Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_17Co-171-2018.pdf
PDF · 93.73 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/171/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Ľ. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, W., právne zastúpený JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp/81/2017-103 zo dňa 08.03.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Vyhlásenie „výzva na predčasné splatenie úveru“ vykonané žalovaným listom zo dňa 26.8.2014 týkajúce sa zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 37/022/04 zo dňa 7.6.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, j e n e p l a t n é . Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS, § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1 až 4, § 54, § 53 ods. 8, § 565, § 566 ods. 2, § 516 ods. 1 a 2, § 558, § 517 ods. 1 a 2, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je určenie neplatnosti Vyhlásenia „výzva na predčasné splatenie úveru“ vykonané žalovaným listom zo dňa 26.8.2014 týkajúce sa zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 37/022/04 zo dňa 7.6.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Medzi žalobcom a U. Q. (ako dlžníkmi spoločne a nerozdielne) a žalovaným (ako veriteľom - bankou) bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 37/022/04 zo dňa 7.6.2004, na základe ktorej žalovaný poskytol dlžníkom úver vo výške 2.223.000,- Sk. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ. Pre neplnenie dlhu dlžníkmi došlo k uzavretiu dohody o splátkovom kalendári zo dňa 3.6.2009. Na jej základe došlo k zmene výšky mesačnej splátky, teda k zmene časti zmluvy týkajúcej sa splácania záväzku dlžníkov vo vzťahu k vykonanému uznaniu dlhu dlžníkmi.
Následne došlo žalovaným k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru výzvou zo dňa 26.8.2014, na ktorú dlžníci reagovali žiadosťou o zmier a prehodnotenie zmluvy zo dňa 8.9.2014, načo žalovaný reagoval listom zo dňa 3.10.2014, pričom neakceptoval ich žiadosť. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zosplatnenia úveru, nakoľko vyhovujúcim výrokom súdu sa môže obnoviť plnenie dlhu vyplývajúceho z poskytnutého úveru v splátkach tak, ako bolo stranami zmluvy dohodnuté a zároveň sa môže predísť nútenému výkonu rozhodnutia (exekučný titul - predložená notárska zápisnica), príp. výkonu záložného práva. Naliehavý právny záujem je v tomto prípade daný aj citovanými ust. zákonov (najmä zákona na ochranu spotrebiteľa) ako aj možným predídením ujmy, ktorá môže vzniknúť núteným výkonom exekučného titulu, či výkonom záložného práva, tým viac, ak možno predpokladať, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, ktorým žalobca v tomto prípade nepochybne je. K predčasnému zosplatneniu úveru mohlo dôjsť len na základe zákona, a to za dodržania ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ, pričom v konaní nebolo preukázané, aby žalobca postupoval v zmysle cit. ustanovení, najmä § 53 ods. 9 OZ. Konanie žalovaného možno charakterizovať aj ako konanie, ktoré odporuje, resp. obchádza zákon, a preto výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.8.2014 nemôže byť platným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 OZ. Je síce pravdou, že dlžníci vo svojich listoch adresovaných žalovanému priznali, že sú v omeškaní so splácaním, avšak uvedené nezbavuje žalovaného povinnosti dodržať zákonný postup na predčasné zosplatnenie dlhu. Nemožno akceptovať ani zmluvné dojednanie bod 11.4 Zmluvy označenej ako predčasná splatnosť, najmä bod 11.4.1 Zmluvy a pod bod 11.4.1.1. a to pre rozpor so zákonom - s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ , teda možno ho hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný bez súhlasu či oboznámenia klientov - dlžníkov, môže jednostranne meniť akékoľvek zmluvné dojednania, avšak v tak závažnom inštitúte, akým nepochybne okamžité zosplatnenia úveru je, nezosúladí ustanovenia Zmluvy s príslušnou platnou a účinnou právnou úpravou. Aj napriek uvedenému žalovanému nič nebránilo, aby postupoval v tomto prípade podľa ustanovení OZ. Aj ďalšie dojednania o možnosti zosplatnenia úveru iným spôsobom ako pre omeškanie so splatením dlhu za nedodržania ust. § 565 OZ a neskôr aj § 53 ods. 8, resp. 9 OZ, je odchýlením zmluvných podmienok od zákonnej právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, čo je neprijateľné, a preto neplatné. Údaj o dôvode (teda presné uvedenie splnenia zákonných podmienok zosplatnenia, odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré bolo porušené, uvedenie so zaplatením ktorej splátky sú dlžníci v omeškaní, od kedy omeškanie trvá tak, aby v prípade sporu, bolo uvedené možné súdom preskúmať bez toho, aby súd vyhľadával dôvody takéhoto právneho úkonu) je podstatnou náležitosťou jednostranného zosplatnenia úveru, bez uvedenia ktorého nemožno tento právny úkon považovať za perfektný, a teda nemôže mať za následok sledované právne účinky. Z predloženej výzvy zo dňa 26.8.2014 tieto skutočnosti nevyplývajú (okrem záveru, že dlžník neplní zmluvné povinnosti). Z dôvodu neuvedenia dôvodov vyhlásenia predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru je tento právny úkon neplatný. Na uvedenom závere nič nemení ani uzavretá dohoda o splátkovom kalendári (aj keby jej nedodržanie malo byť dôvodom na zosplatnenie úveru, čo ale z predloženej výzvy zo dňa 26.8.2014 nevyplýva), vrátane uznania dlhu dlžníkmi, spísania notárskej zápisnice dlžníkmi a súhlasu dlžníkov s jej vykonateľnosťou (exekučný titul), nakoľko ani v tomto prípade súd nemal za preukázané splnenie podmienok zosplatnenia dlhu podľa cit. ust. § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 8 OZ tak, aby bolo možné uznať dlh v stanovenej výške v dohode o splátkovom kalendári. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nedostatočne odôvodnil rozsudok, najmä nešpecifikoval, akým spôsobom žalovaný postupoval v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ. Súd sa navyše dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. Okrem zákonných podstatných náležitostí zosplatnenia úveru súd vyvodzuje z neanalogických rozhodnutí súdov aj uvedenie konkrétneho dôvodu, ako podstatnej náležitosti zosplatnenia úveru. Súd považuje Notársku zápisnicu - Vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníkov s exekúciou a Dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 08.06.2009 za formulárovú zmluvu, ktorá bola žalovaným predpripravená a žalobca nebol schopný ovplyvniť jej obsah, pričom tento dokument bol pripravený na základe podnetu žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobu a súčasne prizná žalovanému náhradu trov konania. Po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania žalovaný súdu doručil podanie, ktorým doplnil dôvody svojho odvolania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel. Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.
5. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úkonu zosplatnenia dlhu z dôvodu, že rozhodnutie súdu je spôsobilé ovplyvniť postup dodávateľa - žalovaného po zosplatnení spočívajúci v uspokojení pohľadávky využitím zabezpečovacích inštitútov. Aktivácia zabezpečovacích inštitútov zo strany žalovaného nie je iba hypotetickou možnosťou, nakoľko takýto postup žalovaný avizoval už v minulosti, kedy žalobcovi oznámil začatie výkonu záložného práva (č.l. 48).
6. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 (s účinnosťou do 30.06.2011 § 53 ods. 8) Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nie je sporné, že žalobca a žalovaný dňa 07.06.2004 uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere. Plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach. Predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že žalobcovi pred zosplatnením dlhu zaslal výzvu, ktorým ho upozornil na uplatnenie práva - zosplatnenie dlhu. Keďže nebola preukázaná existencia výzvy a jej zaslanie žalobcovi, nemožno považovať za splnenú ani podmienku dodržania minimálne 15 dňovej lehoty od doručenia výzvy dlžníkovi do zosplatnenia dlhu. Nakoľko k zosplatneniu dlhu nedošlo v súlade so zákonom, je právny úkon zosplatnenia zo dňa 26.08.2014 s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Je potrebné súhlasiť aj so záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti právneho úkonu zosplatnenia. Následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho neplatnosť (§ 37 OZ). Pokiaľ je podmienkou možnosti uplatnenia práva - zosplatnenia dlhu skutočnosť, že dlžník je v omeškaní s plnením splátky (§ 565,
§ 53 ods. 9 OZ), pre určitosť právneho úkonu a následnú možnosť posúdenia, či k zospaltneniu dlhu došlo v súlade so zákonom je nutné, aby bolo z právneho úkonu zosplatnenia zrejmé, s ktorou splátkou resp. splátkami je dlžník v omeškaní, ako dlho je v omeškaní. Z právneho úkonu žalovaného zo dňa 26.08.2014 tieto skutočnosti nevyplývajú. Naviac, pokiaľ v zmysle zmluvy o hypotekárnom úvere (čl. 11.4 zmluvy) bol žalovaný oprávnený zosplatniť dlh aj z iných dôvodov ako je omeškanie s plnením splátok, pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia je nevyhnutné, aby v tomto veriteľ konkretizoval zmluvný dôvod zosplatnenia. Pokiaľ teda žalovaný v právnom úkone zo dňa 26.08.2014 uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti pristúpil v dôsledku toho, že žalobca neplní podmienky úverovej zmluvy, takýto dôvod je len všeobecným konštatovaním porušenia povinností dlžníka, nie je však zrejmé, porušenia akých konkrétnych povinností sa dopustil. Posúdenie otázky, či dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 03.06.2009 mala formulárovú podobu a či bola dojednaná individuálne, posúdenie notárskej zápisnice zo dňa 08.06.2009, v ktorej žalobca uznal dlh, nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, keďže je zrejmé, že úkon žalovaného - zosplatnenie dlhu zo dňa 26.08.2014 je neplatný s poukazom na ust. § 53 ods. 9, § 565, § 37, § 39 OZ. Odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti k predmetnej odvolacej námietke osobitne nevyjadroval. Pokiaľ ide o dôvody odvolania doplnené žalovaným podaním zo dňa 10.05.2018, na tieto odvolací súd s poukazom na ust. § 365 ods. 3, § 362 ods. 1 CSP neprihliadal, keďže doplnenie dôvodov bolo žalovaným podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (rozsudok žalovanému doručený dňa 16.04.2018, lehota na podanie odvolania uplynula dňa 02.05.2018, doplnenie dôvodov odvolania bolo žalovaným podané na poštovú prepravu dňa 15.05.2018). Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.