Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-18-2021.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100A, Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanej: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX S., toho času bytom D. XXX, XXX XX Z. C., U. republika, v konaní o zaplatenie 6.583,50 eura s príslušenstvom. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6Csp/51/2019 - 210 zo dňa 15.02.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:
,,I. Súd z a m i e t a návrh na uzatvorenie súdneho zmieru predloženého žalobcom vo vyjadrení zo dňa 11.2.2021 II. Súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. Citoval ustanovenia § 148 a § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,3,4 a 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“).
3. V úvode svojho odôvodnenia uviedol, že pokiaľ ide o návrh žalobcu na uzatvorenie súdneho zmieru, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje alebo ho neschváli, ak je v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, ust. § 148 ods. 2 CSP. Dospel k záveru, že prejav žalovanej na schválenie súdneho zmieru v súdnom spise chýba. Uviedol, že dotazoval žalovanú, či súhlasí s uzatvorením súdneho zmieru ešte pôvodne koncipovaného žalobcom v podaní na č.l. 155 doručené súdu dňa 23.10.2020, avšak žalovaná na výzvu súdu uviedla, že súhlasí so splácaním splátok. K výške uplatneného, teda navrhovaného nároku sa nevyjadrila a ani nevyjadrila výslovný súhlas s uzatvorením súdneho zmieru. Taktiež sa žalovaná nevyjadrila ani vo vzťahu k návrhu žalobcu na uzatvorenie súdneho zmieru, ktorý bol súdu doručený dňa 15.02.2021.
4. Ďalej uviedol, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.11.2011, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, teda
občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Súd prvej inštancie posudzoval zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľov, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ, konkrétne neobsahuje celkovú výšku úveru, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť - § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. V zmluve je uvedená výška úveru 7.000 eur a výška nákladov v sume 5.285,96 eura. Celková výška úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve uvedená nie je. V posudzovanej zmluve ďalej absentujú predpoklady, na základe ktorých a ktoré boli použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov - § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Na základe uvedeného konštatoval, že predmetný úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej preskúmal zmluvné podmienky, konkrétne rozhodcovskú doložku a mal za to, že táto nie je dojednaná individuálne. Táto je zakomponovaná v zmluve len odkazom na všeobecné obchodné podmienky, čím je možnosť voľby pre spotrebiteľa len iluzórna. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval, či nárok uplatnený žalobcom na súde nie je premlčaný, s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu platne zosplatnil úver ku dňu 24.10.2013, žaloba bola podaná na súde dňa 04.12.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 25.10.2016. A napokon súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o uzatvorenú a podpísanú dohodu o uznaní v splátkovom kalendári medzi žalobcom a žalovanou, poukazuje na skutočnosť, že predmetná dohoda je adresovaná žalobcovi a nie je učinená vo vzťahu k súdu. Vo vzťahu k výške dlhu sa žalovaná nikdy v podaniach adresovaných súdu nevyjadrila. Súd prvej inštancie teda nepovažuje takýto uznávací prejav dlh žalovanej za kvalifikovaný. Navyše podľa názoru súdu žalovaná pri podpisovaní listiny - uznania dlhu, ktorý bol naformulovaný žalobcom, nemala vedomosť, že dlh ktorý je predmetom tohto uznávacieho prejavu, je premlčaný (§54a Občianskeho zákonníka), a preto na tento prejav žalovanej neprihliadal, ako i na tú skutočnosť, že ide o spotrebiteľský spor, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu, tak ako to vyplýva z ust. § 290 až 306 CSP.
45. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 CSP. V konaní bola plne úspešná žalovaná, avšak žalovaná si žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. b), d) f) a h) CSP. Bol toho názoru, že súhlas žalovanej s uzatvorením súdneho zmieru daný bol, ako uvádza samotný súd, pričom žalovaná súhlasila aj so splátkami. Žalobca však dáva do pozornosti, že po vyslovení tohto súhlasu uzatvoril so žalovanou dohodu o splátkovom kalendári, ktorou sa vzájomná dohoda o uspokojení nároku žalobcu zo strany žalovanej pravidelnými mesačnými splátkami, naplnila. Vzhľadom k tomu, že žalobca predložil túto dohodu o splátkovom kalendári, tak na základe tejto bola prejavená vôľa žalovanej s uzatvorením súdneho zmieru. Navyše, súd prvej inštancie neskúmal a v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal samotným návrhom žalobcu s uzatvorením súdneho zmieru, či je tento v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, ktorú skutočnosť má povinnosť v prípade takéhoto návrhu skúmať a návrh môže zamietnuť len s ohľadom na to, že návrh na uzatvorenie súdneho zmieru je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, čo sa však v danom prípade nestalo. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere, ktorú uzatvoril žalovaný s pôvodným veriteľom ako bezúročnú a bez poplatkov, s ktorým záverom sa žalobca nestotožňuje, avšak ak aj súd prvej inštancie dospel k takémuto záveru, tak napriek tomu mal podľa žalobcu mu priznať istinu vo výške rovnajúcej sa výsledku odpočítania sumy poskytnutého úveru žalovanej a sumy, ktorú žalovaná uhradila. Súd prvej inštancie sa však k tejto podstatnej skutočnosti nevyjadril a svoje rozhodnutie ďalej nezdôvodnil, čo žalobca pokladá nielen za nesprávny, ale i nezákonný postup súdu. Vo vzťahu posúdeniu súdom prvej inštancie ohľadom premlčania nároku žalobca namietal, že súd sa predmetnou námietkou premlčania nemohol zaoberať, pretože zo strany žalovanej nebola vznesená námietka premlčania a súd sa s ohľadom na právnu úpravu účinnú do 05.12.2018 nemôže rozhodovať o premlčaní ex offo. Predmetné ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka nie je možné použiť na prejednávanú vec, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 04.12.2018, teda pred účinnosťou vyššie uvedeného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne, aby žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05)
8. Podstatná odvolacia námietka odvolateľa spočívala v nesúhlase s postupom súdu prvej inštancie, ktorý ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozsudku, vychádzajúc zo správnych zákonných ustanovení, že v prejednávanej veci bolo potrebné v zmysle ust. § 54a Občianskeho zákonníka ex offo skúmať, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si v danom prípade veriteľ uplatnil, nie je premlčané.
10. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 343/2018 Z.z. zaviedla s účinnosťou od 05.12.2018 nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ust. § 54a Občianskeho zákonníka, a že doplnenie tohto nového ustanovenia bolo vyvolané potrebou zosúladiť doterajšie právne predpisy s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný spor podľa § 54a Občianskeho zákonníka, keď vznesenie námietky premlčania žalovanou nebolo v tomto spotrebiteľskom spore potrebné, a preto súd prvej inštancie správne prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti a bez návrhu, teda ex offo pokiaľ keďže žalobca ako podnikateľ si neuplatní svoj nárok na súde voči žalovanej ako spotrebiteľovi včas pred uplynutím premlčacej doby, nemôže legitímne očakávať úspech v konaní.
12. Zároveň poznamenáva, že v danom prípade sa síce konanie na upomínacom súde začalo dňa 04.12.2018 podaním žaloby proti žalovanej, avšak upomínacie konanie má v hierarchii civilného sporového procesu postavenie „špeciality“ k riadnemu civilnému sporovému konaniu. Na upomínacie konanie je kauzálne príslušný Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý rozhoduje o peňažných nárokoch uplatnených výlučne za podmienok a spôsobom podľa zákona o upomínacom konaní. Dané konanie začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a končí buď jeho vydaním a márne uplynutou lehotou na podanie odporu alebo postúpením príslušnému okresnému súdu na riadne sporové konanie. Týmto momentom je potrebné upomínacie konanie považovať za skončené.
13. Upomínacie konania a konanie o platobnom rozkaze sú skrátené konania a rozhodnutie v nich vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník, ktorý nemá povinnosť predložiť vec sudcovi na posúdenie spotrebiteľskej zmluvy a súvisiacich zmluvných dokumentov s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zatiaľ neboli posudzované v inom právoplatne skončenom konaní. Až postúpením veci okresnému súdu (v predmetnom prípade dňa 21.06.2019) na riadne sporové konanie, môže sudca posúdiť danú vec a vysloviť aj svoj právny názor s dôrazom na kontrolu neprijateľnosti zatiaľ neposúdených zmluvných podmienok, a tak zlepšiť prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov.
14. Odvolací súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 46 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 19 a citovaná judikatúra, ako aj zo 7. decembra 2017, Banco Santander, C-598/15, EU:C:2017:945, bod 36 a citovaná judikatúra).
15. Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom na toto nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako
vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila zmluva, skutočnou rovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 47 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 20 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14, EU:C:2017:60, bod 41 a citovaná judikatúra).
16. Súdny dvor zdôraznil, že s cieľom zabezpečiť túto ochranu môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, EU:C:2010:659, bod 48 a citovaná judikatúra; z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, bod 21 a citovaná judikatúra, ako aj zo 14. apríla 2016, Sales Sinués a Drame Ba, C-381/14 a C-385/14, EU:C:2016:252, bod 23 a citovaná judikatúra).
17. Vo svetle týchto úvah Súdny dvor rozhodol, že v rámci úloh vnútroštátneho súdu na základe ustanovení smernice 93/13, je tento súd povinný ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, EU:C:2006:675, bod 38, ako aj z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C-472/11, EU:C:2013:88, body 22 a 24 a citovanú judikatúru).
18. Okrem toho Súdny dvor tiež rozhodol, že vzhľadom na povahu a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľov zaručená touto smernicou, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku. Je potrebné vychádzať z toho, že táto kvalifikácia sa vzťahuje na všetky ustanovenia smernice, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného uvedeným článkom 6 (rozsudok z 30. mája 2013, Asbeek Brusse a de Man Garabito, C-488/11, EU:C:2013:341, bod 44, ako aj citovaná judikatúra) (pozri ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 17. mája 2018. Vo veci C-147/16, Karel de Grote - Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen VZW proti Susan Romy Jozef Kuijpersovej).
19. Odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-679/18, OPR- Finance, ECLI:EU:C:2020:167): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.“
20. Navyše je opakovane problematické konanie Okresného súdu Banská Bystrica ako súdu príslušného na konanie (§ 14 CSP) v spotrebiteľských veciach aj s ohľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, EOS KSI Slovensko proti Ján Danko a spol. Pokiaľ v takýchto špeciálnych konaniach vo veci koná vyšší súdny úradník, tak ako aj v tejto veci, tak so zreteľom na uvedené (osobitné konanie) odvolací súd nepovažoval za opodstatnené konanie prerušiť a podať Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku o porušení práv spotrebiteľa v súvislosti s miestnou príslušnosťou postupom podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP. 21. Vzhľadom na uvedené nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal žalobcovi priznať istinu vo výške rovnajúcej sa výsledku odpočítania sumy poskytnutého úveru a sumy, ktorú žalovaná uhradila.
22. Podľa § 148 ods. 1 a 2 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
23. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podaním zo dňa 22.10.2020 oznámil súdu prvej inštancie, že má záujem vyriešiť spor súdnym zmierom a žiadal súd o predloženie jeho návrhu na súdny zmier na vyjadrenie žalovanej. Na výzvu súdu prvej inštancie, aby sa žalovaná vyjadrila, či súhlasí s návrhom žalobcu na uzavretie súdneho zmieru, žalovaná odpovedala len tak, že súhlasí s platením mesačných splátok vo výške 100 eur mesačne žalobcovi. Je teda nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k súhlasnému prejavu vôle o hmotnopravnej dohode o uzavretí súdneho zmieru.
24. Obdobne k súhlasu zo strany žalovanej nedošlo ani vo vzťahu k návrhu žalobcu zo dňa 15.02.2021. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tým, že žalovaná so žalobcom uzavrela Splátkový kalendár s uznaním dlhu zo dňa 21.01.2021, nedošlo ku kvalifikovanému uznávaciemu prejavu zo strany žalovanej v tomto súdnom konaní. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nevyjadrila súhlas s výškou dlhu, jej vyjadrenia sa vždy tykali len splácania dlhu formou splátok, je nepochybné, že ide o listinu vyhotovenú vo forme predtlačeného formulára, ktorú žalobca vopred pripravil a žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich. Vzhľadom na vopred formulovaný obsah uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle žalovanej dlžníka zodpovedá jej obsahu, pretože iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa.
25. Žalobca však počas konania nepreukázal (na ňom bolo dôkazné bremeno), že žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžky premlčacej doby. Následne žalovaná bez toho, aby jej boli vysvetlené následky uznania záväzku, dohodu podpísala. Ak by bol žalobca žalovanej vysvetlil následky uznania záväzku (10- ročná premlčacia lehota), bolo by nelogické, že by žalovaná s takýmto poznatkom dohodu o uznaní záväzku podpísala. Navyše v čase, kedy už bol nárok žalobcu podľa ustanovení § 54a v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný. Takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.
26. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu predloženú žalobcom treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu, ako to napokon aj vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej doručeného súdu dňa 02.02.2021, v ktorom uviedla, že platí splátky na základe splátkového kalendára.
27. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)