Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/47/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore navrhovateľ: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX L., zast. advokátom: JUDr. Matúš Hrib, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti odporcom: 1. rade Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2. rade Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. -37 zo dňa 30.08.2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že výrokom I. uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 07.06.2004 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. L., obec L., okres L., a to parcely M. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parcely M. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele M. XXXX/ XXX, ktoré je evidované na LV č. XXXX, k. ú. L., obec L., okres L., pod č. V XXXX/XXXX, a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L., obec L., okres L., a to parcely M. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parcely M. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele M. XXXX/ XXX, a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. Výrokom II. priznal navrhovateľovi voči odporcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výrokom III. uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v spore žalobcu V. Y., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, L., proti žalovanému Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o neplatnosť „Rozhodnutia banky o predčasnej splatnosti úveru“ zo dňa 30.03.2020, ku ktorému odporca v 1. rade pristúpil na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. XX/XXX/ XX zo dňa 07.06.2004, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , a , , (ďalej len „“).

3. Skonštatoval, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči odporcovi v 1. rade uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie

Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 07.06.2004 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. L., a to parcely M. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parcely M. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a rodinného domu č. XXXX postaveného na parcele M. XXXX/XXX, a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. Voči odporcovi v 2. rade ako dražobníkovi sa domáhal uloženia povinnosti zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby vyššie označených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L., a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej.

4. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 1/1, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L. (ďalej tiež „dom s pozemkom“). Predmetný dom s pozemkom je obydlím navrhovateľa, jeho terajšej manželky D. R., ich spoločnej maloletej dcéry R. R. Y., plnoletého syna E. Y., ktorý bol prijatý na vysokú školu a je výživou odkázaný na navrhovateľa, pričom v predmetnom dome majú všetci trvalé bydlisko. Navrhovateľovi bolo doručené oznámenie odporcu v 1. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.06.2021. Pred týmto oznámením bol navrhovateľovi doručený list odporcu v 2. rade, a to výzva na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého ocenenia, ktorej sa však nikto nezúčastnil, rovnako tak obhliadky po výzve zo dňa 20.08.2020, pričom navrhovateľ bol celý čas doma. Má za to, že pohľadávka, ktorú odporca v 1. rade vymáha, je sporná a poukázal na súdne konanie vedené tunajším súdom, v ktorom bol navrhovateľ úspešný a dražba bola taktiež neodkladným opatrením pozastavená a napokon aj zrušená. Odporca v 1. rade následne listom zo dňa 30.03.2020 opätovne zosplatnil pohľadávku, pričom túto vyčíslil na sumu 35.629,74 eur, teda takmer o 30.000,00 eur menej ako uviedol v liste zo dňa 06.03.2020, ktorým ho informoval o omeškaní so splácaním úveru a ako dlžnú sumu uviedol 64.058,37 eur.

5. Navrhovateľ mal za to, že značnú časť pohľadávky odporcu v 1. rade predstavuje duplicita nárokov požadovaných odporcom v 1. rade titulom zmluvného úroku a súčasne úroku z omeškania vo výške 8 % p.a. Navrhovateľ uviedol, že podľa najnovšej judikatúry súdov Slovenskej republiky je neplatné/ nezákonné akékoľvek úročenie istiny po okamžitej splatnosti úveru, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015 sp. zn. . Vo veci samej sa samostatnou žalobou navrhovateľ mieni domáhať vyslovenia absolútnej neplatnosti jednostranného právneho úkonu v podobe vyhlásenia odporcu v 1. rade o (predčasnej) splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 k úverovej zmluve zo dňa 07.06.2004, č. XX/XXX/XX. V prípade budúceho pozitívneho určovacieho výroku súdu sa odstráni neistá situácia navrhovateľa a nastanú účinky ex tunc vo vzťahu k možnosti navrhovateľa ďalej svoj dlh z úverovej zmluvy splácať.

6. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil tým, že je daná evidentná potreba zachovania existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá vyplýva z dôvodnej obavy navrhovateľa, aby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva dobrovoľnou držbou zo strany odporcu v 1. rade, nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Vykonaním dražby hrozí navrhovateľovi bezprostredná ujma v podobe straty bydliska pre seba i svoju rodinu, vrátane maloletého dieťaťa a vzhľadom na dĺžku sporu, ako aj postavenie odporcu v 1. rade je možné uzavrieť, že nariadením neodkladného opatrenia nebude odporca v 1. rade zásadne dotknutý či poškodený na svojich právach.

7. Súd z pripojených listín zistil, že uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 24.10.2019, právoplatným dňa 06.11.2019, súd schválil zmier o vyporiadaní BSM, a to tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal, okrem iného, vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Uznesením súdu sp. zn. zo dňa 17.02.2017, právoplatným dňa 11.03.2017 a vykonateľným dňa 23.02.2017, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/XXX/ XX zo dňa 07.06.2004 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L., a to až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. Odporcovi v 2. rade ako dražobníkovi uložil povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností tiež do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. Súd týmto uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 k úverovej zmluve zo dňa 07.06.2006 č. XX/XXX/XX. Na základe toho žalobca podal predmetnú žalobu, o ktorej rozhodol súd rozsudkom č. k. -103 zo dňa 08.03.2018 tak, že určil uvedenú výzvu na predčasné splatenie úveru za neplatnú. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -144 zo

dňa 04.04.2019, právoplatným dňa 14.05.2019. Listom zo dňa 06.03.2020 odporca v 1. rade upovedomil navrhovateľa na omeškanie so splácaním úveru a o tom, že poslednú platbu eviduje dňa 10.04.2015. Následne listom zo dňa 30.03.2020 odporca v 1. rade ako banka vyhlásil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa 07.06.2004, a to z dôvodu neplnenia zmluvnej povinnosti navrhovateľa splácať úver splátkami v dohodnutej výške a v stanovených termínoch. Listami zo dňa 20.08.2020 a 29.03.2021 odporca v 2. rade ako dražobník vyzval navrhovateľa na sprístupnenie nehnuteľností za účelom znaleckého ocenenia. Listom zo dňa 16.06.2021 odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi začatie výkonu záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností pod č. V XXXX/ XXXX za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XX/XXX/ XX zo dňa 07.06.2004.

8. Prvoinštančný súd konštatoval, že navrhovateľ osvedčil, že odporca v 1. rade oznámil začatie výkonu záložného práva a dražobník, odporca v 2. rade, vykonal úkony za účelom ocenenia nehnuteľností, a to všetko za účelom uspokojenia pohľadávky banky z úveru poskytnutého navrhovateľovi na základe zmluvy č. XX/XXX/XX zo dňa 07.06.2004. Odporcovia týmto pristúpili k reálnym krokom smerujúcim ku dobrovoľnej dražbe, čo navrhovateľ osvedčil jednak oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.06.2021 a výzvami dražobníka na umožnenie obhliadky za účelom znaleckého ocenenia nehnuteľností. Povinnosť uložená odporcom v 1. a 2. rade je vzhľadom na okolnosti prípadu primeraná, neznamená pre navrhovateľa neadekvátnu výhodu, ale nevyhnutnosť, a odporcov nelimituje nad nevyhnutnú mieru, keďže spôsob úhrady pohľadávky banky zo strany navrhovateľa bude podrobený súdnej kontrole. Na základe uvedeného súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

9. Vzhľadom na to, že pomery medzi stranami nepostačuje upraviť týmto neodkladným opatrením, súd súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať voči odporcovi v 1. rade, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, žalobu o určenie neplatnosti predčasnej splatnosti úveru vyhlásenej odporcom v 1. rade listom zo dňa 30.03.2020.

10. O trovách konania rozhodol podľa a priznal voči odporcom v 1. rade a 2. rade náhradu trov konania navrhovateľovi v rozsahu 100 %, pretože bol v tomto konaní úspešný.

11. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 1. rade. Odvolanie odôvodnil ust. , a . Uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo z dôvodu, že navrhovateľ porušil povinnosť, a to splácať úver v dohodnutých termínoch a v dohodnutej výške. Navrhovateľ bol na možnosť zosplatnenia upozornený a úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol vykonaný na zmluvnom základe a v zmysle zákona a nie je možné považovať ho za neplatný. Navrhovateľ sa mylne domnieva, že odporca v 1. rade nemá nárok na zmluvné úroky po zosplatnení úveru a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. K inštitútu záložného práva a dobrovoľnej dražby uviedol, že ide o zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, že dlžník nesplní svoje povinnosti. Mal za to, že navrhovateľ nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nepopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku. Považoval za v právnom štáte neakceptovateľné, že uvedenej neodkladnej ochrany sa na súde domáhajú práve delikventi zo zmluvného vzťahu, pričom ide o ochranu pred legitímne a legálne uplatnenými právami. Napadnuté rozhodnutie považoval za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, a teda nepreskúmateľné. Absurdný je záver, že každý výkon záložného práva v prípade spotrebiteľa, ktorý je vlastníkom zálohu, je nezákonný, protiústavný, či v rozpore s dobrými mravmi.

12. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. K odvolaniu odporcu v 1. rade sa navrhovateľ nevyjadril.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné.

15. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie ( ).

16. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrení ( ).

17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ).

18. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala ( ).

19. Podľa , neodkladným opatrením je možné uložiť konkrétnemu subjektu vykonanie určitej konkrétnej aktivity, tiež povinnosť zdržať sa niečoho, čo predstavuje omisívne správanie. Z hľadiska ústavného princípu slobody konania ( SR) je nevyhnutné spresniť, že odporca sa pri plnení formou omittere zdrží toho, čo mu je zakázane, pričom inak mu tento zákaz konať nevyplýva zo žiadneho iného právneho titulu a preto by konať mohol.

20. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení, prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu ( viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M z 29.07.2010).

21. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že navrhovateľ osvedčil nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán tohto konania.

22. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že nie je možné čakať až na prípadnú konečnú súdnu ochranu vo veci samej.

23. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

24. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna, sp. zn. ).

25. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca v 1. rade listom zo dňa 16.06.2021 oznámil navrhovateľovi začatie výkonu záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností pod č. V XXXX/XXXX, ohľadom ktorého je záložným veriteľom, a ktorého vlastníkom je navrhovateľ v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1, za účelom uspokojenia pohľadávky z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 07.06.2004. Zároveň odporca v 2. rade listami zo dňa 20.08.2020 a 29.03.2021 (č.l. 25) vyzval navrhovateľa, aby umožnil obhliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého ocenenia.

26. Odvolací súd, stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. L., a to parcely M. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2, parcely M. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2 a rodinný dom č. XXXX postavený na parcele M. XXXX/XXX, predstavujú obydlie navrhovateľa a jeho rodiny. Aj napriek tomu, že podľa tvrdenia odporcu v 1. rade navrhovateľ mal prestať plniť povinnosti zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 07.06.2004 existuje tu obava, že dražbou by mohlo byť zasiahnuté do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré je chránené SR. Za danej situácie v prejednávanom prípade, pokiaľ ešte nedošlo k preskúmaniu platnosti resp. neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru, ku ktorému pristúpil odporca v 1. rade dňa 30.03.2020, možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že nevyhovením návrhu by mohlo dôjsť k nezvratným škodám na majetku navrhovateľa a k strate jeho obydlia a obydlia jeho rodiny, do ktorej patrí aj maloleté dieťa. Z uvedených dôvodu postup súdu prvej inštancie, keď nariadil neodkladné opatrenie podľa návrhu navrhovateľa, aj odvolací súd hodnotí ako správny. Ochrana obydlia má prednosť pred samotnou realizáciou výkonu záložného práva až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Ak sa preukáže, že predčasné zosplatnenie úveru bolo vyhlásené zákonom predpísaným spôsobom, bude možné dobrovoľnú dražbu zrealizovať, ak nebude možný iný spôsob zabezpečiť plnenie zo strany navrhovateľa v prospech odporcu v 1. rade. V predmetnej veci je tiež nutné zdôrazniť to, že navrhovateľ spochybňuje aj výšku pohľadávky voči odporcovi v 1. rade, čo je navyše podporené listinami vydanými odporcom v 1. rade, keď v liste zo dňa 06.03.2020 uvádza dlžnú sumu vo výške 64.058,37 eur a dňa 30.03.2020 uvádza už sumu 35.629,74 eur.

