Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-76-2021.pdf
PDF · 109.66 KB
No categories available
16Csp/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: Mgr. Veronika Navrátilová, advokátka so sídlom Osuského 7, Bratislava, proti žalovanej: R. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, L., v konaní o zaplatenie 1144,07 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 597,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 597,96 eura od 30.05.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.03.2021 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zaplatenia sumy 1144,07 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu k zmluve č. 1 odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 17.03.2014 bola uzavretá Zmluva poskytnutí verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanej aktivovaná SIM karta s prideleným tel. č. XXXXXXXXXX. K zmluve bol dňa 07.11.2018 uzavretý dodatok, na základe ktorého sa žalobca zaviazal vo vzťahu k uvedenej SIM karte poskytovať žalovanej program služby „ ÁNO XL“ s cenou mesačného paušálneho poplatku 40 eur. V súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti žalovaná zároveň využila možnosť kúpy mobilného telefónu značky Samsung Galaxy S9+ 64 GB za akciovú kúpnu cenu 28,99 eur s mesačným doplatkom počas doby viazanosti vo výške 21 eur. Dodatkom bola zároveň žalovanej aktivovaná doplnková služba „ Zdieľanie dát z paušálu“ pre tel č. XXXXXXXXXX. Žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude využívať služby žalobcu podľa zmluvy a riadne a včas platiť cenu za poskytované služby (ods. 4 Zmluvy č. 1).
2. K odôvodneniu žaloby zmluvy č. 2 žalobca uviedol, že so žalovanou uzatvoril ďalšiu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a to dňa 11.01.2019 na základe ktorej bola žalovanej aktivovaná SIM karta s tel. č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal vo vzťahu k uvedenej SIM karte poskytovať žalovanej program služby „ ÁNO L“ s cenou mesačného paušálneho poplatku vo výške 30 eur. V súvislosti s prevzatím záväzku viazanosti žalovaná zároveň využila možnosť kúpy mobilného telefónu Huawei P20 Lite za akciovú kúpnu cenu 19 eur s mesačným doplatkom počas doby viazanosti 8 eur. Žalovanej bolo zároveň poskytnuté zariadenie Huawei MEDIAPAD T3 10 za zvýhodnenú kúpnu cenu vo výške 0,04 eur. Žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti 24 mesiacov bude využívať služby žalobcu podľa zmluvy a riadne a včas platiť cenu za poskytované služby (ods. 5 zmluvy č.
2). Žalobca riadne a včas poskytoval žalovanej služby podľa zmluvy. Žalovaná si prestala plniť svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb poskytovaných žalobcom ihneď po uzavretí zmluvy č.2.
3. Žalobca vyzval žalovanú upomienkami na uhradenie dlžných faktúr, a keď ani v dodatočnej lehote neuhradila dlžné faktúry, žalobca dňa 15.10.2019 prerušil poskytovania služieb. Žalovaná je so zaplatením v omeškaní, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a to od 30.05.2020 čo je deň nasledujúci po dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry.
4. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom za porušenie zmluvy č. 1 má degresívny charakter. V súlade s rozhodovacou praxou súdov má žalobca nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej ) výške 546,12 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 1020 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanou podľa ods. 4 písm. c) zmluvy č. 1 v spojení s ods. 5.
5. Zmluvná pokuta uplatnená žalobcom za porušenie zmluvy č. 2 má degresívny charakter. Žalobca má nárok na zmluvnú pokutu v zníženej výške 287,96 eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 460 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanou podľa ods. 5 písm. c) zmluvy č. 2 v spojení s ods. 6.
6. Vo veci bol vydaný dňa 20.05.2021 platobný rozkaz č. k. 16Csp/76/2021 - 71, ktorý bol zrušený v celom rozsahu, v dôsledku podaného odporu v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 CSP. Žalovaná v odpore uviedla, že nesúhlasí so zaplatením predmetnej sumy vo výške 1144,07 eur. Uviedla, že kontaktovala finančné oddelenie, call centrum aj zákaznícku linku spoločnosti Slovak Telekom, a.s., napr. v mesiaci 10/2019 a menovite pani E., ktorá s ňou riešila vzniknutý problém. Žalovaná písomne žiadala o porovnanie zaslaných a zaúčtovaných platieb, či v prípade rozdielu v platbách zašlú splátkový kalendár. Uvedená zamestnankyňa prisľúbila zaslanie vyjadrenie spoločnosti, avšak do dňa podania odporu t.j. 08.06.2021 žiadnu odpoveď neobdržala. Žalovaná tvrdila, že upomienky jej neboli doručené, dokonca mala vrátené 2 platby ako preplatok, z čoho usudzovala, že nevznikol žiaden rozdiel v platbách. Taktiež uviedla, že preštudovaním dokumentov zaslaných spolu s platobným rozkazom zistila, že podpisy na dvoch zmluvách nie sú jej vlastnoručné, ale falošné.
7. Žalobca k uvedeným tvrdeniam žalovanej uviedol, že uvedená osoba pani E. nebola evidovaná v organizačnej štruktúre žalobcu, a taktiež nebola ani evidovaná žiadna komunikácia so žalovanou v období 10/2019. Žalobca vo svojom zákazníckom systéme neevidoval zo strany žalovanej požiadavku ohľadne splátkového kalendára. K výpisom z účtov, ktoré boli súčasťou odporu, žalobca uviedol, že tieto boli priložené aj pri overovaní a priradení platieb na základe židosti žalovanej z 10.06.2020. Tvrdenie žalovanej, podľa ktorého malo dôjsť k zneužitiu jej podpisu, žalobca nepovažoval za relevantné, nakoľko predmetom žaloby bol aj dodatok z 07.11.2018 a zmluva z 11.01.2019, ktorých pravosť žalovaná nerozporovala. Okrem toho bola to žalovaná, ktorá po celý čas poskytované služby žalobcu aj využívala.
8. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanej na vyjadrenie, pričom tá sa k nemu nevyjadrila, výzva jej bola doručená v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP (fikciou doručenia).
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu ani právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, pretože nato mal splnené podmienky podľa § 180 CSP. Žalovanej bolo predvolanie doručené podľa § 111 ods. 3 CSP a to dňom 25.10.2021, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. 10. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, pričom vychádzal z dôkazov, ktoré predložili strany sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu a zistil tento skutkový a právny stav :
11. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 17.03.2014 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb ( ďalej len ako „ zmluva č. 1“). Žalobca aktivoval žalovanej SIM kartu s tel. č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy č. 1 žalobca poskytol žalovanej program služby „ÁNO XL“ s cenou mesačného poplatku vo výške 40 eur mesačne počas doby viazanosti 24 mesiacov.
12. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 11.01.2019 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb (ďalej len ako „ zmluva č. 2“), na základe ktorej bol žalovanej SIM karta s tel. č. XXXXXXXXXX. Na
základe zmluvy č. 2 žalobca poskytol žalovane program služby „ÁNO L“ s cenou mesačného poplatku vo výške 30 eur. Žalovaná tiež využila možnosť kúpy mobilného telefónu Huawei P20 Lite za akciovú kúpnu cenu 19 eur, ( jednorázovo). Žalovanej tiež bolo poskytnuté zariadenie MEDIAPAD T3 10 za kúpnu cenu 0,04 eur. Základ zmluvnej pokuty - počiatočná suma, ktoré bude klesať predstavovala sumu vo výške 460 eur.
13. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 8260108003 zo dňa 15.05.2020, splatnú dňa 29.05.2020 vo výške 834,07 eur, faktúru č. 8244463937 zo dňa 15.10.2019, splatnú dňa 31.10.2019 vo výške 109,00 eur, faktúru č. 8242283463 zo dňa 15.09.2019, splatnú dňa 30.09.2019 vo výške 109,00 eur, faktúru č. 8240128882 zo dňa 15.08.2019, splatnú dňa 30.08.2019 vo výške 127,90 eur. Žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných poplatkov vo výške 18,90 eur ( náklady vymáhania ) a vo výške 4,99 eur ( poplatok za upomienku, resp. náklady vymáhania ).
14. Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2,3 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
16. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) cit. zák. podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
17. Podľa § 43 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
25. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že zmluvu (zmluvy) o poskytovaní verejných služieb považuje súd za zmluvu uzavretú stranami sporu podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. s tým, že s poukazom na predmet činnosti žalobcu, ide aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupovala v pozícií spotrebiteľky.
29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi účastníkmi boli uzatvorené vyššie citované zmluvy č. 1 a 2 na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanej služby, za ktoré žalovaná riadne a včas neuhradila sumy, vyúčtované jednotlivými faktúrami. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaná tým, že riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, porušila zmluvné povinnosti. Keďže žalovaná si nesplnila svoj dlh voči žalobcovi a to ani napriek upomienkam, súd žalobe vyhovel, čo sa týka nároku za poskytnuté služby mobilnej siete, aj v časti degresívnej pokuty zo zmluvy číslo 2 (uzavretie tejto zmluvy nerozporovala, potvrdila svoj podpis č. l. 82 spisu) a to z dôvodu, že žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu za poskytnuté služby. Čo sa týka nároku uplatneného titulom zmluvnej pokuty v prípade zmluvy č. 2 súd poukazuje na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti žalovanej podľa ods. 5 písm. c) zmluvy č. 2 v spojení s ods. 6, keď žalovaná nezaplatila ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti. Ide o typ degresívnej zmluvnej pokuty, ktorá bola vypočítaná podľa zmluvných podmienok, ktoré súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd odkazuje na ustanovenia o zmluvnej pokute, keď z hľadiska funkcie zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody. Zabezpečovaný záväzok v čase uzavretia Zmluvy č. 2 bol 912 eur, t.j. 24 mesiacov x (30 + 8) eur. Základ zmluvnej pokuty vo výške 460 eur nebol neprimerane vyšším zabezpečením než výška zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokuty, a preto nie je možné hovoriť o neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Žalovaná, i keď vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomá svojich povinností a jej konanie v rozpore s uzatvorenou zmluvou a zákonom nemôže požívať zvýšenú ochranu na úkor osoby, ktorá mu poskytla služby, za ktoré žalovaná nezaplatila dohodnutú cenu. Pokiaľ ide o degresívnu pokutu uplatnenú žalobcom v zmysle zmluvy č. 1 tak súd uvádza, že žalobca označil, že k zmluve č. 1 bol dodatok uzavretý dňa 07.11.2018, ktorý sa však v predložených listinných dôkazoch nenachádza a z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na degresívnu pokutu vo výške 546,12 eur, nakoľko súdu nebolo preukázané, z akého konkrétneho dodatku má výška zmluvnej pokuty v sume 1020 eur vychádzať. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konanie návrhovým. Žalobca je k povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Povinnosť dôkazného bremena má zásadne ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej čiastočne v jeho neprospech. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením si dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Žalobca teda v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatňovaný nárok na zaplatenie degresívnej pokuty v zmysle zmluvy č. 1, nie len čo do jej vzniku ale aj výšky. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zmluvnej pokuty z dodatku, ktorý nebol doložený do spisu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
30. Čo sa týka námietok žalovanej ohľadne skutočnosti, že na zmluve č. 1 zo dňa 17.03.2014 nie je jej podpis, súd poznamenáva, že jej argumentácia v odpore bola mierne protirečivá, pretože v jednej časti namietala, že podpis nepatril jej, v druhej časti však ospravedlňovala svoju platobnú neschopnosť s poukazom na prístup žalobcu. Okrem toho, pokiaľ žalovaná v odpore demonštratívne prezentovala, ktorý podpis patrí práve jej, súd nedisponuje odbornou autoritou, aby vedel posúdiť pravosť podpisov, takouto autoritou disponuje iba znalec alebo znalecká organizácia, ktorá má v predmete svojej znaleckej činnosti. Žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti, v dôsledku čoho súd dospel k záveru, že nestačí len tvrdiť určitú skutočnosť, ale túto musí strana aj preukázať, hoci je slabšou stranou v tomto konaní. Samotné vyhlásenie, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, je samo o sebe nepostačujúce pre účinné popretie skutkových tvrdení protistrany. Okrem toho, žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré uvádzal v replike, pretože výzvu na vyjadrenie neprevzala v odbernej lehote. Súdu je všeobecne známe, že takýto procesný postup žalovaných ako spotrebiteľov je celkom bežný, keďže následne po podaní odporu už žiadne ďalšie skutočnosti neuvedú, ostanú pasívni.
31. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Uvedené platí o to viac, ak ide o
spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanej) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. CSP.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 CSP súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany.
32. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej dlžnej sumy, t.j. 597,96 eura a to od 30.05.2020, čo predstavuje deň nasledujúci po dni splatnosti najneskôr vystavenej faktúry v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb, kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.2 CSP, keďže obe strany mali v konaní úspech. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1144,07 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 597,96 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 52,27 % a úspech žalovanej predstavuje 47,73 %, pričom celkový úspech žalobcu by bol 4,54 %, čo je materiálne zanedbateľná miera úspechu. Vzhľadom na uvedené bol úspech strán sporu v konaní zhruba rovnaký a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.