Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7fb/365442.161a44.pdf
PDF · 166.71 KB
No categories available
2Sžo/13/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 13/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: C. B., spol. s r.o.,
zastúpeného JUDr. T. C., advokátom, proti ţalovanému: Štátna energetická
inšpekcia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č.
687/2000/2007 zo dňa 2. apríla 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1 S 158/2007-27 zo dňa 6. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1 S 158/2007-27 zo dňa 6. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ţe ţalobný
návrh ţalobcu, ktorým sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného, zamietol. Ţalovaný svojim rozhodnutím č. 687/2000/2007 zo dňa
02.04.2007 potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie Krajského inšpektorátu Štátnej
energetickej inšpekcie T. č. 44/1200/2007 zo dňa 23.02.2007, ktorým bola ţalobcovi
uloţená pokuta 50 000,- Sk podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z.
o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)
pre porušenie povinnosti stanovenej v § 17 ods. 3 písm. a) zákona tým, ţe ţalobca
ako odberateľ tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla dodaného na vykurovanie
a súčasne rozpočítava aj mnoţstvo tepla dodaného na prípravu TÚV konečnému
spotrebiteľovi, nedodrţiaval určenú teplotu TÚV u konečného spotrebiteľa
v obytnom dome v T., v kontrolovanom období od 01.01.2006 do 13.10.2006.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobca nerešpektuje
ustanovenie § 17 ods. 3 písm. a) zákona, pretoţe nezabezpečuje dodrţiavanie určenej
teploty teplej úţitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa, a to od 45 do
55°C, čo bolo potvrdené kontrolným meraním v konkrétnom byte inšpektormi ŠEI
dňa 12.10.2006 meracím prístrojom COMMET typ C111, v.č. 01900126, pričom bolo
vykonaných 5 meraní na výtoku u konečného spotrebiteľa podľa metodického
pokynu ŠEI č. 2/2005 v čase od 09,00 do 10,00 hod, a namerané hodnoty boli
22,8°C, 23,8°C, 25,5°C, 27,3°C a 28,8°C.
Ďalej z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, ţe podľa meraní povrchových
teplôt prívodného potrubia (stúpačky) TÚV registračným loggerom COMMET L0121
s pomocou snímača teploty NS 151-2/E dňa 12.10.2006 v čase od 09,00 hod. do dňa
13.10.2006 do 08,30 hod. v polhodinových intervaloch, namerané hodnoty
nepresiahli teplotu 40,30°C dňa 12.10.2006 o 21,30 hod. a najniţšie teploty boli
namerané dňa 12.10.2006 o 17,00 hod. a dňa 13.10.2006 o 06,30 hod. a to 20°C.
S tabuľkou nameraných hodnôt bol ţalobca oboznámený a taktieţ s obsahom
protokolu, avšak ţalobca sa ku kontrolným zisteniam nevyjadril.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal,
aby Najvyšší súd SR rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie
ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Nie je zrejmé ako sa ţalovaný
vysporiadal s podstatnými náleţitosťami zodpovednosti za porušenie právnej
povinnosti pretoţe aj v správnom konaní neexistuje absolútny zodpovednostný reţim
bez moţnosti exkulpácie alebo liberácie. Existujú len dva druhy zodpovednosti,
a to subjektívna alebo objektívna. Aj z dikcie ustanovenia § 35 ods. 3 zákona
o tepelnej energetike vyplýva, ţe jedným z hodnotiacich kritérií pri stanovení výšky
pokuty je miera zavinenia. Ţalobca nemohol zaviniť porušenie povinnosti uvedenej
v § 17 ods. 3 písm. a) zákona, pretoţe napriek snahe o odstránenie závadného stavu
mu v tom bránili samotní vlastníci bytov, ktorí v danom prípade sú konečnými
spotrebiteľmi. Ţalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone
správy medzi ţalobcom a vlastníkmi bytov, ktoré majú podstatný vplyv na otázku
zavinenia, pretoţe zmluva o výkone správy je uzatvorená na základe delegácie
zákona, a to v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, pričom zákon ustanovuje jej podstatné náleţitosti, medzi
ktoré patria aj zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údrţby
a opráv, vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi. Podľa názoru ţalobcu
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzavretej na základe zákona majú pre účastníkov
tejto zmluvy rovnakú záväznosť a právnu silu ako zákonné povinnosti, pričom
rozdiel je iba v tom, ţe zákonné povinnosti zaväzujú všetkých a zmluvné povinnosti
len zmluvné strany. Podľa ţalobcu ani prvostupňový súd sa dôsledne nevysporiadal
s otázkou zodpovednostného vzťahu a jeho zloţky zavinenia.
Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril. Podľa ţalovaného
sú tvrdenia ţalobcu právne irelevantné a účelové a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako zákonný potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah dôvodov odvolania
ţalobcu posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne
hodnotenia dôkazov zisťoval odvolací súd, či príslušné konanie o správnom delikte
bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok
a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého
procesu.
Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike
v znení neskorších predpisov dodávateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla dodaného
v teplej úţitkovej vode konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ, ktorý rozpočítava
mnoţstvo tepla dodaného v teplej úţitkovej vode konečnému spotrebiteľovi,
je povinný dodrţiavať určenú teplotu teplej úţitkovej vody u konečného spotrebiteľa.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o tepelnej energetike inšpekcia uloţí pokutu
od 50 000,- Sk do 500 000,- Sk za porušenie povinností vyplývajúcich okrem iného
aj pre porušenie povinností zakotvených v § 17 ods. 1, 2, 3 uvedeného zákona.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o tepelnej energetike pri určení výšky pokuty
sa prihliada najmä na závaţnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a moţné
následky porušenia povinností. Pri opakovanom porušení moţno pokutu zvýšiť
aţ na dvojnásobok.
Najvyšší súd SR sa stotoţňuje s krajským súdom ako i so ţalovaným
správnym orgánom v tom, ţe zákon o tepelnej energetike nesporne obsahuje
a definuje porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava mnoţstvo tepla
dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj mnoţstvo tepla dodaného
na prípravu teplej úţitkovej vody konečnému spotrebiteľovi. Nie je moţné preto
stotoţniť sa s argumentáciou ţalobcu, ţeby sa ţalovaný nevysporiadal s podstatnými
náleţitosťami zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti z hľadiska
zodpovednostného reţimu ţalobcu v posudzovanej veci. V danom prípade na základe
vykonanej kontroly Štátnej energetickej inšpekcie, KI T., je nesporné,
ţe ţalobca nerešpektoval zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 17
ods. 3 písm. a) zákona o energetike, dodrţiavať určenú teplotu teplej úţitkovej vody
u konečného spotrebiteľa.
Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, ţe ţalobca ako správca podľa
čl. II. ods. 2 písm. a) Zmluvy o výkone správy č. 901/2004, uzatvorenej dňa
01.01.2005, pri zabezpečovaní prevádzky, údrţby a opráv domu je povinný najmä
zabezpečovať plnenia s bývaním – dodávku tepla na vykurovanie a prípravu teplej
úţitkovej vody v normách a za podmienok podľa platných predpisov. Taktieţ
je potrebné zdôrazniť, ţe predmetom vykonanej kontroly inšpektormi KI ŠEI T.
u ţalobcu bola okrem iného i kontrola dodrţiavania ustanovení § 17 ods. 3 písm. a)
zákona o tepelnej energetike v bytovom dome T.. Ako vyplýva z protokolu č.
2/001/2006 o výsledku kontroly, ţalobca svojim konaním porušil ustanovenie § 17
ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, keď inšpektori na základe kontrolného merania na
výtoku u konečného spotrebiteľa v bytovom dome T., zistili dňa 12.10.2006, ţe
teplota teplej úţitkovej vody neobsahuje určenú teplotu teplej úţitkovej vody od
45°C do 55 °C na výtoku u konečného spotrebiteľa. Skutočnosť, ţe ţalobca porušuje
ustanovenie § 17 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej energetike je zakotvená
i v protokole č. 2/023/2006 o výsledku kontroly zo dňa 25.10.2006.
Najvyšší súd SR ďalej poukazuje na skutočnosť, ţe kvalita dodávky tepla
pre konečného spotrebiteľa ako i teplej úţitkovej vody je obsiahnutá vo vyhláške
Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite dodávky
tepla pre konečného spotrebiteľa.
Podľa§ 2 ods. 3 uvedenej vyhlášky dodávku tepla na prípravu teplej úţitkovej
vody je dodávateľ povinný dodávať tak, aby teplota teplej úţitkovej vody na výtoku
u konečného spotrebiteľa bola najmenej 45°C a najviac 55°C.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR dáva za pravdu
ţalovanému, ţe ţalobca ako správca sa uzavretím zmluvy o výkone správy
dobrovoľne zaviazal okrem iného zabezpečiť konečnému spotrebiteľovi
dodávku teplej úţitkovej vody v zmysle platných predpisov, ktorými sú zákon
č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. o určenom čase a kvalite
dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa, kde sú zakotvené povinnosti
ţalobcu ako dodávateľa vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi a preto
tvrdenia ţalobcu o tom, ţe ţalovaný mal zohľadniť skutočnosti vyplývajúce
zo zmluvy o výkone správy medzi ţalobcom a vlastníkmi bytov sú právne
irelevantné. Tieto tvrdenia ţalobcu sú naviac i v rozpore so samotným článkom
II. ods. 2 písm. a) zmluvy o výkone správy, kde sa správca (ţalobca)
dobrovoľne zaviazal zabezpečiť dodávku tepla na vykurovanie a prípravu TÚV
v normách a za podmienok podľa platných predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na listinné dôkazy
nachádzajúce sa v administratívnom spise dospel Najvyšší súd SR k záveru,
ţe príslušné správne orgány postupovali v priebehu dokazovania v súlade
s príslušnými právnymi predpismi a preto sú i právne závery prvostupňového súdu
správne a bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný
so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal
a ţalovanému správnemu orgánu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 24. novembra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová