Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/297/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manžela: C.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, a manželky: C.. C. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 29.06.2020, č.k. -442, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 29.06.2020, č.k. -442, vo výroku I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku rozhodnutia o rozvode manželstva, a to vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku II. povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 19.07.2017 do 30.06.2020 v sume 7 096,75 eur v 6 mesačných splátkach vo výške 1 000 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2020 a splátkou vo výške 1 096,75 eur v mesiaci január 2021 pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj možností rodičov a uplatnil zásadu práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Podotkol, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti automaticky neznamená, že rodičom nebude určená vyživovacia povinnosť, a teda súd môže s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu výživné aj určiť. V prejednávanej veci vzal do úvahy rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, možnosti otca a rozdiel medzi možnosťami otca a matky. Konštatoval, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu súd schválil dohodu rodičov, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne na bežné výživné a sumou 100 eur mesačne na tvorbu úspor, pričom za predmetné obdobie, t.j. od 02.12.2015 do 18.07.2017 otec uhrádzal hypotekárny úver na byt, v ktorom bývala matka. Nevzhliadol dôvod na to, aby v konaní o určenie výživného na čas po rozvode upravil vyživovaciu povinnosť v rozdielnej výške, resp. rozhodne nie v nižšej výške. V pôvodnom konaní (rozsudkom zo dňa 27.04.2017,

č.k. -288, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 26.06.2018, č.k. -339, v časti výroku o výživnom zrušený) určil otcovi výživné vo výške 100 eur mesačne, pretože v tom čase otec uhrádzal hypotéku zaťažujúcu spoločný byt rodičov v plnej výške, čo pri určení výživného zohľadnil. Už vtedy vyhodnotil možnosti otca a matky ako rozdielne, keď otec sa dlhodobo venoval svojej kariére, kým matka sa počas predškolského obdobia starala o maloletú, v čoho dôsledku nemohla v práci napredovať tak rýchlo ako otec a táto skutočnosť sa podpísala aj na výške jej príjmu. Vzhľadom na to, že otec bol v čase konania o rozvod manželstva rodičov zamestnaný v spoločnosti T. Q., s.r.o. (s príjmom podľa pracovnej zmluvy vo výške 1 200 eur mesačne), ktorej spoločníkom je jeho známy, a aktuálne je znovu spoločníkom (od 22.01.2020) a konateľom (od 21.06.2018) v spoločnosti pcXXXX s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol otec aj do 30.06.2016, vzniklo dôvodné podozrenie, že predchádzajúci prevod podielu v danej spoločnosti otcom bol len dočasný, čo tento fakticky aj potvrdil, keď na pojednávaní uviedol, že sa snaží o znovuzískanie tejto spoločnosti. Na argument otca o strate vykazovanej danou obchodnou spoločnosťou neprihliadol, keďže pokiaľ by táto spoločnosť bola naozaj nerentabilná, sotva by sa otec snažil získať nad ňou opätovnú kontrolu. Vyjadrenia otca o jeho nemajetnosti vyhodnotil ako nedôveryhodné aj z dôvodu jeho vysokých životných nákladov, ktorý si prenajíma rodinný dom za sumu 1 600 eur mesačne, čo predstavuje nadštandardný výdavok na bývanie, ktorý by si osoba bez príjmu a s krachujúcou obchodnou spoločnosťou zrejme dovoliť nemohla. Pri určení výživného preto vychádzal z možností otca a nie z ním deklarovaných príjmov, pričom samotný otec v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu ohodnotil svoje zárobkové možnosti na sumu 2 000 eur mesačne, ktorá je dostatočná na to, aby bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej určená aj pri striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň mal za to, že zárobkové možnosti otca môžu byť aj vyššie (berúc do úvahy opätovné získanie obchodného podielu, životný štýl otca a jeho výdavky). Vzhľadom na to, že otec v čase úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu prispieval na hypotéku, nestotožnil sa s tým, aby časť výživného bola určená na tvorbu úspor. V tejto súvislosti podotkol, že kým v konaní týkajúcom sa obdobia do rozvodu, súd určoval výživné spätne, t.j. za obdobie, ktoré už uplynulo a z hľadiska výdavkov ho už nebolo možné ovplyvniť, v predmetnom konaní ide o výživné určené na čas po rozvode teda, do budúcna. Bol toho názoru, že možnosti otca sú nepochybne lepšie ako možnosti matky. Na okolnosť, že otec bol počas rozhodného obdobia istý čas nezamestnaný, neprihliadol a predaj obchodných podielov otcom posúdil ako vzdanie sa príjmu bez vážneho dôvodu, keď spätný prevod obchodných podielov na otca svedčí o tom, že išlo len o dočasné riešenie. Možnosti otca vyhodnotil ako minimálne dvojnásobne až trojnásobne vyššie v porovnaní s možnosťami matky, ktorá je od 01.01.2015 zamestnaná v Tatra Banke, a.s., kde za obdobie od októbra 2015 do apríla 2016 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 695 eur, od mája 2016 do februára 2017 vo výške cca 788 eur a od júla 2017 do augusta 2019 vo výške cca 1 009 eur. Bol tiež toho názoru, že maloletá by mala mať možnosť podieľať sa na životnej úrovni otca, ktoré právo jej nie je možné zabezpečiť inak ako určením vyživovacej povinnosti otcovi. Pokiaľ matka požadovala určiť výživné vo výške 400 eur, prípadne 300 eur, toto považoval vzhľadom na striedavú osobnú starostlivosť a výdavky maloletej za neprimerane vysoké. Zročné výživné za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov, t.j. od 18.07.2017 do 30.06.2020 vo výške 7 096,75 eur uložil otcovi uhradiť podľa (ďalej len ). O trovách konania rozhodol v zmysle (ďalej len ).

3. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté iba o výživnom pre maloletú na čas po rozvode a výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.04.2017, č.k. -288 o rozvode manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2017, odvolací súd účastníkov konania označoval ako matka a otec.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že výživné neurčí. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku bez náležitého odôvodnenia odklonil od právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, zo dňa

26.06.2018, č.k. -339, podľa ktorého sa mal v ďalšom konaní zamerať na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre určenie výživného ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov (t.j. do 17.07.2017), keďže pred vydaním napadnutého rozsudku zisťoval aj skutočnosti, ktoré nastali neskôr, v čoho dôsledku vec nesprávne právne posúdil. V súvislosti so súdom prvej inštancie zohľadneným znížením jeho splátky hypotekárneho úveru po rozvode s matkou (uhrádza už len polovicu splátky) zdôraznil, že v čase, keď v plnej výške uhrádzal hypotéku na nehnuteľnosť obývanú matkou, zároveň bol nútený platiť nájomné za náhradné ubytovanie. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že na jeho strane vzal do úvahy nájom rodinného domu, ktorý si prenajal až po právoplatnosti výroku o rozvode. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu tiež nebolo zrejmé, či súd prvej inštancie posúdil aj celkovú mieru starostlivosti každého z rodičov o maloletú. Poprel, že by počas konania potvrdil svoju schopnosť dosahovať príjem vo výške 2 000 eur netto, keď išlo o 2 000 eur brutto, ktorý príjem sa mu však už nepodarilo dosiahnuť, pretože bol ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode zamestnaný v spoločnosti T., s.r.o. s príjmom vo výške 1 200 eur brutto a následne na pojednávaniach uvádzal, že jeho príjmy a príjmy matky sú približne rovnaké. Súd prvej inštancie zároveň podľa jeho názoru opomenul uviesť, ktoré výdavky maloletej považoval odôvodnené, keď iba zhrnul matkou uvádzané výdavky, ktoré táto dostatočne nepreukázala. Poukázal na to, že okrem bežných výdavkov maloletej spojených so stravou a ošatením uhrádzal aj jej mimoriadne výdavky (ročná električenka, poplatky za školu v prírode, plavecký kurz, karate tábor, ročný poplatok za zdravotnú starostlivosť). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozsahu spôsobujúcom jeho nepreskúmateľnosť došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, otcovi umožnil v bohatej miere uskutočňovať jeho práva a vykonal dokazovanie, ktoré jednoznačne preukázalo schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať iba dokazovaním rozhodujúcich skutočností do 17.07.2017, uviedla, že otec sa na rozvodové konanie pripravil tak, že ukryl všetok svoj majetok a dokonca sa hral na nezamestnaného. Zdôraznila, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preukázaný stav platí, kým sa podstatným spôsobom nezmenia okolnosti, ktoré sa na strane otca zmenili, keď bolo preukázané, že disponuje peniazmi na účte a v pokladni v sume 64 768 eur a v roku 2018 mal mesačný príjem od 8 000 do 18 000 eur. Spochybnila tvrdenia otca o stratovosti spoločnosti G. s.r.o., keď z nej otec vybral sumu 64 000 eur, ktorú použil pre seba, v čoho dôsledku vznikol problém v účtovnej závierke. Uviedla že otec spoločnosť pcXXXX s.r.o. reálne ovláda, je jej jediným konateľom a konečným užívateľom výhod, pričom na pojednávaní uskutočnenom dňa 01.10.2019 potvrdil, že daná spoločnosť mu patrí a prevody podielov boli iba formálne. Súd prvej inštancie podľa jej názoru správne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal dostatok dôkazov (vrátane všetkých otcom navrhovaných dôkazov), dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, napadnutý rozsudok náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými vyjadreniami otca, v konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vyjadrila sa, že ak jeden z rodičov žije v luxusných pomeroch, býva v rodinnom dome, na ktorý vynakladá závratné sumy peňazí, viackrát do roka chodí na exkluzívne dovolenky, neustále mení autá a motorky a päť rokov platí advokátovi za „vykonštruované úkony“, potom dieťa takéhoto rodiča má právo na rovnakú životnú úroveň aj v týždni, keď žije u druhého rodiča.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za odôvodnené a z toho dôvodu ho odporúča ako vecne správne potvrdiť.

7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že matka sa podľa jeho názoru snaží naviesť odvolací súd na myšlienku, že prostriedky spoločnosti pQ. s.r.o. sú jeho majetkom a sú mu voľne k dispozícii, pričom matka poukazuje len na aktíva spoločnosti a nevyvažuje ich záväzkami, čím ho vlastne navádza na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Mal za to, že matka nevedela náležite vyčísliť ani preukázať odôvodnené potreby maloletej, pričom ale poukazovala na rozdiely vo svojich príjmoch v roku 2015 a jeho potenciálom v roku 2020, t.j. nie jeho skutočným príjmom. Matka sa podľa jeho mienky pokúša navodiť dojem potreby dorovnania ich životnej úrovne a určenia zročného výživného aj napriek tomu, že na väčšinu významných nákladov maloletej osobne neprispievala. Počas celého konania sa nebránil vytvárať rezervu pre maloletú na sporiacom učte, ktorý by bol disponibilný výlučne pre maloletú s tým, že majetkové pomery rodičov sú porovnateľné, resp. podmienky matky sú lepšie, keďže on musí okrem obdobných nákladov, aké má aj

matka, ešte uhrádzať nájomné. Odmietol uhrádzať osobné výdavky matky, avšak má eminentný záujem zabezpečovať primeranú výživu maloletej, čo aj robí počas obdobia, keď je maloletá v jeho starostlivosti. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu považoval za formálne.

8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, a , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vyhodnotiac odvolacie dôvody otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení , v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite a vyčerpávajúco zdôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako na správne poukazuje.

10. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, resp. o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

12. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( veta prvá ). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. veta druhá , v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

13. V prípade, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd podľa pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného má relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, t.j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci

striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.

14. Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnuté výroky o určení výživného na čas po rozvode a o zročnom výživnom, aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloletú počas jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej, zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, ako aj dĺžke striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti obsiahnutých v ust. až 6 a . V danom prípade na strane oboch rodičov správne súd prvej inštancie zohľadnil ich rozdielne možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Odvolacie námietky otca nemali za následok úvahu odvolacieho súdu o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec súdu prvej inštancie predovšetkým vytkol odklon od právneho názoru Krajského súdu v Bratislave vysloveného v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 26.06.2018, č.k. -339 tým, že zisťoval aj skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti výroku svojho rozsudku zo dňa 27.04.2017, č.k. -288 o rozvode manželstva rodičov maloletej. Odvolací súd sa s danou námietkou otca nemohol stotožniť, keďže súd prvej inštancie zisťoval okolnosti týkajúce sa opätovného nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti pcXXXX s.r.o. otcom po právoplatnosti výroku o rozvode len v záujme ustálenia, či sa otec predchádzajúcim prevodom svojho obchodného v danej spoločnosti nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu tak, ako mu to uložil odvolací súd v citovanom zrušujúcom rozhodnutí. Súd prvej inštancie v tomto smere následne dospel aj k správnemu záveru, že prevod obchodného podielu otcom v čase prebiehajúceho konania o rozvod je s poukazom na následné konanie otca (opätovné nadobudnutie obchodného podielu v danej spoločnosti po právoplatnosti výroku o rozvode) potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa príjmu bez vážneho dôvodu. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj aktuálne nadštandardné výdavky otca na bývanie (nájomné vo výške 1 600 eur mesačne), keď tieto taktiež len potvrdzujú existenciu výrazného nepomeru medzi životnou úrovňou otca a matky. V tejto súvislosti je tiež potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd neprihliadol ani na výhradu otca, že súd prvej inštancie opomenul posúdiť mieru starostlivosti každého z rodičov o maloletú, keďže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že maloletá bola jeho rozsudkom zo dňa 27.04.2017, č.k. -288 zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch, t.j. v rovnakom rozsahu. V súvislosti s námietkou otca týkajúcou sa výšky mesačných nákladov na maloletú odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výšku nákladov na bežné potreby maloletých detí je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už denné alebo mimoriadne). Výdavky na zabezpečenie bežných potrieb maloletých detí, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú pritom nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať, keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Otec navyše konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov maloletej vyčíslených matkou ani nerozporoval.

15. V súvislosti s otcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a súčasne porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle spĺňa.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny podľa potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).