27. Odvolací súd ešte dodáva, že odporca v 1. rade ako záložný veriteľ začal iniciovať výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Výkonom záložného práva sleduje cieľ uspokojiť svoju pohľadávku zo zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Súčasne aj ustanovenie pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, a to v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd nemá pochybnosti, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pokiaľ prebieha spôsobom vyplývajúcim z a zo Zákona o dobrovoľných dražbách, je v súlade s SR. Skutočnosť, či sa tak však deje (t. j. či je v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi) môže byť predmetom konania na súde, a to tak pred tým, ako dôjde k vydraženiu predmetu dražby, ako aj po ňom. Vo vzťahu k súdnej kontrole ex ante, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva formou žaloby, ktorej predmetom bude napr. skúmanie splnenia podmienok na to, aby k dobrovoľnej dražbe bolo vôbec možné pristúpiť, t. j. napr. formou žaloby na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy, notárskej zápisnice, a podobne, a za účelom domáhať sa neodkladným opatrením „odloženia“ realizácie dražby až do momentu, keď predmet konania nebude prejednaný vo veci samej. Uvedená preventívna kontrola je zaiste prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako kontrola následná, formou žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to napriek skutočnosti, že v prípade úspechu v takomto konaní, je výsledkom de facto navrátenie vlastníckeho práva záložcovi, teda ako keby k príklepu na dobrovoľnej dražbe nedošlo. Nemožno totiž opomínať, že udelením príklepu (za súčasného splnenia podmienky úhrady ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom) záložca svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti stráca, a pokiaľ ho chce obnoviť, je potrebné podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej sa však nemôže domáhať neplatnosti dražby z akýchkoľvek dôvodov, ale len pre porušenie ustanovení uvedeného zákona a pre neplatnosť záložnej zmluvy (viď. Zákona o dobrovoľných dražbách). Zároveň záložca stráca i oprávnenie vo vydraženej nehnuteľnosti zotrvať a v prípade, ak v nehnuteľnosti zotrvá, bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť svoje práva brániť v príslušnom konaní. Zároveň výsledok týchto konaní nemá vplyv len na postavenie záložcu, ako bývalého vlastníka zálohu, ale i na právne postavenie vydražiteľa, ktorý z dôvodu, aby sa stal vlastníkom predmetu dražby (a zároveň aby nespôsobil jej zmarenie) musí cenu dosiahnutú vydražením uhradiť. V prípade úspechu záložcu v konaní o neplatnosť dražby musí vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením žiadať späť od každej osoby, ktorá výťažok dražby prevzala ( cit. zákona). Napokon, v prípade, ak je v priebehu dobrovoľnej dražby vydražená nehnuteľnosť a z jej výťažku je uhradená pohľadávka, ktorej platnosť záložca namieta, nie je vylúčené ani začatie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, či konanie o náhradu škody.

28. Naopak, preventívna kontrola v podobe konania začatého pred vydražením nehnuteľnosti definitívne odstráni neistotu v tom, či sú splnené podmienky na to, aby dražba bola realizovaná a tým sa (okrem

iného) predíde aj ďalším nadväzujúcim súdnym konaniam. V tejto súvislosti odvolací súd ešte dodáva, že ani Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach priamo nekonštatoval rozpor právnej úpravy Zákona o dobrovoľných dražbách so smernicou, ale ani jej súlad. Súdny dvor EÚ len vnútroštátnym súdom stanovil podmienky, ktoré majú skúmať pre to, aby dospeli k relevantnému záveru, pričom uviedol, že možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nezákonných podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd. Odvolací súd považuje pritom predbežné opatrenie, dočasne zabraňujúce vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka a to až do okamihu, kým sa právoplatne nerozhodne o existencii pohľadávky veriteľa, za účinný prostriedok ochrany práv dlžníka.

29. Bolo tiež správnym podľa názoru druhoinštančného súdu to, že prvoinštančný súd uložil navrhovateľovi povinnosť v stanovenej lehote 30 dní podať žalobu vo veci samej podľa prvá veta .

30. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podľa potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a Základných princípov tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Úspešnému navrhovateľovi v konaní o odvolaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, ani zo spisu nevyplývajú a neúspešná strana, odporca nemôže mať nárok na ich náhradu.

32. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).