. 5Asan/25/2018 zo dňa 31. 07. 2019, v ktorých je správca charakterizovaný ako predávajúci podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pri uložení povinnosti vlastníkovi bytu ako spotrebiteľovi zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania v nezákonnej lehote, resp. zaplatiť položku nevyplývajúcu zo zmluvy o výkone správy ani zo zákona, za čo bola správcovi príslušným správnym orgánom uložená sankcia. Ďalej viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 13/2010 zo dňa 24. 11. 2010, v ktorom je správca charakterizovaný ako odberateľ dodávky tepla a teplej úžitkovej vody od teplárenskej spoločnosti za účelom jej zabezpečenia pre vlastníka bytu ako konečného spotrebiteľa.
20. Už len s prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie v zmysle § 299 ods. 1 C. s. p. nemohol vydať rozsudok pre zmeškanie v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
21. Podporne odvolací súd uvádza, že aj keby sa v danom prípade nejednalo o spotrebiteľský spor, vydanie rozsudku pre zmeškanie napriek formálnemu splneniu požiadaviek uvedených v ust. § 274 C. s. p. vzhľadom na okolností prípadu nebolo namieste. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právne závery Ústavného súdu Českej republiky uvedené v jeho náleze sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23. 02. 2016, s ktorými sa stotožňuje. Predmetný nález je použiteľný aj na tento prípad s prihliadnutím na obdobnosť okolností tohto prípadu s okolnosťami prípadu, ktorý posudzoval ÚS ČR v predmetnom náleze. Podľa daného nálezu je kontumačný rozsudok nástrojom na dosiahnutie rýchleho a efektívneho rozhodnutia sporu. Jedná sa o procesno-sankčný nástroj na ochranu strany v konaní proti strane, ktorá nemá záujem na účasti na konaní. Kontumačný rozsudok možno vydať iba vtedy, ak to zodpovedá vzhľadom na ostatné okolnosti ostatným zásadám civilného procesu. Ďalej sa v ňom
uvádza: „Po posúdení všetkých okolností prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v § 1, 3 a 6 O. s. p. Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesne najpohodlnejší, nie však s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu. Hoci vecnému prejednaniu žaloby bez prítomnosti sťažovateľky či jej zástupcu nič nebránilo a konajúci súd mohol rozhodnúť i "bežným" rozsudkom, vydal rozsudok kontumačný, teda rozhodnutie, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti sťažovateľky v odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje Ústavný súd postup konajúceho súdu za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces.“
22. Odvolací súd uvádza, že uvedené princípy civilného procesu sú v modifikovanej podobe stále platné aj pre súčasné civilného sporové konanie v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky.
23. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
24. Podľa článku 3 ods. 2 základných princípov C. s. p. výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
25. Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov C. s. p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
26. Za stavu konania, kedy súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie žalovaného už vykonal dve pojednávania vo veci, na ktorých sa prítomný právny zástupca žalovaného vyjadroval k nárokom uplatneným žalobou, vyjadroval sa vo veci aj písomne, má odvolací súd za to, že vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného by ani pri splnení všetkých podmienok uvedených v § 274 C. s. p. nebolo spravodlivé, žalovaný totiž nebol v konaní pasívny, pričom aj ust. § 274 C. s. p. treba v zmysle článku 3 ods. 1 základných princípov C. s. p. vykladať v súlade so základnými princípmi C. s. p., t.j. aj v súlade s článkom 2 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv (uplatnených žalobou) musí byť spravodlivá a v zmysle článku 3 ods. 2 C. s. p. sa nikto nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa článku 3 ods. 1 C. s. p. Taktiež vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného po viac ako piatich rokoch od podania žaloby (11. 08. 2015) nemožno považovať za účinnú súdnu ochranu spočívajúcu v rýchlosti rozhodnutia sporu. V zmysle záverov vyššie uvedeného nálezu ÚS ČR vydanie rozsudku pre zmeškanie za danej situácie možno považovať taktiež za porušenie aj Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces spočívajúce v obmedzení následných procesných možností žalovaného v odvolacom konaní, keďže v prípade rozsudku pre zmeškanie sú odvolacie dôvody zúžené na jeden, ktorý umožňuje prieskum rozhodnutia len z hľadiska splnenia podmienok na jeho vydanie, nie aj z hľadiska veci samej.
27. Vzhľadom na uvedené princípy civilného procesu je odvolací súd taktiež názoru, že vyžadovanie osvedčovacej doložky k plnomocenstvu oprávňujúcemu advokáta zastupovať stranu sporu v súdnom konaní (aj keď je nepochybne zákonnou povinnosťou advokáta takúto doložku pripojiť) potom, čo v konaní pred súdom prvej inštancie boli akceptované vyjadrenia právneho zástupcu strany sporu po dobu piatich rokov by bolo v rozpore so zásadami spravodlivého procesu.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené je bez právneho významu zaoberať sa otázkou, či je ospravedlniteľný dôvod uvedený v odvolaní, resp. v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pre ktorý sa právny zástupca žalovaného nedostavil na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok.
29. V súlade s ust. § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní v prvom rade rozhodnúť uznesením o procesnom návrhu pôvodného žalobcu, aby do
konania na jeho miesto vstúpil nový žalobca učinenom 24. 09. 2018 (viď č. l. 190 spisu) s prihliadnutím na súhlas nového žalobcu so vstupom do konania na č. l. 198 spisu v zmysle § 80 C. s. p. Pre právne účinný a nespochybniteľný vstup nového žalobcu do konania nestačí z procesného hľadiska len konštatovanie zmeny subjektu na strane žalobcu do zápisnice o pojednávaní. Ďalej bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie, resp. pokračovať vo vykonávaní dokazovania v smere zisťovania dôvodnosti nároku nového žalobcu voči žalovanému, v tomto rozsahu vykonať stranami sporu navrhnuté dôkazy a následne vo veci rozhodnúť.
30. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu v konaní je závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Preto pre účely tohto odvolacieho konania nebolo právne významné zaoberať sa argumentáciou žalovaného v odvolaní a žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu týkajúcou sa nároku na náhradu trov konania.
31. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.
32. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p., následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania (§ 447 písm. e) C. s. p.).